Dna
26. júna prezentovali v Tlacovej kancelárii
Svätej stolice dokument Posolstvo z Fatimy.
Pripravila ho Kongregácia pre náuku viery
podpísal ho kardinál Joseph Ratzinger
prefekt a arcibiskup Tarcisio Bertone SDB sekretár
Kongregácie.
Dokument
má vyse 40 strán a vysiel v 7 jazykoch.
Skladá sa z úvodu arcibiskupa Bertoneho,
potom nasleduje prvá a druhá cast
tajomstva" z Fatimy v originálnom texte sr.
Lucie s dátumom 31. augusta 1941 adresovaná
biskupovi diecézy Leiria-Fatima a jeho preklad,
dalej fotografická reprodukcia originálneho
rukopisu tretej casti tajomstva" a jej preklad.
Dalej je tu list Jána Pavla II. sestre Lucii s
dátumom 19. apríla 2000 a preklad, potom
zhrnutie konverzácie sr. Lucie s arcibiskupom
Bertonem a biskupom Serafimom de Sousa Ferreira e Silvom
z Lieria-Fatima, ktorá sa konala 27. apríla
2000 v karmelitánskom klástore sv.
Terézie v Coimbre v Portugalsku. Nakoniec sa
uvádzajú slová státneho
sekretára kardinála Angela Sodanu na
záver blahorecenia Hyacinty a Frantiska 13.
mája 2000 a teologicky komentár
kardinála Ratzingera.
------------------------------------------------------------------------
Podrobnejsie
texty dokumentu v taliancine, anglictine a nemcine
sú k dispozícii na TK KBS.
TEXT
3. CASTI FATIMSKÉHO TAJOMSTVA" PANNY
MÁRIE
Posolstvo trom
pastierikom je z 13 júla 1917 a sr. Lucia ho
napísala 3. januára 1944:
Písem v
poslusnosti voci tebe, Boze, ako mi prikazujes skrze Jeho
Excelenciu, pána biskupa z Leiry, i z poslusnosti
voci tvojej i mojej Najsvätejsej Matke.
Po dvoch
castiach, ktoré som uz vysvetlila, videli sme po
lavej strane Nasej Pani tak trochu vyssie anjela, ktory
mal v lavej ruke ohnivy mec. Slahali z neho ohne a zdalo
sa, ze tieto plamene by mali podpálit svet. Ohne
vsak hasli, ked prisli do styku s jasom, ktory
vychádzal z pravej ruky Nasej Pani, ktorú
mala obrátenú smerom k anjelovi. Anjel s
pravou rukou ukazoval na zem a silnym hlasom povedal:
Pokánie, pokánie, pokánie.
Potom sme
videli v obrovskom svetle, ziariacom z Boha - bolo to
nieco podobné, ako ked vidíme osoby v
zrkadle, ktoré pred ním
prechádzajú - biskupa, obleceného v
bielom. Mysleli sme si, ze by to mohol byt Sväty
Otec. Rozlicní dalsí biskupi, knazi,
reholníci a reholnícky vystupovali na
strmú horu, na vrchole ktorej bol velky
kríz z neotesanych kmenov akoby z korkového
duba. Sväty Otec, predtym nez tam prisiel, presiel
mestom, ktoré bolo spolovice znicené a
velmi traslavym krokom, zniceny bolestou a
utrpením, modlil sa za duse mrtvol, ktoré
lezali na ceste. Ked prisiel na vrchol hory, klakol si
pod tym velkym krízom. Vtom ho zabila skupina
vojakov, ktorí nanho strielali z pusiek i
sípmi. Takisto zahynuli jedni po druhych aj
dalsí knazi, reholníci a reholné
sestry, rôzni laici, muzi a zeny rozlicnych
skupín a postavenia. Pod obidvomi ramenami
kríza stáli dvaja anjeli. Kazdy z nich mal
v ruke kristálovú nádobu, do ktorej
zberali krv muceníkov a kropili nou duse,
ktoré sa priblizovali k Bohu.