R
PREKLADY KNÍH A CLÁNKOV
V
Zázracny TROJUHOLNÍK Bozej Prozretelnosti.

Tri svedectvá, ktoré tvoria jeden zázrak a svedcia o dôlezitosti príhovoru Panny Márie ako aj dôlezitosti patrit do katolíckej Cirkvi.

Pôvodne pod titulom: "Chcem vám dopovedat koniec príbehu…"

 
Chcem vám dopovedat koniec príbehu…

Dr. MICHAEL ROZELUK

Tymito slovami moja nová priatelka Peggy odpovedala na moje "halo" v telefóne. Peggy mi konecne zavolala, potom, co ubehlo niekolko mesiacov, aby mi povedala nieco dôlezité. Viete, stretli sme sa s Peggy v Minneapolis, Minnesota v novembri 1995 na kurze dentistov. Predtym, ked som trpel tolko bolestí po autohavárii, nemohol som sa zúcastnit ziadneho kurzu mimo Toronta. Ked som sa potom uzdravil v Garabandale, v Spanielsku v apríli 1994, isiel som do Minneapolis na kurz dentistov ohladom ortodentie.

Ked som odchádzal z Toronta, vzal som so sebou casopis Garabandál z januára 1995 s mojím príbehom v nom. Vôbec som nevedel, preco to robím alebo preco beriem so sebou garabandálsku literatúru. Dôvodom tejto cesty nebolo, aby som hovoril o sebe, ale aby som pocúval inych ako hovoria o zubárstve a protezach, atd. Ale ked som sa vrátil z kurzu, musel som povedat svojej manzelke Helene o cudnom spôsobe, ako som s kymsi zacal rozprávat. Povedal som jej, ze tá osoba si musela mysliet, ze som blázon, lebo prvá vec, ktorú som jej povedal bola cosi úplne iného, nez co som niekomu niekedy povedal. To som vôbec nebol ja! Dovolte, aby som vám povedal udalost tak, ako sa stala.

Vcasne sobotu ráno vtedy v novembri, ked som sedel vo velkej posluchárni spolu s inymi asi 500 dentistami, bolo tam este vzdy dost vela volnych miest. Volné miesta boli vsade okolo mna ako aj inde v posluchárni. Dost necakane ktosi prisiel a sadol si vedla mna. Ked si sklápala sedadlo, aby si sadla, namiesto toho, aby som povedal normálny zauzívany pozdrav, t.j.: "Dobré ráno… volám sa Michael Rozeluk, ako sa vy voláte?… atd., necakane, z modra-jasna, to co vyslo z mojich úst boli asi tieto slová: "VERÍTE V BOHA?"

Povedala: "Áno" a ja som pokracoval, "lebo vám musím povedat ako som sa skrze modlitby a príhovor Panny Márie uzdravil!"

Pani to zaujímalo a tak sme zacali tichy rozhovor. Povedal som jej rychlo o sebe a ako som bol uzdraveny v Garabandale. Bola mimoriadne zaujatá mojím neobvyklym prístupom a chcela viac informácií. Poziadala ma, aby som jej poslal viac informácií. Ja som jej to prislúbil. Dala mi svoju adresu a meno. Jej meno znelo Peggy McGinty, dentistka z Ponca, Nebraska.

Po dvojdnovom kurze som odisiel domov a cudoval som sa, preco som ju oslovil takym cudnym spôsobom. Málo som vedel, ze Boh má svoje cesty. Mal som sa vsak naucit este cosi viac a zakúsit Jeho riadenie z prvej ruky. Ked som sa vrátil do Toronta, poslal som jej ziadany materiál o Garabandali.

Mesiace utekali, ale od Peggy neprislo ani slovo. Myslel som si, ze sa uz nikdy neozve. Ked som uz takmer zabudol, zvoní telefón a prvé slová sú tieto: "Volám sa Peggy McGinty a stretli sme sa v Minneapolis na konferencii dentistov. Pamätáte sa?"

Ako by som mohol vôbec zabudnút? Bolo to to najcudnejsie, co som kedy niekomu povedal! Samozrejme, ze som sa pamätal. Bol som velmi rád, ze ju znova pocujem, ale teraz mi povedala, ze mi ide povedat ostatok príbehu. Este lepsie, Peggy Vám teraz povie svoj vlastny príbeh i to ako tu zapadá. Peggy, más slovo.

 
PEGGY McGINTY

Moje spojenie s udalostami v Garabandále zacali asi pred troma mesiacami na stretnutí dentistov v Minneapolis, Minnesota, kde som stretla Dr. Michaela Rozeluka. V tú sobotu ráno som na stretnutie dosla neskoro, lebo som si myslela, ze zacína v tom case, ako to bolo v piatok. Ked som sa tam dostala, schôdzovacia hala bola temná, lebo uz zacali prednásku s diapozitívmi, takze som nemohla velmi vidiet. Bolo to velké stretnutie, vyse 700 dentistov a miestnost bola nabitá. Trvalo mi niekolko minút, ale konecne som zbadala, co podla mna bolo posledné volné miesto vzadu. Nuz opatrne som prechádzala temnou miestnostou a sadla som si.

Okrem svojich veci pre seminár som mala so sebou knihu, ktorú som cítala. Mala názov: "Protestantsky fundamentalizmus a znovuzrodeny katolík" od otca Roberta Foxa. Polozila som to na stolík vedla seba, aby, az sa rozvidnie, mohla som to cítat. Dôvod, preco som cítala tú knihu bol ten, lebo som uvazovala zanechat svoju katolícku vieru, lebo som nebola presvedcená, ze to bola Pravda. Niekolko mesiacov pred konferenciou som sa modlila so skupinou turicníckych krestanov a tí na mna vysli s otázkou o Máriinej úlohe v Cirkvi. Hoci som nemala osobitnú poboznost k Panne Márii, prirodzene som ju obhajovala, lebo som vedela, ze ju nepokladám za rovnú Bohu a ani sa jej neklaniam. Povedala som vsak svojim turicníckym (ako som si myslela) priatelom, ze ak Boh mi ukáze, ze Mária nie je castou Pravdy, potom ju zanechám a nebudem ziadat o jej príhovor. Nuz vsetci sa okolo mna zhromazdili a polozili na mna ruky a modlili sa (musím pridat, ze velmi horlivo), aby "Boh riadil moje kroky a poslal mi do cesty správnych ludí, ktorí by ma viedli k Pravde". Spomínam si, ze som mala slzy v ociach, lebo naozaj som hladala cestu, ktorá by viedla ku Kristovi a ak by to znamenalo, ze Mária nie je na tejto ceste, potom som bola úprimne otvorila svoje srdce pret túto moznost.

Niekolko tyzdnov po tejto modlitbe som sa zúcastnila seminára "Jezis a Mária" v meste Rapid v Juznej Dakote a po prvykrát v svojom zivote som pocula históriu Panny Márie Guadalupskej. Aby som bola presná, pocula som uz predtym titul "Guadalupská Panna Mária", ale myslela som si, ze to bola iba nejaká spanielská zálezitost. Nikto mi nikdy nepovedal o Juan Diegovi alebo Tilme alebo cokolvek. Bola som úplne ocarovaná. Nuz, ked sa spätne pozriem na ten cas, chápem, ze drahocenná vedomost o zázraku v Guadalupe bola pre mna drzaná v rezerve pre cas, ked to budem potrebovat, aby som zostala na ceste Pravdy a nezablúdila od ochranného plásta mojej sladkej a svätej Matky.

V tom istom casovom období som vykonala svoju cestu do Minneapolis, ako som si myslela, aby som sa viac naucila o ortodontii. Ale Boh mal v mysli ovela väcsiu zálezitost. Mal odpovedat na modlitbu, co malo hlboko preniknút moje srdce a dusu. Boh chcel odstránit kazdú pochybnost a zjavit mi, ze Mária je rozhodne nielen castou Pravdy, ale ze je Matkou Pravdy a ze niet tvora, ktory by nás mohol viest ku Kristovi rychlejsie a bezpecnejsie nez ona.

Teraz vsak, podme spút Dr. Rozelukovi (nikdy neviem povedat udalost súvisle, mozno je to írska zálezitost). Ked som si sadla, osoba po mojej pravici, ktorého som nikdy predtym nestretla, naklonil sa ku mne a sepce: "Ste katolícka?" Trochu prekvapená otázkou som septom odpovedala: "Áno, ale ja som katolícka na ceste pravdy." On mi potom povedal: "Mám cosi, o co by som sa chcel s vami podelit, ked zasvietia." Zvedavá som mu povedala: "O.K." On mi potom zacal rozprávat o uzdravení zranenia svojej chrbtice skrze príhovor Panny Márie v Garabandáli a o tom, ako odvtedy jeho zivot viery pretekal hojnostou milostí skrze obrátenia a uzdravenia, ktoré Boh zjavoval skrze medailu, ktorá bola pobozkaná neposkvrnenymi perami nasej nebeskej Matky. Bola som hlboko dojatá jeho úprimnostou a pokorou. Vymenili sme si adresy a telefónne císla a potom som nehovorila s Dr. Rozelukom niekolko mesiacov.

Ked som potom isla autom 5 hodín spät domov do Nebrasky, mala som toho vela, o com premyslat a za co sa modlit. Naozaj ma to zarazilo, ako to, ze zo 700 miest v prednáskovej hale som si "náhodou" sadla k tomuto zubárovi, ktory bol uzdraveny na príhovor Panny Márie.

Teraz viem, ze medzi Tilmou a zázracnym uzdravením Dr. Rozeluka Boh naozaj "riadil moje kroky" a sotva som sa mohla dockat, kym nepoviem svojim turicníckym priatelom Pravdu, aby aj oni mohli zdielat moju radost a objat Máriu ako svoju Matku a orodovnicu.

Ked som prisla domov, zavolala som jednému z nich a s nadsením som mu porozprávala, co Boh zjavil. Predstavte si moje prekvapenie, ked povedal, ze to bol Satan, co uzdravil Dr. Rozeluka. Ja som mu s údivom povedala: "Nuz, modlili sme sa k Bohu a Satan vypocul nase modlitby?!" A kedze sa prílis odvolával na Bibliu, povedala som mu, aby mi ukázal vo Svätom Písme, kde Satan niekoho uzdravil. Nemohol mi odpovedat.

Pochopila som, ze ked na mna polozili ruky a modlili sa, aby "Boh riadil moje kroky a priviedol ma k Pravde", ich srdcia boli zatvorené Jeho odpovedi, lebo oni uz vopred rozhodli sami od seba, co je Pravda.

Nuz, ako si viete domysliet, prestala som sa s nimi modlit a teraz sa modlím za nich. Este vzdy som pútnikom na ceste Pravdy, ale teraz krácam s rukou pevne zovretou v Neposkvrnenej ruke mojej preblahoslavenej a neznej Matky, ktorá ma vedie v slapajách svojho Syna, môjho Spasitela a Pána. Zamilovala som sa do katolíckej Cirkvi, Kristovej Nevesty a nadobudla som vzácnu lásku k Svätému Otcovi, pápezovi Jánovi Pavlovi II.

Dakujem, dakujem ti, moja nezná Matka, ze ma drzís blízko svojho neposkvrneného srdca a ochranujes ma pred nebezpecnymi chodníkmi a diablovymi nástrahami. Som ti navzdy vdacná.

V srdciach Jezisa a Márie

 

Peggy McGinty

 

Asi tak dva tyzdne potom, co mi Peggy povedala túto ohromnú udalost, volal som svojej priatelke Donna Lee do New Yorku. Rozprávali sme sa niekolko minút a potom mi prisla na um Peggy a jej krásne znamenie. Chcel som sa podelit s touto udalostou s Donna Lee. Ked som zacal rozprávat, povedal som: "Donna, mal som práve telefonát od Peggy McGinty"…

Donna Lee bude pokracovat odtialto:

DONNA LEE

"Aké to bolo meno, Michal? Prosím ta, povedz to meno este raz, Michal! Povedal si PEGGY McGINTY?"

"Áno, - Dr. Peggy McGinty," opakoval mi Mike este raz.

Mike nemal ani potuchy ako ma to meno zasiahlo ako blesk. Ako mohol vediet, ze spomenutie osoby tisíce kilometrov daleko, ktorú som nikdy nestretla, bude sípom lásky cez moje srdce. Celym svojím "bytím" naplnenym takou velkou radostou som povedala nahlas: "Dakujem, Pane, ach, dakujem, Pane!"

Prosila som Michala, aby zopakoval meno, lebo som si chcela byt istá, chcela som si este raz potvrdit, co som práve pocula. Myslím si, ze som chcela tiez získat cas, aby som mohla chytit dych. Potom som zacala Michalovi rozprávat, co sa stalo.

Pred viacerymi mesiacmi som mala noc velkych bolestí. Ako to mám vo zvyku, opytala som sa: "Co chces, aby som robila, Pane?" Bola som nasmerovaná pomodlit sa ruzenec za dusu, ktorá bola napadnutá a bola vo velkom nebezpecenstve. Druh nebezpecenstva mi nebol povedany, ale naplnilo ma to pocitom naliehavosti a hrôzy. Neviem kolko ruzencov som sa v tú noc pomodlila, ale cím viac som sa modlila, tym horsie bolo utrpenie. Bol to velmi TAZKY útok. Okolo svitania som cítila, ze utrpenia polavili. Dychalo sa mi lahsie. Pokoj a jemné vycerpanost zmenili moje modlitby na modlitby vdaky. Tento boj bol vyhraty. Prv, nez som sa ponorila do spánku, spytala som sa: "Drahy Boze, ak je to tvoja vôla povedat mi, za koho to bolo, rada by som to vedela. Ale i ked to nie je tvoja vôla, dakujem ti za dar tejto noci."

Pocula som iba jednu vec… "PEGGY McGINTY".

Nebolo to bezné meno, meno, ktoré by som poznala. Zaspala som. Nasledujúce ráno som sa opytala svojho drahého RJ, ci niekedy pocul také meno. Nepocul.

Nikdy sa neprestávam divit tomu, ako Boh sa nenechá nikdy predbehnút vo velkodusnosti. Chcem tym povedat:… kazdá modlitba je vypocutá… kazdy dar obety je prijaty… kazdy den obetovany ako vynáhrada je prijaty… kazdá obeta nasej práce, hry, povinností, radosti, slz, smiechu, svätych prijímaní, slabostí je pouzitá v neprestajnej práci vykúpenia.

Nepotrebujem mat meno… ale bolo mi dané.

Nepotrebujem vediet povahu boja… ale bola mi povedaná.

Nepotrebujem dar uznania… ale bolo zabalené vo forme priatela a Boh povedal: "Milujem ta, moje dieta, a dakujem ti."

Boh SA NEDÁ prekonat vo velkodusnosti!

A ja sa pokúsam este raz povedat: "To ja ti dakujem, Pane."

 

Donna Lee

 

 

My traja, ktorí sme boli úcastníkmi tohoto zázraku Bozieho riadenia, mu chceme podakovat tym najosobitnejsím spôsobom. Traja ludia, ktorí sa nepoznali, ktorí boli oddelení jeden od druhého takmer celym kontinentom. A predsa, sme jedno v Nom. Vieme, ze nás vsetkych nesmierne miluje. Toto je jeho milosrdenstvo, jeho láska, jeho vedenie. On dal Peggy znamenie ako ziadne iné, ked prvé slová, ktoré som jej povedal boli… "VERÍTE V BOHA?" A potom… ako naozaj dôlezitá je Mária v nasom zivote! Lebo na jej príhovor som bol uzdraveny. A TOTO… JE OSTATOK PRÍBEHU.

 

My traja, Dr. Peggy McGinty, Donna Lee a ja, Dr. Michael Rozeluk dávame svoje podpisy na tento dokument, svedciac, ze vsetko je pravdivé a primerané,

26. január 1999.

HOME - Spät na »REDEMPTIO - VYKÚPENIE«
Spät k ZOZNAMU PREKLADOV