|
Odpoved -
49
|
o. Pavol
Eirene, C.Ss.R.
|
19. nov.
99
|
Boh nás
nestvoril pre pochmúrnost hroba. Boh nás
stvoril, aby sme naveky boli stastní s ním
v nebi. Dobre, sluha verny, vojdi do radosti svojho
Pána. Tak hovorí Jezis v Evanjeliu. Radost
nad vsetko pochopenie je pripravená tym, ktory
milujú Boha.
Ak prisla bolest do
sveta, je to len preto, lebo clovek zhresil. Hriech je
prícinou vsetkého utrpenia. Boh dopustil
utrpenie, lebo On vie nielen urobit z nicoho nieco (cize
vie stvorit), ale vie aj z najväcsieho zla urobit
najväcsie dobro. Boh dopustil hriech, lebo vedel, ze
nám posle Spasitela, ktory nás vo svojom
Tele, v ktorom bude prebyvat vsetka plnost bozstva,
pozdvihne az k Boziemu zivotu. Avsak hriech ostáva
hriechom a mnohé duse privádza k
vecnému zatrateniu. Kristus chce nadalej
zachranovat a vykupovat svet a preto nám
dáva úcast na svojom utrpení, alebo
inác povedané, On chce v nás trpiet,
ak mu to dovolíme. Trpiet s Kristom je
privilégium. My sa, pravda, bojíme
utrpenia, ale Bozia milost nám pomáha
dobrovolne ho prijímat. Z lásky k Jezisovi
Kristovi.
Toto je najvyssie a
najvznesenejsie poznanie a povolanie, ktoré
môzeme mat. Pravda, môzu byt aj iné
príciny, preco Boh dopústa utrpenie,
napríklad, aby obrátil hriesnika z jeho
zlej cesty. Ale to najzmysluplnejsie utrpenie je to,
ktoré je vyssie opísané. Jezis
Kristus prisiel, aby trpel tymto spôsobom a tak
zadostucinil za nase hriechy a vymohol pre nás
nebo.
Hovorí sa: Koho
Boh miluje, toho krízom navstevuje.
Nemyslím si, ze by sme mali hovorit: toho
bolestami zatazuje.
Ani Pán Jezis
nemal fyzické bolesti cely zivot. I on sa
"rozradoval v duchu", ako hovorí Sväté
Písmo. I on sa potesil z velkej viery
stotníka.
"Koho Boh miluje, toho
krízom navstevuje." je ludové
príslovie, ktoré odráza kus pravdy z
nasej viery. Ale to neznamená, ze by clovek,
ktorého "Boh miluje" mal cely pozemsky zivot
znásat pekelné muky. Boh chce spasit
kazdého cloveka a preto hladá tych,
ktorí sú ochotní obetovat sa za ich
spásu, ktorí sú ochotní
prinásat obety, zriekat sa i toho, co nie je
hriesne, ba práve, co je dovolené a
dobré. Utrpenie hriesnikov Boh nemôze pouzit
ako "materiál" na spásu sveta. Len utrpenie
spravodlivého na to môze poslúzit. A
spravodlivych Boh predsa miluje. Preto sa hovorí:
"Koho Boh miluje, toho krízom navstevuje." Boh
vsak nikomu nedáva kríz, ktory by clovek
nemohol uniest.
Ak by clovek cely
zivot iba trpel a nikdy nezazil nikdy nic dobrého,
ako by mohol milovat Boha? Ako by mohol vediet, ze
jestvuje dobry a úzasny Boh? Preto Boh vsetko
rozdeluje podla miery, - radosti i bolesti. Vo fyzickej
oblasti rozkos je nezlúcitelná s bolestou.
V duchovnej oblasti kríz nevylucuje úplne
radost a stastie. To, ako nás Boh miluje,
závisí aj od nás, ako ho my
milujeme. V Písme hovorí: Ja milujem tych,
ktorí mna milujú.
Neboj sa, Boh Ta
miluje aj vtedy, ked si stastná, t.j. ked
más stastné chvíle. Robotník,
ktory pracuje, potrebuje aj dovolenku, aby mohol znovu
pracovat. Tak aj Boh dáva "dovolenku" tym, ktorych
miluje.
o.
Eirene