Slava na
viki!
Zdravím
Vás!
Pokial viem,
podmienkou je modlit sa tie modlitby (sv. Brigity)
pocas jedného roka. K tomu sú
dané prislúbenia. Ak sa ich
modlíme jeden rok, tazko povedat, ze by to bolo
len "tak málo".
Roztrzitost pri
modlitbe je hriechom vtedy, ked je dobrovolná a
vedomá. Obycajne je to lahky hriech. Ak je vsak
roztrzitost nedobrovolná, vtedy nie je
hriechom, lebo my nemáme svoje myslienky plne v
moci. Hriechom sa stáva vtedy, ked si
uvedomíme, ze sme roztrzití, ale
nerobíme nic, aby sme sa znovu
uzobrali.
Najlepsí
spôsob, aby sme boli cím menej
roztrzití, je zastavit
sa na pociatku modlitby a vhlbit sa do
prítomnosti Bozej.
To znamená vypnút "svet" a povedat si:
"Verím, Boze, ze si tu."
Sv. Frantisek
Salesky dáva niekolko spôsbov ako sa
dostat do Bozej prítomnosti. Myslím, ze
uvádza styri spôsoby (vsetky
odpovedajú svojím spôsobom
pravde):
Boh je v nebi.
Môzeme si predstavit svoje modlitby ako ich
náss anjel prednása Bohu. Potvrdzuje
nám to Kniha Tobiás i Kniha
Zjavenia.
[Anjel
Rafael povedal] Vedzte teda: Ked si sa modlil
ty a Sára, ja som prednásal
spomienku vasej modlitby pred Pánovu
slávu. (Tobias 12:12)
A dym
kadidla s modlitbami svätych vystúpil z
ruky anjela pred Boha. (Zjv 8:4)
Druhym
spôsobom je vzbudit si vieru vo
vsadeprítomnost Boziu. Boh je svojím
Duchom vsadeprítomny. Sv. Pavol, ked bol v
Aténach v areopágu, hovorí, ze v
Bohu zijeme, hybeme sa a sme.
Pavol
si stal doprostred areopágu a hovoril:
"… Boh, ktory stvoril svet a vsetko, co je v
nom, pretoze je Pánom neba i zeme, nebyva v
chrámoch zhotovenych rukou, ani sa mu
neslúzi ludskymi rukami, akoby nieco
potreboval, ved on dáva vsetkym zivot, dych
a vsetko a z jedného urobil celé
ludské pokolenie, aby obyvalo cely povrch
zeme; urcil im vymedzeny cas a hranice ich byvania,
aby hladali Boha, ak by ho dajako nahmatali a nasli
hoci od nikoho z nás nie je daleko. Lebo
v nom zijeme, hybeme sa a sme. (Sk
17:22)
Dalsím
spôsobom vzbudenia si Bozej prítomnosti
je Eucharistia. Jezis Kristus, náss Boh, je
fyzicky prítomny vo vsetkych katolíckych
bohostánkoch.
Stvrtym a
najodporúcanejsím spôsobom je
modlit sa k Bohu, ktory je prítomny v nasom
srdci, v nasej dusi, v nás.
Kto ma
miluje, [hovorí Jezis] bude
zachovávat moje slovo a môj Otec ho
bude milovat; prídeme k nemu a
urobíme si unho príbytok. (Jn
14:23)
Bozia
láska je rozliata v nasich srdciach skrze
Ducha Svätého, ktorého sme
dostali. (Rim 5:5)
Cítme sa
slobodní pouzit ktorykolvek spôsob
prítomnosti Bozej, ale najviac
odporúcanym je prítomnost Otca i Syna i
Svätého Ducha v tvojom srdci.
Teda,
najúcinnejsím prostriedkom proti
roztrzitosti je vzbudit si krátko (pár
sekúnd) vieru v prítomnost Boziu.
"Vzbudit" si vieru znamená povedat si, hoci len
v srdci: Boze si tu.
Vypocuje Boh
roztrzité modlitby?
Ak by sme
úplne ignorovali snahu o uzobranost
(sústredenie sa), vtedy, ako hovorí sv.
Alfonz, by sme Boha viac urázali ako si od neho
nieco vyprosovali. Vyslovene nechciet sa uzobrat a iba
"verklikovat" modlitbu by bolo aj váznym
hriechom.
Bezná
roztrzitost vsak nie je az takym hriechom, alebo ani
ziadnym hriechom, ak aj pri najlepsej vôli
nám myslienky odbehnú prílis
daleko. Ako som povedal, ked si uvedomíme, ze
sme zasli pridaleko, treba sa spokojne vrátit k
predmetu modlitby.
A vlastne toto
je aj jednym z cielov ruzenca alebo modlitieb sv.
Brigity. Zijeme v tomto rozbehanom svete, ale ak sa
modlíme ruzenec a iné dlhsie modlitby,
tie nám práve pomáhajú
stat sa viac a viac uzobranymi. Teda, aj ked sa este
nedokázeme dost dobre uzobrat, recitovanie
tychto modlitieb nás "trenuje" k tomu, aby sme
zili vzdy viac a viac v prítomnosti Bozej. Ak
sú k modlitbám dané urcité
prísluby, je to aj preto, lebo Boh vie, ze ak
sa pravidelne modlíme a venujeme aj urcity cas
modlitbe, vtedy sa stávame duchovnejsími
a viac spojenymi s Bohom a nebom. Aj napriek nasej
roztrzitosti obdrzíme príslub dany
urcitej modlitbe, uz len preto, ze sme ju "fyzicky"
urobili. Ved ked sa modlíte modlitby sv.
Brigity, cítate tam o Jezisovom utrpení.
Nuz hoci by ste boli viac menej roztrzité,
predsa nie ste az tak, aby ste nevedeli a
neuvedomovali si vyznam toho, co sa v
modlitbách hovorí. Hoci niekedy vase
myslienky odlietajú, predsa pocas modlitby sa
vám dávajú do mysle obrazy o
utrpení násho Pána Jezisa Krista,
ktoré, ci chcete, ci nechcete
zostávajú vo vasej dusi a tam
úcinkujú.
Sv. Alfonz
hovorí, ze niet nic blahodarnejsie pre dusu ako
meditovat nad umucením Pána Jezisa
Krista.
Vsimnite si, ze
svet robí predsa to isté, len v opacnom
vyzname. Kazdú chvílu máte v
televízii nejakú reklamu, ba aj samotny
film, alebo urcity program je v podstate tiez iba
reklama, ktorá úcinkuje na ludí a
ludia podvedome podla toho konajú. Kolko
krát sedíte pred televízorom a
nevenujete vela pozornosti tomu, co sa deje na
obrazovke (rozprávate sa navzájom medzi
tym napríklad), cize vzhladom na
televíziu ste, môzme povedat
"rotrzité". Napriek vasej "roztrzitosti"
mnohé a mnohé obrazy z televízie
sa vám vpíjajú do duse a
ostávajú tam. Nespocetnekrát
vám tieto obrazy v dalsom zivote prídu
na mysel A VPLYVAJÚ NA VASE KONANIE.
Zlému
duchu nevadí az tak velmi vasa "roztrzitost"
pri televízore. Stací mu, ak aspon
trochu sledujete jeho nezmysly, ak aspon tu i tam mu
venujete pozornost. On vie, ze po case to bude viac a
viac.
Opacne, Bohu
nevadí az tak vasa nedobrovolná alebo
polodobrovolná roztrzitost pri modlitbe, pri
sledovaní svätych vecí, lebo vie,
ze ak aspon tu i tam venujete pozornost,
sväté obrazy a idey sa dostanú do
vasej duse a tie budú úcinkovat vo vasom
zivote, az samocinne. Ak na seba necháte - a to
je vasa zásluha, lebo to robíte
dobrovolne, - pôsobit denne pocas roka obrazy o
umucení násho Pána Jezisa Krista,
urobíte velky pokrok v duchovnom zivote a v
premození hriesnych obrazov sveta. A o to tu
ide a preto, ako to ja vidím, Boh dáva k
tejto modlitbe svoje prislúbenia (samozrejme,
ze ich aj splní).
Podobne to
platí o prislúbeniach danych ruzencu,
lebo v ruzenci si clovek dáva pred oci
celé dejiny spásy, alebo inymi slovami
povedané, podstatu Svätého
Písma, základné clánky
katolíckej viery. Najmä teraz,
zavedením tajomstiev svetla v ruzenci,
máme kompletny obraz vsetkého, co
veríme a co nás má
spasit.
Co sa tyka
odpustkov pri ruzenci, je to, myslím, trosicka
iné ako s prislúbeniami, lebo
plnomocné odpustky, ktoré sú
dané napríklad ruzencu
pomodlenému spolocne v rodine, obsiahne iba
ten, kto sa úplne snazí byt uzobranym.
K plnomocnym
odpustkom, ako vieme, sa vyzaduje urobit urcity skutok
(napríklad pomodlit sa ruzenec spolocne v
rodine) a dalsie tri podmienky, ktoré sú
spolocné pre kazdé získanie
plnomocnych odpustkov. Sú to:
-
Sviatostná spoved
-
Prijatie sv. Eucharistie (sv.
Prijímanie)
-
Pomodlit sa na úmysel sv. Otca
Tieto tri
podmienky môzu byt splnené niekolko
dní pred alebo po vykonaní
predpísaného skutku. Je vsak
vhodné, aby sv. Prijímanie a modlitba za
sv. Otca boli v den vykonanie skutku. (Ja by som
povedal, ze hlavne preto, lebo iba raz za den
môzeme získat plnomocné odpustky,
- to je pre tych, ktorí by chceli získat
kazdy den plnomocné odpustky)
Jedna
svätá spoved stací na
získanie viacerych plnomocnych odpustkov, ale
sv. Prijímanie sa musí prijat pre
kazdé jedno získanie plnomocnych
odpustkov. Tak isto aj modlitba za Sv. Otca.
Modlitbe za Sv.
Otca plne zadostuciníme, ak sa pomodlíme
Otce nás…, Zdravas…, Sláva
Otcu… (ako je to u nás zvykom), avsak
kazdy je slobodny pomodlit sa akúkolvek
inú modlitbu v súlade so svojou
zboznostou alebo vkusom.
Dalej sa k
získaniu plnomocnych odpustkov vyzaduje, aby
clovek mal v nenávisti aj co najmensí
dobrovolny lahky hriech (aby ho nemal v oblube).
Ak niekto
nemá túto dispozíciu alebo chyba
niektorá z troch prechádzajúcich
podmienok, potom clovek získava "iba"
neplnomocné odpustky.
Tym vsetkym
chcem povedat to, ze ak sme leniví pri modlitbe
(polodobrovolne roztrzití) alebo nechceme
prestat dobiedzat do súrodenca, vzdy este
získavame odpustky ba aj iné milosti,
ale nie tolko ako by sme získali, keby sme sa
plne snazili modlit sa.
Prislúbenia
vsak nám Boh udelí, ak splníme
fyzicky modlitby, ktoré od nás ziada,
hoci nie celkom dokonale.
o.
Eirene
