|
Odpoved
- 52
|
o. Pavol
Eirene, C.Ss.R.
|
26. nov.
99
|
Drahá
Adela!
Rozvod je zaiste
velkou ranou v zivote cloveka. Ale Bohu nijaká vec
nie je nemozná, on má moc dat vsetko do
poriadku. I beznádejné situácie pre
Boha nie sú problémom. On od nás
vsak caká, aby sme k nemu mali predovsetkym
bezhranicnú dôveru a aby sme sa vela
modlili.
Ako zaiste vies,
právoplatné manzelstvo nie je mozné
rozviest. Ak Cirkev niekedy "anuluje" manzelstvo,
jedná sa len o zistenie, ze manzelstvo nebolo
nikdy platne uzavreté (t.j. nejestvovalo, bolo
nulové), hoci sa po urcitú dobu pokladalo
za platné.
Cirkev vsak
pripústa "rozchod" (separáciu) manzelov.
Hovoria o tom kánony 1151-1155 CIC a 863-866
CCEO.
Prvym dôvodom na
separáciu môze byt ak sa jeden spreneveril
druhému, pricom druhá stránka
zachovala vernost. Separácia vsak môze
nastat aj z inych váznych dôvodov
(tazká telesná skoda jedného z
manzelov alebo detí, tazké duchovné
ublízenie jedného z manzelov alebo
detí…).
Podla
cirkevného zákonníka, do 6 mesiacov
od kedy sa spontánne prerusil spolocny zivot,
nevinná stránka má predniest
prípad rozchodu pred kompetentnú
cirkevnú autoritu (nejlepsie skrze svojho
farára). Spontánny rozchod nie je presne to
isté ako rozvod na civilnom
súde.
Co sa tyka rozvodu na
civilnom súde, prax u nás je taká,
ze ten, kto dal súhlas na civilny rozvod, mal by
si ziadat povolenie o pristupovanie k sviatostiam. Kedysi
rozvody neboli mozné a tak, ked sa zacali
civilné rozvody (na súde), cirkev sa tymto
opatrením snazila zabránit velkému
pohorseniu. Dnes, ked civilné rozvody sú
bezné a Cirkev je od státu viac
oddelená, situácia nie je celkom tá
istá. Stáva sa, ze veriaci manzel,
manzelka, si uvedomujú, ze rozvod manzelstva nie
je mozny, t.j. ze sa nemôzu po civilnom rozvode
zosobásit s niekym inym, ale situácia je
niekedy taká komplikovaná, ze ak by sa
"nerozviedli" civilne, mohlo by to vázne poskodit
nevinnú stránku z hladiska obciansko
právneho. Nevinná stránka, alebo
deti by mohli utrzit váznu materiálnu
skodu. Nuz, nie je lahko riesit tieto
zálezitosti.
Moja odpoved na Tvoju
otázku, Adela, je, ze ak nezijes s inym, mohla by
si pristupovat k sviatostiam, ale je treba obrátit
sa s touto zálezitostou na príslusnú
cirkevnú autoritu. Vybavovanie tejto
zálezitosti je niekedy zdlhavé a preto
pastoracná prax je taká, ze
spovedník, ku ktorému pôjdes na
spoved (uz teraz), Ti po zvázení môze
povolit pristupovat k sv. prijímaniu
niekolkokrát do roka (povedzme na väcsie
sviatky), aby si neostala úplne bez
sviatostí. Aby sa vyhlo podla moznosti pohorseniu,
radí sa pristúpit k sv. prijímaniu
mimo svojej farnosti. Ludia totiz nemusia chápat
tieto morálne princípy a môzi si to
zle vysvetlovat. Vhodnou prílezitostou k
takémuto sv. prijímaniu sú
najmä väcsie dopustové
slávnosti.
Co sa tyka spovede,
myslím si, ze sviatost spovede je mozné
prijat, bez toho, ze by sa vyssie povedané
narusilo.
Akokolvek, Adela,
najlepsie je svoj prípad prejednat s Tvojim
duchovnym správcom, pretoze ja Ti tu môzem
dat iba vseobecné zásady, aby si videla
trochu do podstaty problému a necítila sa
akoby odpísaná pre svoj duchovny zivot a
vzrast.
V Tvojej tazkej
situácii Ti posielam svoje knazské
pozehnanie. +
o.
Eirene