Odpoved -
43
|
o. Pavol
Eirene, C.Ss.R.
|
18. aug.
99
|
Mily
Ján!
V prvom rade sa ti
ospravedlnujem za neskorú odpoved, z dôvodu,
ako to vyssie písem.
Z toho, co mi
píses, sa mi zdá, ze más povolanie.
Ak uz od malicka sa v tebe ozyvalo knazské
povolanie, ale hlavne ten nepokoj, ktory teraz
cítis, sú dost jasnymi znameniami, ze by si
sa mal vybrat cestou k Bohu zasvätenému
povolaniu.
To co píses o
"mnozstve problémov" ak nastúpis na
duchovnú cestu, myslím, ze je Ti
jasné, ze problémy nie sú argumentom
na to, aby si sa nevydal na duchovnú
cestu.
Tvoja obava, "co ak si
ma Boh nevyvolil", je len pokusením od
zlého ducha. Lebo mozno namietat: "Co ak si ta Boh
vyvolil." Teda tá námietka nic
neobstojí. A vlastne, sám si si na nu
správne odpovedal.
Pravdaze, nikto Ti
teraz nemôze povedat s urcitostou, ci más
povolanie alebo nie. Na cestu povolania sa musíme
vydat vo viere a nádeji. Ak Boh pre nás
túto cestu pripravil, postará sa, aby sme
sa dostali aj k jej cielu.
Co chce od nás
je to, aby sme spolupracovali s jeho milostou, aby sme
robili a konali podla toho, co v danom case
pokladáme za najsprávnejsie a
najlepsie.
Rozhodnút
musís Ty, ale mne sa zdá, ze Pán Ta
volá do svojej vinice. Nestaraj sa o to, ci v
budúcnosti zistís, ze si alebo nie si
povolany. Tym nic nevyriesis. Staraj sa o dnesny den,
lebo "dost má kazdy den svojich starostí".
Ak by bolo vsetko dopredu isté, akú
zásluhu by si mal na tom, ze sa dás do
sluzby Bohu? Konaj podla toho, co Ti teraz Tvoje srdce a
rozum hovorí. Ak budes íst podla svojho
svedomia, nemás co stratit.
Kedze povolanie je
velmi velkou vecou, zly duch Ta bude znepokojovat,
napríklad otázkou, ako uvádzas, ci
más vôbec povolanie.
Co je
najdôlezitejsie, v tejto otázke potrebujes
dobrého knaza, duchovného vodcu.
Nájdi si dobrého, nie celkom mladého
knaza, s ktorym by si sa radil.
No a samozrejme, vela
sa modli na ten úmysel.
Ak más
povolanie, nikde inde nenájdes pokoj.
o.
Eirene