|
Odpoved -
76
|
o. Pavol Eirene,
C.Ss.R.
|
30. august
2000
|
Drahá Janka
Dakujem za otázku a
zároven sa ospravedlnujem, ze pomerne neskoro
odpovedám. Bol som na takej polodovolenke a na
druhej strane som bol akysi rozhádzany.
Otázka o odpustkoch je v
diskuzii s protestantmi dost horúcou a casto
opakovanou otázkou. V ich ponímaní
totiz dobré skutky nemajú ziadny
úcinok v nebi a práve tak zlé skutky
sú vierou odpustené. V princípe
mozno povedat, podla nich, ze nezálezí na
tom, kolko dobrych alebo zlych skutkov robíme, ale
dôlezité je iba prijat Jezisa Krista za
svojho osobného Spasitela. Luter sa drzal
princípu, ze clovek môze hresit kolko chce,
len musí verit. Kedze sme hriesnici,
nemôzeme nehresit (podla neho), len musíme
pevne verit a potom nám Boh hriechy "zakryje".
Naproti tomu katolícka
Cirkev ucí, ze clovek s pomocou Bozej milosti je
schopny vyvarovat sa smrtelnym ako aj celkom dobrovolnym
a vedomym lahkym hriechom. Najlepsie to vysvetluje sv.
Alfonz vo svojej knihe Modlitba - Velky prostriedok
spásy (je teraz na nasej stránke).
Nuz, co chcem povedat je to, ze
aj dobré aj zlé skutky majú svoj
odraz v realite zivota, - tohto a/alebo aj
druhého.
Odpustky, podla definície
katolíckej Cirkvi, sú odpustením
docasnych trestov za hriechy. Kazdy hriech má
totiz dve zlozky: Vinu a dôsledky
hriechu.
Ak na pracovisku pre svoju
nepozornost znicím nejakú vec, musím
ju nahradit, napríklad zaplatit za nu. Ak vsak
túto vec ukradnem, je to potom ovela
váznejsie. Vec musím nahradit a za
krádez idem do väzenia. Je tu teda VINA, ale
je tu aj ZNICENÁ (UKRADNUTÁ) VEC. Ked Boh
odpústa nase hriechy, odpústa VINY, ale na
odstránenie nasledkov hriechov má
inú pedagogiku.
Pouzijem este jeden
príklad:
Manzel v zlosti porozbíja
nádoby a nábytok v izbe. Potom povie
manzelke: Prosím Ta, odpust mi. Manzelka mu
odpustí, ale jej odpustenie nedá nic v izbe
do poriadku. Niekto to proste musí urobit. Ako by
sa nám pozdávala situácia, keby
manzelka vsetko dala v izbe do poriadku a manzel by ani
prstom nepohol?
Nuz toto sú, obrazne
povedané odpustky. Ak lutujeme svoje hriechy
úprimne, Boh nám odpústa VINU, ale
následky hriechu ostávajú a niekto
ich musí dat do poriadku.
Nuz Cirkev udeluje odpustky z
nekonecného pokladu, ktorym sú
zásluhy Jezisa Krista, Panny Márie a
svätych. Má na to právo, lebo Jezis
dal svojej Cirkvi plnú moc:
A keby ani cirkev
nechcel poslúchnut, nech ti je ako pohan a
mytnik. Veru, hovorím vám: co zviazete
na zemi, bude zviazané v nebi, a co
rozviazete na zemi, bude rozviazané
v nebi.
Mt
18:17-18
Odpustky sú
pridelené k urcitym skutkom. Napríklad, kto
s úctou k Boziemu slovu cíta Sv.
Písmo aspon pol hodiny, môze získat
plnomocné odpustky (t.j. odpustenie vsetkych
svojich casnych trestov).
Co sa tyka "predávania"
odpustkov, bol to práve Luter, ktory neveril v
ocistec a v dôsledku toho ani v odpustky. Avsak ani
sám Martin Luter vo svojich tézach
nehovorí, ze Cirkev "predávala" odpustky.
Je pravdou, ze penazné milodary na chrám
sv. Petra, ktory sa v tom case budoval, boli jednou z
mozností získania odpustkov, ale to nebola
jediná forma moznosti získat odpustky
(ludia teda rozhodne neboli vydieraní).
Samotné Sväté Písmo potvrdzuje,
ze almuzny sú vybornou formou
zadostucinenia.
Lepsie je konat skutky
milosrdenstva ako kopit zlaté poklady.
Milosrdenstvo vyslobodzuje zo smrti a ocistuje od
kazdého hriechu.
Tobiás
12:8-9
Iné preklady Písma
uzívajú namiesto slova "milosrdenstvo" -
"almuzna",
co je vidiet aj zo slovenského kontextu, kde sa
hovorí o SKUTKOCH milosrdenstva.
Teda samo v sebe ani penazny
milodar ako skutok pre odpustky nie je zly. Ale je
pravda, ze lahko môze príst k nedorozumeniu.
Luter, opakujem, nehovoril, ze Cirkev predávala
odpustky, ale hovoril ze darovanie odpustkov za penazny
milodar sa mohlo ZDAT AKO KEBY SA "PREDÁVALI".
Toto nebezpecenstvo nedorozumenia tu bolo, zvlást
podporené Luterovym útokom proti Cirkvi, a
preto Tridentsky koncil (v tom istom storocí)
túto prax odpustkov za penazné milodary
zrusil, bez toho, ze by ju odsúdil (lebo samo v
sebe tam nebolo nic odsúdeniahodné). Od
Tridentského koncilu penazny dar nemôze
získat odpustky.
Cirkev sa za náuku o
odpustkoch nikdy nehanbila a ani nemusí hanbit.
Odpustky majú svoj teologicky, biblicky,
tradicijny, ba i ciste ludsky základ.
Pytala si sa na argumenty zo Sv.
Písma, ktoré by podporovali vieru v
odpustky.
Je pravdou, ze nikde v
Písme nie je spomenuté slovo odpustky alebo
ocistec, práve tak, ako tam nie je vyraz
"Najsvätejsia Trojica", ale to este
neznamená, ze Sv. Písmo o tom celkom
mlcí.
Pán Jezis hovorí o
hriechu proti Duchu Svätému, ktory sa
neodpustí ani v tomto, ani v budúcom veku,
z coho je jasné, ze niektoré hriechy sa
môzu odpustit v budúcom zivote, ze jestvuje
moznost ocistenia sa od hriechov v budúcom, nie
tomto pozemskom, zivote. Katolícka Cirkev
túto moznost nazyva ocistec a jeho prícinou
sú docasné tresty za nase hriechy, na
ktoré sa vztahujú odpustky.
Ak niekto povie nieco
proti Synovi cloveka, odpustí sa mu to. Kto by
vsak povedal nieco proti Duchu Svätému,
tomu sa neodpustí ani v tomto veku ani
v budúcom.
Mt
12:32
Sv. Pavol v 1. liste Korintanom
hovorí:
Podla Bozej milosti,
ktorú som dostal polozil som ako múdry
stavitel základ a iny na nom stavia. Ale
kazdy nech si dáva pozor, ako na nom
stavia. Lebo nik nemôze polozit iny
základ okrem toho, co je uz polozeny, a je
ním Jezis Kristus. Ci niekto na tomto
základe stavia zo zlata, striebra, drahych
kamenov, dreva, sena ci slamy, dielo kazdého
vyjde najavo. Ten den to ukáze, lebo sa
zjaví v ohni a ohen preskúsa dielo
kazdého, aké je. Cie dielo, ktoré
nan postavil, zostane, ten dostane odmenu. Cie dielo
zhorí, ten utrpí skodu, on sa vsak
zachráni, ale tak ako cez ohen.
1 Kor
3:10-15
Toto miesto je vseobecne
pokladané za miesto o ocistci, lebo sa v nom
hovorí, ze niektorí sa zachránia,
"ale tak ako cez ohen". To znovu súvisí s
docasnymi trestami za hriech a teda s
odpustkami.
A este jedno miesto zo
Starého Zákona, kde vidiet, ze odpustenie
hriechu (viny) je jedna vec a nesenie nasledkov hriechu
je druhá vec.
Dávid povedal
Nátanovi: „Zhresil som proti
Pánovi!" A Nátan vravel Dávidovi:
„Aj Pán ti odpustil hriech, nezomries! Ze
si vsak touto vecou zavinil rúhanie u
Pánovych nepriatelov, syn, ktory sa ti
narodí, iste zomrie!"
2 Sam
12:13-14
Pán mu odpustil hriech
(vinu), ale následky hriechu
pretrvávajú (v tomto prípade je to
rúhanie Pánovych nepriatelov, ktorí
takto mali zámienku proti Pánovi).
Pán odpustil Dávidovi vecnú smrt,
zatratenie, ktoré si svojim skutkom
zaslúzil. To sú tie vecné tresty za
hriechy. Ale casné tresty, ci následky
hriechov, pretrvávajú a niekto ich
musí znásat. Nuz ci to nie je
primerané, aby ten, kto ich spôsobil, niesol
aspon cast ich bremena?
Tieto docasné
dôsledky hriechu clovek môze dat do poriadku
bud v tomto zivote, alebo, ak to neurobí tu,
musí zadostucinit Bozej spravodlivosti na druhom
svete, „odpustí sa mu v budúcom veku"
(ocistec).
Katolícka pravda vedie
ludí k zodpovednému zivotu a k
váznemu prístupu k morálnym
otázkam, ovela viac, nez ktorákolvek
iná cirkev.
Hriech je prícinou, preco
prisiel Syn Bozí na zem. Hriech je jediné
"Bozie zlo". Mnohí, kedze
neprijímajú katolícku náuku,
myslia si, ze ked tazko zhresia, povedia Bohu "odpust mi"
a vsetko je v poriadku. Môzu sa ist zabávat.
Nie je to tak. Hriech má strasné
následky pre vecnost ako aj pre casnost. Ten isty
Dávid, ktorého sme spomenuli, podnieteny
satanom (1 Krn 21:1), dal spocítat vojsko v
Izraeli. Dávid síce uznal svoj hriech
pychy, lebo povedal:
Velmi som zhresil, ked
som sa dopustil tej veci. Teraz vsak odpust hriech
svojho sluhu, lebo som konal velmi nerozumne!
1 Krn
21:8
Ale Boh mu odkázal aby si
vybral tri veci, ktoré na neho za tento skutok
dopustí. Dávid, pretoze to bol múdry
muz, vybral si ten "najmensí" trest. A Pán
za trest dopustil na Izrael mor, ktory zabil
sedemdesiattisíc muzov.
Niekto by si mohol povedat "No
je tam toho, spocítat ludí! Za to by si
zaslúzil taky trest?!". A predsa vidíme,
aké strasné dôsledky mal tento jediny
hriech pychy, lebo nemôzme pochybovat, ze by Boh
bol nespravodlivy.
Nuz je to s hriechom také
jednoduché ako si to mnohí nasi bratia
protestanti myslia?
Hriech je jediné "Bozie
zlo" a preto sa mu treba za kazdú cenu vyhybat.
Silnú pohnútku nám k tomu
dáva aj katolícka náuka o
odpustkoch.
Odporúcam pozriet si o
odpustkoch novy KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI,
paragrafy 1471-1479.
S pozdravom
o. Eirene