|
Odpoved -
29
|
o. Pavol
Eirene, C.Ss.R.
|
15. marec
99
|
Mily
Stanislav!
Aj Tebe sa
ospravedlnujem za neskorú odpoved, nakolko v
poslednych dvoch tyzdnoch som bol velmi
zaneprázdneny.
Co sa tyka knihy
Tomása Kempenského, uvádza sa, ze
táto kniha je najcítanejsou knihou v
katolíckom svete po Svätom Písme.
Z toho, co
uvádzas o knihe jereomonacha Rose, je vidiet, ze
je znacne zaujaty proti katolíckej Cirkvi. Samotny
citát ohladom knihy Tomása
Kempenského je, myslím si, prehnane tvrdy,
a to pod vplyvom tej istej zaujatosti.
Kniha
Kempenského je velmi rozsírená v
katolíckom svete, a teda mozno povedat, ze tento
dopyt po nej (sensus fidelium) je silnym argumentom v jej
prospech. Spomínam si, ze ked som ju kedysi zacal
cítat, velmi na mna zapôsobila a
pácila sa mi. Potom som sa k nej dávnejsie
este niekolkokrát vrátil (hoci nikdy som ju
celú neprecítal).
Pred niekolkymi
mesiacmi mi isty kaktolícky doktor teológie
(laik) povedal o knihe T. Kempenského pre mna
necakany názor. Povedal mi, ze táto kniha
nie je az taká dobrá, ako by to vysvitalo z
jej popularity. Knihe chyba vyvázenost. Kniha,
povedal, je dobrá pre novych konvertitov,
ktorí sa obrátili k Bohu od hriesneho
zivota. On by vsak nikdy túto knihu
neodporúcal dusiam úzkostlivym, alebo
ktoré majú sklon k skrupulozite.
Tento jeho pohlad bol
pre mna zaujímavy, lebo nikdy som nejako osobitne
o knihe Nasledovania nepremyslal. Ked som sa spätne
zamyslel, myslím, ze cosi v mojom podvedomí
spolu-rezonovalo s tym, co mi ten doktor povedal
(mimochodom, v teologickych zálezitostiach bol
velmi presny a fundovany).
Mnohí sa
divili, preco kniha Kempenského, ktorá je
tak rozsírená medzi katolíkmi,
nemá pred menom svojho autora "sv.". Podla
informácií, ktoré sa mi dostali,
cirkevná komisia previedla exhumáciu tela
T. Kempenského za úcelom moznej
beatifikácie. Pri exhumácii sa zistilo, ze
sa prebral v truhle a podla urcitych
kritérií sa usúdilo, ze
hrdinské cnosti, ktoré sa vyzadujú
pre blahoslaveného, u neho neboli.
Na konci svojej
otázky, Stanislav, prosís o
radu a
odpoved.
Zdá sa mi, ze tie dve slová sú
prozretelnostné, lebo vidím, ze okrem
odpovede by som mal dat este jednu radu (hoci nie v
cakanom zmysle) tak Tebe ako aj inym.
Medzi mnohymi
katolíkmi je rozsírené
cítanie protestantskych ako aj
pravoslávnych kníh. Cirkev mala kedysi
takzvany INDEX kníh. Boli to knihy, ktoré
katolíci mali zakazané cítat. Cirkev
tento "index" teraz uz zrusila. Nie preto, ze by sa
hanbila za to, ze ho mala, ale preto, ze situácia
sa zmenila. Nechcem sa teraz o tom rozpisovat, ale chcem
povedat iba tolko, ze napríklad uz len
samotná skutocnost, ze dnes sa publikujú
státisíce kníh, z ktorych
väcsina je proti katolíckej viere, uz preto
nie je mozné vsetko sledovat a dat na index.
Dá sa povedat, ze fyzicky nie je mozné
vsetko sledovat. Cirkev vsak nikdy nezrusila (a
nemôze zrusit) "prirodzeny index". To
znamená, ze krestan to, co ohrozuje jeho vieru,
nemá cítat.
V prvom rade si
musíme uvedomit, ze katolícka Cirkev
má prislúbeného Ducha, ktory jej
nikdy
nedovolí zblúdit v ucení. Iné
cirkvi toto
prislúbenie
nemajú. Je
pravdou, ze "Duch vanie kam chce" a ze Duch Sväty
pouzíva neraz a mozno aj casto aj
nekatolícke cirkvi na privádzanie
dusí k spáse. Je tu vsak jeden velky
rozdiel: V katolíckej Cirkvi Duch Sväty vanie
vzdy,
kdezto v protestatskych ako aj pravoslávnych
cirkvách táto záruka nie je. V
katolíckej Cirkvi máme istotu, zatialco v
inych je iba moznost, ze to alebo ono pochádza od
Bozieho Ducha. Preto je nemúdre a aj
nebezpecné venovat cas cítaniu
nekatolíckych nábozenskych
kníh.
Nemúdre je to
preto, lebo je velké mnozstvo vybornych
katolíckych kníh, ktoré ani do smrti
vsetky neprecítame. Na druhej strane cítame
knihy, ktoré nemajú ziadnu záruku z
Hora, a okrem toho sú pravidelne naladené
protikatolícky. Prinajmenej teda strácame
cas, v ktorom môzeme cítat neporovnatelne
prospesnejsie knihy.
Cítanie
nekatolíckych kníh je aj nebezpecné,
lebo sa nám otupuje ostrie katolíckeho
pohladu a môze to viest az k odpadu
viery.
Nekatolícke
krestanské knihy sú nebezpecné tym,
ze obsahujú ozajstné pravdy, ktoré
ludí pritahujú (ved sú
katolíckymi pravdami), ale k nim sú
nenápadne pridané bludy, nepravdy, omyly a
casto aj vyslovené lzi.
Katolícke
pravdy sú také vznesené, ze i ten
najväcsí intelektuálny génius
sa v nich zamotá, ak sa nedrzí Cirkvi. Iba
milost Bozia nás môze ochránit pred
zblúdením. Ale ci sa neoberáme o
milost Boziu, ked si dovolíme cítat
nekatolícke knihy? Ved Boh dáva svoju
milost iba pokornym (1 Pt 5:5). Ci to nie je pycha,
ktorá nám nahovára, ze môzeme
cítat vsetko, ze my sme dost múdri, nez aby
nás niekto mohol zviest? Kto si je prílis
istym, ze cítanie nekatolíckych kníh
mu nemôze uskodit, ten môze dopadnút v
tom lepsom prípade tak ako dopadol apostol
Peter.
Je
zaujímavé, ze protestanti, ako aj
pravoslávni, sú vo vseobecnosti
ochotní cítat navzájom svoje knihy,
ale akoby jednym hlasom dohovorení,
odmietajú i len vziat do ruky katolícku
literatúru. Ja si myslím, ze je to preto,
lebo zly duch sa toho najviac bojí, bojí sa
sily katolíckej pravdy, ktorá by mohla
odkryt jeho lzivé zámery. Nám
katolíkom vsak zly duch nahovára, ze to je
vsetko jedno. Kolkí uz stratili vieru pre
takéto neobozretné cítanie!
Kolkí, pre svoju nerozváznost, hoci
nestratili vieru, narobili si velké
duchovné skody a zmätok vo svojej
dusi!
Niekto mozno povie, ze
protestantská literatúra je
pútavejsie napísaná ako
katolícka, alebo ze sú tam veci,
ktoré v katolíckej literatúre
nenasiel.
Odpoviem na to
podobenstvom: Isty mladomanzel sa neustále
stazoval svoje manzelke, ze mu nevie navarit tak ako jeho
mamka. Raz sa stalo, ze manzelke prihorel obed, o com
manzel nevedel. Ked zacal jest, zvolal: Teraz sa ti
podarilo navarit tak ako mojej mamke. - Teda
námietka, ze sa mi zdá, ze
nekatolícke knihy mi dávajú viac ako
katolícke, je len otázkou nezriadenej
chute. Ak úprimne veriacemu cítanie
katolíckej literatúry pravidelne
"nechutí", prícinu bude hladat v sebe a nie
v literatúre, lebo si povie: "Ked toto Cirkev
uznáva, vyznamní svätci to
napísali, chyba musí byt v mojom
zmyslaní alebo postoji a nie u nich.". Ten vsak,
kto si je prílis isty svojím vlastnym
úsudkom, stane sa slepym vodcom seba
samého.
Kto z nás by
jedol chutnú a vonavú stravu, keby vedel,
ze niekde v nej je, alebo by len mohol byt ukryty jed?!
Ci nezoberieme radsej chlieb s maslom od mami, ako
pecené kurca od neznámeho cudzieho?
V celej tejto
otázke vôbec neide o to, ci katolíci
alebo nekatolíci sú zlí alebo
dobrí ludia. Tu vôbec neide o to! Ak o nieco
ide, tak potom ide iba o otázku pravdy a nepravdy,
alebo o otázku plnosti zjavenej pravdy a
ciastocnej pravdy.
Drzme sa
katolíckej Cirkvi, lebo ak sa budeme jej drzat,
nikdy nezblúdime. Aj ked nie kazdé slovo,
ktoré padne v Cirkvi, je neomylné, Boh je
verny a nemôze dopustit, aby dusa poslusná
ucitelskému úradu Cirkvi zblúdila.
Ak tu i tam sa nájde nieco nie celkom
vyvázené, alebo niektory knaz ci biskup by
povedal cosi nesprávne alebo i blud ohladom viery,
Boh to pokornej dusi urcite vyvázi alebo
napraví na inom mieste a inym spôsobom, lebo
inác by Jezis Kristus nemohol povedat: "Kto
vás pocúva, mna pocúva."
o.
Eirene