|
Odpoved -
70
|
o. Pavol Eirene,
C.Ss.R.
|
20. jún
2000
|
Som naozaj rád, Brano, ze
si napísal, co si napísal.
Brano, Boh nikoho
neodsúdi len za to, ze nebol schopny urobit nieco,
co nemohol, co nebol schopny urobit.
Nedá sa nic zmenit na
tom, ze Boh je aj spravodlivy a bude kazdého
súdit a kazdému odplatí podla jeho
skutkov. Ale Boh je aj milosrdny, a predovsetkym
milosrdny. Boh robí vsetko aby cloveka priviedol
do neba, robí vsetko, aby zo slabého urobil
mocného, aby z beznádejného urobil
plného nádeje, aby z neveriaceho urobil
veriaceho, aby z nestastného urobil
stastného, z unudeného plného
elánu.
Hovorís, ze ak by si si
mal vybrat nebo, bolo by to nebo s tvormi, ktoré
neuspeli.
Jezis Kristus bol ten, ktory bol
na tom najhorsie s neúspechom: skoncil na
krízi. Nielen v telesnych mukách, ale
odvrhnuty od svojho vlastného národa,
vysmievany od velknazov a zákonníkov,
vlastní apostoli ho opustili, jeden z nich ho
dokonca zradil a jeden zaprel, a nakoniec ho este aj Boh
opustil (skoncil teda ako ateista, lebo "ateista"
znamená byt bez Boha). Nuz ak chces byt v tom
nebi, kde sú tí, co neuspeli, budes s
Jezisom Kristom.
Jezis Kristus prisiel na zem nie
preto, aby svet súdil, ale aby svet
spasil.
Lebo Boh neposlal Syna
na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa
skrze neho svet spasil. (Jn 3:17)
S Jezisom Kristom boli
ukrizovaní este dvaja zlocinci (iní
neúspesní ludia). Jeden z nich mu
povedal
"Jezisu, spomen si
na mna, ked prídes do svojho
královstva." On mu odpovedal: "Veru,
hovorím ti: Dnes budes so mnou
v raji." (Lk 23:42-43)
Este v ten den bol ten (predtym)
ZLOCINEC s Jezisom Kristom v raji. Stacila jedna
jediná prosba a ten clovek je naveky
zachráneny a stastny. Ako si môzeme potom
mysliet, ze by Boh nerobil nic iné, len chvatne
odsudzoval ludí do pekla? Boh robí vsetko,
aby zachranoval ludí a dával im vecny
zivot. Boh poslal svojho jednorodeného Syna a dal
ho zavesit na kríz vedla zlocincov, aby mali do
poslednej chvíle sancu spasit sa. Jeden ju vyuzil,
druhy nou pysne pohrdol. Ten druhy sa mohol spasit
práve tak, ako ten prvy. Ten druhy mohol pocut
práve tak, ako ten prvy: Aj ty budes dnes so
mnou v raji! Stacila jedna púha prosba. A
predsa, vo svojej pyche to neurobil. Môze sa na
druhom svete stazovat, ze ho Boh neobklopil ludmi,
ktorí by ho zachránili? Ci ho "neobklopil"
tym najlepsím moznym clovekom, cez ktorého
ho chcel zachránit?
Ano, je pravda, ze vsetci sme
slabí a neboli sme stvorení silní
sami v sebe, ale nasa sila je z Boha. Tak to
hovorí aj Sväté
Písmo:
…nasa schopnost je
z Boha. (2 Kor 3:5)
Más pravdu, ked
pouzívas slová ako
"nemôze", "neprijme,
lebo nemoze", "nie je dost silny", "nestvoril dost
silného", "preco mu nedal silnejsiu vôlu",
"tych co nemajú/nedokázu vnímat svet
ako on", "-nemoze-nevie ", "…zato, ze nebola dobre
vymodelovaná".
Más teda pravdu, ze sme
slabí. Vsetci, nie len niektorí. Nikto nie
je schopny splnit svojimi vlastnymi silami to, co od
nás Boh ziada. Ale sme to schopní urobit s
Bozou pomocou (ktorej sa hovorí "milost Bozia
pomáhajúca"). Tak to bolo aj prípade
sv. Pavla, ktory povedal:
Preto som tri razy
prosil Pána, aby odstúpil odo mna,
ale on mi povedal: "Stací ti moja milost, lebo
sila sa dokonale prejavuje v slabosti." A tak sa
budem radsej chválit svojimi slabostami, aby
vo mne prebyvala Kristova sila. Preto mám
zálubu v slabostiach, v potupe,
v núdzi, v prenasledovaní a
v úzkostiach pre Krista; lebo ked som
slaby, vtedy som silny. (2 Kor 12:8-10)
Ktorysi sväty povedal, ze
Boh dal jednému zvieratu silu do jeho
pazúrov, druhému do jeho celustí,
dalsiemu do jeho rychlosti, atd. Ale u cloveka, Boh
sám sa chcel stat jeho silou.
Je len jedna jediná
podmienka, aby sme túto silu dostali, a to, aby
sme o nu Boha poziadali. Stací povedat, ako to
povedal ten lotor na krízi:
"Jezisu, spomen si
na mna, ked prídes do svojho
královstva."
I ateista môze povedat:
"Boze, ak naozaj jestvujes,
daj sa mi poznat. Ak je pravda, ze existujes, daj mi
nejaké znamenie, ktoré by ma presvedcilo,
ze sa oplatí zaujímat o nábozenstvo
a o Cirkev." Proti takejto
modlitbe, ani ateista nemôze nic namietat, lebo
neznásilnuje jeho názory.
Nie je ateista ako ateista.
Ozajstny ateista, je ateista, ktory odmieta Boziu pravdu
POZNANÚ, teda ktorú on sám vo svojom
svedomí poznáva ako pravdu. Bozia pravda je
vo svete jasne predkladaná jeho Cirkvou, teda
svetlo pravdy je jasne tu na svete, ale ja
netvrdím, ze kazdy uz spoznal toto svetlo pravdy.
Mnohí sa boja pozriet do tohto svetla, lebo
iní im ociernujú Cirkev, ktorá je
nositelkou tejto pravdy. Mnohí vidia Cirkev v tych
najciernejsích farbách a preto im ani na um
nepríde, ze ona by mohla mat svetlo Bozej pravdy,
pravdy, ktorá má moc spasit. Opravdivy
ateista vie, kde je pravda, ale jeho pycha mu
nedovolí podriadit sa tejto spasitelnej pravde.
Takyto ateista nemôze nebyt nespravodlivym. Vidme
komunistov, ktorych základnym princípom,
ako to povedal Karol Marx, je boj proti vsetkym bohom.
Komunisti, pretoze odmietajú verit alebo
prijímat nebo, vyhlásili, ze urobia nebo na
zemi. Co je to vsak za nebo, v ktorom sa povrazdili
milióny ludí v mene akéhosi dobra
pre budúcich este neexistujúcich
ludí? Komunistické bezbozníctvo
má na svedomí milióny a
milióny vrázd. Komunizmus má na
svedomí napríklad 5 miliónov
Ukrajincov, ktorí zahynuli pri umelo vyvolanom
hladomore. Leninovym najcastejsím slovom bolo
"rozstrielat!", ked mu povedali, ze sa rolníci
vzbúrili niekde na dedine. Este aj dnes ateizmus
komunistov vládne na velkej casti zeme so vsetkymi
hroznymi dôsledkami. V Cíne napríklad
zotrocuje miliardu ludí. Tu na Západe je
spústa cínskych vyrobkov, velmi peknych a
lacnych, lebo cínski komunisti majú
dostatok otrokov, ktori produkujú mnozstvo
vyrobkov. Robotníci spia na pricniach
napchatí v ubytobniach v takzvanych
robotníckych mestách.
Cína má
zákon, podla ktorého zena môze mat
len jedno dieta. Ak je tehotná s druhym
donútia ju na potrat. Zenám, ktorym sa
podarí újst niekde na vidiek a tam porodit
dieta, po ich návrate vláda zoberie vsetky
príspevky, vsetok prídel uhlia na zimu a
podobne. Toto sú vysledku ateizmu, ktoré
najlepsie vidiet na príklade komunistickych
ateistov, lebo u nich je ateizmus ich základnym
clánkom. Nuz clovek, ktory sa cely zivot
drzí ateizmu a ODMIETA Boha a jeho spásu,
taky clovek nemôze byt spaseny (ved ani nechce byt
spaseny).
Ja som, Brano,
nezdôraznoval "jasné svetlo", ale to, ze kto
ho raz uz poznal vo svojom srdci a ODMIETA ho, taky
clovek nemôze byt spaseny. Boh je spravodlivy a on
vidí do ludského srdca a vidí, kto a
nakolko poznáva kde je Jeho pravda, Boh berie do
úvahy vsetko, vsetky okolnosti, alebo udalosti,
ktoré clovek zazil, ci uz v detstve, alebo
kedykolvek, on neodsúdi nikoho pre púhu
nevedomost alebo slabost. Na osobnom súde Boh
nás bude viac obranovat, nez my sami seba
dokázeme obránit. On nájde pre
nás viac polahcujúcich okolností,
nez my sami pre seba dokázeme nájst, lebo
on poslal svojho jednorodeného Syna, aby
nás ospravedlnil a robí vsetko
mozné, aby nás mohol ospravedlnit. Ale kde
clovek jasne poznal vo svojom srdci Boziu pravdu, alebo
cestu k nej, a ODMIETNE chladnokrvne Boha, co potom
môze Boh robit? On nekonecne respektuje nasu
slobodnú vôlu. Ked clovek povie "ja som
ateista, lebo ja neviem, ci existuje Boh", nemá
hriech, ale ked TVRDÍ na 100 percent, ze Boha
niet, odnesie si za to svoju odplatu (ak sa do smrti
neobráti).
Ale iba Boh vie, koho NIE je
definitívne NIE. Boh nesúdi nikoho tu na
zemi, ani ateistov, pretoze chce aby sa obrátili a
spasili. Iba ten, kto do smrti odmieta otvorit svoje
srdce Bohu, iba ten bude zatrateny.
Hovorís, ze veriaci ludia
bez "ocakávania
stastia na druhom svete" by
dost tazko dokázali byt nechamtiví.
To más celkom pravdu. Ale
taky clovek uz potom nie je veriaci.
Clovek, ktory nemal moznost este
poznat zjavenú Boziu pravdu, môze byt
nechamtivy, ak nasleduje hlas svojho svedomia (co je
Bozí hlas, ktory má kazdy clovek v sebe).
Sú mnohí neveriaci, ktorí sú
slusní ludia. Ale ked sa raz clovek zacne
dostávat do styku s Bozím Zjavením a
odmieta ho vo svojej pyche a tiez preto, ze ním
nechce byt viazany, taky clovek nemôze zostat dlho
spravodlivym. Takyto clovek sa nutne vrhne na
pôzitky tohoto sveta, okrem iného aj preto,
aby zahlusil hlas svojho svedomia.
Je tu scasti este jedna moznost,
ze clovek sa zatvrdí proti Bohu a nestane sa z
neho nejaky pozivacník rozkosí, ale bude
robit vsetko, aby dokázal, ze dokáze byt aj
bez Boha "slusnym" clovekom. To sa mu vsak nikdy
nepodarí, lebo bez Bozej milosti sa clovek nikdy
nemôze vyvarovat cely zivot tazkym
nespravodlivostiam.
o. Eirene