|
Odpoved -
36
|
o. Pavol
Eirene, C.Ss.R.
|
16. apríl
99
|
V tejto otázke
sú spojené dve zálezitosti,
ktoré nie sú nevyhnutne
spojené.
Najprv, "kolko
krát som spáchal ten alebo onen hriech",
musím to vyznat?
Zásada pri
spovedi je, ze lahké hriechy sa nemusia hovorit, i
keby sme si ich pamätali (musíme ich vsak
lutovat, ak ich chceme mat odpustené). Ak vsak
nemáme ziadny tazky hriech, musíme povedat
aspon jeden lahky hriech (hoci aj vyspovedany), aby bola
"matéria" pre spoved, a aby knaz mohol dat
rozhresenie.
To vôbec
neznamená, ze odporúcame nehovorit
lahké hriechy. Je to iba zásada,
ktorá nám hovorí, ze ich
vyznávat nemusíme. Mnohí ludia
prezívajú "pôrodné bolesti"
pred spovedou, lebo tak velmi sa snazia zapamätat
vsetky lahké hriechy, ktoré
spáchali. Lahké hriechy, alebo
hovoríme im tiez vsedné hriechy,
práve preto, ze sú vsedné a
casté, tazko si vsetky pamätat. Táto
zásada má pomôct zvlást dusiam
skrupulóznym (úzkostlivym).
Ak teda nie sme
povinny vyznávat sa z lahkych hriechov, je
jasné, ze ani ich pocet nemusíme hovorit.
Pocet hriechov sme povinní hovorit v spovedi iba
pri tazkych hriechoch.
Podla moralistov (sv.
Alfonz vrátane), clovek spácha tazky hriech
napríklad, ak sa vôbec nemodlí 1-2
mesiace. Ak teda niekto vynechá rannú alebo
vecernú modlitbu (aj viackrát), este vzdy
môze íst spokojne na sväté
prijímanie. Co sa tyka klamstva, tam
závaznost hriechu závisí od
dôsledkov, ktoré klamstvom
spôsobíme. Krivá prísaha na
súde, alebo ociernovanie inych je velmi tazkym
hriechom.
Pri kazdom tazkom
hriechu clovek musí povedat pocet a druh hriechu,
t.j. to, co mení závaznost hriechu. Ak
ukradnem 1000 korún príbuznym, alebo z
kostola, alebo zobrákovi, to mení druh
hriechu. To musím povedat (samozrejme, ze to
musím aj vrátit).
Pán Boh od
nás neziada nemozné, ak si
nepamätáme presne pocet tazkych hriechov,
musíme povedat aspon priblizne, podla najlepsieho
vedomia a svedomia. Ak si nepamätáme ani
priblizne, musíme povedat aspon dobu, za
akú sa nám to stávalo a
prípadne frekvenciu. Napríklad poviem:
"Opíjal som sa asi pocas desiatich rokov,
priblizne asi raz kazdy tyzden." Alebo napríklad:
"Preklínal som v zlosti Bozie meno a mená
svätych velakrát denne pocas asi tridsiatich
rokov."
Ak si
pamätám presne pocet tazkych hriechov,
musím povedat presne. Ak si pamätám
priblizne, musím povedat priblizne.
Ak mi príde na
um, ze som sa v minulosti zabudol vyspovedat z
nejakého tazkého hriechu, prípadne
poctu tazkych hriechov, musím to povedat v
spovedi. Napríklad: "Spovedal som sa z toho, ze
som trikrát cudzolozil, ale teraz viem, ze to bolo
styrikrát.", alebo: "Do tejto spovede zahrnujem
jeden hriech, z ktorého som sa v minulosti zabudol
vyspovedat. Z lenivosti som nesiel na sv. omsu v nedelu
jeden krát."
Ak sa vzdy
úprimne spovedáme, Boh nám
odpústa aj tie hriechy, ktoré zabudneme,
ale ak nám prídu na um v budúcnosti,
musíme ich v najblizsej spovedi vyznat.
V prípade, ze
nase minulé spovede neboli platné,
musíme sa spovedat tak, ako keby sme vôbec
neboli na spovedi, plus musíme vyznat, ze sme
svätokrádezne prijímali sviatosti
zmierenia a eucharistie. V takomto prípade si
musíme
urobit takzvanú generálnu spoved (t.j.
celozivotnú, alebo z dlhsieho zivotného
úseku) a vyznat v nej vsetky tazké hriechy
a ich pocet a prípadne okolnosti.
Ak by sme vo
svätej spovedi vedome zamlcali co i len jeden
smrtelny hriech, spoved nie je platná a
musíme sa opät vyznat zo vsetkych smrtelnych
hriechov, i z tych, z ktorych sme sa v neplatnej spovedi
(spovediach) vyznali.
Generálna
spoved sa
odporúca
v prípadoch, ked duse majú trvalé
pochybnosti o platnosti predchádzajúcich
spovedí. Tiez sa odporúca v prípade
velkych zivotnych okamihov: prijatie knazstva,
sobás…
Generálna
spoved sa
neodporúca,
ba i zakazuje
dusiam skrupulóznym, ktoré vidia hriech i
tam, kde nie je.
Na generálnu
spoved sa pripravujeme tak ako aj na inú spoved,
t.j. modlitbou a spytovaním svedomia.
o.
Eirene