R
Sekcia duchovnych otázok a odpovedí
V
 

Otázka - 64

Zmrtvychvstanie na druhy den?

6. apríl 2000

Pochvaleny bud Jezis Kristus!

 

o. Eirene, mam na vas jednu prosbu, a sice tyka sa to Velkej noci.

  • Zeleny stvrtok - posledna vecera
  • Velky piatok - umucenie a ukrizovanie Jezisa
  • Biela sobota - zmrtvychvstanie

    a moje znenie otazky, na Velky piatok sa udeje umucenie a ukrizovanie Jezisa a pokial viem, tak Jezisa pochovavali uz na Velky piatok? Ci, mylim sa?

    A ta podstatnejsia otazka: Jezis vstal na 3. den, to vieme, preco teda je vlastne zmrtvychvstanie uz na druhy den "Biela sobota", vsak to malo tym padom vyjst az na "Velkonocny pondelok"?

    Totiz, v robote sa kolegovia pytali a priznam sa nevedela som im to nejak logicky vysvetlit, preco sa oslavuje zmrtvychvstanie (obrady) uz na druhy den, a nie o 3 dni!

    • Vopred dakujem!

    Monika

 

Odpoved - 64
o. Pavol Eirene, C.Ss.R.
9. apríl 2000

Milá Monika!

 

Jezis Kristus bol pochovany uz v Piatok. Zidia nemohli nic robit v sobotu a preto sa Jezisovi uceníci snazili pochovat Jezisovo telo cím skôr, lebo sobotu by to nemohli urobit. Hovorí nám o tom aj Sv. Písmo:

Ked sa uz zvecerilo, pretoze bol Prípravny den, cize den pred sobotou, prisiel Jozef z Arimatey, vyznamny clen rady, ktory tiez ocakával Bozie královstvo, smelo vosiel k Pilátovi a poprosil o Jezisovo telo. Pilát sa zadivil, ze uz zomrel. Zavolal si stotníka a opytal sa ho, ci je uz mrtvy. Ked mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. On kúpil plátno a ked ho snal, zavinul ho do plátna a ulozil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kamen.

Mk 15:42-46

Tu isty muz menom Jozef, clen rady, dobry a spravodlivy clovek z judejského mesta Arimatey, ktory nesúhlasil s ich rozhodnutím ani cinmi a ocakával Bozie královstvo, zasiel k Pilátovi a poprosil o Jezisovo telo. Ked ho snal, zavinul ho do plátna a ulozil do vytesaného hrobu, v ktorom este nik nelezal. Bol Prípravny den a uz sa zacínala sobota.

Lk 23:50-54

Jezis Kristus zomrel o tretej hodine po obede. Do soboty zostávali iba tri hodiny, lebo nesmieme zabúdat, ze v tom case Zidia pocítali (a dodnes pocítajú) den od 18:00 hodiny do 18:00 hodiny vecer dalsieho dna. V ich pocítaní rozhranie medzi dnami nebolo o pol noci, ale o 18. hodine vecer.

Kedze bol Prípravny den, Zidia poziadali Piláta, aby ukrizovanym polámali nohy a snali ich, aby nezostali telá na krízi cez sobotu, lebo v tú sobotu bol velky sviatok. Prisli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, co boli s ním ukrizovaní. No ked prisli k Jezisovi a videli, ze je uz mrtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok…

Potom Jozef z Arimatey, ktory bol Jezisovym uceníkom, ale tajnym, lebo sa bál Zidov, poprosil Piláta, aby mu dovolil snat Jezisovo telo. A Pilát dovolil. Isiel teda a snal jeho telo. Prisiel aj Nikodém, ten, co bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Jezisovo telo a zavinuli ho do plátna s vonavymi olejmi, ako je u Zidov zvykom pochovávat. V tych miestach, kde bol ukrizovany, bola záhrada a v záhrade novy hrob, v ktorom este nik nelezal. Tam teda ulozili Jezisa, lebo bol zidovsky Prípravny den a hrob bol blízko.

Jn 19:31-42

"Prípravny den" bol piatok. Jezisa teda stihli pochovat tesne pred 18. hodinou. Hoci Nikodém priniesol oleje na pochovávanie, predsa cely pohreb bol vykonany narychlo. Preto zeny, ktoré boli pri pohrebe, ked sa vrátili domov "pripravili si vonavé oleje a masti.", aby v den po sobote mohli dokoncit to, co je treba k nálezitému pohrebu. "Ale v sobotu zachovali podla prikázania pokoj. V prvy den tyzdna zavcas ráno prisli k hrobu a priniesli vonavé oleje, co si pripravili." (Lk 23:56 - 24:1) Sám Pán Jezis predpovedal tento svoj urychleny pohreb, ked nebude ani casu nálezite ho pomazat, ked povedal v Betánii tym, ktorí boli pohorsení, ze mu Mária pravym vzácnym nardovym olejom pomazala nohy: "Nechaj ju, nech to zachová na den môjho pohrebu!" (Jn 12:7) Mária nevedomky predom pomazala Jezisa na pohreb.

Jezis teda zomrel aj bol pochovany v piatok. Na tretí den vsak mal vstat z mrtvych. Aj velknazi a farizeji si boli toho velmi dobre vedomí.

Na druhy den, ktory bol po Prípravnom dni, zhromazdili sa velknazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: "Pane, spomenuli sme si, ze ten zvodca, este kym zil, povedal: "Po troch dnoch vstanem z mrtvych." Rozkáz teda strázit hrob az do tretieho dna…

Mt 27:62-66

Podla zidovského ponímania "vstat po troch dnoch" alebo "vstat na tretí den" alebo byt "tri dni a tri noci v lone zeme" (Mt 12:40) znamená bez najmensej pochybnosti vstat z mrtvych v danom prípade v nedelu. Piatok je prvy den, sobota druhy a nedela tretí. Najväcsim dôkazom toho, ze Zidom takéto ponímanie bolo úplne samozrejmé je to, ze v celej historii sa nevie, aby niekedy Zidia spochybnovali tento tretí den. Spochybnovali a spochybnujú zmrtvychvstanie, ale nikdy som este nepocul, ze by tvrdili, ze krestania zle chápu "tretí den".

Ked sa pominula sobota, na úsvite prvého dna v tyzdni prisla Mária Magdaléna a iná Mária pozriet hrob. Vtom nastalo velké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kamen a sadol si nan… Anjel sa prihovoril zenám: "Vy sa nebojte! Viem, ze hladáte Jezisa, ktory bol ukrizovany. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Podte, pozrite si miesto, kde lezal.

Mt 28:1-6

Zeny prisli k hrobu na úsvite, ale Jezis este predtym vysiel z hrobu. Advalením kamena anjel iba ukázal prázdny hrob. Nikto teda nevie presne, kedy Jezis vstal z mrtvych. Podla vsetkého vstal hned na pociatku tretieho dna, teda krátko po 18. hodine vecer, ked sa podla zidovského pocítania skoncila sobota a zacínal sa novy den. Podla dnesného pocítania vsak sobota koncí az o 24. hodine. Avsak v súlade s prvotnou tradíciou sa obrady vzkriesenia slávia uz v sobotu po 18. hodine, co je cas, ked v Jezisovej dobe bol uz prvy den tyzdna, cize dnesná nedela.

o. Eirene

Zasli otázku
Home - »REDEMPTIO - VYKÚPENIE«
Otázky 1- 50
Otázky 50 - 100
Otázky 101 - 150