V roku 1961 sa nemecky chemik
profesor Schildknecht podujal preskúmat
chrobáka nazyvaného Bombardér
(Brachinus).
Zistil, ze chrobák bombardér má dve
zlazy, ktoré produkujú tekutú zmes,
dve spojené uskladnovacie komory, dve spalovacie
(reakcné) komory a dve vonkasie tuby, ktoré
sa dajú namierit ako pohyblivé zbrane na
chvoste nejakého bombardovacieho
lietadla.
Pri rozbore sa zistilo, ze
uskladneny roztok obsahuje desat percent hydrochinonu
(C6H6O2) a dvadsattri percent peroxyda vodíka
(H2O2). Nuz ale toto je vybusná zmes! Ak by ste
isli vy alebo ja do laboratória a zmiesali tieto
dve chemikálie, zmes by nám vybuchla to
nasich tvárí. Ale chrobák
bombardér k tomu pridáva
inhibitor,
ktory zabranuje vybuchu. A potom, ked sa k nemu
priblizuje nepriatel, pretlací tento roztok do
zdvojenych spalovacích komôr a - v tom
pravom okamihu - pridá
anti-inhibitor,
a TRESK! Vybuchne to
do tváre jeho nepriatela.
Nuz teraz sa pokúsme
predstavit si, ako sa k tomu vsetkému
chrobák bombardér dostal skrze
evolúciu (vyvoj). Porozmyslajme o tom!
Predpokladajme, ze tento maly chrobák jestvoval
pred miliónmi rokov. Volajme ho chrobák
Obranca. A jedného dna mu jeho mama a otec dali
chemickú sadu k jeho narodeninám. Nuz, dole
v suteréne v laboratóriu experimentoval.
Zmiesal roztok hydrochinonu a peroxyda vodíka a
TRESK! Rozletel sa a rozhádzal sa vsade dookola po
stenách laboratória a bol koniec
chrobákovi obrancovi.
Nuz, pocas stoviek
generácií, tisíciek
generácií, niekolko desiatok tisícov
rokov, tieto chrobáciky zmiesavali peroxyd
vodíka a hydrochinon a vystrelovali sa do vzduchu.
Tresk! Tresk! Tresk! Tresk! Pocas tisíciek
generácií.
Potom, z nejakého
cudného dôvodu, jeden z nich vynasiel
inhibitor. Vsimli ste
si,
nepotreboval
inhibitor, dokial nezmiesaval chemikálie. Ked
zmiesal chemikálie, vystrelil sa do vzduchu. Nuz
nemohol postúpit informáciu svojmu
pokoleniu, pretoze nemal ziadne pokolenie. Nuz niet
ziadneho spôsobu, ako predat túto
informáciu dalsiemu pokoleniu. Ale napriek tomu
povedzme, ze vynasiel inhibitor.
Ale ci to nie je
úzasny vyvojovy úspech? Triumf? Nie. Nie
celkom. Pretoze teraz dostal len dve chemikálie a
inhibitor. A uskladnuje ich. Musí mat este aj
uskladnovacie priestory. A ja neviem, ako k
tomu
prislo. Ale nech je to uz akokolvek, predpokladajme, ze
sa to nejako len urobilo. Má to, zmiesava
chemikálie, a co tie chemikálie robia?
Nerobia nic. Zmes tam jednoducho sedí a
opotrebováva jeho vnútornosti. A potom
pocas tisícov dalsích
generácií chrobáci zmiesavajú
tieto chemikálie a inhibitor, uskladnujú
ich a opotrebovávajú si vnútornosti.
A vsetko toto ide dalej po tisíce
generácií.
Nuz, nepotreboval
anti-inhibitor dokial nemal inhibitor. A nepotreboval
inhibitor, dokial nemal chemikálie. Ale
predpokladajme, ze jeden z tychto chrobácikov
vynájde
anti-inhibitor.
Úzasny vyvojovy triumf? Nie. Naskrze osudny.
Vsimnite si, vsetko co má, sú uskladnovacie
komory. Zmiesava chemikálie, pridáva
inhibitor, potom anti-inhibitor - a Tresk! Znovu je
vtahu. Nuz, Tresk! Tresk! Tresk! Tresk! Po tisíce
generácií sa znovu vystreluje do vzduchu.
Vidíte, musí
mat reakcné komory. Ale on
nepotrebuje
spalovacie komory,
dokial
nedostal dve chemikálie, inhibitor a
anti-inhibitor. Teda, naco by mal vynájst
spalovacie komory? - iba ak by predvídal, ze ich v
budúcnosti bude potrebovat.
Teda, akosi, z akéhosi
dôvodu, povedzme, sa to konecne stalo. Nuz, sme tu.
Máme celú sadu. Máme dve
chemikálie, uskladnovacie komory, inhibitor,
anti-inhibitor a reakcné komory. Máme
vsetko ulozené.
Nie. Nie celkom.
Vidíte, chrobák potrebuje mat vsetko
správne
nacasované.
Musí mat správnu komunikacnú
siet.
Dokázete si
predstavit, aké by to bolo trápne?
Má chemikálie a vtlací ich do
reakcnej komory a jeho priatel príde k nemu,
potlapká ho po pleci a povie: „Ahoj, Jano,
ako sa más?" A - Tresk! Vystrelí to do
tváre svojho
priatela.
Nie. Potrebuje proste vediet
kedy
poslat signál. Musí mat komunikacnú
siet. Musí vediet, kedy je
ohrozeny,
musí vediet kto je nepriatel a kto nie.
A musí zacat
skladat vsetko od zaciatku. Kompletizovat - od
zaciatku.
Poznámka:
Túto humoresku
rozprával Dr. Duane Gish pri mnohych
lekciách, ktoré dával na vysokych
skolách vo Velkej Británii pocas svojej
návstevy v jeseni 1977.
Ne-vyvoj chrobáka
bombardéra je viac, nez len trochu klasickej
satiry - je to skutocny
dôkaz,
ze chrobák bombardér sa nemohol
vyvinút cez nespocetné generácie, -
náhodou - za milióny rokov, púhymi
prírodnymi procesmi. Musel byt stvoreny s tymto
pozoruhodnym obrannym systémom, lebo takyto
zlozity systém, ako sme videli, sa nemohol
vyvinút. Takto chrobák bombardér
vystreluje do vzduchu bájku o
samovyvoji.
Chrobák
bombardér sa neurobil sám (t.j. nevyvinul
sa sám), ako to Dr. Gish dokázal nad
akykolvek tien pochybnosti. Svojím púhym
jestvovaním tento chrobácik vyzaduje
Stvoritela. Chrobák bombardér so
svojím vysoko premyslenym obrannym
systémom, s jeho dokonalym nacasovaním
vzdáva slávu Bohu, ktory ho
stvoril.