|
Odpoved
28
|
o. Pavol
Eirene, C.Ss.R.
|
15. marec
99
|
Milá
Monika!
V prvom rade, je mi
lúto, ze na Tvoju otázku odpovedám
tak neskoro. Najprv preto, lebo Tvoj e-mail bol poslany
do klástora do Michaloviec (micssr@ke.telecom.sk)
a ja som v Kanade v Toronte (mbc24@globalserve.net). Tvoj
e-mail mi moji spolubratia zaslali 25. februára.
Tieto posledné dva tyzdne som zase bol velmi
zaneprázdneny (niekolko dní aj odcestovany)
a nedokázal som si nájst dostatok casu, aby
som Ti v klude odpovedal. Takze az teraz sa
dostávam k odpovedi.
1)
Tvoja otázka,
Monika, je, co robit, ked katolícke dievca
nadobúda blizsí vztah s nekatolíckym
chlapcom.
Je to velmi
aktuálna otázka.
Je prirodzenou vecou,
ze blízky vztah dvoch slobodnych mladych
ludí vyustí vzdy do manzelstva. V Tvojom
prípade, Monika, sa jedná este len o
prípadné zacatie blízkeho
(blizsieho) vztahu. Ci uz tak, alebo onak, tvoju
otázku chápem ako otázku ohladom
mozného manzelstva medzi katolíkom a
nekatolíkom.
Vieme, ze Boh stvoril
Adama a Evu a z tychto dvoch ludí sme povstali my
vsetci: Ty, ja, i ten Tvoj kolega v práci. Vsetci
sme si skutocne navzájom bratmi a sestrami. Vsetci
sme rovnocennymi ludmi. Vsetci máme tú
istú ludskú prirodzenost, totiz, ze sme
stvorení s dusou a telom. Vsetci máme Bohom
dané právo vstúpit do manzelstva
(niektorí sa vsak tohto práva z Bozej
milosti dobrovolne zriekli, - knazi, reholníci).
Otázka je, koho
si vziat za manzela ci manzelku. Môzem si vziat za
manzela chlapca, ktory "rad pomoze, je uprimny, je
spolocensky", ale nie je katolík? Oplatí sa
vôbec s takym chlapcom zacínat?
Aky postoj zaujat v
takomto prípade?
Treba povedat, ze
postoj k takému chlapcovi má byt taky, ako
ku ktorémukolvek inému clovekovi: byt
slusnou, zdôrilou, taktnou… pretoze kazdy
clovek je skutocne Tvojím bratom alebo sestrou.
Ale rozhodnút
sa pre nadviazanie úzkeho vztahu je uz urcitym
záväzkom, a to v tom zmysle, ze sa
predpokladá, ze ak sa neukázu vázne
prekázky, tak sa zoberieme.
Co vsak robit, ked
vázne prekázky mozno vidiet uz pred
zacatím blizsieho vztahu? Oplatí sa
zacínat blizsí vztah? Je tu vôbec
nejaká nádej, ze z toho môze vyjst
nieco dobré?
Myslím, ze toto
je korenom celej otázky.
Katolícka
Cirkev nám v otázke manzelstva
hovorí o takzvanych manzelskych prekázkach.
Jednou z nich je prekázka odlisného
nábozenstva. Tá má dve formy:
zmiesané manzelstvo (medzi katolíkom
a pokrstenym nekatolíkom) a rozdielnost
kultu (medzi katolíkom a
nepokrstenym).
Manzelstvo medzi
katolíkom a nekatolíkom vsak nie je cosi
nemozné, lebo, ako som spomenul, pred Bohom sme
vsetci rovnakymi ludmi. Katechizmus Katolíckej
Cirkvi to vyjadruje tymito slovami:
"Rozdielnost
vyznania medzi snúbencami nepredstavuje
neprekonatelnú prekázku pre manzelstvo"
(KKC 1634).
Ale zároven
nás upozornuje, ze
"tazkosti
zmiesanych manzelstiev sa nesmú podcenovat.
Povstávajú zo skutocnosti, ze rozdelenie
krestanov sa este neprekonalo. Snúbenci
riskujú, ze zakúsia tragédiu
krestanskej nejednoty i v srdci svojich vlastnych domov.
Rozdielnost kultu môze este viac zhorsit tieto
tazkosti. Rozdielnosti ohladom viery a samotnej vedomosti
o manzelstve, ale aj rozdielne nábozenské
mentality sa môzu stat pramenom napätí
v manzelstve, najmä co sa tyka vychovy detí.
Môze povstat pokusenie nábozenskej
lahostajnosti." (1634 - vlastny preklad)
Ak katolícka
Cirkev vyzaduje dovolenie alebo dispenzáciu pre
manzelstvá s nekatolíkmi, je to preto, lebo
si je vedomá velkych nebezpecenstiev, ktoré
hrozia katolíckej stránke. Katolícka
stránka (osoba) môze v takychto
manzelstvách velmi riskovat. Ci nie je strata
viery, - nielen svojej vlastnej, ale aj svojich
detí, - tym najväcsím
nestastím? Kto stratí vieru, hovorí
Jezis, bude naveky zatrateny. Preto ten, kto chce
uzavriet manzelstvo s nekatolíkom, musí si
velmi dobre vsetko zvázit. Manzelstvo s
nekatolíkom nie je nemozné, ako to bolo
povedané, ale ak dvojica vstupujúca do
takého manzelstva pokladá otázku
viery za cosi druhoradé, alebo vôbec nie
dôlezité, takéto manzelstvo
pravidelne skrachuje. Nemusí skrachovat vzdy
rozvodom, lebo ozajstny krach je krach viery, - a ten
znamená zatratenie. Sú manzelstvá,
ktoré zdanlivo pekne zijú, hoci je v nich
strata viery, ale tá zdanlivá
harmónia nemusí vela znamenat, lebo ak
diabol získa cloveka odpadom viery na svoju
stranu, nepotrebuje ho pokúsat na iné
zlé veci (povedzme k rozvodu).
Otázka viery je
pred vstupom do manzelstva rozhodujúca. Zhoda
ohladom koberca alebo lustra v budúcej obyvacke,
alebo znacka auta je az na 37. mieste.
Katolícke
dievca, - ako je to aj v Tvojom prípade, Monika, -
by malo dobre prediskutovat túto otázku s
nekatolíckym chlapcom. Porozprávat sa o
nábozenskych veciach je koniec koncov mozné
aj pred nadobudnutím uzsieho vztahu, kedze ste
casto spolu.
Viem, ze je tu neraz
otázka, ktorej sa clovek obáva: "Co ak sa
nábozenská téma zvrtne na
takú rovinu, kde nebudem vediet, co povedat? Co ak
nebudem dostatocne fundovaná v niektorej oblasti,
alebo v niektorej otázke?" Clovek neraz zo
strachu, ze nebude vediet co povedat, radsej ani nezacne
nic na nábozenskú tému.
Netreba sa toho
bát, lebo nikto nevie vsetko. Ak na nieco neviem
dat odpoved, vzdy môzem povedat:
"Vies co,
porozmyslam o tom, alebo sa niekoho na to opytam, a potom
Ti odpoviem, alebo sa o tom znovu
porozprávame."
Ak niekto chce
hned a okamzite odpoved na vsetko, co sa pyta alebo
namieta, taky clovek nemá lásku k pravde a
s takym clovekom si netreba, ani nemozno zacínat
blizsí priatelsky vztah. Clovek, ktory nechce
pockat na odpoved, ten vlastne vôbec necaká
ziadnu odpoved, ten, zaslepeny pychou, nehladá
Pravdu.
Clovek, ktory je
otvoreny pre rozhovor a dokáze pocúvat a
uvazovat o argumentoch druhého, taky clovek je
otvoreny pre pravdu a zaiste raz k nej dospeje (tu na
zemi jej plnost je v katolíckej Cirkvi).
Katolícke
dievca môze niekedy vidiet, ze chlapec je dobry,
ale nie je schopny momentálne prijat vieru.
Sú prípady, ze chlapec by úprimne
chcel dievca, ale vieru nie je schopny prijat pri
najlepsej vôli (momentálne). Ved viera je v
prvom rade dar Bozí (vid
otázku cislo
27,1). V
takomto prípade si treba vsetko
ujasnit pred
manzelstvom, to
znamená pockat s manzelstvom, zapísat sa do
katechumenátu, kde by sa UCIL pravdám
viery, kde by sa ucil tomu, co Cirkev z Bozieho
nariadenia hlása kazdému stvoreniu.
Pocúvat Boziu náuku môze i ten, kto
este neuveril. Práve tak aj modlit sa môze
kazdy clovek na svete, hoci o Bohu má len
nedokonalú, alebo aj skreslenú predstavu
("prirodzené nábozenstvo" nie je
otázkou nadprirodzenej viery). Ak clovek
nemá takmer ziadny pojem o Bohu (v prípade
nebojovych ateistov), aj v tom prípade sa vzdy
môze pomodlit aspon túto modlitbu: "Boze, ak
existujes, daj, aby som ta spoznal, daj mi nejaké
znamenie, ze jestvujes a chces aby som ta
poznával." Nuz takúto a podobnú
modlitbu sa môze pomodlit kazdy clovek na svete.
To co som vyssie
napísal je dôlezité, ale modlitba je
tá, ktorá rozhodne. Takyto chlapec a dievca
by sa mali predovsetkym modlit za dar viery. Ak tento
postoj k celej veci dvojica nemá, potom je lepsie
sa rozíst.
Poslednym krajnym
prípadom môze byt, ze i napriek tomuto
vsetkému chlapec (prípadne dievca)
nedokáze prijat vieru pred manzelstvom. Môze
sa stat, ze chlapec má naozaj dobrú
vôlu a chcel by tú vieru nejako pochopit,
ale nie je schopny na to v danom case, a s cistym
úmyslom túzi vziat si dievca za manzelku, a
nie je pren vnútorne mozné cakat niekolko
rokov na manzelstvo… V takom prípade,
hovorí o. Bernard Häring (velky moralista
násho storocia), dievca sa môze
ODVÁZIT uzavriet manzelstvo.
Ako teda vidís,
Monika, odpoved nie je taká jednoznacná ak
by niekto chcel. Posledné rozhodnutie vo
svedomí musí urobit katolícke dievca
(alebo katolícky chlapec). Cirkev a knaz Ti
môzu dat svetlo pre Tvoje konanie, ale
konkrétnu situáciu v ktorej sa povedzme aj
Ty môzes nachádzat, budes musiet vyriesit
len Ty sama. Ty sama budes najlepsie vediet aky ten
chlapec je, Ty sama v prvom rade musís
nadobudnút morálnu istotu o
úprimnosti svojho prípadného
budúceho partnera. Ak by nedokázal prijat
vieru pred manzelstvom, Tvoje srdce (a zdravy rozum
samozrejme) musí rozhodnút, ci je to BOZIA
VÔLA pre Teba vziat si ho. Tvoje srdce s mnozstvom
modlitieb musí rozhodnút, ci by vase
manzelstvo poslúzilo jemu, Tebe, ako aj detom na
spásu.
Ako teda vidís,
Boh nás vsetkych povoláva, aby sme sa v
slobode pred Bohom rozhodovali pre to, co je v nasom
svedomí správne.
Ale kolko mladych
ludí riesi túto otázku s potrebnou
váznostou?! Kolko mladych ludí
pokladá vieru za zivotne dôlezitú pri
vstupe do manzelstva?! Ci nie je mnoho mladych
ludí, ktorí neberú ohlad na vieru, a
potom si znicia zivot nielen tu na zemi, ale hlavne
naveky na druhom svete?
Tvoj pekny
katolícky pozdrav, Monika, ako aj Tvoja
otázka svedcia o tom, ze viera Ti nie je
lahostajná, a z toho mám velkú
radost. Zehnám Ti, a nech Ta Bozia milost
sprevádza a ochranuje na tejto pozemskej
púti a privedie Ta k stastnej vecnosti (a
porúcam Ta pod ochranu Matky Bozej).
2)
Myslím si, ze
chlapec, ktorému sa páci dievca, sa
rád zdrzuje v jej prítomnosti a raz jej to
predsa musí povedat.
o.
Eirene