|
Odpoved -
45
|
o. Pavol
Eirene, C.Ss.R.
|
2. okt.
99
|
In eternum!
Milá
Monika!
Za prvé, svoje
povolanie som nehladal, pretoze je to Boh, ktory je prvym
iniciátorom. On povoláva koho chce. Tak o
tom svedcí aj Sv. Písmo pri opise povolania
dvanástich apostolov:
Potom
vystúpil na vrch, povolal k sebe tych,
ktorych sám chcel (Mk 3:13).
Jezis hovorí,
ze zrieknut sa vsetkého pre Bozie
královstvo, to môzu
pochopit iba
tí, ktorym je to
dané. (Mt
19:11) Clovek nemôze chciet, co nechápe.
Kedze povolanie je cosi, co clovek sám od seba
nemôze pochopit, nemôze to ani sám od
seba vedome hladat. Ak clovek hladá povolanie, uz
to je samo osebe známkou povolania,
známkou, ze Boh si ho asi vyvolil.
Nie vy ste si
vyvolili mna, ale ja som si vyvolil vás
(Jn
15:16)
Kdesi som
cítal, ze spôsob, akym Boh povoláva,
mozno rozdelit na dva druhy: Spôsob
tryskajúcej fontány a spôsob
kvapkajúcej vody. U niekoho povolanie
prichádza odrazu, zcista jasna vytryskne a
rozhodne sa zasvätit sa Bohu, a niekto zase postupne
uvazuje uz od malicka, az nakoniec akoby celkom
prirodzene sa rozhodne pre Jeho sluzbu. Akoby po
kvapkách sa priklána na stranu
zasväteného zivota, az nakoniec si
uvedomí, ze "nádrz" je
plná.
V mojom prípade
to bol rozhodne prvy prípad. Nikdy som neuvazoval
o knazskom alebo reholnom povolaní (hoci som ho
nikdy pozitívne nevylucoval). Ked mi spoluziaci v
skole hovorili, ze som sa mal stat knazom, odpovedal som
im, ci vari kazdy katolík má byt knazom?
Moje rozhodnutie pre Boziu sluzbu prislo doslova v
niekolkych sekundách. Nikdy predtym som neuvazoval
o tom, ze by som mal byt knazom, a nikdy potom som
neuvazoval, ze by som ním nemal byt. Bolo to cosi
také, akoby na teba niekto vylial vedro vody.
Clovekovi sa z toho vsetkého trochu krútila
hlava. Cosi podobné muselo byt aj vyliatie
Svätého Ducha na apostolov, ked o nich
hovorili: Co to
má znamenat?…Sú plní
mladého
vína. Sk
2:12
Zaiste, medzi tymito
dvoma spôsobami je celá skála
prechodov. Koniec koncov, kazdé povolanie je
osobitné a má v sebe cosi
originálne.
Treba vsak povedat, ze
nech je to uz spôsob tryskajúcej
fontány, alebo kvapkajúcej vody, v kazdom
prípade Boh pripravuje cloveka na povolanie uz od
lona matky, ba od vecnosti. Sám to môzem
potvrdit, ked uvazujem o svojom zivote spätne, ze
Boh ma pripravoval na povolanie cely môj zivot,
hoci uvedomenie si povolania prislo v jednom momente.
Nezálezí teda na spôsobe, ale na
povolaní samotnom.
Co sa tyka
reholného povolania, to prislo akoby spolu s
knazskym. Duchovny otec, u ktorého som dostal
(uvedomil si) povolanie, ma priviedol aj k
reholnému povolaniu. Opytal sa ma, ci by som
nechcel byt aj reholníkom, redemptoristom. Opytal
som sa ho, ci je to dobrá vec. Povedal mi
"áno" a tak ja som tiez povedal "áno"
reholnému povolaniu. Kedze som bol rozhodnuty dat
sa Bohu CELY, ziadne dalsie záväzky
vyplyvajúce z rehole mi nevadili a myslienka
apostolátu v spolocenstve sa mi
pácila.
Mária,
vypros nám novych knazov a
reholníkov.
o.
Eirene