R
CLÁNKY
V

14
MYTY A OTÁZKY OKOLO PRELUDNENIA

Ján Slanicky

Sedím v aute. Zapínam rádio.

>Drahí poslucháci! Tu je rádio "Jerevan". Pokracujeme v informovaní o stiesnenej situácii v nasom preludnenom svete. Situácia sa nezlepsuje. Pocet ludí, ktorí v dôsledku prehustenia vypadávajú do medzihviezdneho priestoru tyzdenne, sa zvysil na pätsto pätdesiat. A ako je to v samotnom Jerevane? Najväcsím problémom je spicka, ked ludia idúci z práce alebo do práce sú v dopravnych prostriedkoch tak natlacení, ze mnohí omdlievajú. Pán Georgij Zajcev vsak vymyslel ohromnú vec, aby sa totiz pod komandom jedného cloveka v kazdom dopravnom prostriedku polovica cestujúcich nadychovala, kym druhá práve vtedy bude vydychovat. Ludia nielenze prestali omdlievat, ale kapacita prostriedkov sa este zvysila o celych 20%. Minuly piatok bola Georgijovi Zajcevovi za jeho myslienku udelená v Oslo Nobelová cena.<

Vypol som rádio. Je tazko kazdy den pocúvat takéto deprimujúce správy. Ale co uz? Situácia je taká! Aké to stastie, ze zijem v Toronte! Idem si v aute sám. V spicke sú síce dialnice nabité a takpovediac nárazník je na nárazníku celé kilometre, ale zato v inych hodinách sa "dá dychat" na dialniciach. Sviháte si to vyse stovky a autá sú jedno od druhého aj vyse sto metrov. Co za stastie oproti Jerevanu a ostatnému svetu!

Akokolvek, obzrel som sa po svojom aute, ci okrem "Jerevanu" by sa nedalo popocúvat aj cosi iné.

Oko mi padlo na audiopásku "Vojna proti populácii". „Cooo?" - zarazilo ma. Vsunul som ju do prehrávaca. Ozval sa muzsky hlas uvádzajúci recníka, vlastne recnícku, na istom mítingu v Toronte. „Mám tu cest predstavit vám Dr. Jacqueline Kasun, Ph.D." - povedal v závere svojho krátkeho príhovoru. Doktorka Kasunová je profesorkou ekonomiky na Humboldtovej státnej univerzite v Arcate (Kalifornia). Jej clánky sa objavili v publikáciách ako "The Wall Street Journal," "Public Interest," "The American Spectator," "The Christian Science Monitor," ako aj v inych publikáciách a odbornych casopisoch. A samozrejme, napísala rovnomennú knihu ako audiopáska, v anglickom origináli "War Against Population".

Nuz zapocúval som sa do jej pásky.

Studenti, hovorí, prichádzajúci na jej prednásky si myslia, ze jednu vec celkom isto vedia a to, ze jestvuje vedecky konsensus, ze nasa planéta je mimoriadne preludnená a ze je na nej uz tolko ludí, ze to ohrozuje samotnú existenciu zivota na zemi. Vo svojej prednáske rozoberá rôzne aspekty ludnatosti nasej planéty. Prvy pohlad je z hladiska priestoru na zemeguli.

„Ak by vsetci obyvatelia zeme" - hovorí - „zili v typickom americkom domceku, vsetci ludia by sa zmestili do státu Texas v USA a ostatok sveta by zostal prázdny."

„No pockaj, pockaj, zenská," - povedal som si - „to si teraz poriadne strelila! Ved ja si to overím, ked prídem domov. Základnú matematiku predsa viem."

Doma som si sadol s kalkulackou za stôl a zacal pocítat.

Ked som dokoncil vypocty, uvedomil som si, ze stacilo vlastne zobrat hustotu obyvatelstva v Toronte, ktorá je realitou, a nik jej nemôze protirecit. Zistil som, ze podla scítania z roku 2001 Toronto má 2,481,494 obyvatelov (4,682,897 Väcsie Toronto). Hustota obyvatelstva v Toronte je 4000 obyvatelov na stvorcovy kilometer. (Zatialco mne pri pvrych vypoctoch vyslo 6000 obyvatelov. Aj to bol celkom reálny odhad. Drzme sa radsej Toronta a jeho nadstandardnych podmienok.)

Novopriselci v Toronte obdivujú, kolko je tu zelene a kolko parkov. V mnohych castiach Toronta sa clovek cíti, akoby bol v lese. A pritom je uprostred mesta. Toronto má síce vyskové budovy, ale väcsinu tvoria rodinné domky. Vyskové obytné budovy sú zaiste dôvodom, preco je tu az tolko parkov. Z druhej strany nezabudnime, ze v Toronte sú najrozmanitejsie národnosti a teda aj nábozenstvá, co si vyzaduje, a to zdôraznujem, pozoruhodne velkú plochu pre nábozenské objekty. Napriek tomu Toronto je aké je.

Nuz predstavte si, ze ak by vsetci ludia zemegule byvali v meste s torontskymi parametrami, také svetové mesto by sa voslo napríklad do státu Kolumbia v Juznej Amerike. Predstavte si, cely svet aj s Cínou! Neveríte? Pocty sú jednoduché: 5 miliárd delené 4 tisíc je 1,250,000 stvorcovych kilometrov, co odpovedá rozlohe Kolumbie. A teraz si pomyslíte, keby sa urobili moderné vyskové budovy (a máme nato!), táto plocha by sa hravo zredukovala na polovicu, ba aj viac.

Niekoho by snád zaujímalo, kolko percent zo zemského povrchu by takéto mesto predstavovalo?

Rozloha PEVNINY, BEZ Antarktídy, je 135 miliónov stvorcovych kilometrov. Rozloha "svetového" mesta by tak cinila 1% z pevniny.

Predpokladám, ze mnohí sú teraz sokovaní tak, ako som bol ja.

Nuz naozaj sa nepomestíme na svete? Naozaj nás zem neuziví? Nezabúdajme, ze sú tu este oceány, ktoré tvoria dve tretiny zemegule. Tie v sebe skryvajú este neslychané moznosti pre potravinovú základnu (okrem súse).

Vsade, kde sa obzrieme, vidíme boj o trhy. Nikto sa nebije o vyrobky, kazdy len o trhy. Jeden pred druhym robí vsetko mozné vrátane intríg a vrázd, len aby ludia kupovali jeho vyrobky a nie toho druhého. Vlády platia farmárom, aby neobrábali pôdu! Ak je hlad na svete, prícinou nie je nedostatocnost zeme, ale nedostatocnost, ba zlociny vlád a mocipánov (ako aj nase vlastné hriechy). Hlad nie je dôsledkom preludnenia (to tu este zdaleka nie je).

Boh na pociatku povedal: "Plodte a mnozte sa a naplnte zem!"

Clovek vsak odvráva Bohu a robí sa múdrejsím nez On. Chce vziat vládu nad zivotom a smrtou ostatnych ludí do svojich rúk. Clovek chce rozkazovat, kto sa má narodit a kto má zomriet. Vid antikoncepcné prostriedky, eutanázia, zabíjanie nenarodenych ludí, urcovanie maximálneho poctu detí (v Cíne maximálne jedno, inak donútia na abort).

Pravda, prichádza mi na um jeden salamúnsky argument, ktory by niekto mohol povedat: „Raz predsa len príde k naplneniu Zeme. Co potom?!"

Odpoved je nesmierne jednoduchá: Potom príde koniec sveta. Potom príde Kristus so vsetkou svojou mocou a slávou, aby súdil svet.

Alebo vidí snád niekto inú moznost?

Tá moznost vlastne pomaly prechádza do reality. Mnohí si osobujú právo nad zivotom iného.

Alebo, predstavme si, ze Boh nejestvuje a Kristus nepríde ukoncit dejiny tejto Zeme. Povedzme, ze nepríde zacat novy, vecny zivot so spasenymi u Otca, kde je "mnoho príbytkov", a nie je ziaden strach z preludnenia. Nuz povedzme, ze nepríde. Ako by vyzerala situácia? Ludia zaplnajú zem a ked uz niet miesta, zacne "kto z koho", peklo.

Alebo, niekto namietne, dohodneme sa a budeme udrzovat urcity pocet obyvatelov na zemi.

To je skutocne silny argument, ale základná zivotná otázka ostáva: Naco som na zemi? Co z toho, ze tu pár rokov pozijem a potom musím zomriet? Ci nie je z tohto hladiska zemegula len miestom cakania na popravu, ktorú v lepsom prípade vykoná nejaká choroba, v pravdepodobnejsom prípade to bude nejaky Hitler?

Aky dôvod máme verit, ze sa dohodneme, ked vidíme ako sa "dohodujeme" teraz na svete?!

Naozaj si myslís, ze sa dohodnes s tymi, ktorí uz teraz nerespektujú tvoje najzákladnejsie ludské práva?! Ktorí aj cez mrtvoly si chcú urvat trochu slasti v tomto ich letmom okamihu zivota?

Nebolo by predsa len lepsie dôverovat Bohu, ktory vsetko múdro stvoril a presne vymeral?

Nuz, ked budes íst ráno do práce, co urobís? Zapnes rádio "Jerevan" (na rôznych miestach zeme má rôzne meno), alebo sa radsej pomodlís a povies:

„Boze, dakujem Ti, ze mi dávas tento novy den môjho zivota, v ktorom ta môzem viac poznávat a milovat. Daj, aby som tento den prezil na tvoju slávu a v súlade s tvojou vôlou."

HOME - Spät na »REDEMPTIO - VYKÚPENIE«
Spät k ZOZNAMU CLÁNKOV