Ci je v
gréctine vyraz pre kvaseny alebo nekvaseny chlieb,
na to vlastne môze odpovedat aj ten, kto nevie po
grécky. Sväté Písmo totiz
hovorí:
"V prvy den sviatkov
nekvasenych
chlebov, ked zabíjali velkonocného
baránka, povedali mu jeho uceníci:
«Kde ti máme íst pripravit
velkonocnú veceru?»" (Mk 14:12)
Uvázme, ze
tento preklad Písma sa vzdy uzíval. Ako je
mozné, ze doteraz nikto z ucencov sa k tomu
neozval ani sa nevie, aby okolo tohoto prekladu bola
niekedy polemika. Okrem toho aj preklady v inych reciach
majú slovo "nekvaseny". Nemozno teda pripustit, ze
vsetci prekladatelia Svätého Písma
(vrátane nekatolíckych) sú nevedomci
alebo podvodníci.
Nuz, ako
vidíme, i bez znalosti gréctiny ludsky
rozum môze nadobudnút istotu i v
zálezitostiach gréctiny.
Povedat sa môze
hocico, ale nie vzdy to musí byt zodpovedny vyrok.
A vôbec, ten kto tvrdí, aké slovo je
v gréctine, vie on osobne grécky? Alebo len
verí niekomu druhému? Pravda sa
nehladá tak, ze sa najprv urcí ciel a potom
sa silou-mocou hladajú argumenty.
Problém je v
comsi inom, nie v gréckej pôvodine.
Problém pozostáva v tom, ze sv. Ján
Evanjelista nám hovorí, ze Jezis
slávil Poslednú Veceru pred Velkou Nocou:
"Bolo pred
velkonocnymi sviatkami. Jezis vedel, ze nadisla jeho
hodina odíst z tohoto sveta… Pri
veceri…" (Jn 13:1-2)
Dalej
hovorí:
"Od Kajfása
viedli Jezisa do vládnej budovy. Bolo uz
ráno. Ale oni do vládnej budovy nevosli,
aby sa neposkvrnili a mohli jest velkonocného
baránka" (Jn 18:28).
Vsimnime si, toto sa
udialo pred tym, nez sa jedol baránok. Okrem toho
sv. Ján dáva jasne najavo, ze Jezisa
súdili, odsúdili a ukrizovali v ten den,
ked Zidia zabíjali velkonocného
baránka. O siestej hodine napoludnie knazi
zacínali zabíjat velkonocnych
baránkov.
Nuz podla sv. Marka,
ako aj ostatnych synoptikov (Matúsa a
Lukása), zdá sa, ze Posledná Vecera
je jedenie velkonocného baránka, zatialco
podla sv. Jána sa zdá, ze to tak nemohlo
byt.
Kedze nie je
mozné, aby si Sväté Písmo
protirecilo, musí jestvovat vysvetlenie tychto
zdanlivo protichodnych vyrokov.
Ucenci podávali
viacero vysvetlení, a to pocas
stárocí.
Jednym z
vysvetlení, a zdá sa, ze
najjednoduchsím, je toto:
V roku, ked Jezis
zomrel, Zidia neslávili velkonocnú veceru v
ten isty den. Niektorí ju slávili vo
stvrtok vecer, iní v piatok vecer, alebo dokonca v
utorok vecer. Jezuitsky ucenec Novom Zákona,
Ferdinand Pratp píse:
"V roku umucenia medzi
farizejmi, ktory udávali takt nábozenskym
udalostiam, a saducejmi a velknazmi, ktorych
úlohou bolo regulovat kalendár, bola
nezhoda ohladom dátumu Velkej Noci. Obidva
dátumy sa môzu pokladat za legitímne.
Jeden mal vo svoj prospech literu zákona, druhy
vysvetlenie kompetentnej autority. Jezis, kedze vedel, ze
má zomriet, vybral si skorsí dátum a
jedol velkonocného baránka stvrtok vecer s
istym poctom svojich krajanov. Nezálezí na
tom, ci farizeji alebo saduceji a ostatní ho jedli
nasledujúci vecer." [písané v
1920. rokoch]
Je
zaujímavé, ze kumránske objavy
potvrdili platnost tejto myslienky, ze rozlicné
komunity alebo tradície mohli slávit
rozlicné kalendáre. Na základe
kumranskych objavov Anni Jaubertt vo svojej
vynikajúcej a komplikovanej knihe o dátume
Poslednej Vecere argumentoval, ze Jezis so svojími
uceníkmi mohli celkom lahko uzívat iny
kalendár, nez oficiálny.
Predstavme si, ze o
2000 rokov niekto nájde dve správy z nasej
terajsej doby o tom, ze XY sa stal biskupom na
Velkú Noc, a druhá správa by
tvrdila, ze to bolo na Kvetnú Nedelu. Zdalo by sa
to ako jasné protirecenie, ale nemuselo by byt,
lebo jedna správa by mohla byt
písaná na Slovensku, kde máme
gregoriánsky kalendár, a druhá na
Ukrajine, kde majú juliánsky
kalendár
(gréckokatolíci).
Aj ohladom dní
nekvasenych chlebov, a s tym súvisiacej
matérie pre Sv. Liturgiu (Sv. Omsu), mohlo
íst o posunutie dátumov. Je to vsak iba
moznost, ktorú by trebalo dokázat. Ale ako
sme vyssie videli, táto problematika je velmi
komplikovaná a daleko presahuje rámec tejto
nasej rubriky.
Jedna vec je
istá, ze katolícka Cirkev uzíva
obidve matérie, bud kvaseny alebo nekvaseny
chlieb. Kedze Cirkev sa nemôze v podstatnych
veciach mylit, obidve matérie sú platnymi
matériami pre Eucharistiu.
Ked dieta je tu,
urcite muselo mat matku. Ked Cirkev uzíva obidve
matérie, urcite musel byt na to nejaky
dôvod, i ked ho teraz este nemusíme
chápat.
Jezis Kristus nemohol
jest velkonocného baránka vo Velky Piatok,
lebo vtedy zomrel na krízi, ale Bozia
Prozretelnost zariadila, mozno cez vyssie
spomenutú situáciu, aby velkonocná
vecera mohla byt legálnym spôsobom
prevedená vo stvrtok. Zaiste i situácia s
kvasenym a nekvasenym chlebom pre Eucharistiu je v Bozej
Prozretelnosti a má svoj vyznam.
Otec M. Ilko v
odpovedi na túto otázku spomenul instrukciu
Kongregácie pre Vychodné Cirkvi,
ktorá hovorí o doplnujúcich
aspektoch eucharistického tajomstva, ktoré
jednotlivé formy [chleba]
symbolizujú.
o.
Eirene