|
Odpoved -
42
|
o. Pavol
Eirene, C.Ss.R.
|
8. sept.
99
|
1)
Zjavenia.
O Garabandale som
pocul este ako chlapec, v case, ked sa
udávané zjavenia diali (60. roky).
Vizionári sú vlastne v mojich rokoch.
Zaujímavé je, ze s Garabandálom som
sa opät stretol v jeseni 1996 v slovenskej
katedrále Premenenia v Unionville, kde prisla aj
jedna z vizionárok (Hiacinta) a bol tam aj slepy
apostol Garabandálu Joey Lomangino. V podstate som
pocul tie isté správy, ako som si ich
pamätal z mladosti, plus som sa dozvedel dalsie
podrobnosti. Joey Lomangino sa pytal na Garabandál
Patra Pia, ktory bol, ako zaiste viete, tohto roku
blahoslaveny. Joey Lomangino si vykonal u Patra Pia
generálnu spoved, po ktorej sa akoby znovu
narodil, pretoze roky predtym si neplnil svoje
nabozenské povinnosti. Po spovedi, hovorí
Joey, sa cítil ako sestnástrocny. Kedze
Joey s jednym so svojich príbuznych si este
predtym naplánovali cestu do Garabandálu,
bál sa tam íst, aby nestratil milost,
ktorú získal pri spovedi. Preto
nasledujúci den sa spytal Patra Pia, ci môze
íst do Garabandálu, ci to nemá nieco
spolocné so zlym. Pater Pio mu jednoznacne odobril
a doporucil íst do Garabandálu. Po svojich
zázitkoch v Garabandále, sa Joey potom stal
horlivym síritelom garabandálskych
posolstiev.
Vizionárka
Hiacinta ako aj Joey Lomangino so svojou manzelkou na mna
v Unionville zapôsobili velmi dobrym dojmom.
Sú to jednoduchí, skromní
ludia.
Samotná
mariánska misia v spomenutej katedrále,
ktorá sa niesla v duchu Garabandálu,
priniesla svoje ovocie. Spomeniem jeden prípad,
ktory poznám zblízka. Istá Spanielka
zijúca v neplatnom manzelstve s moslimom, sa
obrátila. Zosobásila sa s ním
cirkevne, ich 10 a 8 rocné dcérky sa dali
pokrstit a potom aj on konvertoval ku katolíckej
viere. Teraz jeho brat sa tiez chce stat
katolíkom.
Iny sa uzdravil a
obrátil k horlivému duchovnému
zivotu, ked sa uzdravil v Garabandále po tazkej
havárii po ôsmych rokoch. Casto sa s tymto
clovekom stretávam a sme dobrymi priatelmi.
Dalej, som v castom
kontakte s istym horlivym katolíckym biskupom,
ktory plne podporuje Garabandál.
Ked mám tolko
svedectiev okolo seba o Garabandále (vyssie
spomenuté je len na ilustráciu), ako by som
mohol byt proti Garabandálu?
Miestny biskup pre
Garabandal, ako som informovany, prehlásil, ze v
Garabandále nebolo nic nadprirodzené (tym
nepovedal, ze tam bolo nieco proti viere).
Clovek sa tak
dostáva medzi dva kamene: Na jednej strane nechce
íst proti stanovisku reprezentanta Cirkvi, na
druhej strane nemôze íst proti tomu, co mu
je evidentné, podobne, ako apostoli Peter a
Ján povedali velrade:
Nemôzeme
nehovorit o tom, co sme videli a poculi.
(Sk 4:20) Co teda
robit? Aké vychodisko tu ostáva?
Je isté, ze
poziadavky Cirkvi nemôzu byt nikdy v rozpore so
svedomím cloveka, pretoze Cirkev ako taká,
sa nemôze mylit. Samotná Cirkev vsak
ucí, ze neomylnost sa nevztahuje na jednotlivych
biskupov. Jednotlivy biskup sa môze mylit vo svojom
prehlásení. To vsak neznamená, ze
clovek môze pre hocakú malickost pochybovat
o prehlásení biskupa. Ak clovek nemá
jasno vo veci, alebo hoci aj má pochybnosti,
má poslúchat a riadit sa nariadením
príslusného biskupa. Ak vsak má o
svojom úsudku morálnu istotu, môze sa
riadit (ba i má) svojim svedomím. Nuz toto
je to vychodisko z urcitych tazkych situácii. Boh
nikdy neide proti slobode a svedomiu cloveka. Bozie
pravdy (ak je isté, ze sú to naozaj Bozie
pravdy) nemôzu byt nikdy proti svedomiu
cloveka.
Podobná
situácia je aj s Medzugorím. Miestny biskup
bol a je proti udávanym zjaveniam. Do Medzugoria
môzu ludia putovat, pretoze "cirkev" uznáva
Medzugorie ako miesto modlitby a nic viac.
V Medzugorí som
bol tohoto roku v apríli (prvykrát) so
skupinou pútnikov.
Okrem svedectiev, o
ktorych mi svedcili mnohí známi a priatelia
zo Slovenska, ktorí tam boli a obnovili sa v
duchovnom zivote, chcem spomenút svoju
vlastnú skúsenost. Spovedal som v
Medzugorí asi tri-styri dni po niekolko
hodín kazdy den pútnikov z celého
sveta. Co môzem povedat je to, ze tolko
nádhernych a zázracnych spovedí by
nemohlo byt následkom falosnych, cize diabolskych
zjavení. To je moje osobné hlboké
presvedcenie. Kto vsak môze rozprávat o
vsetkych tychto zázrakoch v dusiach?! Ja ako
spovedník nemôzem, a oni o svojom dusevnom
uzdravení povedia mozno iba svojim
najblizsím známym.
Casto pocujem
katolíckych knazov a teológov hovorit, ze
súkromné zjavenia NEMUSÍME verit,
pretoze nespadajú pod takzvané
"Verejné Zjavenie". Aj ked sa teda niektoré
súkromné zjavenie odobrí biskupom,
alebo vatikánom, nemusíme v neho verit.
Nemusíme teda pod trestom zatratenia verit ani v
Lurdy alebo Fatimu, hoci ju odobrili najmenej styria
pápezi.
Ak teda
nemusíme verit, co cirkevná autorita
odobrí, preco by clovek musel neverit, co
cirkevná autorita neodobrí, - pokial clovek
má vázne argumenty verit v niektoré
súkromné zjavenie. Ked nám Boh
dáva slobodu neverit, ci nám nedáva
aj slobodu verit?
Ja osobne
nevidím nic, co by na spomínanych miestach
bolo proti viere. Je to ciste iba môj osobny
názor.
Co sa tyka VAROVANIA,
ktoré sa predpovedá velmi jasne hlavne v
Garabandáli, podla môjho názoru by sa
jeho vhodnost dala zdôvodnit aj teologicky a to
nasledovne:
Zlo sa uz tak
rozsírilo, ze takmer zatienuje aj Cirkev,
ktorá je znamením pravdy. Satan uz
dávnejsie zacal velky útok aj z
vnútra Cirkvi a pokúsa sa ju takto znicit,
aby nebola znamením pravdy. To sa vsak nikdy
nemôze stat. Zmätok spôsobeny
modernistickymi teológmi dosiel uz tak daleko, ze
na vyjasnenie svedomí ludí Boh takpovediac
musí zasiahnut mimoriadnym spôsobom, comu by
odpovedalo práve spomínané
VAROVANIE. Neviem si predstavit, ako by sa ludskym
spôsobom mohlo zabránit tomu, aby Cirkev
nestratila charakter ZNAMENIA PRAVDY.
Co sa tyka CASU, kedy
sa jednotlivé udalosti udejú, tu sme na
velmi tenkom lade. Urcovanie presnych dátumov
obycajne nevychádza. Zrejme je to preto, lebo Boh
nechce, aby sme sa obracali kvôli trestu, ktory by
mal v urcitom case nastat, ale z lásky k
Nemu.
Napriek tomu,
spomínané udalosti sa predpovedajú
mnohymi vizionármi. Sv. Don Bosko (Ý1888)
napríklad videl predpoved velkej udalosti na rok v
ktorom budú dve deviatky (99), a malo by to byt v
nasom storocí. Vo Fatime, pokial som dobre
informovany, Panna Mária povedala, ze ak sa
ludstvo nepolepsí, v druhej polovici XX. storocia
príde velky trest. Ako vieme, prvé dve
svetové vojny boli v prvej polovici storocia. V
druhej polovici, nebolo nic také velké.
Koncita z Garabandálu má oznámit 8
dní vopred zázrak, ktory sa má udiat
do roka po Varovaní. Don Gobbi, ktorého
spomínate, hovorí podobne o
vítazstve Bohorodicky do konca tohto storocia.
Sú mnohé iné náznaky,
ktoré hovoria, ze mozno este nase storocie bude
svedkom velkych udalostí, ktoré
zatrasú svedomím ludí. ZDÁ sa
mi, ze este do konca tohoto storocia Boh naozaj zasiahne
rázne do nasich dejín (nemyslím na
koniec sveta). To je vsak iba môj názor, za
ktory nedám ani pol haliera. My musíme byt
vzdy pripravení na stretnutie sa s Jezisom Kristom
dobrou svätou spovedou. To je to najhlavnejsie.
Zijme vzdy v milosti posväcujúcej a robme co
najviac dobrych skutkov, lebo tak si zabezpecíme
velkú odmenu v nebesiach.
Nebudme ako tí,
ktorí ocakávajú koniec sveta alebo
nejaky trest s tym, ze se oddávajú
necinnosti a lenivosti. Najlepsia príprava na
koniec sveta (co je to isté ako nasa
vlastná smrt) je konanie skutkov lásky.
Myslienka na prípadny skory Bozí
zásah nech nám je povzbudením a
útechou, aby sme v tejto tazkej dobe neklesali na
duchu a neprestali milovat a robit dobré skutky.
Súkromné zjavenia (ak sú
pravé) nám pomáhajú, - ako to
hovorí Katechizmus Katolíckej Cirkvi, - aby
sme vytrvali v konaní toho, co od nás ziada
"Verejné Zjavenie" (porovnaj KKC 66).
2) Modlitba
Co sa tyka mechanickej
modlitby, je rozdiel, ci "mechanická"
nesústredená modlitba je následkom
toho, ze som dobrovolne alebo nedobrovolne roztrzity,
neprítomny srdcom. Ak som nedobrovolne roztrzity,
moja mechanická modlitba má vzdy
urcitú hodnotu. Ak som dobrovolne roztrzity a
nedám si ani trochu námahy, aby som sa
sústredil, v tom prípade je naozaj lepsie
nemodlit sa, lebo, ako to hovorí sv. Alfonz, vtedy
Boha viac urázame, ako si ho naklonujeme.
Aby sme sa co najviac
vyhli roztrzitej modlitbe, je treba na pociatku modlitby
vzbudit si dobry úkon viery v Boziu
prítomnost. Napríklad: "Boze, verím,
ze si tu." a prípadne krátku chvílku
zostat mlcat a utísit sa. Potom sa zacnime modlit
nielen ústami, ale hlavne srdcom, to
znamená vynalozme urcitú NÁMAHU na
zotrvanie vo vedomí prítomnosti Bozej. Ak
nám myslienky odbehnú, vrátme sa,
hned ako si to uvedomíme, do prítomnosti
Bozej.
Ak sa modlím
Otcenás, alebo Zdravas, stací, ak sa srdcom
zahlbim len do niektorého slova (alebo vyrazu) a
zvysok odrecitujem. Pri ruzenci ani to nemusím,
lebo tam sa mám snazit zahlbit srdcom do
tajomstiev jednotlivych desiatkov. Recitovanie Zdravasov
vsak má svoj vyznam, lebo nás
napríklad vráti z roztrzitosti, ak sme
prílis daleko zasli vo svojich myslienkach. Dalej
nám napríklad vymeriava cas. Ved
odrecitovat 50 Zdravasov si vyzaduje povedzme 20
minút, a za tych 20 minút sa snazíme
byt srdcom vzdy pri Bohu a jeho tajomstvách.
Recitovanie Zdravasov nám ulahcuje
sústredit sa a odpútat od svetskych
zálezitostí. A podobne.
3) Smrtelny
hriech
Je dogmou Cirkvi, ze
nikto z ludí bez osobitného Bozieho
zjavenia si nemôze byt absolútne istym, ci
je bez smrtelného hriechu. Uz z toho je teda
jasné, ze keby clovek vedel s úplnou
istotou, kde je hranica medzi "úplnym
vedomím" a "neúplnym", medzi "úplnou
dobrovolnostou" a "neúplnou", medzi "tazkou
matériou" a "lahkou", potom by musel s
úplnou istotou vediet, ci je v tazkom hriechu
alebo nie. Clovek teda nevie, kde je presná
hranica. Clovek môze mat iba takzvanú
"morálnu" istotu o tychto veciach, t.j. ze z
urcitych morálnych kritérií sa
oprávnene domnieva, ze je v stave milosti,
prípadne smrtelného hriechu.
Sv. Alfonz,
patrón moralistov a spovedníkov,
hovorí napríklad, ze osoba, ktorá
dlhsie casové obdobie sa snazí zit podla
Bozich prikázaní a úprimne milovat
Jezisa Krista a má pochybnost, ci
nespáchala tazky hriech, má si to vyriesit
vo svoj prospech, to znamená, ze môze
íst na sv. Prijímanie. Samotná
pochybnost je teda znakom, ktorá takejto osobe
môze dat morálnu istotu, ze nezhresila
tazko. Sv. Alfonz na to usudzuje z toho, ze ak by
takáto osoba (ktorá to dlhsie myslí
vázne s Bohom) naozaj tazko zhresila, lebo kazdy
môze zhresit, nemala by pochybnosti. Lebo clovek,
ktory miluje Boha a vedome a dobrovolne by
prestúpil vázne Bozie prikázanie,
nemal by o tom pochybnosti.
Inym znakom, ze clovek
pravdepodobne tazko nezhresil, je to, ze sa hned potom
dokáze úprimne od srdca pomodlit. A
podobne.
Co je to "velká
vec", alebo "tazká matéria"?
Ani tu, ako som
povedal nemozno dat presnú hranicu. Moralisti
dávajú iba pribliznú
orientáciu na urobenie si morálnej
istoty.
Pri krádezi je
napríklad tazkou matériou, ak niekomu
ukradneme tolko, kolko jedna rodina potrebuje na svoje
denné zivobytie.
Pri siestom
prikázaní napríklad niet lahkej
matérie. Teda, necisté myslienky,
slová i skutky sú samo osebe tazkou
matériou. Ale ak nie sú dobrovolné
alebo vedomé (spánok), clovek bud
vôbec nespáchal hriech, alebo iba lahky, ak
dobrovolnost alebo vedomost nebola
úplná.
Neíst v nedelu
na sv. Liturgiu (omsu) bez váznej príciny,
je tazká matéria.
o.
Eirene