Preco odmietajú
pravoslávne cirkvi Petrov primát? - Mozno
povedat, ze je to ten isty dôvod, preco ludia
odmietajú Krista.
Jezis povedal: "Kto
vás prijíma, mna prijíma" (Mt
10:40). "Kto prijíma toho, koho ja poslem, mna
prijíma" (Jn 13:20). "Kto vás
pocúva, mna pocúva, a kto vami pohrda mnou
pohrda" (Lk 10:16).
Neprijatie toho, koho
Kristus ustanovil, znamená neprijatie a
odmietnutie Krista.
Preco ludia
odmietajú Krista? - Na to sa nedá
odpovedat. Mozno vsak na tú tému nieco
povedat.
"Preco?" vzdy
súvisí s nejakou prícinou. Ale
nenávidiet Dobro, Lásku, Krásu, - a
to vsetko je v Kristovi - na to nemôze existovat
dostatocná (rozumná) prícina. Jezis
sám hovorí: "Nenávideli ma bez
príciny" (Jn 15:25). Sv. Pavol hovorí o
"tajomstve neprávosti" (por. 2 Sol 2:7). Teda
okrem inych tajomstiev, aj zlo, "ako môze byt
niekto taky zly", je tajomstvom, ktoré na tomto
svete nerozuzlíme. Môzeme s ním iba
pocítat a brat ho do úvahy.
Pravdaze, my
nemôzeme súdit jednotlivych
pravoslávnych (ako ani ziadneho jednotlivca), to
môze robit iba Boh. Sú mnohí
pravoslávni, ktorí velmi svedomito
nasledujú svoje nábozenstvo. Mnohí
pravoslávni, najmä kde pravoslávia je
po stárocia, sú v stave takzvanej
"neprekonatelnej nevedomosti" v dôsledku
neinfomovanosti. A stará teologická axioma
hovorí, ze nevedomost neciní hriech.
Bolo by vsak
naivné tvrdit, ze prícinou tak
velkého nestastia, akym je rozkol v Cirkvi (a
zotrvávanie v nom) nie je hriech. My
nemôzeme súdit osoby, ale ako na krestanov
by to bolo smutné, keby sme nevedeli
posúdit "veci", ci "udalosti".
Urcite, za rozkolom,
ktory mal a má v histórii také
strasné dôsledky, musel byt (a musí
byt) aj velky hriech pychy. Kto a kolko mal (a má)
na nom úcast, to nech súdi Boh.
Ak sa na otázku
odmietania pápeza pozrieme ciste z
intelektuálneho pohladu, totiz, aké
dôvody "proti" sa uvádzajú, dalo by
sa o tom napísat viac. Spomeniem len jeden
dôvod.
Pravoslávni
hovoria, ze pápez je len "prvy medzi rovnymi".
Je pravdou, ze
pápez je po stránke knazského
svätenia práve takym biskupom, ako iní
biskupi. Ale po stránke jurisdikcnej
(právomoci) a po stránke zachovania
neporusenosti viery pápez ich prevysuje v tejto
sluzbe.
Jezis povedal
apostolom: "Co zviazete na zemi, bude zviazané v
nebi, a co rozviazete na zemi, bude rozviazané v
nebi" (Mt 18:18). Túto moc majú apostoli
spolu s Petrom, lebo on tam nemohol nebyt.
Tú moc,
ktorú Jezis udelil apostolskému
kolégiu ako spolocenstvu, tu istú moc dal
prv do rúk len jednej a jedinej osoby, a to
Petrovi, ked mu povedal: "Co zviazes na zemi bude
zviazané v nebi, a co rozviazes na zemi, bude
rozviazané v nebi" (Mt 16:19). Je to moc
jednotlivca bez akéhokolvek obmedzenia.
Povedat, ze
pápez je iba "prvy" medzi rovnymi je protirecenie
v samotnom slove, lebo kde je vsetko rovnaké, je
nezmyslom o niecom povedat "prvé". Ak povieme
"prvy", a NIC, ziadna skutocnost, sa za tym neskryva, je
to potom vysmech tohto slova a osoby pre ktorú ho
pouzijeme. Pápez nepotrebuje "cestné"
tituly. Pápez nepotrebuje byt "prvy" bez toho, aby
za tym slovom nieco bolo!
Isty knaz
(katolícky!!) povedal v spolocnosti
ukrajinského gréckokatolíckeho
metropolitu bikupa Hermanjuka (uz zosnuly): "Pápez
je iba prvy medzi rovnymi." Metropolita mu na to
rázne odpovedal: "To hovoria pravoslávni.
To mi katolíci nehovoríme!"
Vo vztahoch medzi
Petrovym Stolcom a Carihradom nastal zlom k lepsiemu, ked
sa pápez Pavol VI. a carihradsky patriarcha
Atenagoras po prvykrát stretli v Jeruzaleme
(január 1964) ako prejav skoncit s neblahou
minulostou. 7. decembra 1965 pápez i patriarcha
vzájomne vynulovali exomunikácie
vynesené pápezom Levom IX. a Michalom
Cerulariom, konstantinopolskym patriarchom z roku 1054 na
pociatku Vychodnej Schizmy.
Maria,
Matka jednoty pros za nás.
PE