|
Odpoved
- 51
|
o. Pavol
Eirene, C.Ss.R.
|
22. nov.
99
|
Pred 25.
aprílom 1983 (kedy vstúpil do platnosti
novy kodex kanonického práva CIC) obrad
dietata isiel jednoznacne podla otca, bez ohladu na to,
kde bolo dieta pokrstené. Ak dieta bolo
pokrstené po tomto datume, jeho obrad
závisí od vzájomnej dohody rodicov
pri krste (t.j. ak jeden rodic je rímsko a druhy
gréckokatolík). Ak su obaja rodicia
rímskokatolíci, alebo obaja
gréckokatolíci, vtedy táto moznost
volby obradu nejestvuje.
Kanon 111 CIC
hovorí:
§ 1
Prijatím
krstu sa dieta stáva clenom latinskej cirkvi
[t.j. rímskokatolíckeho obradu]
ak rodicia patria k tejto cirkvi, alebo, ak jeden z
nich k nej nepatrí, ak obidvaja spolocnym
súhlasom sa rozhodli, ze dieta bude
pokrstené v latinskej cirkvi. Ak spolocny
súhlas chyba, dieta sa stáva clenom
cirkvi toho obradu, ku ktorému patrí
otec.
§ 2
Kandidát pre
krst, ktory dovrsil 14 rokov sa môze slobodne
rozhodnút v ktorej cirkvi sa chce pokrstit, ci
v latinskej alebo inej cirkvi autonomneho
obradu…
Clovek nemôze
patrit k dvom obradom zároven. Ak niekto v
minulosti chcel zmenit obrad, ziadost sa posielala do
Ríma. Teraz na zmenu obradu stací
súhlas dvoch prislúchajúcich
biskupov.
Skutocnost, ze
nemôzeme patrit do viac ako jedného obradu
zároven neznamená, ze by sme nemohli
navstevovat bohosluzby v inych obradoch (aleboze by tu
bola nejaká "mensia právoplatnost").
Cirkevné právo nám hovorí, ze
predovsetkym spoved a sväté prijímanie
môzu katolíci prijímat kedykolvek v
ktoromkolvek katolíckom obrade.
o.
Eirene