|
Odpoved -
12
|
o.
Eirene
|
14.
nov 98
|
Spomínam si,
ked sa zaviedla slovenská liturgická rec po
II. vatikánskom koncile, ako nás knaz ucil
v kostole, ze po Otcenási nemáme povedat
AMEN. Dôvodom bolo jednoducho to, ze pocas omse
knaz nadväzuje na slová veriacich a pokracuje
dalej v modlitbe, podobnym spôsobom, ako to robia
gréckokatolíci pri kazdom Otcenási,
ked sa modlia: "…ale zbav nás zlého,
lebo tvoje je královstvo, moc i sláva, Otca
i Syna i Svätého Ducha, teraz i vzdycky i na
veky vekov. Amen." To "AMEN" sa teda povedalo trochu
neskôr.
Nuz spomínam si
na to celkom jasne. Co sa vsak stalo? Spozoroval som, ze
ludia prestali hovorit "AMEN" po Otcenási aj mimo
omse, kde pri Otcenási v
rímskokatolíckej verzii nenasledujú
dalsie slová.
Nuz toto je podla
môjho názoru ci skúsenosti hlavnym
dôvodom, preco na mnohych miestach sa nemodlia
"AMEN" po Otcenási.
Co sa tyka Zdravasu,
alebo Slávaotcu, nemám s tym
skúsenosti, ale zdá sa, ze je tu tá
istá prícina, ktorá sa retazovite
síri.
Nakolko viem, vsetky
texty v rôznych modlitebnych knizkách
majú "AMEN".
Teda "AMEN" sa
rozhodne treba modlit po tychto modlitbách (mimo
Sv. Omse), lebo "AMEN" predsa znamená "TAK JE
TO!". Ked uz tie najväcsie modlitby aké
jestvujú, totiz Otcenás, Zdravas,
Slávaotcu, Verím, by nemali byt
zakoncené slávnostnym "AMEN", "TAK JE TO!",
kde potom by sme to "AMEN" uzívali?
Daná
nejednotnost v kostoloch má podla vsetkého
vyssie spomenutú prícinu, a teda
nemyslím, ze by bola hriesna, alebo
zámerná.
PE