Sedím
v aute. Zapínam rádio.
>Drahí
poslucháci! Tu je rádio
"Jerevan". Pokracujeme v informovaní o
stiesnenej situácii v nasom
preludnenom svete. Situácia sa
nezlepsuje. Pocet ludí, ktorí v
dôsledku prehustenia
vypadávajú do medzihviezdneho
priestoru tyzdenne, sa zvysil na pätsto
pätdesiat. A ako je to v samotnom
Jerevane? Najväcsím
problémom je spicka, ked ludia
idúci z práce alebo do
práce sú v dopravnych
prostriedkoch tak natlacení, ze
mnohí omdlievajú. Pán
Georgij Zajcev vsak vymyslel ohromnú
vec, aby sa totiz pod komandom jedného
cloveka v kazdom dopravnom prostriedku
polovica cestujúcich nadychovala, kym
druhá práve vtedy bude
vydychovat. Ludia nielenze prestali
omdlievat, ale kapacita prostriedkov sa este
zvysila o celych 20%. Minuly piatok bola
Georgijovi Zajcevovi za jeho myslienku
udelená v Oslo Nobelová
cena.<
Vypol
som rádio. Je tazko kazdy den
pocúvat takéto
deprimujúce správy. Ale co uz?
Situácia je taká! Aké to
stastie, ze zijem v Toronte! Idem si v aute
sám. V spicke sú síce
dialnice nabité a takpovediac
nárazník je na
nárazníku celé
kilometre, ale zato v inych hodinách
sa "dá dychat" na dialniciach.
Sviháte si to vyse stovky a
autá sú jedno od druhého
aj vyse sto metrov. Co za stastie oproti
Jerevanu a ostatnému svetu!
Akokolvek,
obzrel som sa po svojom aute, ci okrem
"Jerevanu" by sa nedalo popocúvat aj
cosi iné.
Oko mi
padlo na audiopásku "Vojna proti
populácii". Cooo?" - zarazilo
ma. Vsunul som ju do prehrávaca. Ozval
sa muzsky hlas uvádzajúci
recníka, vlastne recnícku, na
istom mítingu v Toronte.
Mám tu cest predstavit
vám Dr. Jacqueline Kasun, Ph.D." -
povedal v závere svojho
krátkeho príhovoru. Doktorka
Kasunová je profesorkou ekonomiky na
Humboldtovej státnej univerzite v
Arcate (Kalifornia). Jej clánky sa
objavili v publikáciách ako
"The Wall Street Journal," "Public Interest,"
"The American Spectator," "The Christian
Science Monitor," ako aj v inych
publikáciách a odbornych
casopisoch. A samozrejme, napísala
rovnomennú knihu ako
audiopáska, v anglickom
origináli "War Against Population".
Nuz
zapocúval som sa do jej pásky.
Studenti,
hovorí, prichádzajúci na
jej prednásky si myslia, ze jednu vec
celkom isto vedia a to, ze jestvuje vedecky
konsensus, ze nasa planéta je
mimoriadne preludnená a ze je na nej
uz tolko ludí, ze to ohrozuje
samotnú existenciu zivota na zemi. Vo
svojej prednáske rozoberá
rôzne aspekty ludnatosti nasej
planéty. Prvy pohlad je z hladiska
priestoru na zemeguli.
Ak
by vsetci obyvatelia zeme" - hovorí -
zili v typickom americkom domceku,
vsetci ludia by sa zmestili do státu
Texas v USA a ostatok sveta by zostal
prázdny."
No
pockaj, pockaj, zenská," - povedal som
si - to si teraz poriadne strelila! Ved
ja si to overím, ked prídem
domov. Základnú matematiku
predsa viem."
Doma
som si sadol s kalkulackou za stôl a
zacal pocítat.
Ked
som dokoncil vypocty, uvedomil som si, ze
stacilo vlastne zobrat hustotu obyvatelstva v
Toronte, ktorá je realitou, a nik jej
nemôze protirecit. Zistil som, ze podla
scítania z roku 2001 Toronto má
2,481,494 obyvatelov (4,682,897 Väcsie
Toronto). Hustota obyvatelstva v Toronte je
4000 obyvatelov na stvorcovy kilometer.
(Zatialco mne pri pvrych vypoctoch vyslo 6000
obyvatelov. Aj to bol celkom reálny
odhad. Drzme sa radsej Toronta a jeho
nadstandardnych podmienok.)
Novopriselci
v Toronte obdivujú, kolko je tu zelene
a kolko parkov. V mnohych castiach Toronta sa
clovek cíti, akoby bol v lese. A
pritom je uprostred mesta. Toronto má
síce vyskové budovy, ale
väcsinu tvoria rodinné domky.
Vyskové obytné budovy sú
zaiste dôvodom, preco je tu az tolko
parkov. Z druhej strany nezabudnime, ze v
Toronte sú najrozmanitejsie
národnosti a teda aj
nábozenstvá, co si vyzaduje, a
to zdôraznujem, pozoruhodne
velkú plochu pre
nábozenské objekty. Napriek
tomu Toronto je aké je.
Nuz
predstavte si, ze ak by vsetci ludia zemegule
byvali v meste s torontskymi parametrami,
také svetové mesto by sa voslo
napríklad do státu Kolumbia v
Juznej Amerike. Predstavte si, cely svet aj s
Cínou! Neveríte? Pocty
sú jednoduché: 5 miliárd
delené 4 tisíc je 1,250,000
stvorcovych kilometrov, co odpovedá
rozlohe Kolumbie. A teraz si
pomyslíte, keby sa urobili
moderné vyskové budovy (a
máme nato!), táto plocha by sa
hravo zredukovala na polovicu, ba aj
viac.
Niekoho
by snád zaujímalo, kolko
percent zo zemského povrchu by
takéto mesto predstavovalo?
Rozloha
PEVNINY, BEZ Antarktídy, je 135
miliónov stvorcovych kilometrov.
Rozloha "svetového" mesta by tak
cinila 1% z pevniny.
Predpokladám,
ze mnohí sú teraz
sokovaní tak, ako som bol
ja.
Nuz
naozaj sa nepomestíme na svete? Naozaj
nás zem neuziví?
Nezabúdajme, ze sú tu este
oceány, ktoré tvoria dve
tretiny zemegule. Tie v sebe skryvajú
este neslychané moznosti pre
potravinovú základnu (okrem
súse).
Vsade,
kde sa obzrieme, vidíme boj o trhy.
Nikto sa nebije o vyrobky, kazdy len o trhy.
Jeden pred druhym robí vsetko
mozné vrátane intríg a
vrázd, len aby ludia kupovali jeho
vyrobky a nie toho druhého.
Vlády platia farmárom, aby
neobrábali pôdu! Ak je hlad na
svete, prícinou nie je nedostatocnost
zeme, ale nedostatocnost, ba zlociny
vlád a mocipánov (ako aj nase
vlastné hriechy). Hlad nie je
dôsledkom preludnenia (to tu este
zdaleka nie je).
Boh na
pociatku povedal: "Plodte
a mnozte sa a naplnte
zem!"
Clovek
vsak odvráva Bohu a robí sa
múdrejsím nez On. Chce vziat
vládu nad zivotom a smrtou ostatnych
ludí do svojich rúk. Clovek
chce rozkazovat, kto sa má narodit a
kto má zomriet. Vid
antikoncepcné prostriedky,
eutanázia, zabíjanie
nenarodenych ludí, urcovanie
maximálneho poctu detí (v
Cíne maximálne jedno, inak
donútia na abort).
Pravda,
prichádza mi na um jeden
salamúnsky argument, ktory by niekto
mohol povedat: Raz predsa len
príde k naplneniu Zeme. Co
potom?!"
Odpoved
je nesmierne jednoduchá: Potom
príde koniec sveta. Potom príde
Kristus so vsetkou svojou mocou a
slávou, aby súdil svet.
Alebo
vidí snád niekto inú
moznost?
Tá
moznost vlastne pomaly prechádza do
reality. Mnohí si osobujú
právo nad zivotom iného.
Alebo,
predstavme si, ze Boh nejestvuje a Kristus
nepríde ukoncit dejiny tejto Zeme.
Povedzme, ze nepríde zacat novy, vecny
zivot so spasenymi u Otca, kde je "mnoho
príbytkov", a nie je ziaden strach z
preludnenia. Nuz povedzme, ze nepríde.
Ako by vyzerala situácia? Ludia
zaplnajú zem a ked uz niet miesta,
zacne "kto z koho", peklo.
Alebo,
niekto namietne, dohodneme sa a budeme
udrzovat urcity pocet obyvatelov na zemi.
To je
skutocne silny argument, ale
základná zivotná
otázka ostáva: Naco som na
zemi? Co z toho, ze tu pár rokov
pozijem a potom musím zomriet? Ci nie
je z tohto hladiska zemegula len miestom
cakania na popravu, ktorú v lepsom
prípade vykoná nejaká
choroba, v pravdepodobnejsom prípade
to bude nejaky Hitler?
Aky
dôvod máme verit, ze sa
dohodneme, ked vidíme ako sa
"dohodujeme" teraz na svete?!
Naozaj
si myslís, ze sa dohodnes s tymi,
ktorí uz teraz nerespektujú
tvoje najzákladnejsie ludské
práva?! Ktorí aj cez mrtvoly si
chcú urvat trochu slasti v tomto ich
letmom okamihu zivota?
Nebolo
by predsa len lepsie dôverovat Bohu,
ktory vsetko múdro stvoril a presne
vymeral?
Nuz,
ked budes íst ráno do
práce, co urobís? Zapnes
rádio "Jerevan" (na rôznych
miestach zeme má rôzne meno),
alebo sa radsej pomodlís a povies:
Boze,
dakujem Ti, ze mi dávas tento novy den
môjho zivota, v ktorom ta môzem
viac poznávat a milovat. Daj, aby som
tento den prezil na tvoju slávu a v
súlade s tvojou
vôlou."