|
Odpoved -
88
|
o.
Eirene
|
17.
január 2001
|
Ahoj Stano!
1.
Najprv, môzem povedat, ze
podstatu mojej odpovede si perfektne pochopil. Ak
urcitá bytost nemá dusu nebude
schopná rozmyslat a z princípu bude
deterministická. V tom si ma perfektne pochopil.
2.
Len na vysvetlenie
terminológie a pojmov (co som uz
niekolkokrát rozoberal v
predchádzajúcich
otázkach):
Nehmotná realita v
clovekovi sa prejavuje dvoma schopnostami (fakultami):
slobodnou vôlou a rozmyslaním
(abstrahovaním). Tejto nehmotnej realite v
clovekovi hovoríme dusa. Dusa má teda
schopnost chciet a rozmyslat. Nie je preto správne
povedat, ze clovek má slobodnú
vôlu a dusu. To je ako
povedat, ze clovek má telo a oci. Podobne,
namiesto povedat "priradenie slobodnej vôle
Stvoritelom" je lepsie povedat "priradenie duse
Stvoritelom". Pre rozmyslanie je potrebná dusa
a nie vôla, lebo vôla je len iná
schopnost tej istej duse.
Pre vnímanie fyzickych
vecí je nase telo uschopnené zmyslami.
Ocami vidíme, usami pocujeme. Aj oci aj usi patria
k tomu istému telu, ale nemôzeme povedat, ze
Stvoritel nám dal oci, aby sme poculi. Nuz
vôlu máme nato, aby sme chceli, nie nato,
aby sme rozmyslali. Vôlou chceme, rozumom
rozmyslame.
3.
Co sa tyka samotného
problému, hmota nemôze nikdy
"chápat", co je od nej vyssie, a to je duch. Ak
teda clovek chápe duchovné
(nemateriálne) skutocnosti, musí mat v sebe
ducha. Dobre ma teda chápes, ze nevidím
ziadnu moznost, aby akokolvek komplikovany mozog (telo)
bez duse mohol chciet a rozmyslat.
Co sa tyka Boha, Boh je
vsemohúci a môze vlozit dusu do coho chce a
kedy chce. Pravda, AK TO CHCE.
Ak by to Boh urobil,
nechápem, preco by to malo mat "brutálne"
dôsledky pre vieru? Ved ak by Stvoritel, ako
sám hovorís, priradil hmote vedomie, preco
by to malo byt proti Stvoritelovi??
Co sa tyka druhej moznosti,
ktorú navrhujes, uz som na to odpovedal, ze
matéria bez duse nemôze chciet, rozmyslat,
uvedomovat si seba samu. Je dost zrejmé, ze hoci
rozlisujeme medzi rozumom a vôlou, nemôzeme
ich od seba rozdelit. Sú to schopnosti jednej a
tej istej duse. Ved si dajme otázku, naco by
nám bolo poznanie nasej vlastnej
existencie, keby sme sa nemohli slobodne pre nic
rozhodnút (boli by sme ako v klietke, bezmocne
pozorujúc, kde nás nase telo, pod vplyvom
vonkajsích popudov nesie)? A naco by nám
bola slobodná vôla, keby sme si
neuvedomovali svoju existenciu, keby sme nevedeli, ze sa
slobodne môzeme rozhodnút ohladom nasej
budúcej existencie? Teda to je odpoved na Tebou
udávanú druhú moznost.
Medzi rozumom a vierou
nemôze byt ziadny rozpor. Ak sa nám to
niekedy zdá, pochádza to len z
nerozlisovania pojmov. Inymi slovami, ze vynecháme
nieco z reality.
Ak to zhrniem, Tvoja prvá
moznost je naozaj MOZNOST, ale napriek tomu nie je proti
Bohu. Tvoja druhá moznost, o ktorej
hovorís, dost zjavne NIE JE MOZNOST a preto tiez
nie je proti Bohu. Je to ako povedat, ze ak, ciste
hypoteticky, jedna plus jedna je sedem, tak potom je
Pán Boh aj vsetka viera v trabli. Musím
povedat, ciste hypoteticky, ze Pán Boh by potom
naozaj bol v trabli, to más celkom pravdu. Ale je
jedna plus jedna sedem?! Ja môzem povedat slovo
"stvorcovy kruh", ale to NIE JE ANI LEN MOZNOST. Je to
proste nezmysel. NEZMYSEL NEMOZNO uskutocnit. Môzem
ho vyslovit, ale nikdy sa nemôze stat realitou.
Preto, ze nie je realitou, nemôzem si ho ani len
pomysliet, predstavit.
Moznost je cosi, co samo v sebe
môze byt, ale zatial to jednoducho nejestvuje,
alebo ani nikdy jestvovat nebude. Pán Boh
MÔZE dat dusu nielen do zvierat, ale aj do kamenov,
ale otázka je: Urobil to?
4.
Bozie zjavenie, ako aj rozum,
nám nehovoria o nikom inom, kto by okrem cloveka
mal tu na zemi dusu.
Hoci som na Tvoju otázku
uz odpovedal, mám chut este trochu pofilozofovat.
Hovorís: bude znacnym
teologickym problemom ak nejaky primat prejavi schopnost
myslenia.
Nechápem, preco nie je
problémom pre ateistov to, ze celá veda je
v prospech viery? Vsetka tá múdrost,
ktorú nachádzame v prírode, nemohla
povstat z chaosu, inymi slovami z hlúposti.
Komunisti sa sto rokov snazili nájst
vedecké dôkazy na neexistenciu Boha. Ked ich
nemali, hovorili: V budúcnosti veda vsetko
dokáze (co my tvrdíme). Ak chceme byt
vedeckí, musíme vychádzat z toho, co
veda dnes hovorí, nie z toho, co snád,
alebo si len zeláme, aby v budúcnosti
dokázala. Sme potom vedeckí?
Ak pre svoj ateizmus
nemám teraz vedecké dôkazy, ako viem,
ze ich v budúcnosti nájdem? A co tí
ateisti, co zili predo mnou, ktorí sa nedozili
vedeckych dôkazov, o ktorych ja dúfam, ze sa
ich len dozijem. Co im ostalo "verit"? My veriaci
veríme dvetisícrocnej Cirkvi, ktorú
Boh dokazuje svojimi znameniami. Ale to, co my
veríme je nic v porovnaní s tym, aké
nelogické veci musí "verit" ten, kto si
chce udrzat svoju neveru. :-)
5.
Ohladom Tvojej otázky, ci
príspevku, vidím a ocenujem, ze sa
snazís byt poctivo logicky. Len zdôraznujem,
ze casto robíme chyby vo svojom myslení nie
preto, ze by sme boli nelogickí, alebo ze by sme
sa nesnazili o logiku, ale preto, ze skutocnost (realita)
je ovela komplexnejsia a tak, ako som povedal,
vynecháme (nevsimneme si) nieco z bytia. Je to
práve viera, ktorá sa k nám dostala
skrze katolícku Cirkev, ktorá nám
pomáha lepsie rozlisovat realitu
zivota.
S pozdravom
o. Eirene