Odpoved -
46
|
o. Pavol
Eirene, C.Ss.R.
|
6. okt.
99
|
Milá
Helena!
Odpoviem
otázkou: Miluje matka svoje pätrocné
dieta, ked s ním ide k lekárovi, aby mu
lekár pichol injekciu proti zhubnej chorobe? Vari
tá matka chce, aby to dieta bolo nestastné?
Preco matka dopustí, aby mu lekár pichol
bolestnú injekciu? To malé dieta sa
bráni, mozno zubami nechtami, ale ako mu má
tá matka vysvetlit, ze je to pre jeho
dobro?
Boh nemal v
pláne utrpenie. Clovek mal v radosti slúzit
v raji Bohu a nakoniec bezbolestne prejst do
vecného zivota. Ale clovek vlastnou vinou uvalil
na seba smrt, ktorej predchodcom je vlastne utrpenie.
Clovek si za hriech zasluhuje vecny trest, ktorému
hovoríme peklo. Utrpenie, ktoré na
nás Boh dopústa, nás má
zachránit od vecného UTRPENIA.
Utrpenie je iba
signálom, ktoré nás upozornuje na
nebezpecenstvo vecného zatratenia. Uz tu na zemi
vidíme, ako nás fyzická bolest
chráni pred nebezpecenstvom velkej straty. Ak
clovek polozí nevdojak ruku na
rozpálenú pec a nemal by pritom bolest,
nechal by ju tam polozenú, az by sa celkom
spálila. Bolest teda je dobrá, aby si
clovek napríklad nespálil úplne
ruku. Tu sa jedná o priamu fyzickú bolest,
ktorú clovekovi sprostredkúvajú
nervy. Bolest teda samo osebe nie je chorobou, ale iba
signalizuje, oznamuje nám, ze nieco nie je v
poriadku, signalizuje nám chorobu. Ak by sme
nemali bolest, nevedeli by sme, ze sme chorí,
preto by sme sa ani neliecili a nakoniec by sme zomreli
na následok choroby.
Podobne je to v zivote
cloveka ako celku. Utrpenie, ci bolest akéhokolvek
druhu nám iba oznamuje, signalizuje, ze nieco nie
je v poriadku v nasom osobnom zivote, alebo vo svete.
Ano, lebo nie vzdy musí byt utrpenie nasledkom
vlastnych tazkych previnení. Ako ludia sme
navzájom pospájaní a casto nesieme
bremená inych. Sú ludia, na ktorych Boh
dopústa utrpenie, aby zachránil inych od
vecného zatratenia. Najlepsie to vidíme na
Jezisovi Kristovi, ktory je Bozím Synom a nikdy
nezhresil ani tym najmensím hriechom, a predsa on
trpel zo vsetkych ludí najviac.
Sme teda pri druhom
dôvode, pretoze utrpenie okrem signalizácie
choroby (v nasom prípade choroby hriechu v
ludstve) má tiez zadostucinujúcu hodnotu.
Nevinny clovek môze trpiet za spásu
iného. Je to velké tajomstvo
"transfúzie" milosti v ludstve. Vidíme v
medicíne ako jeden clovek môze dat svoju krv
(alebo aj cely orgán) druhému clovekovi,
aby ten mohol zit. Podobnym spôsobom je to s
utrpením. Utrpenie spravodlivého Boh
pouzíva na "transfúziu", aby hriesnik
nemusel zomriet, vlastne, aby nemusel TRPIET v pekle po
celú vecnost.
Boh nechce utrpenie,
ale ho iba DOPÚSTA, pretoze Boh vie, co je pre
nás naozaj dobré. Kto môze obvinovat
Boha z toho, ze by chcel, aby sme boli nestastní,
ked vidíme, ze najväcsie utrpenie dopustil na
svojho Jednorodeného najmilovanejsieho
Syna?
Môzme aj takto
uvazovat: Ak by Boh naozaj chcel nase utrpenie, preco by
nás drzal tu na tejto zemi, kde je tolko
krásnych vecí? Ak by Boh bol naozaj zly a
nejaky sadista, ci by nás nestvoril rovno do
pekla? Naco by nám doprial uz tu na zemi tolko
radostí?
Nie, Boh nemá
radost z násho utrpenia! On sám sa stal
clovekom a trpel v tele i v dusi viac, nez ktokolvek na
svete, aby nás akosi presvedcil, ze to s nami
myslí dobre, hoci my nemôzeme pochopit
vsetky súvislosti násho bytia.
Z toho mála, co
tu teda písem o utrpení, nech je
jasné aspon to, ze námietka, ktorú
Ti ktosi dal, je prílis krátkozraká
a prinajmenej detsky obvinuje Boha, to najväcsie
dobro, z NEDOBRA.
Kto takto
unáhlene obvinuje Boha, ten o sebe svedcí,
ze má v sebe este vela pychy, lebo si
myslí, ze vie lepsie ako BOH, co je v konecnom
dôsledku pre cloveka dobré a co
zlé.
Áno, utrpenie
cloveka nemôzme rozriesit z pozemskej
perspektívy!
Vsetko utrpenie,
ktoré Boh vo svojej prozretelnosti dopústa
na ludí, slúzi nato, aby clovek nemusel
trpiet vecne v pekle. Ale dopústa ho
zároven aj preto, aby dal clovekovi cím
väcsiu blazenost v nebi.
Utrpenia
tohoto casu nie sú hodny porovnávania s
budúcou slávou, ktorá sa na
nás má
zjavit. (Rim
8:18)
Pozrime sa, kolko si
odriekajú sportovci, aby získali
prvú cenu! Odriekajú si spánok,
jedlo, podrobujú sa prísnej
disciplíne
Ci to nie je utrpenie? A predsa
prijímajú ho, aby získali
slávu. A je to iba pominutelná
sláva! Ci nemá Boh ovela väcsí
dôvod dopustit utrpenie pre neporovnatelne
väcsiu a vecnú slávu svojich
vyvolenych?
Je lepsie
trpiet za dobré skutky, ak je to Bozia
vôla, ako za zlé. Ved aj Kristus raz
navzdy trpel za hriechy, spravodlivy za
nespravodlivych, aby vás priviedol k Bohu.
1 Pt
3:17-18
A na záver este
jedno slovo tym, ktorí si myslia, ze by vedeli
riadit svet lepsie ako BOH:
Ak odmietas Boziu
múdrost aj v otázke utrpenia, robís
Boha mensím od seba, cím vlastne
prehlasujes, ze Boh nejestvuje (lebo Boh, ktory je
mensím od teba, nie je BOH). Ale ak Boh
nejestvuje, ako POTOM vysvetlís utrpenie?? Na koho
budes zvalovat vinu? Ak Boh nejestvuje, môzes mi
dat jednu jedinú, co len trochu uspokojivú
odpoved na otázku utrpenia? Ci ti nezostane potom
len círe zúfalstvo?!
Co sa tyka tej osoby,
Helena, ktorá Ti dala otázku o
utrpení, moznoze tá osoba trpí a
nevie si dat ziadnu odpoved, mozno to nemyslí zle
s tou otázkou. Porad jej slovami
Svätého Písma:
Trpí
niekto z vás? Nech sa
modlí.
(Jak 5:13)
Nech sa modlí!
Prvá a posledná záchrana cloveka je
modlitba. Pysny clovek, ktory si myslí, ze je
múdrejsí ako Boh, sa nebude modlit. Pretoze
Boh chce kazdého cloveka spasit, preto
kazdého chce priviest k modlitbe, lebo modlitba
spája cloveka s Bohom a spojenie s Bohom je
vlastne spasením. Bez modlitby nie je mozné
sa spasit, lebo mimo Boha niet spásy, niet
vecného zivota.
Kolko ludí by
sa bez utrpenia nikdy neobrátilo vo svojom srdci
na Boha!
o.
Eirene