PEGGY
McGINTY
Moje spojenie s udalostami v
Garabandále zacali asi pred troma mesiacami na
stretnutí dentistov v Minneapolis, Minnesota, kde
som stretla Dr. Michaela Rozeluka. V tú sobotu
ráno som na stretnutie dosla neskoro, lebo som si
myslela, ze zacína v tom case, ako to bolo v
piatok. Ked som sa tam dostala, schôdzovacia hala
bola temná, lebo uz zacali prednásku s
diapozitívmi, takze som nemohla velmi vidiet. Bolo
to velké stretnutie, vyse 700 dentistov a
miestnost bola nabitá. Trvalo mi niekolko
minút, ale konecne som zbadala, co podla mna bolo
posledné volné miesto vzadu. Nuz opatrne
som prechádzala temnou miestnostou a sadla som
si.
Okrem svojich veci pre seminár
som mala so sebou knihu, ktorú som cítala.
Mala názov: "Protestantsky fundamentalizmus a
znovuzrodeny katolík" od otca Roberta Foxa.
Polozila som to na stolík vedla seba, aby, az sa
rozvidnie, mohla som to cítat. Dôvod, preco
som cítala tú knihu bol ten, lebo som
uvazovala zanechat svoju katolícku vieru, lebo som
nebola presvedcená, ze to bola Pravda. Niekolko
mesiacov pred konferenciou som sa modlila so skupinou
turicníckych krestanov a tí na mna vysli s
otázkou o Máriinej úlohe v Cirkvi.
Hoci som nemala osobitnú poboznost k Panne
Márii, prirodzene som ju obhajovala, lebo som
vedela, ze ju nepokladám za rovnú Bohu a
ani sa jej neklaniam. Povedala som vsak svojim
turicníckym (ako som si myslela) priatelom, ze ak
Boh mi ukáze, ze Mária nie je castou
Pravdy, potom ju zanechám a nebudem ziadat o jej
príhovor. Nuz vsetci sa okolo mna zhromazdili a
polozili na mna ruky a modlili sa (musím pridat,
ze velmi horlivo), aby "Boh riadil moje kroky a poslal
mi do cesty správnych ludí, ktorí by
ma viedli k Pravde". Spomínam si, ze som mala
slzy v ociach, lebo naozaj som hladala cestu,
ktorá by viedla ku Kristovi a ak by to znamenalo,
ze Mária nie je na tejto ceste, potom som bola
úprimne otvorila svoje srdce pret túto
moznost.
Niekolko tyzdnov po tejto modlitbe som
sa zúcastnila seminára "Jezis a
Mária" v meste Rapid v Juznej Dakote a po
prvykrát v svojom zivote som pocula
históriu Panny Márie Guadalupskej. Aby som
bola presná, pocula som uz predtym titul
"Guadalupská Panna Mária", ale myslela som
si, ze to bola iba nejaká spanielská
zálezitost. Nikto mi nikdy nepovedal o Juan
Diegovi alebo Tilme alebo cokolvek. Bola som úplne
ocarovaná. Nuz, ked sa spätne pozriem na ten
cas, chápem, ze drahocenná vedomost o
zázraku v Guadalupe bola pre mna drzaná v
rezerve pre cas, ked to budem potrebovat, aby som zostala
na ceste Pravdy a nezablúdila od ochranného
plásta mojej sladkej a svätej
Matky.
V tom istom casovom období som
vykonala svoju cestu do Minneapolis, ako som si myslela,
aby som sa viac naucila o ortodontii. Ale Boh mal v
mysli ovela väcsiu zálezitost. Mal odpovedat
na modlitbu, co malo hlboko preniknút moje srdce a
dusu. Boh chcel odstránit kazdú pochybnost
a zjavit mi, ze Mária je rozhodne nielen castou
Pravdy, ale ze je Matkou Pravdy a ze niet tvora, ktory by
nás mohol viest ku Kristovi rychlejsie a
bezpecnejsie nez ona.
Teraz vsak, podme spút Dr.
Rozelukovi (nikdy neviem povedat udalost súvisle,
mozno je to írska zálezitost). Ked som si
sadla, osoba po mojej pravici, ktorého som nikdy
predtym nestretla, naklonil sa ku mne a sepce: "Ste
katolícka?" Trochu prekvapená
otázkou som septom odpovedala: "Áno, ale ja
som katolícka na ceste pravdy." On mi potom
povedal: "Mám cosi, o co by som sa chcel s vami
podelit, ked zasvietia." Zvedavá som mu povedala:
"O.K." On mi potom zacal rozprávat o
uzdravení zranenia svojej chrbtice skrze
príhovor Panny Márie v Garabandáli a
o tom, ako odvtedy jeho zivot viery pretekal hojnostou
milostí skrze obrátenia a uzdravenia,
ktoré Boh zjavoval skrze medailu, ktorá
bola pobozkaná neposkvrnenymi perami nasej
nebeskej Matky. Bola som hlboko dojatá jeho
úprimnostou a pokorou. Vymenili sme si adresy a
telefónne císla a potom som nehovorila s
Dr. Rozelukom niekolko mesiacov.
Ked som potom isla autom 5
hodín spät domov do Nebrasky, mala som toho
vela, o com premyslat a za co sa modlit. Naozaj ma to
zarazilo, ako to, ze zo 700 miest v prednáskovej
hale som si "náhodou" sadla k tomuto
zubárovi, ktory bol uzdraveny na príhovor
Panny Márie.
Teraz viem, ze medzi Tilmou a
zázracnym uzdravením Dr. Rozeluka Boh
naozaj "riadil moje kroky" a sotva som sa
mohla dockat, kym nepoviem svojim turicníckym
priatelom Pravdu, aby aj oni mohli zdielat moju radost a
objat Máriu ako svoju Matku a
orodovnicu.
Ked som prisla domov, zavolala som
jednému z nich a s nadsením som mu
porozprávala, co Boh zjavil. Predstavte si moje
prekvapenie, ked povedal, ze to bol Satan, co uzdravil
Dr. Rozeluka. Ja som mu s údivom povedala: "Nuz,
modlili sme sa k Bohu a Satan vypocul nase modlitby?!" A
kedze sa prílis odvolával na Bibliu,
povedala som mu, aby mi ukázal vo Svätom
Písme, kde Satan niekoho uzdravil. Nemohol mi
odpovedat.
Pochopila som, ze ked na mna polozili
ruky a modlili sa, aby "Boh riadil moje kroky a priviedol
ma k Pravde", ich srdcia boli zatvorené Jeho
odpovedi, lebo oni uz vopred rozhodli sami od seba, co je
Pravda.
Nuz, ako si viete domysliet, prestala
som sa s nimi modlit a teraz sa modlím za nich.
Este vzdy som pútnikom na ceste Pravdy, ale teraz
krácam s rukou pevne zovretou v Neposkvrnenej ruke
mojej preblahoslavenej a neznej Matky, ktorá ma
vedie v slapajách svojho Syna, môjho
Spasitela a Pána. Zamilovala som sa do
katolíckej Cirkvi, Kristovej Nevesty a nadobudla
som vzácnu lásku k Svätému
Otcovi, pápezovi Jánovi Pavlovi
II.
Dakujem, dakujem ti, moja nezná
Matka, ze ma drzís blízko svojho
neposkvrneného srdca a ochranujes ma pred
nebezpecnymi chodníkmi a diablovymi
nástrahami. Som ti navzdy
vdacná.
V srdciach Jezisa a
Márie
Peggy McGinty