papez_ruzenec

CLÁNKY

19
Mudr. Wanda POLTAWSKA

Transkript prednásky o vztahoch, vztahoch k Bohu, medzi mladymi, medzi manzelmi, o sexualite, o smerovaní zivota a pod.

V dalsom môzete nájst prepis prednásky Mudr. Wandy Poltawskej z jednej prednásky v Bratislave - Dúbravke. Mudr. W. Poltawska je spolupracovníckou sv. Otca v Ríme.

Najprv poviem nieco o sebe - tie najdôlezitejsie veci. Hned po vojne - pocas nej som bola styri roky v koncentracnom tábore v Rawensbrucku - sla som do Krakova studovat medicínu. Ako odbor som si zvolila psychiatriu, lebo je to najviac humanitny smer, najludskejsí zo vsetkych biologickych vied.

V tom case sa o medikov a lekárov v Krakove staral mlady knaz Karol Wojtyla. Bol nasím kaplánom a pravidelne sa s nami stretával. Na stretnutí bola sv. omsa, prednáska, diskusia so studentmi, lekármi, mladymi. Takto vyzeralo úradné stretnutie, lebo robil ho z poverenia biskupa. Ale on mal osobitne rád medikov a lekárov. Mozno aj preto, ze jeho starsí brat bol lekárom. Mal ho rád a chodil s ním do nemocnice.

O lekárov sa staral cely cas az do svojho odchodu do Ríma.

Môj kontakt s knazom Wojtylom sa zacal v oblasti, na ktorú sa, podobne ako on sám, zameriavam cely zivot.

Vrátila by som sa vsak najprv k mojej skúsenosti:

V Rawensbrucku Nemci nezabíjali nenarodené deti. Nechali ich narodit sa, ale hned ich hádzali do kremacnej pece. Ja, ako mladé dievca, bola som tym tak otrasená, ze som si zaumienila, ak sa vrátim domov, budem robit vsetko na záchranu ne-narodenych detí.

A tú istú myslienku mal mlady knaz Karol Wojtyla.

Vtedy u nás komunisti zaviedli zákon o potrate. Zariadila som maly dom a zacala som tam prichylovat slobodné matky a spolu s ním pre ne pracovat. A toto zameranie na zachranovanie zivota trvá podnes.

Aby sa vsak mohli zachranovat deti, treba sa starat o rodinu. Ked som skoncila medicínu, odbor psychiatrie, pracovala som v poradni pre mladych a ich rodicov, ako aj pre manzelov. Velmi rychlo som vsak zistila, ze medicína nestací na záchranu zivota dietata a posvätnosti rodiny.

Urobila som experiment. Zhromazdila som asi l5 - 20 rozhádanych manzelskych párov a urobila som pre nich duchovnú obnovu. Zacala sa v sobotu vecer v kaplnke u ursulínok a celá nedela bola vyhradená na modlitbu. Pozvala som tam knaza. Ten knaz je dnes pápezom. On mi povedal vetu, ktorú v poradní opakujem celych styridsat rokov, ze totiz jestvujú len jedny dvierka, ktorymi mozno vyjst z tazkostí a konfliktov, a sú to dvierka pokory. Klakni si a povedz: moja vina.

Ked sa títo ludia mali rozíst, poprosili o pravidelné stretania a z tejto pastoracnej skupiny vyrástol institút pre rodinu. Zacali sme totiz so systematickymi prednáskami, ktoré sa konali raz do mesiaca v nedelu. Takto vznikol aj program tohto institútu. Ked sa spomínany knaz stal biskupom, z tohto pastoracného kurzu zorganizoval institút a pripojil ho k teologickej akadémii. Tak vznikol Institút teológie rodiny Karola Wojtylu, krakovského biskupa. Tento institút som odvtedy az doteraz viedla. Ked odisiel do Ríma, program tohto institútu preniesol do Lateránu. l3. mája l98l ustanovil dve institúcie: Institút Jána Pavla II. pre manzelstvo a rodinu na Lateráne a Pápezskú radu pre rodinu vo Vatikáne.

A teraz k téme:

Dnesná rodina je ohrozená, a to z viacerych hladísk:

l ) Ohrozenie, ktoré sa vztahuje na predmanzelské obdobie, lebo mladí zacínajú nezákonne sexuálny zivot.

2) Ohrozenie sviatostnosti manzelstva. Stále sa zväcsuje pocet civilnych sobásov bez prijatia sviatosti manzelstva. A netyka sa to len Slovenska alebo Polska. Podla správ Pápezskej rady pre rodinu je tomu tak na celom svete.

3) Tretím nebezpecenstvom je ohrozenie rodiny ako pramena ludského zivota. Celá Európa a severná Amerika má ukazovatel jednoduchej reprodukcie mensí ako je norma, to znamená, ze viac ludí zomiera, nez sa rodí. Nielen preto, ze vsade je uzákoneny potrat, ze sa zabíjajú deti, ale aj preto, ze je tu model rodiny s jednym alebo dvoma detmi.

4) Stvrtym ohrozením sú hriechy proti cistote manzelstva: antikoncepcia, manzelské hriechy...

5) Piatym ohrozením je ohrozenie dozivotnosti manzelstvo (rozvody) a manzelskej vernosti.

Kvôli záchrane tejto ohrozenej rodiny Karol Wojtyla od zaciatku píse. Prvou jeho knihou (ako docenta na KUL-e je monografická prednáska Láska a zodpovednost.

Dalsie jeho uvazovanie je zamerané na osoby, ktoré sa milujú. O tom je jeho druhá filozofická knizka Osoba a cin. Je analyzou toho, akí sú ludia, je to antropológia Karola Wojtylu. A práve táto filozofia a antropológia je predmetom mojich prednások. Nielen v Institúte pre rodinu, ale takisto styridsat rokov prednásam pastoracnú medicínu v seminároch. Táto kniha je základom filozofie osoby Karola Wojtylu, teda jeho personalizmu. Obe knizky dokoncil v Krakove, ale filozofickou analyzou sa zaoberá nadalej.

Dalsia knizka mala mat názov Teológia tela. Aj táto bola hotová pred jeho odchodom do Ríma, ale nemohla vyjst, lebo pápez nemôze vydávat knizky - stali by sa cirkevnym dokumentom. Podelil ju preto na casti a kazdú stredu na generálnej audiencii jednu z nich precítal. Potom práca vysla v kniznej podobe pod názvom Muza a zenu stvoril ich ako súhrn jeho audiencnych príhovorov.

Len na základe tejto filozofie, antropológie Karola Wojtylu mozno pochopit celú problematiku spojenú s láskou, manzelstvom a rodinou.

Aj ja vo svojich prednáskach robím z tejto matérie v pastoracnej medicíne nasledovné tri hlavné témy: personalizmus Karola Wojtylu, vyvoj ludskej lásky a len potom problémy manzelstva a rodiny.

Zacína sa naozaj od zaciatku, otázkou, kto je clovek. Karol Wojtyla na nu odpovedá dvoma slovami: genealógia divina.

Z katechizmu vieme, co to znamená: Boh stvoril cloveka. Ale odkial vieme, ze to Boh, a nie rodicia utvárajú cloveka? V dnesnom svete vládne biologizmus, koncepcia, podla ktorej clovek, to sú dve bunky: otcova a matkina. Ludia si myslia, ze oni dávajú zivot, ale to nie je pravda. Sväty Otec dáva odpoved, v com spocíva genealógia divina. Na pociatku kazdého ludského zivota sú dva biologické fakty. Prvym je spojenie otca a matky. "A budú dvaja jednym telom ". Tak to káze Boh. Tu vsak este nie je dieta. Je to ludsky cin, oni sú zan zodpovední. Vyberajú si nan miesto, spôsob, partnera, oni sa rozhodujú - preto je to actus humanus.

Aby sa pocalo dieta, na to je potrebny druhy biologicky fakt. Musia sa spojit bunky otca a matky. A to sa deje bez vedomia a bez vôle cloveka. Povieme, ze ide o actio naturae, ze sa to deje samé. Pre veriaceho cloveka je toto actio naturae pôsobením Svätého Ducha - Ozivovatel'a. Je to to isté, co sa udialo v Nazarete, ked' sa dievca Miriam stalo matkou. Sväty Duch ju zatienil. Kazdá zena, v ktorej sa spoja tieto bunky, podlieha pôsobeniu Svätého Ducha. Preto Ján Pavol II., vlastne Karol Wojtyla, píse o posvätnosti (sacrum) tela zeny. Môze sa stat, ze k manzelskému spojeniu doslo v sobotu, a dieta sa pocne v nedelu, pondelok, utorok alebo v stredu. V Izaiásovi cítame: "Pocala som bez toho, ze by o tom niekto vedel..." ! Ani zena, ani matka o tom okamihu nevie. Len Boh vie, ze je tu clovek, to je tá genealógia divina. Pán Boh povoláva k zivotu a vie, kym to dieta bude.

Ludsky zivot sa zacína z Bozieho príkazu a ním sa aj koncí. Jeho pociatok i koniec závisí od Boha. Ludia môzu vediet, ze sa z manzelského spojenia nepocne dieta, ak v organizme matky nie je pripravená vajecná bunka. Môzu vediet, ze sa nepocne, ale nemôzu vediet, kedy sa pocne. Uz styridsat rokov pracujem v manzelskej poradni a môzem povedat, ze sú stovky ludí, co chcú mat dieta a nemajú a rovnaky pocet alebo i viac je takych, co nechcú mat a majú. Nie clovek rozhoduje o zivote iného cloveka. Dnesní ludia nechcú prijat, ze nie oni rozhodujú o plodení. Ba co viac, chcú rozhodovat nielen o pociatku, ale aj o ukoncení zivota.

Sv. Otec pripomína, ze niet dietata, ktoré by nebolo milované, ktoré by nik nechcel. Nemusí ho totiz chciet otec, matka, ale je tu Pán Boh, ktory o tomto dietati rozhoduje, chce ho a miluje ho. A prvá vec, o ktorej chce vsetkych presvedcit je, ze pochádzajú od Boha. A nielen to, ale ze On ich aj miluje. Clovek ako dar sa vo filozofii Karola Wojtylu objavuje velmi casto. Clovek je dar, dar pre rodicov, pre spolocnost, pre farnost, pre svet. Kazdy clovek dostáva od Boha pät darov: existenciu, zivot, telo, pohlavie, plodnost. Zo vsetkych tychto darov je najdôlezitejsí prvy. Existencia je totiz to, cím sa clovek lísi od vsetkych ostatnych stvorení. Existencia, to je nesmrtelnost, to je ludská dusa. Tento dar mu nemôze nikto vziat. Z toho vyplyva, ze ludsky pár má tolko detí, kolko sa ich pocalo, nie kolko sa ich narodilo. Zabili dieta, ale ono jestvuje. Preto Karol Wojtyla hovorí, ze dieta je prenosom lásky otca a matky do nesmrtelnosti. Ucí, ze dieta je ovocím lásky, a jestvuje navzdy.

Karol Wojtyla v celom svojom ucení pripomína eschatologicky rozmer cloveka.

Mladym povedal: "Nezabúdajte, ze zivot tu na zemi je cestou, len cestou, nicím viac. Cestou do neba. Lebo clovek nie je stvoreny pre zem, ale pre nebo."

Ak prijmeme túto pravdu, potom budeme inak realizovat zivot. Vo svojej knizke Osoba a cin Sv. Otec hovorí, ze ludská osoba je stále v stádiu stávania sa, rozvoja do takej plnosti, o akej hovorí evanjelium slovami: ,.Budte dokonalí... " Toto smerovanie má byt úsilím o podobnost s Bohom, lebo clovek je stvoreny na Bozí obraz.

Ludsky zivot má byt rozvíjaním tychto piatich darov, lebo sú mu dané ako úloha. Ak ju splnís dobre, pôjdes do neba, ak ju nesplnís, nedostanes sa tam.

Ján Pavol II., práve tak ako Pavol VI., nebojí sa hovorit ludom, ze peklo jestvuje. Táto pravda sa nám má stat akoby nasmerovaním, ukazovatelom cesty. Aj posledny dokument zo 6. januára 200l, venovany tretiemu tisícrociu, nesie sa v znamení evanjeliovych slov: duc in altum! - stávaj sa stále väcsím. Struktúra cloveka je taká, ze nesmrtelnú dusu nevidíme, ale zjavuje sa prostredníctvom tela. Ono dusu stelesnuje. Preto teológia hovorí, ze ludské telo je posvätné. Súcasny clovek vsak zabúda na sacrum ludského tela. Sv. Otec ucí, ze pomocou tela mozno cloveka doviest k svätosti alebo ponízit, to jest priviest. k hriechu, ktory nicí. Preto je telo pre neho predmetom teologickej analyzy.

Telo je od Boha, ale treba ho rozvíjat. Clovek môze byt ludskejsí alebo menej ludsky. Uvediem príklad: V roku l947 sa objavili dve knizky, ktoré sa nachádzajú v Jagelonskej kniznici v Krakove. Jedna je monografiou o chorobe z hladu. Napísali ju zidovskí lekári vo varsavskom gete. Sú to pozorovania lekárov, ktorych pacienti zomreli od hladu. Opísaní sú z hladiska rôznych specialistov, medzi ktorymi je pediater, laringológ, dermatológ a iní. Druhym dokumentom, ktory sa nachádza v spomínanej kniznici, je rozsudok Najvyssieho európskeho súdu v Norim-bergu, ktorym odsudzuje nemeckych lekárov, clenov gestapa, na trest smrti. Títo zidovskí i nemeckí lekári spolu studovali a pred nimi sa otvoril zivot. Jedni skoncili odsúdení na hanebnú smrt za zlociny, druhí hrdinskou smrtou spolu s pacientmi, ktorych sa usilovali zachránit, ale napokon s nimi umierajú pod heslom non omnis moriar, neumieram cely.

Po skoncení medicíny alebo teológie startujeme do zivota. Co urobíme? Staneme sa ludskejsími, alebo budeme stále menej Ludmi? Nasou úlohou je rozvoj nasej osobnosti.

Pápez vo svojej knizke Osoba a cin píse: stanes sa takym, aké sú tvoje skutky. Ak si nieco ukradol, urobil si zo seba zlodeja. Zodpovednost za ludské ciny je privilégiom ludskej osoby. Len clovek je zodpovedny. A jeho prvá zodpovednost je za to, ze jestvuje. Má telo a má zivot. Telo je zivé. Prvá zodpovednost je teda za zivot.

Ján Pavol II. chodí po svete a hovorí o posvätnosti ludského zivota. A den 25. marca vyhlasuje za den posvätnosti ludského zivota. Nemozno nan siahnut, nemozno nikoho zabit, ani poranit, lebo tak hovor i V. Bozie prikázanie. Zodpovednost za zivot, ale aj za spôsob zivota. Sv. Otec rozlisuje dve roviny ludskych cinov: ciny vnútorné - ty sám pred sebou samym; vonkajsie - ty vzhladom na druhého cloveka. Tu je personalizmus Karola Wojtylu: ty si osoba a ten druhy je tiez osoba, je nou kazdy clovek. A tu nastupuje interpersonalreleischen - vztahy medzi osobami.

S druhym clovekom treba vzdy zaobchádzat podla toho, kym on je. Pretoze je Bozím dietatom, stvorenym na Bozí obraz, máme si ho ctit. O dôstojnosti zivota cloveka a ludskej osoby pápez neustále hovorí. Nie si hocikto. A táto dôstojnost cloveka sa prenása na ludské telo. Vsetky nábozenstvá na svete uznávajú posvätnost tela; vidno to aj podla cintorínov, podla kultu zomrelych, atd. Nemozno svätokrádezne zaobchádzat s ludskych telom. Clovek cíti, ze telo je spojené s dusou a je clovekom. Len nasa doba stratila zmysel pre dôstojnost ludského tela.

Tretí dar - pohlavie - je spojeny s telom. Ludské telo je celé urcené pohlavím; kazdá bunka tela je pohlavná, cize celé telo je pohlavné, lebo pohlavie je dané v momente pocatia. Je genetické. Preto celé telo muza je iné a celé telo zeny je iné v kazdej bunke. Ludia urobili rozdiel medzi sexom a telom, a to nie je pravda, lebo sex, pohlavnost, sa vztahuje na vsetko. Vsetko, co robí muz, robí to muzskym spôsobom. Slovanské jazyky majú pojem clovek, co sa v inych reciach nenachádza. Clovek je muz aj zena. Clovecenstvo je nadpohlavné. Teraz ide o to, aby clovek realizoval svoju muzskost a svoju zenskost po ludsky. Lebo vo vztahu k telu pohlavného cloveka môzu byt skutky neludské, ktoré nicia cloveka. A v tomto spocíva hlavná myslienka Sv. Otca, aby vztah k pohlaviu bol sväty. To je jeho teológia tela. Pohlavnost je spojená s plodnostou, s plodením, so schopnostou byt otcom a matkou. Tieto dve skutocnosti sú neoddelitelné. Pohlavnost je v sluzbách. Preto jestvuje muz a zena, aby mohlo byt dieta. Taky je Bozí plán. Tu sa skryva jedno z najväcsích Bozích tajomstiev.

Sv. Otec sa vracia ku Knihe Genesis. Prvych rodicov, Adama a Evu, Boh stvoril sám, potom svoju stvoritelskú moc dáva do ludskych rúk. A bez cloveka, bez otca a matky, netvorí novych ludí. V tom je velká dôstojnost rodicovstva. Pavol VI. v encyklike Humanae vitae nazyva rodicov spolupracovníkmi Boha Stvoritela na diele stvorenia. Sv. Otec Ján Pavol II. sa casto odvoláva na Pavla VI., na túto jeho velkú encykliku. (Pri jej tvorbe sa Pavol VI. radil s krakovskym kardinálom.) Stvoritelská moc teda presla do ludskych rúk, ale tie sú slabé a deravé. Preto musí clovek sám seba vychovávat. To je tá vnútorná aktivita ako prvá úloha. Karol Wojtyla píse: Ty sám más byt polom cinnosti, integrácie prostredníctvom skutkov. Táto integrácia je celistvost, zjednocovanie cloveka. Clovek je jednota, ale zlozitá jednota. Má telo a dusu, psychiku, rozum, intelekt, vôlu. To vsetko sa má zjednotit. Preco? Aby jeho konanie bolo zodpovedné. Ak nie je integrovany, potom jedna citová reakcia pôjde jednym smerom, zmyslová druhym a clovek bude rozbity. Nejestvuje pasívna integrácia. Pápez píse: integrácia prostredníctvom skutku. Vrcholom integrácie je jednoducho svätost cloveka. Nik sa nemôze stat svätym bez skutkov. Pasivita podla slov "ked nic nebudem robit, nespácham hriech" nie je svätost.

Teda úlohou cloveka sú ciny - vnútorné a vonkajsie. Cloveka vsak Boh obdaril slobodnou vôlou. A tu sa skryva velké nebezpecenstvo, ze totiz clovek nemyslí na vnútornú integráciu, podriadenie sa desatoro Bozích prikázaní, ktoré dal Boh cloveku ako ukazovatele na ceste k svätosti. Clovek chce zit po svojom. A tu sa dostávame k pojmu slobody, k jej definícii, ako ju Karol Wojtyla podáva v diele Osoba a cin. Sloboda nie je nezávislost. Je to závislost na sebe samom, ako na prijatom systéme hodnôt.

Co to znamená? Znamená to, ze ak uznás desat prikázaní, musís ich uskutocnovat. A tu je Karol Wojtyla optimista. Predpokladá, ze akonáhle clovek spozná praví: hodnotu, bude ju chciet aj uskutocnovat. Myslí si preto, ze ak mlady clovek spozná pravú hodnotu - ako hovorí - "krásnu lásku", bellamore, dokáze ju realizovat.

On sám ako mlady knaz zhromazdoval okolo seba mladych, chlapcov a dievcatá, venoval im vsetko svoj volny cas, bral ich do hôr. Ucil ich, co je to krásna láska. Ked mu teraz, na 50. vyrocie jeho knazstva, prisli títo ludia do Pastel Gandolfa blahozelat - vsetko uz starsí manzelia, rodicia dospelych detí -manzelky hovorili: ujo nám vychoval manzelov ( vtedy sme ho volali ujo)

Karol Wojtyla bol totiz presvedceny, ze zodpovedny za osud zeny ako aj dietata je muz. A zivot zeny bude taky, do akych muzskych rúk sa dostane; ak do svätych, tak je po probléme.

Pápez preto kladie dôraz predovsetkym na vychovu muza.

A v zivote sa to potvrdzuje. Zly osud dietata poukazuje na nezodpovednost otca. Muz ako otec je globálne na celom svete nezodpovedny a infantilny. Za vsetkymi zabitymi detmi (potratmi) nie je len matka. Pytame sa, kde je otec. Zákonodarstvo na celom svete vsak necháva zodpovednost za zivot dietata zene. Ona má právo rozhodnút, ci zabit, alebo dat zivot. Otec je odsunuty, A to je kríza otcovstva. A vo vychove cloveka ako v úlohe vnútornej integrácie má muz v sebe objavit postoj otca. Kazdy chlapec sa má stat otcom. Nie biologicky, ale svojím postojom. A postoj otca je zodpovednost za zivot a za jeho osud.

A tu sa mozno zmienit o pojme duchovného otcovstva. Celibát nie je zrieknutím sa otcovstva, práve naopak, je plnostou otcovstva Knaz má mat ku kazdému cloveku vztah ako otec, starsí, ci mladsí brat. Je to realizovanie lásky, ale nie tej, ktorá sa viaze na muzskost alebo zenskost, ale ktorá je spojená s clovecenstvom. Kvôli tomu treba cloveka takreceno odsexualizovat. Aby chlapec nekonal vylucne ako muz, ale ako clovek. Vasím povolaním je prinásat ludom spásu. A to je mozné len z pozície dobrého otca, ktory chce deti priviest do neba. Preto základnym postojom knaza je postoj otca. Otca ako vodcu, za ktorym ide dieta. Sv. Otec je tu proti koncepcii partnerstva - knaz ako partner. Mladí nepotrebujú kamarátov, tych majú dost. Potrebujú autoritu a dôveru, potrebujú majstra, ktory by ich viedol.)

Vrátme sa k piatim darom, ktorymi je existencia, telo, zivot, pohlavie a plodnost.

Vzhladom na telo sú tu dané úlohy, ako ich nadiktoval Pán Boh. Je to jednoduché - obsiahnuté v piatom prikázaní. Clovek má dbat o svoje zdravie, o telo. A telo má svoje obranné mechanizmy, rastie samo od seba. Fyzicky sa clovek nemusí o telo starat. Rodicia sa starajú o dieta, dávajú mu jest a pit. Lenze úlohou je pohlavnost cloveka. A tejto veci nasa doba priniesla velmi vela ohrození. Pohlavnost smeruje k plodnosti. Pohlavné je celé telo, vsetky bunky; pokial ide o plodnost, na to sú osobitné ústroje, orgány. Nazyvajú sa pohlavnymi orgánmi. Nie je to celkom správne, lebo sexuálne je vsetko: nos, päta... Ked vezmeme pod mikroskop kúsocek ludského tela, vieme, ci patrí muzovi alebo zene. Ide o ústroje plodiace, rozmnozovacie. Tieto ústroje neslúzia cloveku samému, ale dietatu. Inak v prípade zeny, inak ked ide o muza.

Obe pohlavia, muz a zena, majú prvú úlohu vzhladom na svoju pohlavnost - poznat ju a prijat. Ak ide o pohlavnost muza, je tu iná struktúra ústrojov. A síce rozmnozovacie ústrojenstvo neslúzi len plodeniu. U zeny je tomu celkom inak - jej ústroje sú len pre dieta. Mozno ich nazvat detskou izbou s klimatizáciou, zatvorenou na kluc, do ktorej sa vôbec nemusí chodit. Jej ústroje mozno dokonca chirurgicky odstránit a zena dalej zije, nepotrebuje ich. U muza je tomu inak. Koncová cast jeho rozmnozovacieho ústrojenstva slúzi fyziológii. Preto má kazdy muz problém so svojím telom. Musí si uvedomit, ze ústroj, ako hovorí sv. Pavol, je velmi citlivy a vyzaduje si osobitnú starostlivost. Toto ústrojenstvo sa vyvíja uz v období pred narodením. U malého chlapca vsak rozmnozovacie ústrojenstvo nefunguje. Chlapec nemá rozmnozovacie bunky hned, ako sa narodí; dievca ich má. Avsak chlapec sa spravidla velmi skoro dozvedá, ze je chlapcom, stotoznuje sa s otcom a obycajne to akceptuje. Za posledné roky je tu otáznik - niektorí nechcú byt chlapcami. Avsak ich prvou úlohou je povedat si: viem, ze som muzom a chcem nim byt.

Muz

Vrátme sa ku Knihe Genesis. Na scéne je Adam, ktorému Pán Boh odovzdáva svet. Adam pomenúva veci, rastliny, moria, atd. Zapamätajme si, ze muz je stvoreny pre svet hmoty. Dostáva svet ako úlohu. Pán Boh mu hovorí: "Podmante si zem. " Talenty muza sú zamerané na materiálny svet. Dejiny sveta to dokazujú. Vynález ako ponorka vo vode, lietadlo nad vodou, medziplanetárna raketa, pocítac, internet... to vsetko sú diela muzského mozgu. A tu sa pre Adama skryva velké nebezpecenstvo. Preco? Adam má chut zaobchádzat s Evou ako s vecou, s matériou. A v tom spocívajú najcastejsie hriechy proti láske - ze totiz muz bude brat zenu ako vsetky tie ostatné veci, chce o nej rozhodovat, hrat sa s nou.

Láska, o ktorej hovorí Sv. Otec, krásna láska, spocíva práve v tom, ze k druhému sa nestaviame ako k veci. Nie uti, uzívam, ale, frui, pozerám na teba a tesím sa. Uti a frui, dva pojmy ktoré pápez pouzíva.

Maly chlapec sa najprv hrá s vecami. Nezaujíma sa este o zenu, lebo nemá este pohlavné bunky. Vsimne si vsak, ze má iné ústrojenstvo, ako dievca, ze on cosi má, co dievca nemá, pretoze u neho je to viditelné, kym u dievcata sú orgány skryté v hlbke. Maly chlapec je vsak na to hrdy, lebo on má a dievca nemá. Ona preto place. A tak rastie muzská hrdost. Chlapec vo vseobecnosti nemá nic proti tomu, ze je chlapcom. Väcsina to prijíma dobre.

Ale chlapec rastie a okrem sveta vecí zacína si vsímat zenu.

A zacína sa reakcia, o ktorej je rec v Knihe Genesis. Nie je tam napísané, ze by diabol pokúsal Adama. Preco? Adam bol muz poslusny Bohu. Mozno povedat, ze diablovi sa neoplatilo pokúsat ho. Cestny, poctivy, poslusny Bohu, nedal sa pokúsat. Ale teraz Pán Boh stvoril Evu. A ked sa objavila krásna Eva, Adam uzasol. Pán Boh stvoril Evu pre Adama, aby ju obdivoval.

V Parízi povedal pápez mladym ohladom vztahov medzi chlapcom a dievcatom, ze majú v nich byt dve veci - obdiv a neznost. Nie zmyslová ziadostivost, ale obdiv. Ale Evina krása pôsobí na muza tak, ze ju chce mat ako cely ostatny svet, ako veci, ako autá, internet... Pred takymto ziadostivym pohladom varuje muza sám Kristus, ked hovorí: "Kazdy, kto na zenu hladí ziadostivo, uz s nou scudzolozil vo svojom srdci... " (Mt 5,28).

Ked teda chlapec rastie a má svojich l4, l5, l6 rokov, prichádza obdobie dospievania, ústrojenstvo zacína svoju cinnost, v organizme sa kumulujú rôzne cinitele. Prvym z nich je zivot. Ked máme pred sebou zivého cloveka, vidíme, ze ludské telo je horúce, krv cirkuluje, tepe. Mrtvola nezije, je studená a tuhne. A takyto tep zivota je aj v pohlavnom ústrojenstve. Prichádza tu novy cinitel, produkcia pohlavnych buniek, spermií, a to milióny. Organizmus chlapca sa mení na velkú biochemickú továren. Jestvuje fyziologicky zákon, podla ktorého do ústroja, ktory je v cinnosti, prúdi viac krvi, ako do takého, ktory práve oddychuje. Po jedle prúdi krv do zalúdka, aby umoznila trávenie. Ked sa ucíme alebo rozmyslame, prúdi krv viac do mozgu. A muzsky ústroj, ako vieme, pozostáva z prázdnych zilnych telies, ktoré sa môzu naplnit krvou. Zároven tento muzsky ústroj je vonkajsí, je ako receptor - prijíma podnety ako teplo, bolest, dotyk, lebo má nervové zakoncenia. A tu sa objavuje eticky problém. Preco? Pretoze k manzelskému úkonu sa tento ústroj musí pripravit napätím. Ale k tomuto napätiu môze príst nezávisle na uzívaní manzelstva. Eticky problém spocíva v tom, ze toto napätie v muzskom orgáne vyvoláva vnem príjemna. Preto kazdy mlady muz stojí pred problémom zrieknutia sa telesného pôzitku. Preto panenstvo, cistota chlapca nie je pasívna. Musí byt ovládaním svojho tela.

Karol Wojtyla hovorí, ze chlapec sa musí naucit sám seba ovládat, byt sám sebe pánom. Az potom bude slobodny, potom nebude otrokom svojho tela. Ak sa nenaucí ovládat, telo má svoje mechanizmy, ktoré sa dostanú k slovu. A je tu omyl dvadsiateho storocia, ze sa hovorí o sexuálnom pude. To nie je pravda. Clovek nemá pud. Clovek pudové reakcie ovláda rozumom. Tieto reakcie nad ním nevládnu. Môzu ho vsak ovládnut, ak sa nechá. A pretoze je to príjemné, chlapci toto príjemno vyhladávajú. A tu sa velmi casto objavuje hriech proti siestemu prikázaniu. A tu velmi casto prichádza ku kríze viery. Tyka sa to l6 - l8 rocnych chlapcov. Preco? Preto, lebo chlapec je dôsledny. Akonáhle vie, ze prestúpil prikázanie, nejde do kostola. Chce dalej zit s tymito príjemnostami, a preto povie, ze neverí Cirkvi, a ze uz neverí ani v Boha. Dievcatá, ktoré nemajú takéto racionálne myslenie, môzu hresit, a potom idú pokojne do kostola. Chlapec nie, on je dôsledny. Ale zároven treba poukázat na to, ze nie je pravda, ze telo vládne nad clovekom. Sväty Otec hovorí: treba naucit telo poslusnosti. Ale ako?

Zálezí to od koncepcie cloveka. V období dospievania chlapec sa díva na dievca ako na vec, z ktorej môze mat príjemno, (Takisto sa díva na jej obraz, film, videokazetu, alebo si ho sám kreslí.)

V Krakove sa isty knaz stazoval, ze urobil peknú katechetickú miestnost, a prisli chlapci a pokreslili po stenách pohlavné ústroje. Co ich k tomu vedie? Je to napätie biotónov zivota v organizme, napätie produkcie, ktoré sa stáva psychogénnym impulzom. Psychogénny znamená predstavovy.

Predstavivost môze ovládat len kazdy sám u seba. Ja pripomínam mladym základnú hodnotu - si predsa pokrsteny a birmovany. Aky systém hodnôt si prijal? Sú totiz takí, co z desiatich prikázaní príjmu pät a pät odmietajú. Alebo len jedno sa im nepáci. Treba prijat celok katolíckej etiky. Je tu problém zodpovednosti za vlastny svetonázor.

Casto sa pytam chlapcov, kto je pre nich Boh. Nezacínam siestym prikázaním, ale prvym. Lebo od neho závisí svetonázor a aké je potom nase konanie. Mladost má vsak právo n a nedozretost. Preto je tu taká velká zodpovednost knazov. Knaz je jedinym vzorom pre muzskú mládez. Nemôze ním byt otec. Preco? Otec má právo zit pohlavne, má manzelku a je otcom, zije v sviatostnom manzelstve, a to vsetko chlapci nemajú. Preto pre chlapcov pred manzelstvom je vzorom knaz, lebo zije v celibáte.

A príprava na obe povolania - ci na knazstvo alebo na manzelstvo je rovnaká - je to cistota, panenstvo kandidáta.

A toto ukázat mladym znamená vlastne zachránit "krásnu lásku".

Nemozno vsak tajit, ze ovládanie sa u muza je niekedy velmi tazké. Treba chlapcov zavcasu vychovávat, pomôct im dobrymi radami.

V prvom rade navyknút si na integrálny pohlad na druhého cloveka, ci ide o chlapca alebo o dievca. Znamená to nevidiet len telo, ktoré sa nám páci, ale mysliet aj na dusu, ktorá sa má dostat do neba, ale cakajú ju prekázky.

Druhou radou je poznanie, ze moje telo je receptorom, prijíma podnety, ktoré preto netreba znásobovat. Vasa generácia to má tazké, lebo vsade je plno pornografie. Mlady clovek sa na to pozerá - aj mlady klerik - a reaguje. Musí reagovat, lebo má telo.

Preto si treba ocistit úmysel - ako sa pozerás na druhého cloveka. Pri sv. omsi sa modlíme Otcenás. Chlapec aj dievca tú istú osobu oslovuje Otec. A tu je model pre vzájomné kontakty: brat a sestra. Nereagovat na nu ako na sexuálny podnet, ale ako na cloveka, ktory má potreby srdca a duse a ktorého cielom je spása. To je to integrálne videnie ludskej osoby.

Toto je vlastne personalizmus Karola Wojtylu. Objavit spojenie medzi osobami, nie medzi telami.

Sv. Otec pripomína, ze niet telesnych stykov cloveka, ktoré by boli eticky, morálne neutrálne. Sú bud dobré, alebo zlé. Aj tu sú ciny len cierne alebo biele. Bud sa stavias k druhej osobe ako k Boziemu dietatu, ktoré má príst do neba, voci ktorej más úlohu, alebo ju uzívas ako vec, teda jej ublizujes.

Sv. Otec hovorí, ze ludské telo vzdy podlieha duchu. Bud Duchu Svätému, alebo duchu tohto sveta. Od teba závisí, komu podrobís svoje telo.

A tu pripomenme vnútorné skutky, lebo mozno zhresit myslienkami, ziadostivou túzbou, nemusí íst o konanie. Karol Wojtyla tu rozlisuje ziadostivost a ocarenie. Ziadostivost znamená chciet pre seba príjemno z druhej osoby.

Alebo chciet mat seba samého pre fyzické príjemno. Ocarenie je obdiv voci druhej osobe, radost z pohladu na telo. A tu je tazké miesto v koncepcii Karola Wojtylu, v koncepcii daru osoby osobe. Preco? Dar osoby si totiz nemozno privlastnit. Ak by sme si ho privlastnili, tak by sme s ním zaobchádzali ako s vecou. V tom je psychologická tazkost. Lebo clovek chce mat. Hovorí: môj chlapec, moje dievca.

A nemá na to právo. Pretoze len vec môze by moja, tvoja.

Odpovedou na dar osoby môze byt len vdacnost za dar a vzájomné odovzdanie sa. Vtedy zaobchádzame s ludskou osobou, ako si to zasluhuje. Tu je jadro personalizmu Karola Wojtylu. Personalistickou normou je láska, jednoducho Kristova láska k blíznemu. Inak nemozno pristupovat k cloveku. Sv. Otec tu len pre mladych filozoficky aplikuje ucenie Cirkvi.

Chlapec si teda v období dospievania musí osvojit správny pohlad na zenu a v tomto procese je potrebná matka. Vseobecne sa hovorí, ze na vychovu chlapca je potrebny otec. Ja k tomu dodávam, ze este viac matka. Ale aká matka? Taká, ktorá ho naucí úcte k zene.

Sv. Otec velakrát vyjadril svoj názor v tejto veci. On má v úcte kazdú zenu, lebo kazdá zena je potenciálnou matkou.

O zene este budeme hovorit. Teraz len tolko, ze v dievcati, pocnúc obdobím dospievania ( 11 - 12 rokov), je kazdy mesiac vsetko pripravené na to, aby sa stala matkou. Ona je úplne zameraná na materstvo. Ale nie vzdy o tom vie. Ide o to, aby to chlapec vedel a vázil si ju ako vlastnú matku, ako kazdú matku. Kontakt syn - matka je velmi silné puto. Niekedy prílis silné, ked sa matka silno na syna naväzuje. (Vsetko mu dovoluje nazyvame to opicou láskou. V manzelskej poradni dávam napríklad radu manzelke, ked sú rozhádaní s muzom, aby sa k nemu správala ako k prvému synovi...)

Matka je tu potrebná aj na to, aby povedala synovi, ze má zodpovednost za osud zeny, vsetkych zien, ktoré stretne na zivotnej ceste.

Ale chlapci berú dievcatá ako bábiky na hranie. A hlúpe dievcatá im to dovolujú. V tom je základ problému vzá-jomného styku muzov a zien.

Prijíma sa program, ze o pohlavnosti sa hovorí v kontexte prípravy na manzelstvo. Nie je to správne, lebo pohlavnost sa vztahuje na cely spôsob zivota. A teraz ak sa pojem muzskosti stotoznuje so schopnostou pohlavného zivota, vzniká nesprávny pohlad na muzskost, ze totiz muz je ten, kto má právo na pohlavny zivot. Lebo taky je. Dokonca sa myslí, ze ak tak nerobí, je to cosi nedobré, je impotentny, nemôze tak robit. Pohlavny úkon sa môze udiat po príprave - normálne je muzské telo v stave pokoja. Prípravu mozno vyvolat nezávisle na manzelstve.

Chlapci sa chcú podobat dospelym muzom, v televízii im to este ukazujú a oni si myslia, ze na to majú práva, lebo sú muzmi. A je to medzi chlapcami vseobecne rozsírené, ze si myslia, ze majú právo spolunazívat s dievcatami, ze je to právo muza. Tu treba jasne postavit vec - právo na pohlavné spolunazívanie dáva len sviatost manzelstva. Vylucne. Ide totiz o znak plodenia. Niekto vsak hovorí, ze je to znak lásky. Láska dáva právo dat zivot. Môzes zomriet za cloveka, ktorého milujes. Muceníci sú práve ludia, ktorí dali zivot pre lásku k Pánu Bohu. Láska dáva právo dat zivot, nedáva právo uzívat orgány. Tie totiz slúzia dietatu, zivotu. A zivot cloveka je individuálny. Podstatou zivota cloveka som integrálny ja sám. (ba manzelstvo dáva inú moznost - my. A len manzelia majú právo na telesné spojenie.

Chlapec reaguje na dievca. Musí vediet aj to, ze ona ho môze provokovat. Nie zo zloby, nie preto, ze chce hresit, ale len preto, ze taká je, ze je stvorená pre chlapca. Chce milovat a zároven nemá právo na spolunazívanie s chlapcom. Psychologické reakcie vsak vedú dievca ku chlapcovi. A tu znovu pripomínam zodpovednost knaza, ale aj kazdého chlapca zabránit nielen vlastnej reakcii na zenu, ale chránit dievca pred nou samou, ukázat jej iny rozmer. Ona nie je pre tento zivot, ale má prst do neba. Treba teda v dievcati vidiet integrálny pojem clovecenstva.

A co ukázat chlapcovi?

Pre chlapcenskú mládez pouzívam v skolách speciálne knizky - pamäti Tatrancov, horolezcov. Zahynú v horách ludia - nielen tí, co sa nerozumne vydali na túru, ale aj tí, co ich isli zachranovat. Úlohou muza je ochrana zivota. Preco? Lebo muz je otcom. Vzdy.

Plodnost muza zacína obdobím dospievania, prvou produkciou spermie a trvá do konca zivota. Ba aj po smrti - muz zomiera, semeno zije. Niet jediného dna, kedy by niekto z vás mohol povedat, ja nie som otcom. Potenciálnym. Muz je vzdy rozsievacom zivota a zodpovedny za zivot.

No a dnesny muz uz na to nemyslí a byva i tak, ze nevie, ze je biologickym otcom. Zabavil sa s dievcatom, odisiel a ona zostáva s dietatom.

Symbolom muzskosti je otcovstvo, nie pohlavná aktivita. Je ním práve schopnost ovládat túto aktivitu. Práve v tomto bode sa muz lísi od zvierat. Zvieratá sa správajú na základe sexuálneho instinktu, majú obdobie ruje, správajú sa v rámci prirodzeného zákona. Taká je norma zvieracieho sveta. Avsak v muzskom svete nejestvuje ziaden instinkt, niet obdobia ruje, v ktorom si niekto povie, ze "musí". Toto "musím" nie je opravdivé, to je len dôraz na "chcem".

Preto tu vystupuje problém vychovy cloveka, vôle muza. Sv. Otec hovorí o dobre sformovanom svedomí. Kazdy máme svedomie, ale môzem ho mat zle sformované. Tu treba rozlisovat, aky eticky systém prijímame. Ci subjektívnu laickú etiku, podla ktorej je to dobré, co je pre mna dobré alebo prijemné, ale katolícku etiku, ktorá hovorí, ze dobré je to, co je také pre druhého, co je objektívne dobro pre vsetkych ludí.

K takejto etike treba cloveka vychovávat. To sú vychovné úlohy rodiny, skoly, ako aj seminára. Niekto musí dietatu a mladému cloveku tieto normy ukázat. Preto tí, co majú poznanie, budú súdení za to, ze ho neodovzdali inym.

Sv. Otec napísal List rodinám a jeden z nasich biskupov, ktory je clenom Pápezskej rady pre rodinu, mu dakoval za tento dokument. Sv. Otec vsak hovorí - nedakujte, cítajte!

Sv. Otec v tejto antropologickej problematike vydáva dokumenty jeden za druhym. Pre muzov napísal pekny list o sv. Jozefovi. On je vzorom pre vsetkych chlapcov. Preco taky vzor?

Bozia Matka bola privilegovaná, bez dedicného hriechu. Môzeme povedat, ze nemala dispozíciu k hriechu. Ale Jozef, normálny chlapec, bol normálne zatazeny ako kazdy z nás, kazdy z vás. A on nemal, ako ho niekedy vianocná tradícia predstavuje, sedivú bradu. Bol to mladík, asi devätnástrocny, vôbec nie sedivy starec. Preco ho vsak svet takto predstavuje? Nuz preto, ze si myslí, ak by bol mlady, nemohol by sa nedotknút dievcata.

Muz si síce do konca zivota zachováva plodnost, ale nie do konca zivota má schopnost plodit. Túto schopnost nazyvame potenciou, moznostou, opak je tu impotencia, nemoznost. A vzor, ktorym je sv. Jozef, je mlady, normálny chlapec v plnosti telesnych síl, zdravy, ktory dokázal milovat práve krásnou láskou, a tá nie je ziadostivá. Ba co viac, prejavuje neuveritelnú dôveru v Boha, velkú vernost a poslusnost.

Psychologicky mal situáciu nesmierne tazkú. Milované dievca tehotné nevedno s kym. A predsa dokáze uverit Bohu, a to dievca si berie na cely zivot ako opatrovník a priberá si k nej aj dieta. A to je dôkaz, ze kazdy normálny zdravy chlapec dokáze ovládat svoje reakcie. Pod podmienkou, ze to chce a urobí to svojím zivotnym programom. Lebo silou nemozno nanútit cloveku cistotu ani panenstvo. Preto treba dospiet k tomu, co nazyvame samovychovou. Chlapec musí sám seba vychovat k cistote. Nik to neurobí miesto neho.

Dnesná psychológia presúva celú zodpovednost na rodicov. Zle sa správa, lebo ho zle vychovali. Ale ludské dieta uz od tretieho roku zivota vie, ze bolo "dobré" alebo "zlé". Ked mu hovoríme "bud dobry", pozadujeme to od neho, tym vyjadrujeme, ze dieta má rozum a vôlu a ze sa môze ovládat -uz toto malé trojrocné dieta. A súcasne dvadsatrocny chlapec povie, ze on musí, nemôze inak „Nemôze sa ovládat" a hovorí, nemám silnú vôlu. Cely rad chlapcov takto hovorí.

A tak vychova musí zahrnat dobrovolnost, oblast slobodnej vôle. Ziadne dieta sa nerodí so silnou vôlou. Je to schopnost, ktorú treba v sebe vypracovat. Je to úloha, o ktorej hovorí Sv. Otec, úloha vnútornej integrácie.

Ako sa táto vôla cvicí? Sú rôzne asketické skoly vnútornej formácie. Vo vseobecnosti mozno povedat, ze vôlu si nemozno vypracovat jednym smahom. Nie nejakymi velkymi vecami, ale drobnymi skutkami; napr. predsavzatím, ze kazdy den vstaneme nacas o toto sa budeme usilovat cely rok. Prinútime telo k poslusnosti, aby vyskocilo. Po roku budeme mat silnejsiu vôlu.

Vychova si vyzaduje disciplínu. Vo vychovnom procese musia sa na cloveka klást poziadavky.

Potom Sv. Otec povie, ze najviac si od cloveka vyzaduje práve láska. Preto je taká tazká. Preto nikto nedokáze v úplnosti milovat, kazdy miluje prílis málo. Ludia sa cely zivot musia ucit, pretoze láska je vyslobodenie z egoizmu. Spocíva v tom, ze clovek dáva a nic si nenárokuje.

A teraz sa dotykame dalsej témy: co je táto láska? Medziosobné väzby. Sú rázne.

Prvym prostredím je rodina. Dieta sa ucí láske vo svojej rodine. Ak vidí, ze otec a matka sa milujú. Ak vôbec sú. Teraz je plno osamotenych matiek alebo osamotenych otcov, lebo sú deti v detskych domovoch, lebo rodicia sa rozisli, a tak máme tzv. sociálne siroty, deti, ktoré v detstve nepoznali lásku. Pre rozvoj dietata je potrebny vitamín L, vitamín lásky. Dieta má byt milované uz pred narodením. Má sa pocat z lásky.

V harmonickej rodine sú deti milované a rodina vzniká z detí. Rodicia ich prijímajú a majú súrodencov. Lebo láska je altruisticky postoj. Ak je dieta jediné, mimovolne rastie v egoistu. Ak je detí pät, vsetko sa musí delit na pät castí a deti sa ucia tomu, ze nie sú najdôlezitejsie. Preto postoj, o ktorom som hovorila, ze teraz ludia vo svete chcú mat jedno, dvoje detí - jedinácik, ale dvaja jedinácikovia - to je postoj proti láske, oni sa nerozvíjajú v línii lásky.

Prvym prostredím je rodina - ale dieta z rodiny vychádza. Ide do predskolskej vychovy, do skoly. Medzi ludmi sú väzby, ktoré sú dané a ktoré si nevyberáme. Kontakt medzi vsetkymi ludmi by sa mal odohrávat na základe lásky. Ale tá vseobecná láska, ona je zrejme tá, ktorá má byt aj manzelskou. Ona má byt priatelskou láskou. A tá má svoje stupne: najprv je to skupina, napr. v skole, to sú kamaráti, spoluziaci. Musí tu byt vztah dobroprajnosti voci vsetkym. Na základe tejto dobroprajnosti clovek sa stretne s takym, ktory sa mu páci, ktory má podobné záujmy a talenty ako on. A tu sa objavuje pojem priatelstva. Spoluziaci sú nám daní, celá trieda, tych si nevyberáme. Priatela si vyberáme.

V poradni pre rodinu casto pocúvam, ako rodicia hovoria: bol dobry chlapec, kym nesiel do skoly, kde stretol zlych kamarátov. Clovek je zodpovedny za to, akych si vyberá kamarátov, a k comu si ich vyberá. A tu je znovu úloha vychovávatelov, rodicov aj ucitelov, knazov, aby vytvorili skupiny mladych, ktorí budú mat na seba navzájom dobry vplyv. Ale teraz vplyva na cloveka cely svet. Treba si uvedomit, ze vychova je vyslednicou vnútornych i vonkajsích cinitelov. Nie na vsetky veci máme vplyv. Preto sa treba pokúsit vytvorit akúsi hrádzu, cez ktorú by sa voda nevyliala. Ochránit mladych pred tym, co prinása svet. Sv. Otec ukladá starost o mládez ako prvú úlohu do tretieho tisícrocia. Nie bez dôvodu zaviedol Svetovy den mládeze. Urobil tak preto, ze osud ludstva závisí od mladych. A mládez je citlivá na hodnoty. Ona za ním ide: milión v Denveri, milión v Parízi, dva milióny v Ríme, milión v Censtochovej... Ale tam idú na krátko a vracajú sa domov. Pastieri, knazi, mali by sa teraz v prvom rade ujat mládeze. Diabol o tom dokonalo vie a na mládez útocí.

Sv. Otec raz v súkromí povedal zaujímavú vec: pamätaj, ze diabol bol prv, nez clovek. Dokonaly duch. Vysoká inteligencia, vyssia nez tvoja. A mal pripraveny plán nicenia ludstva ako Bozieho diela. A ten plán realizuje. Ja som sa vtedy spytala, ako sa rozmnozujú diabli, lebo ako je to u ludí viem. Ale ako diabli? Ved sa zdá, ze ich stále viac.

Najprv sa trochu pousmial, potom zváznel a povedal: prostredníctvom ludí, ktorí sa stávajú ich nástrojom.

A vy, budúci knazi, mali by ste vediet, ze diabolsky plán existuje a vela ludí je v sluzbách diabla i tzv. dobry ch ludí. Napr. pokrsteny, pobirmovany katolík má byt, pod tazkym hriechom, prítomny v nedelu na sv. omsi. Jediny raz nesiel, a nevie, ze je v rukách diabla. Takto diabolské vojsko stále rastie poctom a diabol útocí na najslabsích, este neustálenych, najviac zranitelnych, a to sú práve mladí. Treba ich chránit.

Nedávno som sa zúcastnila na akomsi fóre mladych v Lubline. Bolo ich vela. Pozvali ma na toto stretnutie, na ktorom som mala zodpovedat na otázku, ako má vyzerat kontakt chlapca s dievcatom v 2l. storocí. Oni nechceli prednásku, ale diskusiu; chlapci a dievcatá kládli otázky. Trvalo to od rána od deviatej do tretej popoludní. A napokon ten, co to viedol, povedal: my sa totiz, pani doktorka, nedokázeme bránit.

Mladí sa sami neuchránia. Teraz je zodpovednost knaza väcsia nez laikov, veriacich väcsia nez nepokrstenych.

Sv. Otec pred styrmi rokmi v jednom liste mladym povedal: je tu cas, aby sme od slov presli ku skutkom. Aké to majú byt skutky?

Pre vás teraz tie vonkajsie - zodpovednost je daná do rúk knaza. Zo západu k nám prúdia sekty. Diabolsky program, ktory má stiahnut mladych. Proti tomu sa treba bránit vytváraním skupín. Najúcinnejsí je totiz osobny kontakt. Zaiste, ze Karol Wojtyla kázal v kostole, ale predovsetkym bral mladych do hôr. A tam nerobil nic speciálne. Bol taky, aky je, bez prestania sa modlil, lebo je clovekom modlitby. A mladí ho videli, ako sa modlí na kolenách, ako slúzi sv. omsu, ako spolu s nimi rozjíma. Vybral zo sv. omse jednu vetu a povedal mladym, aby porozmyslali, co to znamená a vecer pri ohni povedia, co vymysleli. Ucil uväzovat. A práve to dnes svetu najviac chyba - vedomé uvazovanie, rozmyslanie.

Preco?

Je to dôsledok televízie. Prílis rychlo sa tam striedajú obrazy, je to len vnímanie zrakom. Niet casu na interpretáciu, co ten obraz znamená, clovek len absorbuje.

Ked cítame knihu, môzeme sa nad niektorou vetou zastavit a porozmyslat. Mladí nechcú cítat, chcú sa pozerat. Chcú vidiet co najviac a prestávajú rozmyslat. A Sv. Otec hovorí: zastav sa! Odíd trochu od tohto sveta, chod' do hôr! Co on ukazoval mladym na tychto vyletoch? Hory, krásne hory. Preco?

Lebo ich ktosi stvoril, Stvoritel, On jestvuje, On je tu. Pre neho vylety neboli turistikou ani tréningom svalov, ale prílezitostou ukázat dobrotu Stvoritela, ktory pre cloveka vytvoril krásny svet. Ucil adorácii, dakovnej modlitbe za krásu sveta. Hovorieval: nemodlite sa za to, co potrebujete - Pán Boh o tom vie. Dakujte za to, co máte: za zivot, za telo, za plodnost, za vsetko. Dakovná modlitba totiz nie je dost populárna. Ludia zabúdajú dakovat, ako tomu bolo v prípade uzdravenia desiatich malomocnych. Postoj vdacnosti je proti egoizmu, cize buduje sa ním altruizmus.

V spisoch Karola Wojtylu mozno objavit cely vychovny, pedagogicky systém, v ktorom riesi problém sebaovládania, sebavychovy. Treba jeho spisy cítat. Vo svojich dokumentoch napísal vsetko potrebné pre súcasného cloveka. Len treba jeho náuku realizovat.

V Liste rodinám je na konci kapitola, ktorá nás môze vylákat. Hovorí sa tam o smrti a o súde vzhladom na vsetky nase skutky.

Keby tak povedal, ze ak nás Pán Boh odsúdi, mozno íst este za sestrou Faustínou, k Boziemu milosrdenstvu, nie? Tu sa uz nehovorí o milosrdnom Pánu Bohu ani o Panne Márii. Je tu len cistá spravodlivost. Kolko si si zarobil, tolko dostanes.

Ak sa nad tym zamyslís, musís zmenit spôsob zivota. Ale musís sa zamysliet, uväzovat, vedome rozmyslat.

Karol Wojtyla ucil ludí mysliet. Uzívaj rozum, lebo ho más. Niekedy ho neuzívame, zostáva nedotknuty.

Ked l3. mája l982 Sv. Otec cestoval do Fatimy, sla som s ním a rozprávala som sa aj so sestrou Luciou.

Vtedy som sa jej spytala, kedy sa Rusko obráti. Povedala, ze teraz nie. Este nie, Panna Mária nemôze zachránit svet proti spravodlivosti.

Musí tu byt rovnováha medzi mnozstvom zlocinov, hriechov a dobrom, nasimi modlitbami a obetami. Na nás zálezí, ci pridáme viac modlitieb a obiet. A povedala takúto vetu: "Chyba modlitba najmä zo strany knazov a reholnícok."

Vsímam si niekedy pocínanie knazov. Sv. Otec slúzi sv. omsu hodinu, lebo sa modlí aj pred nou, aj po nej. Bola som raz na sv. omsi, kde vsetko trvalo pätnást minút - knaz sa nemodlil ani pred, ani pocas, ani po sv. omsi a odisiel.

Sv. Otec povedal, ze clovek si neuvedomuje, aká silná zbran je modlitba.

Ked som v krakovskom seminári, idem do kaplnky a pozerám, kolko klerikov tam klací a modli sa, a kolko ich nedaleko pije kávu.

Je tu problém hierarchie hodnôt. Cize vraciame sa na zaciatok, kde sme spomenuli pojem genealógia divina. Ak si Bozieho pôvodu, si Bozím dietatom a más sa vrátit do neba, tak nemôzes zit, ako príde, ale tak, ako to vyplyva zo skutocnosti, ze si stvoreny na mieru, na Bozí obraz a z toho vyplyva velky záväzok.

Zena

Pohlavie dietata urcuje otec. Ak sa niektory muz stazuje, ze má samé dievcatá, je to jeho "vina" alebo "zásluha". Pohlavie je genetické. Takisto ako muz, kazdá zena má v kazdej bunke 2x2 chromozómy X, t.j. geneticky znak zenskosti. Kazdá bunka zeny sa lísi od kazdej bunky muza. Pohlavie nemozno zmenit, l by bolo treba zmenit vsetky bunky, cize narodit sa iny. I tak sa objavujú tendencie zmenit si pohlavie.

V skutocnosti nejde o takúto zmenu, mozno len vyoperovat, alebo transplantovat pohlavné orgány. Je to manipulácia s orgánmi, napriek ktorej genetické pohlavie zostáva také, aké clovek dostal. Nik si pohlavie nevyberá, to dostáva ako dar od Pána Boha. Sú síce pokusy pri oplodnovaní v skúmavke vybrat si, ci to má byt chlapec alebo dievca, a biologicky to je mozné. Na vsetky takéto manipulácie vsak Cirkev odpovedá: Non licet! Nie je dovolené. Dieta má byt ovocím lásky, ovocím okamihu, ked' sú "dvaja, jednym telom ", ako hovorí Pán Jezis.

No a bezne sa v manzelstve narodí dievca. Má uz vyvinuté rozmnozovacie ústrojenstvo. Orgán, ktory sa nazyva vajecník, obsahuje pohlavné bunky este v lone matky, pred narodením. Takto mozno vysvetlit jav, ze malé dievcatá na celom svete sa hrajú s bábikami na mamicky. Chlapci sa na otcov nehrajú. Pohlavné bunky dievcata sú vsak este nedozreté - majú tolko chromozómov, ako kazdá iná bunka. Bunka dozrieva vtedy, ked príde k redukcii chromozómov. A to sa v nasom podnebí deje u dievcat v 12. - 13. roku, teda v období dospievania. Ale isté cinitele môzu podnietit bunky k rychlejsiemu dozretiu. Najmladsia matka na svete má pät rokov. Najnizsí vek slobodnej matky je jedenást rokov - nachádza sa v Anglicku.

V Polsku v minulom skolskom roku po prvy raz vznikla potreba otvorit poradu pre tzv. maloletych. Vyskytla sa dvojica -trinástrocná matka a sestnástrocny otec, strnástrocná matka a sedemnástrocny otec. Aj to je signál, ze sa treba osobitne ujat mládeze.

Dievca, ktoré sa im narodilo, rastie a musí prijat to, ze je dievcatom. V tretej - stvrtej triede sa robia psychologické vyskumy, ankety, pri ktorych sa dvanást - trinástrocnym dievcatám polozí otázka, ci by chceli byt dievcatami alebo chlapcami. Viaceré odpovedajú. ze by chceli byt chlapcami, lebo chlapec má lahsí zivot. A práve v problematike rodicovstva je rola matky naozaj ovela tazsia nez úloha otca. V nej sa dieta splodí, rastie.

Teraz vzniká situácia, ze dievcatá sú úplne bezmocné vzhladom na muzov. V com to pramení?

V emocionálnom vyvoji dievcata. Mozno povedat, ze v období dospievania symbolom mladého dievcata je velké srdce. Ony sú uz pripravené milovat. Cely organizmus zeny je pripraveny na materstvo. Pohlavné orgány sú hlboko v brusnej dutine. Nakolko sú u chlapca vonku, natolko sú u dievcata vo vnútri. Vo Velpiesni je pekná veta o zene: "Záhrada zatvorená... pod zámkom studna, pramen zapecateny... "

Oproti muzovi je tu ten rozdiel, ze zenské ústrojenstvo je tu len kvôli dietatu. Na iné ho nepotrebuje. Chirurgicky ho mozno odstránit, a zena zije dalej.

A teda situácia, ze zena je uspôsobená na materstvo uz od dievcenského veku ( 11-13 rokov), vyvoláva v nej emocionálne zmeny. Dozrievanie bunky, ktorá je vyvinutá ale nedozretá, riadia hormóny hypofyzy. Jestvujú dva úplne protichodné hormóny. Jeden spôsobuje redukciu chromozómov - vtedy bunka dozrieva a vychádza v ústrety spermii, a druhy hormón pripravuje pôdu v maternici, aby dieta - bunka mohla sa implantovat, teda pripravuje materstvo, pripravuje miesto pre dieta.

A je tomu tak kazdy mesiac, pocnúc jedenástym - dvanástym rokom az po klimaktérium v styridsiatom piatom - pätdesiatom roku. Teda uz od malého dievcata je zena neustále, vzhladom na svoj organizmus, upriamená na dieta. To vsetko sa deje samo, je to actio naturae - clovek nemôze riadit plodnost. Preto ani jeden z vás silou vôle nezadrzí produkciu spermií. Ani dievca silou vôle nezadrzí dozrievanie buniek.

V mediálnych, populárnych knizkách sa hovorí o riadení plodnosti, ale to nie je pravda. Mozno riadit konanie cloveka,

ale nie organizmus. Preco to ludia chcú? Chcú oddelit pohlavné spojenie od jeho úcinku. A kedze takéto spojenie muza a zeny spôsobuje príjemno, chcú ho mat, ale nechcú dieta, ktoré znamená námahu. Z toho vzniká antikoncepcny postoj, postoj proti dietatu.

Dnesná propaganda, najmä vzhladom na mladych, hovorí: bavte sa sexuálne, a aby bol sex bezpecny - teda neprivodil chorobu, ani dieta.

Zena je vsak zároven matkou. Ak chce znicit dieta, nicí seba. A teraz je ohrozená zenskost dievcat práve ako potenciálnej matky.

Ked bol Rok zeny, Sv. Otec vydal niekolko dokumentov o zene. Na Novy rok list Vychovná úloha zeny, na Zeleny stvrtok list knazom Knaz a zena, potom encykliku Mulieris dignitatem o dôstojnosti zeny a napokon v júni List zenám. Vsetko preto, aby chránil materstvo zeny. Má velkú úctu ku kazdej matke. Ked bol este mlady, napísal list, básen o matke.

Avsak dievcatá v období dospievania tomu vôbec nerozumejú. Riadia sa tym velkym srdcom. A srdce dievcata má tri základné túzby. Jestvujú aj v inom období zivota, ale teraz sú velmi silné.

Prvou je potreba akceptácie. Kazdy clovek ju má, ale mladé dievca osobitnym spôsobom. A teraz zálezí na tom, aky má zivot. Ak je doma milovaná, zvlást ak má dobry kontakt s otcom, cíti sa pochopená, a nehladá niekoho, kto by ju akceptoval. Ale ak sú doma hádky, alebo rodina je rozbitá, alebo otec sa o nu vôbec nezaujíma, navyse má v skole zlé známky a kricia tam na nu, potom sa este pozrie do zrkadla a vidí, ze je skaredá, lebo má na nose vyrázku, potom horúckovito hladá kohokolvek, kto by ju akceptoval. V tomto období môze dievca chodit na katechézu, lebo je tam mlady fesny knaz, ktory jej chce pomôct, ktory ju vypocuje, je k nej dobry, no a ona sa do neho zamiluje.

Táto potreba je pre nu nebezpecenstvom, lebo kazdy chlapec, ktory s nou chodí, samozrejme ju akceptuje, lebo je pekná, a to sa mu páci, a ona má pri nom pocit istoty. Otec je prvy muz v zivote dievcata a on ju má vystríhat pred muzmi - jemu uverí, lebo je muz. Ked jej matka povie - nechod s chlapcami - ona jej odpovie - aj ty si s nimi chodila, a má pravdu. Preto v období dospievania nestací matka, aby dievca uchránila pred vcasnym sexuálnym stykom.

V kartotékach slobodnych matiek - dievcat mám 70% takych, ktorym chybal kontakt s otcom. Hovorím im: cím dlhsie medzi vami zijem, tym menej rozumiem zene. Co ste to vy za cudné stvorenia...

Ona pod vplyvom dvoch navzájom protichodnych chromo-zómov sama sebe nerozumie. Reaguje emocionálne - raz tak, raz tak. Bud place, alebo sa velmi tesí. Je premenlivá. A má pocit, ze nikto jej nerozumie. Doma jej nerozumie matka, lebo jej káze umyvat, v skole jej kázu ucit sa, otec ju nemá rád, cíti sa nepochopená od celého sveta. No a stretla chlapca, ktory síce nicomu nerozumie, ale ju objíma, vezme ju za ruku, chodí: s nou, pozerá sa jej do ocí, potom ju bozkáva, a ona si myslí, ze vtedy vsetkému rozumie. Jednoducho je hlúpa.

A teraz je tu dalsia potreba srdca. Velmi dôlezitá a podvedomá, nestáva sa vedomou. Je to podmienené tym, ze sa stáva matkou; je v nej teraz dozretá vajecná bunka a ona je potenciálnou matkou. Co to znamená, byt matkou? Znamená to, ze dieta musí mat niekde miesto. Cize ona podvedome cíti potrebu stability, mat svoje miesto, hniezdo, kde to dieta bude rást. Ludské dieta rastie dvadsat rokov. Preto si ona chce podvedome pridrzat chlapca, aby bol pri nej otec dietata Podla zverejnenych anketovych vyskumov 65% studentiek odpovedalo, ze preto zacali s chlapcom sexuálne zit pred manzelstvom, lebo si mysleli, ze sa na základe toho s nimi ození, a bude to na cely zivot. Lebo osud zeny závisí od toho, do rúk akého muza sa dostane. Ona ho chce mat pri sebe. A tu je necestnost muzov, chlapcov, lebo oni vôbec nechcú dievca na cely zivot. On má l8-l9 rokov, je mlady, a vôbec sa este nechce zenit. On chce prezit príjemno, spojené s telesnostou. A ona, hlúpa, si myslí, ze on ju miluje. A treba vediet, ze chlapci ani nehovoria "milujem ta". Nevyznávajú lásku.

Neraz som sa dievcata pytala, ci jej povedal, ze ju miluje. On totiz hovorí: nic som ti nesluboval. Ale ona si myslí, ze ju miluje, lebo ju bozkáva. A potom zostáva sama s dietatom.

Po styridsatrocnych skúsenostiach v poradni pre slobodné matky môzem povedat, ze ak dieta zabili, ona sa rozchádza s chlapcom. Smrt dietata nevedie k manzelstvu. Ale ak sa dieta narodí, stáva sa, ze ono bude stimulom pre chlapca, aby sa s dievcatom ozenil.

Raz sa v byte kardinála Wojtylu viedla diskusia, ci sa chlapec. otec dietata, musí ozenit s dievcatom, s ktorym ho splodil Názory boli rôzne. Kardinál sedel a pocúval. Potom zdvihol hlavu a spytal sa: a kto ho donútil, aby bol otcom? Ak ho niekto k tomu donútil, niet tu záväzku, ale ak to bol jeho slobodny cin, ide tu potom o dôsledok jeho slobodného cinu, nejde o donútenie.

Zapamätajme si, ze slobodny cin má dôsledky, ktoré nás k niecomu zaväzujú, i donucujú. Preto clovek je dozrety práve vtedy, ked si pri konaní uvedomuje dôsledky a berie ich na seba. Práve toto je zodpovednost za ludské ciny.

Ale dievca v období dospievania nemyslí na to, co bude potom. Ona sa teraz dobre cíti, lebo chlapec ju bozkáva. Väcsia zodpovednost za hriech cudzolozstva pred manzelstvom je na chlapcovi. Lebo dievca je celé upriamené na materstvo a podvodom hladá pre dieta otca. A táto potreba stability spôsobuje, ze dievca podvedome provokuje chlapcov. Dievca provokuje správaním, obliekaním, ukazuje svoje telo, svoju krásu, vábi. Preto úlohou chlapca je aj chránit dievca pred nou samou. Ona ide tak trochu ako nocny motyl do plamenov sviece. Samozrejme, ze dievcatá majú rozum, lenze ho v tomto období nepouzívajú. Preto je tu problém uchránit dievca od takychto kontaktov. Je to úloha rodicov, ucitelov, katechétov. Ony si to neuvedomujú. Preto ked mám v skole lekciu na túto tému, hovorím osobitne s chlapcami a osobitne s dievcatami. Chlapcom podávam rozumové, logické argumenty, dievcatám nie, lebo i tak nerozumejú.

Samozrejme, ze mladí vedia, ze jestvuje sieste prikázanie. Ale dievca povie: ja ho tak milujem, ze pôjdem za ním az na dno pekla. Hovorím jej, ty si hlúpa, vezmi ho radsej do neba, ako by si s ním mala íst do pekla.

Ale vrátme sa ku Knihe Genesis. Karol Wojtyla sa k nej stále vracia. Je tam scéna, v ktorej diabol nepokúsal Adama, lebo by sa mu to neoplatilo. Adam bol poslusny Pánu Bohu. Ale nasiel Evu, Evu, ktorej polichotil, nieco jej slúbil a ona hned sla za ním.

A co sa stalo? Adam sa ukázal ako slaby v momente, ked sa objavila Eva. Nepocúval diabla, ale Evu áno. Ked sa ho Pán Boh pyta, co sa stalo, odpovedá: ona mi dala - zvaluje vinu na nu. Vyhovára sa na krásnu Evu. A tu je bod, Achillova päta, slabé miesto muza, kazdého muza. Kazdy muz je citlivy na krásu Evy, ktorá pred ním stojí. Kolko klerikov aj knazov odislo za Evou, kolko muzov nechalo manzelku a odislo za nejakou mladou Evou. Dejiny sveta ukazujú slabost muza vzhladom na zenu: ten silny Adam je slaby. Vôbec nie ste silné pohlavie, ale slabé. Treba si byt tejto slabosti vedomy, lebo ziaden muz v tomto ohlade nie je silny. Dobre je o tom vediet a nemysliet si opak. Treba preto zachovat urcitú ostrazitost vo vztahoch medzi muzom a zenou. Chlapec sa musí vyhybat takymto kontaktom, lebo môze u neho príst k reakcii, ktorú potom nezvládne. Telo dostáva podnet a chlapec sa tym nechá strhnút. Je tu potrebné to, o com hovorí Ján Pavol II. -vnútorná integrácia, sebaovládanie.

Sv. Otec na generálnych audienciách chodí pomedzi ludí, pobozká ich, pohladí, aj zeny. Ale nerobil tak, ked bol klerikom.

Najprv treba dospiet do muzskej zrelosti, ktorá sa prejavuje schopnostou ovládat sa. Preto prosím mladych knazov, aby sa nerozprávali s dievcatom sami vo svojej izbe, ale v spovednici, alebo v skupine mladych. Pretoze dievca túzi po tom, aby ju niekto akceptoval, príde sa ku knazovi stazovat, nariekat, ako sa má zle. On ju pohladí, ona sa k nemu pritúli... Zena nemá somatické reakcie, ale emocionálne. A muz má telesné reakcie, lebo jeho ústroj je vonkajsím receptorom. Ona sa pritúli a on je pripraveny vziat ju do postele. Nemusia vôbec na to mysliet, ze tak chcú urobit. Jednoducho vznikne taká situácia. Ani tie -mladucké páry, o ktorych bola rec, si neplánovali cudzolozstvo ani materstvo. Dievca chcelo od chlapca neznost a chlapec zareagoval. A potom - chlapec je poslusny telu a dievca chlapcovi.

Raz bolo u mna tehotné dievca, ktoré nemalo porusenú panenskú blanu. Dokonca patrila do skupiny, ktorá sa stretávala s knazom. Pytam sa jej, ako to bolo. A ona hovorí: bol Novy rok, a my sme sa len pobozkali. Odpovedám jej -nerozprávaj hlúposti, z bozkávania nemôze byt dieta, muselo tam byt cosi viac. Islo o to, co sa nazyva petting, telesné láskanie sa, pri ktorom z jeho strany prislo k odovzdaniu spermií. A tieto muzské bunky sú jediné ludské bunky, ktoré sú schopné pohybu, a to vzdy smerom k vajecnej bunke. Je to krásny, presny mechanizmus A udialo sa to tak, ze sa nezodpovednym spôsobom, alebo bez zámeru stali rodicmi. Dievca si v období dospievania vyzaduje starostlivost. Dnesné rodiny vsak túto starostlivost neposkytujú, a dievcatá sú na ulici, v restaurácii, na diskotéke.

To vsak nie je celá pravda o zene. Je tu aj iná zena.

Dievca z Nazareta, ktorá zachránila ludstvo, Evinym pricinením odsúdené na smrt. Podobnost tychto zien je v materstve. Eva - matka ludského rodu, Mária - Matka Krista. Mozno povedat, ze najbezpecnejsie pre zenu je byt matkou, lebo ona stále dáva zivot a ziví ho svojou krvou. Ale rozdiel medzi Evou a Máriou je v tom, ze Eva poslúchla diabla, a Mária Boha.

To sú akoby dva protipóly zenskosti - Eva a Mária. V kazdom dievcati sa oba nachádzajú. Ide o to, ktory sa rozvinie. Úlohou knaza je dostat z dievcata postoj Márie. Nemá právo tazit z nej postoj Evy, ktorá sa riadi diablom.

Eva vsetkych cias má stále tieto dve moznosti.

Dnesná doba ju vsetkym moznym pobáda k hriechu. Permisívna etika, ktorá dovoluje a povzbudzuje mladych telesne sa stykat, a niekedy sú za tym dokonca aj niektorí knazi, biskupi, ba v Európe aj celé episkopáty. Táto etika ohrozuje zenu, ohrozuje mladého muza, nicí mladost. Mladost je najkratsím obdobím zivota cloveka: od l4 do 20 rokov. Nikdy sa nepredlzi. Ludsky zivot sa predlzuje starobou.

Rodicovstvo vsak prinálezí dospelym lud'om. Ak je údelom mladych, je to pohroma. Preto znak rodicovstva, t.j. akt spojenia muzskych a zenskych orgánov nie je pre mladych. Mladym treba pokojne povedat: to nie je pre vás.

Oni vsak povedia, ze sa milujú. V tomto storocí máme velmi pomylené pojmy. Dáva sa znak rovnosti medzi sexuálnym úkonom a láskou, a to je nedorozumenie.

Úkon spojenia muza a zeny môze byt znakom lásky, ba co viac, Pavol VI. v encyklike Humanae vitae o manzelskom akte píse, ze je to sväty úkon, zasluhujúci si vecnost - teda ked tak robia, budú spasení. Je to dar seba samého kvôli obohateniu druhej osoby.

Ale nie je posvätny automaticky. Na to musia byt splnené podmienky.

Najprv musí íst o ludí oprávnenych, teda o manzelov, ktorí, ak sú pokrstení, prijali sviatost manzelstva.

Potom to musí byt akt slobodny. Nemôze byt vynúteny, nemôze byt vysledkom vydierania, ani kúpeny za peniaze. Dalej to musí byt úkon intímny, teda ukryty pred vsetkymi ludmi. Nie je dovolené fotografovat ho, filmovat, ci kreslit. Má ho vidiet len Boh.

A musí byt predovsetkym otvoreny zivotu, teda nesmie byt umelo neplodny.

Iba vtedy je sväty. Vo vseobecnosti totiz tento úkon naplánoval Boh kvôli plodeniu, preto, aby boli ludia. Je preto privilégiom tych, ktorí sú vyvolení pre sviatost manzelstva, ktorych Boh takto povolal.

Ale nezabúdajme, ze aj v takejto situácii môzu byt manzelské úkony nesväté. Lebo nie je pravda, ze manzelia majú právo na akékolvek úkony, ale iba na také, o ktorych hovorí práve Pavol VI., teda pri ktorych sú splnené vsetky podmienky.

Ale teraz o probléme lásky. Mladí sa totiz domáhajú práva spolunazívat manzelsky ako dospelí a zdôvodnujú to láskou.

K tejto téme je dobré precítat si knizku Karola Wojtylu Láska a zodpovednost: Vysvetluje v nej, ze láska, to nie sú city. City ju sprevádzajú, ale len ako ozdoba, nie sú jej jadrom. Láska vsak vzniká vo vôli cloveka. Preto pri vysluhovaní sviatosti manzelstva sa prisahá tymito slovami: prisahám ti, ze ta budem milovat. A nemozno prisahat na city. Emócie sú nestále, môzu sa zmenit z minúty na minútu. Preto ak niekto nazve city láskou, ako to robia mladí, to potom lásku vôbec nemá. Nielen to. Je tu este problém cestnosti a pravdy. Ak by naozaj chlapec povedal dievcatu - chcem ta na dnes vecer, nepovazovala by to za lásku. Ale on robí dojem, ze s nou chce zit.

Zapamätajme si preto, ze telo nemiluje, nemá schopnost milovat. Láska sa musí zakorenit v dusi cloveka. A gestá tela môzu byt neopravdivé.

Niekedy mladym precítam jednoduchy príklad - udalost z Getsemanskej záhrady. Pán Jezis sa modlí a prichádza Judás. On ho neudrie, ale pobozká. Dôsledkom tohto bozku je celá krízová cesta a smrt Pána Jezisa.

Chlapec bozkáva dievca, a potom za niekolko mesiacov zabijú dieta. Ten bozk má váhu zlocinu vrazdy dietata.

Mladych treba preto vystríhat pred gestami tela.

A tu je medzi knazmi a filozofmi istym novátorom Karol Wojtyla, ktory chce mladym ukázat, ako sa majú k sebe správat. Hovorí o dvoch momentoch ich pohladu na seba: je to obdiv a neznost.

Obdiv - obdivujem Bozie dielo nielen preto, ze má pekné telo, ale ze je clovekom, ze má citovost, intelekt, celé clovecenstvo. Integrálne videnie ludskej osoby stále podobnej Bohu.

Treba objavit tento rozmer clovecenstva - podobnost s Bohom - v chlapcovi i dievcati.

A neznost - to je gesto ruky, ktorá napr. pohladí, ale neprivlastnuje si.

Sv. Otec rozlisuje pojem ziadostivost a ocarenie. Ziadostivost je telesná, ocarenie je duchovné. V tomto bode treba zachranovat ludskú lásku chlapca a dievcata, aby sa navzájom neurázali, ale osvojili si tento iny pohlad.

Toto Sv. Otec ucí po cely svoj knazsky zivot. Mladí sú to schopní pochopit, prijat ucenie Cirkvi, len treba predíst ich opacné skúsenosti. Ked totiz zacnú sexuálne zit, ucí ich telo a stávajú sa jeho otrokmi. Nakolko je to len mozné, treba mladych varovat a chránit.

Kazdy clovek hresí a nedokázeme vzdy ludí uchránit ani od takychto hriechov. Treba im vsak ukázat aspon vychodisko, to jest sviatost pokánia, spoved.

Treba vsak mladym predovsetkym sprístupnit základnú pravdu, ze clovek je duch a telo. Na úrovni ducha hriech vyznáme a Boh nám ho prostredníctvom knaza odpústa. Ale ak má hriech vplyv na telo, a to vzdy v prípade hriechov proti siestemu prikázaniu, príroda neodpústa. Niet spôsobu, ako v tele zlikvidovat to, co sa udialo. Ak dievca stratilo panenskú blanu a prestala byt pannou, tá jej uz nenarastie. Telesné stopy zostávajú na cely zivot.

Dvaja mladí zhresia cudzolozstvom a nakazia sa chorobou AIDS. Vyspovedali sa, hriech sa zmazal, ale choroba zostala. Príroda neodpústa. Preto hriechy tykajúce sa telesnej struktúry ludského tela, sa zapisujú do pamäti. A clovek to nosí so sebou.

A ak je mladost plná takychto skutkov, je to trauma, na to sa nikdy nezabúda a títo ludia si to prinásajú do manzelstva, nezostáva to bez vplyvu. Na celé manzelstvo vplyva to, co bolo pred manzelstvom.

Mladí nech sa ucia, ze príprava na manzelstvo je v tomto ohlade taká istá ako príprava na knazstvo - cistym panenstvom. V tejto súvislosti spomenieme dnes casto pouzívany termín "bezpecny sex". Kedy je sex bezpecny? Ak cisté dievca, panna, miluje cistého chlapca, zosobásia sa v kostole a sú si verní.

Vtedy sa nemusia bát AIDS ani inej pohlavnej choroby. Ale to, co teraz predkladá televízia - chránit mladych pred AIDS a pred dietatom, aby sa mohli zabávat bez obavy z dietata ci z choroby, a propagujú prezervatívy, to je zo strany medicíny necestná propaganda... Dieta nikdy nie je chorobou, alebo nejakou nespravodlivostou. Nemozno hovorit o predchádzaní tehotenstva, ako sa hovorí o profylaxii choroby, akoby slo o nejakú ujmu. Rodicovstvo je totiz podmienkou jestvovania ludstva. A dalej, ak ide o AIDS, v novembri budú styri roky, ako sa v Ríme konal velky kongres na túto tému. Zúcastnilo sa ho 9 tisíc lekárov a celého sveta, medzi inymi aj prof. Montagne, objavitel vírusu HIV. Hovoril tam o jeho vlastnostiach. Nejde len o vírus, ale o vírusovy novotvar. Vyvíja sa a rastie len v imunitnych bunkách, ktoré má kazdy ludsky organizmus a ktoré ho chránia pred chorobami. Organizmus nakazeny HIV-om sa nebráni pred ziadnou chorobou. Takíto ludia zomierajú na vsetko, aj na nádchu. Preto tu ide o nevyliecitelnú, smrtelnú chorobu. Vírus sa síri po celom svete, najviac v Afrike, a to slinami a vôbec telesnymi tekutinami, a aby sa predchádzalo nakazeniu, treba dat ludom prezervatívy. Ked to povedal, vsetci lekári zacali kricat "bravo!" A kedze sa kongres konal v jednej z vatikánskych aul, na druhy den noviny na prvych stranách priniesli správu, ze Vatikán povolil prezervatívy. Bolo preto potrebné tieto správy dementovat, a síce ze nejde o názor Vatikánu, ale o súkromnú mienku pána profesora Montagnu.

Po skoncení kongresu bola recepcia a sedela som vedla spomínaného profesora. Povedala som mu: "Pán profesor, predsa vy velmi dobre viete, ze prezervatívy sú pre HIV ako sito."

A on nato: "Och, madam, cosi treba ludom dat!"

A lekári túto hlúpost opakujú. Nie hlúpost, ale skodlivé klamstvo, lebo v ziadnom prípade tu nejde o ochranu pred AIDS.

Prezervatívy nechránia ani pred dietatom. Velkost spermie je 32 mikrónov, Teda na jednu strojom napísanú bodku ich vojde 200 tisíc. Nato, aby bolo dieta, stací jedna. Ak prezervatív nie je dost tesny, co nebyva, velmi lahko prichádza k oplodneniu napriek tomu, ze muz pouzije tento prostriedok. Muz si má uvedomit, ze jeho organizmus je pramenom zivota. Preto je zodpovedny za zivot, je jeho rozsievacom. Ked je muz spolu so zenou, uz sa stáva otcom. Ak neprichádza dieta, je to preto, ze u nej niet vajecnej bunky. Ale on, ak je zdravy, vzdy je otcom.

K pojmu ludskej lásky: mozno nazvat láskou situáciu, ktorá navodzuje ublízenie cloveku? Mladí si myslia, ze ked si navzájom preukazujú telesné skutky, ze je to cosi dobré. A tu sa dostávame k etike. Iná je svetská, iná katolícka. Najprv sa treba spytat, v co clovek verí, aky je jeho svetonázor. Ci si uvedomuje, ze pochádza od Boha (genealógia divina), ze je jeho dietatom, jeho stvorením, ze v nom vzniká vztah clovek -Boh. Kazdy je ako stvorenie závisly na Bohu. A tento vztah nikdy nezaniká. Clovek je stvoreny nato, aby sa vrátil do vecného stastia, do neba.

V takej istej situácii sú chlapec a dievca. Ak láska, a ci to, co oni nazyvajú láskou, rusí kontakt s Bohom, ublizujú si, lebo si tym zamedzujú cestu do neba.

Treba ukázat objektívny rozmer situácie. Ucit ich, ze nie vzdy to, co je príjemné, je objektívne dobré, a naopak, dobro nie je vzdy príjemné.

Treba, aby sa ucili rozlisovat medzi objektívnou a subjektívnou etikou. Subjektívna - dobré je to, co je pre mna príjemné. Objektívna - dobré je to, co je dobré pre kazdého.

Mladí neanalyzujú situáciu. Preto Sv. Otec vyzyva k reflexii, k rozmyslaniu; hovorí; uvazuj, co bude d'alej.

Styridsatrocná skúsenost mi umoznuje tvrdit, ze viem, co bude dalej. Viem, co sa stalo s dvojicou mladych, ktorí hovorili: milujeme sa. Ked' nato zabili dieta, rozisli sa. A tak by som mohla pokracovat.

Treba sa pokúsit premietnut mladym perspektívu budúcnosti. Navodit im zodpovednost za budúcnost, ktorá je v predvídaní dopadu nasich skutkov. Dozretého cloveka charakterizuje skutocnost, ze vie, co robí, vie, ako to robit, vie, co z toho vyplynie a berie na seba dôsledky takéhoto konania.

V oblasti sexuálneho správania mnozstvo ludí si pocína ako ludia nezodpovední, nedozretí, hoci môzu mat vela rokov.

Na prekvapenie malo právo jediné dievca, Panna z Nazareta. "Ako sa to stane, ked' ja muza nepoznám?" - pytala sa anjela. Mladí, ktorí sexuálne zijú, velmi dobre vedia, co robia. Ale nepredvídajú, co bude potom.

Teraz má takéto správanie dopad vylucne na dievca. V nej dieta rastie, ona dieta rodí. Chlapec preto vôbec netrpí, pre neho to bolo len príjemné. Preto muzi majú k sexuálnemu zivotu velmi povrchny vztah.

Mons. P. v jednej svojej knihe napísal, ze ak sa zabije dieta, väcsiu zodpovednost za to nesie otec dietata, nez zena, jeho matka. Má za to morálnu zodpovednost, pretoze dievca zostáva ponechané samo s dietatom. Takáto situácia si vyzaduje heroizmus, a ona to nemusí zvládnut. Bojí sa role slobodnej matky a osamoteného dietata.

A on nenesie ziadne dôsledky, ziadne tarchy, vsetko zhadzuje na nu. Zákon takisto zatazuje len zenu. Preco? Zákon súdi len skutky, a v tejto situácii skutok - súhlas so zabitím dietata -vztahuje sa len na zenu. Cize zákon nemá za co obzalovat muza, lebo on nemal úcast na zabití dietata, on len spôsobil, ze tu dieta je. Má teda síce morálnu zodpovednost, ale nie právnu. Situácia je nespravodlivá. Ked' sa zabije dieta, vzdy sa treba pytat, kde je otec.

Jediny raz sa mi stalo, ze devätnástrocny chlapec zasiel za gynekológom a povedal, ze nedovolí zabit svoje dieta. Postavil sa proti tomu, a dieta zije. Ostatní dávajú na to peniaze a povzbudzujú k takému cinu.

Je tu problém ohrozenia muzskosti v dozretosti, problém celosvetového rozsahu, infantilizmus muzov. Vztahuje sa to na dospelych. Sú inziniermi, profesormi, ale v tejto oblasti sa správajú ako nedospelí chlapci. Treba sa pokúsat vydolovat z muzov zodpovednost za skutky tykajúce sa tela. Je to osobitná úloha práve knazov, lebo predsa knaz je muz. Chyba tu vyjadrenie knazov, adresované vylucne muzom.

Pojem lásky sa stal mnohoznacny, pouzíva sa na rôzne ciele. Sv. Otec tento pojem uvádza do postoja vôle. Ludia lásku povazujú za cit. Ale treba sa zastavit nad tym, co o citoch hovorí Pán Jezis. Ak Kristus hovorí: milujte nepriatel'ov, znamená to, ze dáva nabok city.

City nepriatel'ov sú totiz negatívne: nenávist, odpor, hnev.

A to vsetko nie je dôlezité, ty miluj! Znamená to, ze clovek má vládnut nad citmi, nie dávat im prvenstvo.

V období dospievania, ked' mladí nedokázu mat vládu nad sebou, je to osobitne dôlezité. Myslím si, ze preto Sv. Otec dokonca povedal, ze je mozné, ze hriechy mladosti sú v Bozích ociach iné ako hriechy dospelych. Ale ide o to, aby sme ich uchránili od takychto hriechov, aby sme im postavili jasnú hranicu. Ba co viac, je to problém spolocenskej patológie, vztahujúci sa na iné uzívanie tela, nez je zameranie sa na prirodzené rodicovstvo.

Televízia hovorí o homosexuálnej láske. Situácia, ktorá je nesprávna spolocensky a nesprávna biologicky. Nie je to fyzická, somatická choroba. Stále sa robí vyskum, hladajú sa genetické príciny, ale sa este nenasli a ani sa nenájdu.

Katolícku Cirkev v tlaci obvinujú, ze má zly postoj k homosexuálom. Je to falosné obvinenie, lebo katolícka Cirkev rovnako hodnotí vsetky hriechy proti prirodzenosti Ludská prirodzenost nie je telo, ale telo zduchovnelé. Podla katolíckej etiky telo má slúzit rodicovstvu vylucne vo sviatostnom manzelstve. Cirkev rovnako hodnotí ludí, ktorí prestupujú etiku. Za tazky hriech povazuje rovnako onaniu, heterosexuálne predmanzelské styky, ako aj styky homosexuálne. Nikto zo spomínanych nemá právo pristupovat k sv. prijímaniu. Rovnako prestupujú Bozí zákon. Ale onania a homosexualita je aj prestúpením biologického zákona. Onania je znásilnenie seba samého - sebaprznenie. Je to nenormálna situácia, vynútená na organizme. Organizmus sám tak nerobí. Clovek znásilnuje seba samého.

Takisto dvaja muzi alebo dve zeny pri pohlavnom styku prestupujú biologické zákony, lebo ich ústroje sú na plodenie. Prestupuje sa tu preto súcasne Bozí aj biologicky zákon.

Kde sa to berie?

Povedala by som, ze je to móda, vnútená masmédiami .

V období dospievania mlady clovek reaguje tak, alebo onak. Telo totiz este nie je vycvicené.

Niekedy v poradni citujem kolegu - psychiatra, ktory nebol veriaci, ale jeho stanoviskom bolo normálne fyzické a psychické zdravie.

Jednému z homosexuálov povedal takto: clovece, to je jedno, ci sa orientujes dolava alebo doprava, musís sa ovládat, lebo si clovek, a nie zviera.

Záujem jednotlivych ludí o druhého cloveka sa vyvíja v rôznych etapách. V prvom období dieta sa zaujíma samé o seba, o svoje telo, o svoju rúcku, nôzku, atd'. Ba v tomto období sa maly chlapcek môze zaujímat aj svoj úd a vsimnút si, ze reaguje, a môze sa vyskytnút sebaukájanie uz u nemluvnata. Dieta tomu nerozumie, ale zaregistrovalo, ze z tohto ústroja môze mat príjemno. Je to porucha, ktorá svedcí o tom, ze dieta je zanedbané. Toto mozno pozorovat u detí v detskych domovoch. Ponechané na seba. bez hraciek, nik sa im nevenuje, tak sa zaujmú svojím telom.

Ako deti rastú, zacínajú sa zaujímat o druhého cloveka. Na zaciatku sa normálne dievcatá hrajú s dievcatami, chlapci s chlapcami. Nie je to ziadna patológia, ci homosexualita, ale je to záujem o niekoho podobného, ako som ja.

Neskôr, v období dospievania, zaujímajú sa o cloveka, ktorá sa odo mna lísi. Sú to psychologické záujmy. Ked' vsak do tychto záujmov zasiahne informácia z televízie, ze treba uzívat telo druhého, tak miesto priatelstva hned' vznikne sexuálny kontakt. Nebezpecenstvo tkvie práve v tom, ze vsetky situácie, ktoré majú byt situáciami priatelstva, sú hned' sexuálnym uzívaním. A tu je problém role tela v láske. Sv. Otec o tom písal v tretej knihe Teológia tela, ktorá vysla pod názvom Muza a zenu stvoril ich.

Telo vzdy zohráva svoju rolu aj v priatelstve, kamarátstve i v láske. Telo samo nehresí, len clovek hresí telom.

Treba Pludí naucit úcte k telu, ako aj pomôct im pochopit, k comu bolo ludské telo stvorené. Pohlavné orgány slúzia tomu, aby jestvovalo ludstvo. O zivote v nebi Pán Jezis hovorí, ze telo vstane, ale tam sa nikto nebude zenit, ani vydávat, teda uz nebude plodiacej funkcie tela. Preto tu na zemi, ako hovorí francúzsky filozof Jean Guitton, ktory napísal velmi zaujímavé veci o úlohe tela - takí ludia ako knazi, ktorí sa zaväzujú k celibátu, ako aj reholnícky so slubom panenstva, sú pólom ludstva najviac vysunutym do vecnosti. Pekne to vysvetlil: lebo tak bude v nebi, orgány sa tu nebudú uzívat Vecnost vsetkych ludí bude bez sexuálneho zivota. A kedze ona je príslubom stastia, potom stastie treba hladat kdesi inde, ako v tom, co robí telo.

Sv. Otec práve to ukazuje, ze láska má byt zakorenená v tom, co on nazyva vnútornym clovekom. Píse o tom v Liste rodinám.

Co je to ten vnútorny clovek?

To je práve to miesto podobnosti s Bohom.

Ale duchovnost, ktorá je v nom zakorenená, môze sa bud' stále prehlbovat, alebo naopak, môze sa stále umensovat, az sa stáva takmer nepostrehnutelnou. Sv. Otec to nazyva "profil nasej lásky".

Aky je tento profil?

Bud' povrchny, alebo siaha az na dno.

Hovorí o tom, ze láska musí byt zduchovnelá, a aj telo má byt také - cize úlohou cloveka je rozvíjat svoju vnútornú duchovnost a takpovediac zanechat svoje telo.

Ako to odovzdat mladym?

Niekedy pouzívam jednoduché prirovnanie z hôr - z Tatier. Krakovská mládez ich pozná. Môzeme íst po nich rôznymi chodníkmi. Jeden je pekny, ale ide tak nízko, ze vidíme len kmene stromov. Iny sa nachádza vo vyssej polohe - z nej uz vidno celé stromy. Ale potom je este tretí chodník nad predhorím, z ktorého uz vidno Kriván a celé slovenské Tatry. Vidno stadial' na obe strany. Na jednej Krakov - Wawel, na druhej Slovensko. Tak je to aj s láskou; bud' vidíme len telo a nic viac, alebo potom este trochu citov, ale mozno dosahovat aj plnú lásku, ktorá zahrna cely ludsky zivot. Preto láska je úloha. Nikdy nie je hotová. Stále mozno viac milovat. Treba sa o nu usilovat, bojovat so sebou i s druhymi, a to je úloha na cely zivot. Ak je láska opravdivá, neustále rastie. A ked' nás privedie do manzelstva, malo by to byt tak, ze manzel povie manzelke: dnes ta milujem viac nez vcera, vcera som to nedokázal. A tak by to malo byt kazdy den, az do smrti.

Isty francúzsky neurofyziológ napísal knizku Ucte sa milovat Na kongrese v Krakove povedal, ze Francúzsko je mu vlastou podla tela, a v Polsku nasiel vlast pre dusu vdaka kontaktu s Karolom Wojtylom. Zaoberal sa mozgom a zistil, ze kazdá reakcia tela je závislá na mozgu. V tejto knizke preto chlapcov ucí, ze môzu zabrzdit kazdú reakciu vzrusenia, ak tak chcú, lebo o tom rozhoduje mozog, nie pohlavné orgány. Potom vo veci pohlavnosti musí rozhodovat nie muzskost ci zenskost, ale clovecenstvo.

Skutok, ktory sa vztahuje na muzské ci zenské telo, nesmie cloveku skodit. Mladí si odovzdajú príjemnost, krátku, dvadsatsekundovú, a potom dievca cely zivot trpí bud' ako slobodná matka, alebo trpí na poaborcny syndróm.

Ak Sv. Otec hovorí, ze láske sa treba ucit, znovu ukazuje, ze to nie sú city. Citom sa netreba ucit; tie vznikajú samé. Ale treba sa ucit city usmernovat. A tu si s citmi lahsie poradia chlapci ako dievcatá. Lenze do kontaktu s dievcatom nie sú chlapci vzdy zaiteresovaní emocionálne. Môze byt i tak, ze on sa vôbec nezamiloval do dievcata, iba vyuzíva situáciu, ze ona, hlúpa, sa mu dáva. Avsak dievca sa vrhá chlapcovi do nárucia, ked' si myslí, ze miluje. A ona sa cíti ospravedlnená, lebo mu dáva dôkaz svojej lásky - ako ju on o tom presviedca.

Treba preto chránit dievca pred chlapcom.

Preto casto manzelom hovorím, ze v období dospievania je pre dozrievanie dievcata otec nutne potrebny. On ju má vystríhat a povedat jej, akí sú muzi. Ona mu uverí, lebo je muz. Ked' jej matka povie, aby_ nechodila s chlapcami, ona jej odpovie, aj ty si chodila s chlapcom. A je to pravda.

Preto v období dospievania nestací matka, aby uchránila dievca pred vcasnym sexuálnym stykom. Väcsina slobodnych matiek sú zeny, ktoré nemali kontakt s otcom - ide najmä o l5 - l6 rocné dievcatá. Taky je modus vivendi mládeze, to je jej najväcsie ohrozenie.

Ale zodpovednost za to má len generácia dospelych.

Na istom stretnutí v Rzeszowe bola diskusia, ci vyhodit zo skoly aj chlapca, otca dietata, alebo len dievca. Dievca v takom prípade vzdy presunuli do skoly pre dospelych, aby napr. ako trinástrocná matka nedemoralizovala ostatné dievcatá (inak je to vysledok sexuálnej vychovy na skolách).

Ja som vsak naniesla problém, ci by sme skôr nemali rozmyslat, co robit, aby nebolo takychto maloletych rodicov. Lebo otcovstvo nie je hriech, hriechom je len cudzolozstvo. Nie je vina, ze prislo dieta, vinou je hriech, ktory tento stav predchádzal.

Treba si vsak uvedomit rozsírenost liberálnej etiky. To ona mení spolocnost. Je to spolocenská patológia a jej dôsledkom je stále viac patologickych situácií: osamelá matka, osamely otec, manzelstvo gayov. Celá struktúra spolocnosti sa mení k horsiemu.

Stále naliehavejsou sa preto stáva pastorácia rodiny. Karol Wojtyla ako biskup cely cas knazom vysvetloval, ze rodina je ich prvou úlohou. A to isté robí teraz ako pápez.

Jeho dokumenty z tejto oblasti sú: Familiaris consortio, Donum vitae, Evangelium vitae - encykliky vztahujúce sa na rodinny zivot, ktoré sa vsak prílis málo cítajú, málo propagujú, a sú to dokumenty-recepty, co robit, aby rodina bola svätá.

Druhym nebezpecenstvom pre rodinu je jej ohrozenie ako pramena zivota.

Na tému zabíjania detí sa Sväty Otec neustále vyjadruje.

V encyklike Evangelium vitae. po prvykrát hovorí velmi tvrdo (vo vseobecnosti aj ked' je voci sebe nárocny, voci inym je mäkky). No v tomto prípade o zabíjaní detí píse (asi v 72. bode), ze kazdy, kto koná potrat, kto k nemu nahovára, kto sa pricinuje o také zákony, ktoré ho umoznujú, spadá pod exkomunikáciu katolíckej Cirkvi. A túto Cirkev neudeluje preto, aby nicila cloveka, ale aby ukázala, aky je to velky zlocin.

Zákon, ktory je nemorálny, ktory dovoluje zabíjat deti, nikdy katolíkov nezaväzuje; práve naopak, sú povinní postavit sa proti nemu.

Tento problém je aktuálny na celom svete.

Ja sa ním zaoberám pocas celej svojej lekárskej praxe.

V roku l975 na Kongrese v Krakove, ktory organizoval Institút teológie rodiny, zalozeny Svätym Otcom, som po prvykrát popísala poaborcny syndróm, to jest symptómy, aké sa objavujú u zeny po vykonaní potratu. Vtedy to bola nová práca, dnes uz vsetci vedia, ze u zeny sú po zabití dietata dôsledky, ktoré sa nedajú vyliecit.

Stúpenci potratu hovoria, ze tento zásah nemá skodlivé úcinky. Preco to lekári môzu tvrdit?

Problém spocíva v tom, ze vedecká práca je vtedy záväzná, ak je statisticky podlozená. t. j. ak máme moznost vec dokázat statistickou väcsinou.

V otázke potratu, kde ich pocet vo svete dosahuje viacero miliónov, skúmaná skupina napr. 300 osôb neprevázi tieto milióny. Môzem povedat, ze som podala dôkaz, ze vsetky zeny trpia na spomínany syndróm. Objektívne nie, ale subjektívne áno. Viem, ze na vsetkych, ktoré ku mne pocas pätdesiatich rokov prisli, prejavujú sa tieto syndrómy. Vztahujú sa na psychiku zeny. Lenze gynekológ, ktory urobil potrat, o tom nevie. Ide totiz o príznaky, ktoré sa dostavujú neskôr. A zena sa uz ku gynekológovi nevracia, lebo symptómy nie sú gynekologického charakteru, ale psychického. Len malé percento je ich gynekologickej povahy, s ktorymi sa vracujú do nemocnice - ako je krvácanie, nákaza alebo nieco iné, ba potrat môze zaprícinit aj smrt. Ale nemozno dokázat, ze príznaky, ktoré sa neskôr prejavujú, sú nasledkami potratu. Bolo by potrebné vysetrit pacientku pred potratom a po nom, ale to ziaden lekár nerobí. Preto niektorí tvrdia, ze potrat nemá ziadne následky, lebo to nie je vedecky dokázané.

Je to vsak praktická skúsenost.

Po rokoch práce v poradni, ked' príde za mnou zena, uz sa jej nepytam, ci mala potrat, ale len kedy ho mala, lebo ja to na nej vidím.

Následky potratu sú tak casté, ze ich mozno zoradit do postupnosti istych charakteristickych príznakov - mozno ich zovseobecnit.

Najprv sa dostavuje pocit úlavy - zena sa bála dietata, nechcela ho a dietata niet. To vsak trvá krátko. Isty svajciarsky lekár píse, ze najviac pol roka. Myslím si vsak, ze je to rôzne, podla citlivosti zeny.

Potom prichádza d'alsia etapa. Zena ide po ulici, vidí dieta a pomyslí si: moje by malo pol roka, osem mesiacov, rok... Objavuje sa pocit viny.

Isty francúzsky filozof, ktorého som tu uz spomínala, píse, ze zena ako matka je vtiahnutá do sveta najdôlezitejsích javov ludskej existencie, a ak zabije dieta, nastane v nej také prázdno, ktoré nedokáze nic zaplnit. Kazdá zena, ktorá sa podrobila potratu, má pocit viny.

Protivníci katolíckej Cirkvi tvrdia, ze je to vina Cirkvi, lebo ona hovorí: spáchala si hriech.

Pozorovanie sveta to vsak nepotvrdzuje.

Isty misionár v Japonsku vo svojej knihe píse, ze v tejto krajine, kde je katolíkov mizivé percento, zeny, ktoré zabili svoje dieta, robia kajúce púte do speciálnej svätyne. Nesú tam skremované zostatky a pália sviecky, aby nejako zadostucinili za zabitie dietata. Vedia, ze je to zlé.

Ale pocit viny je cit, ktory cloveku prekáza. Clovek nedokáze zniest vinu, chce sa ospravedlnit, odôvodnit si ju. Kazdy z nás tak chce, ked' urobí nieco zlého. A teda aj táto zena hladá vinníka. Nie ja, ale kto?

Prvy prichádza do hry otec dietata. Povie si, to je jeho vina!

A objektívne to tak aj je, ze je spoluvinníkom - lebo on dal zivot a niekedy ju práve on postrcí k tomu, aby zabila dieta.

A teraz sa u zeny pocit viny mení na pocit krivdy . Nie ona je vinná, ale on.

Ak je to jej manzel, zacínajú sa hádat, vznikne konflikt, zena mu to zazlieva. Ak to nie je manzel, casto ho nechá - rozchádzajú sa.

Pocit viny a pocit krivdy spôsobuje zmeny individuality charakteru. Vzniká tzv. charakteropatia. Zena miesto toho, aby bolo pokojná a srdecná ako matka, ktorá vsetkych chápe a pritúli, stáva sa nevyrovnaná, hnevlivá, tazká osobnost - teda nastáva zmena charakteru.

Okrem toho tento pocit krivdy sa vztahuje nielen na muza, ale na vsetkych, co jej to radili.

Istá Francúzska cestovala do Svajciarska, a tam jej lekár na vlastnú ziadost "prerusil tehotenstvo". Po nejakom case sa k nemu vrátila s vycitkami a povedala mu: ,.Zabili ste mi dieta!"

On jej nato: "Mám tu vás podpis, ze vy ste tak chceli!" Ona vsak pokracuje: "Vy ste lekár, a teda máte vediet, ze to budem lutovat!"

A je to pravda. Lekár má vediet, ze momentálne zena nechce dieta, lebo je v tazkej situácii. Ale ked' ho zabije, bude to lutovat. Preto lekár nesmie zabit.

Pretoze dieta má konkrétneho otca, mení sa u zeny aj vztah k tomuto muzovi. Jeden z následkov potratu je teda aj tzv. sexuálny chlad zeny. Nechce mat pomer s muzom, lebo sa bojí dietata. A tento strach pred dietatom je vseobecnou spolocenskou neurózou nasich cias. Tento strach sa vztahuje aj na mladych, lebo je pochopitelné, ked' sú teenagermi, ze sa boja byt rodicmi.

Ale strach pred dietatom je choroba, je to patologicky príznak.

Strach nie je vzdy patologicky.

Ak je na to adekvátna situácia, napr. ozbrojeny clovek napadne bezbranného, tak ten bez zbrane sa bojí toho, co má zbran. To nie je neuróza. Alebo ak niekolko ludí napadne jedného, tento sa bojí. Avsak v situácii, ked' sa viac-menej dospelí ludia boja dietata velkosti spendlíkovej hlavicky, to je patologicky strach, lebo, okrem toho, toto dieta by nejestvovalo, keby oni nemali podiel na vzniku nového zivota. Cize od nich zálezalo jestvovanie tohto dietata - bez nich by nebolo. Coho sa teda boja? Namiesto toho, aby sa správali podla logiky - bojím sa dietata, nebudem preto robit to, z coho môze byt dieta - správajú sa paradoxne, robia vsetko, aby bolo dieta, telesne sa spájajú, a potom sa boja.

A práve tu sa hlási k slovu antikoncepcia. Oni totiz kvôli príjemnu chcú pohlavne spolunazívat, ale len kvôli príjemnu, a odmietajú dôsledok, akym je dieta.

A to je opät konanie contra naturam lebo plodenie a sexuálny zivot nemozno oddelit, obe veci sú navzájom spojené. Orgány slúzia zivotu, a nie niecomu inému. Pohlavné orgány slúzia plodeniu, sú kvôli dietatu. Na nic iné ich nemozno uzívat.

A tu vzniká dalsia patológia, akou je homosexualita. Ved zo spojenia dvoch muzov ci zien nemôze byt dieta. Ale môze z toho byt sexuálny pôzitok, moze z toho byt orgazmus. Profesor S. napísal knihu Mytus orgazmov. A o to sa teraz ludia usilujú. Chcú mat sexuálny pôzitok, ale odmietajú dieta. Je to nesprávny pohlad na rolu ludského tela: namiesto toho, aby v nom videli zdroj zivota, zaobchádzajú s ním ako so zdrojom pôzitku. Velky úkon, ktorym sa zjednocuje muz a zena, stráca tak svoju hodnotu. Neslúzi velkej veci zivota, ale iba drobnej zálezitosti pôzitku.

Orgazmus sa vsak stáva cielovym konaním cloveka. Vyhladávanie orgazmu ci v sebaukájaní alebo v hetero- ci homo-spojeniach, stáva sa len príjemnostou. Ak je vsak orgazmom mechanizmus, ktory ulahcuje vznik zivota, a zo strany muza je to odovzdávanie zárodkov zivota do organizmu zeny, vieme, ze ide o sluzbu zivotu, ze ide o dieta. Ze je to spojené s príjemnom, to stazuje správny prístup k veci.

Treba tu trochu zdravého rozumu. Táto príjemnost trvá dvadsat sekúnd, a vycitky svedomia sa môzu hlásit po cely zivot, ba dôsledky hriechu môzu trvat celú vecnost. Treba si postavit na váhu, co je dôlezitejsie.

Ale aby bola pre cloveka dôlezitá vecnost, musí verit, ze ona jestvuje. Preto cely problém sexuálneho správania sa cloveka vedie k problému viery - ci clovek verí v Boha alebo nie. Vysledne ide o obrátenie cloveka a prijatie koncepcie - si stvorením, Bozím dietatom, obrazom Boha.

Preto Sv. Otec hovorí, ze riesenie je v genealógii cloveka, ktorá je genealogia divina. To je vasou úlohou presvedcit ludí, ze sú

Bozími detmi, stvorenymi preto, aby sa vrátili k Bohu do neba. Ludskému zivotu dáva zmysel pravda, ze pozemsky zivot má byt cestou do neba. A na tejto ceste sa zdá, akoby telo so svojou pohlavnostou bolo prekázkou. Ludia si to niekedy predstavujú tak, akoby vtedy, ked Pán Boh po stvorení odpocíval, prisiel diabol a cosi cloveku pridal. Oblast pohlavnosti je totiz tak plná hriechu, ze sa zdá, ze v tomto ohlade clovek nemôze a nedokáze zit inak, ako hriesne.

V tomto ovzdusí chodí po svete Ján Pavol II. a ucí, ze jestvuje krásna láska, ze telo je posvätné, ze manzelsky úkon je posvätny, ze clovek je schopny stat sa svätym.

Takymto ucením vsak treba íst proti prúdu. Celá katolícka etika je taká. Preto treba mat cnost, ktorá sa nazyva obcianska odvaha - odvaha hlásat svoje názory. Chlapcov treba ucit tejto odvahe: si pokrsteny, birmovany, chodís do kostola, tak chrán verejné hodnoty. Ale byva to tak, ze prídu do kostola, vyjdú z neho, a robia tak, ako tí, co do kostola nechodia. Od dievcat to nepozadujem, lebo zena nemyslí v dôsledkoch, zenou zmietajú city. Od chlapca to mozno vyzadovat, lebo on si z povahy uvedomuje dôsledky, myslí logicky.

Ale chlapci práve chcú vyuzívat hlúpost dievcat, nie svoju schopnost logicky mysliet.

Muzská cistota musí byt aktívna, ovládaná.

Dievca môze byt virgo intacta, lebo sa nenasiel nik, kto by jej túto cnost vzal. Jej cnost je pasívna, nie je to jej zásluha.

U muza tomu tak nie je. On musí so sebou bojovat, aby si túto cnost zachoval, a nie kazdy chlapec to chce. Osobne si myslím, ze túto problematiku mozno zvládnut len pastoráciou muzov: chlapcov a dospelych muzov.

Mladym treba pomôct mat stále vedomie, ze urcite zomrú.

A kedze nevedno kedy, treba na to pamätat dnes. Mladym sa totiz zdá, ze je to nieco velmi vzdialené.

Antikoncepcia v manzelstve. Pojem antikoncepcie je známy vsetkym, ale je mnohoznacny. Oznacuje antikoncepcny postoj, antikoncepcné prostriedky a antikoncepcné správanie.

Odkial sa vlastne v 20. storocí berie nálada proti rodeniu detí, proti pocatiu?

Ciastocne tento postoj vyplyva z falosnych demografickych informácií. Hovorí sa totiz, ze na zemi je vela ludí a zomierajú od hladu. A to nie je pravda.

Pred dvoma rokmi Pápezská rada pre rodinu zorganizovala kongres pod názvom Rodina a demografia. Vsetci jedenásti odborníci z celého sveta signalizovali, ze ak bude tak ako teraz, po dvoch generáciách budú na svete chybat belosi. Celá Európa a severná Amerika totiz vymiera.

Rodina je odvodená od slova rodit. Má teda privádzat na svet deti. Zivotná prax vsak ukazuje, ze rodina nechce rodit.

Na celom svete je rozsíreny potrat, umelé "prerusenie tehotenstva." Hovorili sme o jeho dôsledkoch na zenu. Teraz ide o dopad na celú spolocnost.

Sv. Otec nazval nasu epochu "civilizáciou smrti" a volá, aby sme sírili jej opak - "civilizáciu zivota a lásky."

Antikoncepcny postoj je proti zivotu.

Rodenie detí je vylucnou úlohou manzelov. Ale to, co je v sluzbách plodenia, môzu realizovat vsetci ludia. A práve táto permisívna politika, ktorá dovoluje vsetkym ludom správat sa tak, akoby boli manzelmi, vyvoláva antikoncepcny postoj - postoj proti detom. Zotiera sa tu rozdiel medzi plodnostou a pohlavnostou. Preto, ze ludia chcú uzívat telo a jeho pohlavné ústroje nie pre plodenie, ale pre samo uzívanie. Pohybujúc sa v tejto línii medicína presla na vyrobu prostriedkov, ktoré nazyvame antikoncepcnymi. Sám nápad, aby medicína poskytovala prostriedky proti zivotu, je proti lekárskej etike.

Preto z etického hladiska lekár, ktory predpisuje akykolvek antikoncepcny prostriedok, pácha zlo. Z hladiska katolíckej etiky je to priestupok, ktory má závaznost tazkého hriechu. Ale lekári to robia a vysvetlujú to tak, ze preto podávajú antikoncepcny prostriedok, aby nebol potrat.

Takéto dôvodenie je falosné, lebo tak antikoncepcia ako potrat sú prejavom toho istého postoja proti zivotu.

Antikoncepcny postoj je velmi siroky pojem.

Vsetci hovoria: prílis vela detí. Ale nie nevyhnutne tí, co takto hovoria, uzívajú tieto prostriedky. Je to problém prostriedkov, ktoré propagujú farmaceutické firmy.

Je dobré zapamätat si, ze ide o nepravdivú informáciu, lebo v skutocnosti medicína nevynasla ziaden antikoncepcny prostriedok.

Conceptio - oplodnenie - je, ako som uz povedala, tajomstvom. Nikto nevie, kedy k nemu prichádza. Len Pán Boh vie, ze vznikol novy clovek. Zena-matka to este nevie. Je to tajomstvo, do ktorého nemozno preniknút. Boh si tieto veci vyhradzuje pre seba.

Opakujem, ze je to actio naturae, novy zivot sa sám utvára spojením buniek otca a matky. A ak nevedno, kedy sa tak deje, znamená to, niet prostriedku, ktory by mal na to vplyv. Osobne si myslím, ze to vzdy bude tajomstvo.

Preto vsetky tie prostriedky, ktoré medicína nazvala antikoncepcnymi, delia sa na dve skupiny.

Jednou skupinou sú prostriedky, ktoré pôsobia na organizmus zeny, nie na oplodnenie. Tieto zneplodnujú zenu jednoducho preto, ze neumoznujú dozrievanie vajecnej bunky. Takto sa stáva neplodnou. Do tejto skupiny patria vsetky hormonálne pilulky, ktoré spôsobujú, ze napr. tridsatrocná zena vyzerá ako sestdesiatrocná.

Ak sa spôsobí neplodnost, tak lekár v skutocnosti spôsobí chorobu, lebo neplodnost je u mladej zeny choroba.

Zeny sa chcú stat nacas neplodnymi, aby momentálne nemali dieta. Ale tieto hormonálne pilulky niekedy spôsobujú, ze zostane sterilná navzdy. Skúsenost ukazuje, ze potom uz chcú mat deti, ale nemôzu. Tieto pilulky úcinkujú nielen na pohlavné orgány, ale na cely organizmus. Tak napr. menia zrázanlivost krvi a spôsobujú zmeny v celom rade orgánov.

Teda nie je to antikoncepcia, lebo sa netyka oplodnenia, ale rusí plodnost zeny.

Druhá skupina, ktorá takisto nesie názov "antikoncepcné prostriedky", ked'ze nemôze mat vplyv na conceptio, na oplodnenie, ktoré je tajomstvom a clovek nemá k nemu prístup, pôsobia v období, ked' je tu uz dieta. Sú to prostriedky abortívne (hoci sa nazyvajú antikoncepcné, a ludia nevedia, ze tu ide o zabitie dietata).

K tymto prostriedkom patrí slávna hormonálna pilulka RU 486. Je to smrtonosná tabletka, ktorá pôsobí v prvych hodinách zivota dietata. Treba vediet, ze dieta uz v prvych okamihoch svojej existencie produkuje speciálny hormón, ktory spôsobuje, ze telo zeny-matky, jej maternica, neodvrhuje dieta ako cudziu bielkovinu.

Kazdy organizmus má svoje bielkoviny a svoje algumíny, chemické prostriedky, ktoré sú u kazdého iné a ak sa chce robit transplantácia, treba nájst podobné. Organizmus odmieta to, co je cudzie. A normálne by maternica zeny vyvrhla dieta, lebo dieta je iné, cudzie, celkom iny clovek.

A pozrime sa, ako krásne to Pán Boh pri stvorení zariadil. Malické uz pripravuje matku, aby ho prijala. A ak tu tento hormón nie je, maternica dieta vyvrhuje a nastáva potrat - krvácanie, pomocou ktorého dieta vychádza von.

Táto tabletka je velmi zákerná. Stací ju prehltnút a dieta je zabité.

Niektoré státy ju odmietli, niektoré ju prijali. Francúzsko ju vyrába, Nemecko ju odmietlo, Anglicko ju prijalo a poskytuje ju dievcatám v skole. Je to najnebezpecnejsí spôsob vykonávania potratu, tichy, perverzny spôsob...

Podobne je to s vnútornomaternicovym telieskom. Je to prostriedok, ktory sa medzinárodne nazyva IUD - vnútorno- maternicová vlozka. Tento prostriedok - je to malá spirála - vkladá sa do zenského organizmu mechanicky. Aj o IUD sa píse, ze je to antikoncepcny prostriedok. Nie je to pravda. To nemá ziaden vplyv na oplodnenie, ale pôsobí v case, ked uz dieta príde do maternice. Dieta sa spravidla pocne vo vajcovode, na ceste... Potom malické prichádza do mamickinej pohostinnej izbicky, utvorí si akúsi nôzku, pomocou ktorej sa fixuje v stene maternice. Len tam sa potom rozvíja. Dieta si to samo tvorí, lebo ono nie je súcastou matky, ale je osobitym clovekom. A teliesko, vlozené do maternice, prekáza zahniezdeniu dietata, ktoré potom pri krvácaní vychádza von. Ide teda o abortívny, nie antikoncepcny prostriedok.

Niekto sa môze spytat, preco lekári nehovoria pravdu... Mali by predsa povedat - dávam vám pilulku, ktorá vás urobí neplodnou. Dávam vám inú, ktorá vám zabije dieta.

A stretnete sa s katolíckymi lekármi, ktorí hovoria, ze sú proti potratu, ale predpisujú antikoncepcné prostriedky.

Ba co viac, pred Koncilom sa cast knazov nádejala, ze Cirkev dovolí uzívat tabletky. Nazyvali ju dokonca "koncilovou tabletkou".

Ked Pavol VI. ohlásil encykliku Humanae vitae, niektoré biskupské konferencie ju neprijali. Konkrétne sa postavil proti nemecky episkopát a dodnes to neodvolal. Na území Nemecka sa uzíva antikoncepcia aj v cirkevnych, farskych kruhoch. To je najtazsí eticky problém v dnesnej katolíckej Cirkvi. Stáva sa, ze veriaci ludia, ktorí zijú vo sviatostnom zväzku, pouzívajú antikoncepciu - preto, ze nerozumejú tomu, o com som hovorila na zaciatku - co je genealogia divina, aky je nás pôvod.

Na pociatku ludského zivota sú dva biologické fakty. Prvy - to je telesné spojenie otca a matky. A toto ludia robia na vlastnú zodpovednost, kedy chcú a ako chcú, to je ich konanie - actus humanus - majú za tento ludsky cin plnú zodpovednost.

Avsak druhy fakt - oplodnenie - nie je ludskym cinom. To sa deje ako actio naturae. A pre veriaceho cloveka je actio naturae pôsobením Toho, ktory prírodu stvoril, to jest Duch Sväty.

A preto ak clovek chce pôsobit na oplodnenie, to ako keby chcel menit Bozí plán.

Ján Pavol II. l6. septembra l982 na kongrese v Lateráne povedal: "Antikoncepcia je smrtelnym hriechom proti prvému Boziemu prikázaniu, proti Stvoritelovi, ktory sám dáva zivot, a clovek ním chce manipulovat. A manipuluje ním, lebo má slobodnú vôlu, a môze tak robit"`.

A otázkou manipulácie sa dostávame k téme, ktorou je bioetika.

Vrátme sa ku Knihe Genesis. Musím sa priznat, ze ked' som sa ako clenka Pápezskej rady pre rodinu zúcastnovala na rôznych kongresoch, zacala som lepsie chápat, preco Pán Boh v raji zakázal ludom jest ovocie zo stromu poznania. Ludská zvedavost totiz nemá hraníc. Svedcia o tom vsetci vedci, ktorí zacali manipuláciu s clovekom. Ide to tak daleko, ze v poslednom case sa Sv. Otec rozhodne vyjadril na konto toho, co sa deje v medicíne a genetike. Tento clovek, ktory nikdy nehovoril o treste, ale vzdy o odpustení a láske, teraz povedal, ze Pán Boh bude musiet potrestat toto ludstvo, lebo to, co sa deje, volá do neba o pomstu.

V Knihe Genesis sa opisuje aj ten druhy strom - strom zivota, pred ktory Boh postavil anjela s ohnivym mecom, a ten stojí a caká.

Doteraz sa ludstvo nedotklo tohto stromu zivota. Nase storocie vsak uviedlo na scénu najväcsí hriech, a to násilie stvorenia na Stvoritelovi.

Sväty Otec ako knaz, biskup, kardinál a pápez stále bránil zivot, a to nielen slovami, ale aj zakladaním rôznych institúcií. Ustanovil Institút teológie rodiny v Krakove a v Ríme, v krakovskej diecéze Dom pre slobodné matky, aby kazdá zena mohla porodit dieta. A napokon ako pápez ustanovil Pápezskú akadémiu pro vita ako poslednú iniciatívu slúziacu zivotu. Je to odpoved' na to, co sa deje s ludskym zivotom.

Clenmi tejto akadémie, ktorá má uz sedem rokov, sú lekári, právnici a teológovia. Ich cinnost je cely cas upriamená na ochranu zivota. Prvé zasadanie bolo potvrdením práva nenarodeného dietata na zivot.

Argumentom stúpencov potratu je to, ze co sa pocne, nie je este clovek.

Osobne tvrdím, ze je to vymysleny argument, lebo kazdá zena, ktorá ide na potrat, vie, ze nechce dieta. Ale v diskusii pouzívajú tento argument.

Naozaj by stacilo, keby clovek poriadne cítal evanjelium.

Sv. Otec v jednej z poslednych encyklík Evangelium vitae predkladá krásny príklad dialógu detí v tele matiek. Hovorí: prichádza Bozia Matka k sv. Alzbete a maly Ján v lone matky podskocí od radosti, ze Pán prisiel k nemu v lone svojej matky. Je evidentné, ze to v zene nie je cosi, ze je to clovek, ktory vie a cíti.

V 20. storocí vznikla prenatálna psychológia, ale Cirkev od pociatku ucila, ze je pozehnané lono, v ktorom je dieta.

V súcasnosti jestvujú vedecké dôkazy, ze je mozné zhovárat sa s dietatom pred jeho narodením. Osobitnym spôsobom sa potvrdil fakt, ze je to dieta, ktoré zije a cíti, pomocou vyskumu dr. Bernarda Nathansona, amerického Zida, lekára, ktory najprv zabíjal deti, az kym sa mu nepodarilo zrealizovat film "Nemy vykrik". Je to krik nenarodeného dietata, ktoré v okamihu, ked lekár vkladá instrument, aby dieta zabil, uteká. Otvára ústa, aby vykríklo, ale ten krik nepocut.

Záverecny dokument po tomto zasadaní Akadémie pro vita tvrdí, ze kazdé dieta jestvuje od momentu pocatia.

Hned', ako tento dokument vysiel, zacali sa mnozit nové protiargumenty. Zástancovia potratu zacali hovorit, ze samozrejme, dieta je dieta, ale najprv je to preembryo - ide teda o obdobie, v ktorom to este nie je clovek.

Druhé zasadanie Akadémie bolo na tému práv embrya, ludského embrya. Definovala sa jeho totoznost.

Vsetky referáty genetikou jednoznacne odkryvali skutocnost, ze impulz zivota, ktory spája bunku otca a matky, prebieha neustále, az do smrti. Niet jediného okamihu, v ktorom by bola nejaká prestávka ci zmena.

Ked' Akadémia publikovala tento dokument, hned' sa vymyslali nové argumenty typu - ze nejde o embryo, ale o ludské gény. Tieto vyskumy vedeckej zvedavosti tykali sa teraz samych buniek. Zacali sa manipulácie s umelym oplodnením. Vezme sa bunka matky, bunka otca a v skúmavke vznikne dieta.

V takejto situácii, ked' sa v skúmavke umelo utvára dieta, clovek stráca svoju totoznost. Nevie, kto je jeho otcom a kto matkou.

A sú zeny, ktoré chcú mat dieta, ale nechcú ho nosit. Na západe si mozno najat zenu, zaplatit jej a ona bude nosit dieta.

Dieta sa pocne v skúmavke, a potom sa transplantuje zene ktorá ho za peniaze bude nosit a porodí ho.

Vlani sa v Amerike stalo, ze jedna zena práve takto za peniaze donosila a porodila dievcatko silne postihnuté. Zacali sa genetické vyskumy, ktoré potvrdili, ze toto dievcatko nemá crty ani matky ani otca, a teda ze sa nevie, cie to dieta je. Poplietli sa v skúmavke. V novinách sa objavili velké titulky: "Cie je dieta?" Nik to dieta nechcel. Takéto manipulácie s clovekom volajú do neba o pomstu.

Ale to este nie je vsetko, lebo pokrok v genetike umoznuje identitikáciu miesta génov.

Chromozómy sú plné génov a mozno nájst ich miesto a mozno nimi manipulovat. Mozno vybrat jeden gén a vlozit iny.

Pocas zasadania na tému genotypu clenovia Pápezskej rady referovali, co sa v súcasnosti deje v Amerike a v Austrálii. Urcili uz velmi vela génov a stále sa spoznávajú nové.

Mozno si predstavit situáciu, ze sa nájde sialeny vedec, ktory nájde gén, rozhodujúci o mozgu, o sedej mozgovej hmote.

o mozgovej kôre, vezme ten gén a na jeho miesto dá gén, ktory rozvíja svalstvo. Narodí sa clovek, ktory má vsetky orgány v poriadku, len mu bude chybat sedá mozgová hmota, cize nebude mat vedomie. Bude to robot.

Perspektívy tychto vyskumov sú desivé.

To vsak nie je vsetko, lebo sa prislo na sialeny nápad klonovat organizmy, a to aj cloveka. To znamená mnozit totozné bunky. Ale môzeme byt pokojní - cloveka nemozno klonovat.

Ale dajú sa klonovat bunky a z buniek sa dajú vyklonovat orgány. S tym, ze sa s istotou vie, ze schopná tvorit nové bunky je len bunka embrya, malého dietata. Masovo sa teda uzívajú na experimenty malické deti, ktoré sa umelo "tvoria" v skúmavke.

Jestvuje dokonca obchod s tymito malymi detmi, s ludskymi embryami. Jestvujú banky, ktoré majú zamrazené deti.

Nie je to dávno, co sa v Kanade zverejnilo, ze po desiatich rokoch drzania detí v mraznicke nevedeli, co s nimi robit. Nikto si tychto desat tisíc detí nechcel vziat na transplantáciu. Bezuzdná produkcia. Preco?

Obchodujú - predávajú, kupujú...

Dalej je tu rozvoj chirurgie. Súcasná chirurgia je teraz v etape transplantácie orgánov. Ale tieto orgány treba mat. A tak sa urobí v skúmavke dieta, aby sa z neho vzalo. Podarilo sa uz pretransplantovat pecen, ladvinu, srdce, vsetko okrem mozgu. Ale odkial sa berú tieto orgány?

Clovek pácha násilie na Stvoritelovi. Nechá vzniknút deti, a potom ich zabíja kvôli transplantácii.

Clovek chce zaujat miesto Boha v "tvorení" ludí. A robí to. Ale Cirkev jednoznacne hovorí: Non licet! Nie je ti dovolené! Jestvuje specilány pápezsky dokument Donum vitae o úcte k rodiacemu sa ludskému zivotu.

Cirkev hovorí, ale svet nepocúva.

Velmi tazké je zabrzdit zacaté vedecké vyskumy, s vynimkou niekolkych vedcov, ktorí sa zastavili, ked' videli, co sa deje. Posledny dokument Pápezskej akadémie pro vita z tejto oblasti zo dna l7. marca 200l sa vztahuje na nové úspechy v genetike. Úplne zakazuje pouzívanie ludskych embryí.

Ale je tu nová situácia, a síce vo vyskumoch sa ukázalo, ze aj niektoré bunky zivého dospelého cloveka majú takúto schopnost reprodukcie, klonovania tkaniva, ako u malych detí. Sú to bunky kostnej drene, mozgové a plazmové bunky. Mozno ich takisto pouzívat. A v tom prípade odber dospelej bunky so súhlasom darcu nie je hriechom_ Pod podmienkou, ze on tie bunky dáva.

Ale je tu dalsí zádrhel a dalsia moznost velkého hriechu. Ked totiz vieme, ze to mozno dosiahnut z mozgovej bunky, je tu otázka, kto dá z mozgu bunku. Nikto.

Teraz prejdeme na inú tému.

Dalsie, piate zasadanie nehovorí o pociatku ludského zivota, ale o jeho konci, o smrti.

Na západe, hlavne v Nemecku a v Amerike vznikla koncepcia tzv. mozgovej smrti. Je to stav, kedy ludsky mozog uz nic neregistruje, ale to nie je smrt. A treba rozlisovat medzi umieraním a smrtou. Niekto zomrie za minútu - dostal infarkt a umiera hned'. Iny zomiera dlho. Niekedy clovek zomiera po mnohych dnoch a tyzdnoch bezvedomia. A práve zástancovia potratu, eutanázie a smrti chcú dokázat. ze je smrtou uz stav "mozgovej smrti".

Preco to chcú?

Preto, ze na transplantáciu je potrebny zivy orgán a ludské orgány zomierajú velmi rychlo, zároven s jeho smrtou. A ked' by niekto chcel dostat oblicku, bolo by potrebné, aby na operacnom stole lezal zomierajúci i ten, ktorému treba vykonat transplantáciu, aby sa orgán mohol hned preniest.Takáto situácia je velmi tazká, ba celkom nemozná. Len tkanivá, ktoré nemajú vela krvi, ako napr. kost, mozno dlho uchovávat; ale orgány, ktoré obsahujú vela krvi, ako pecen, oblicka, srdce musia byt transplantované zivé, lebo krv sa v nich hned' rozkladá. Preto je tu tlak na Cirkev, aby uznala, ze mozgová smrt je smrtou, aby sa mohli z cloveka vziat este zivé bunky. Mozgové bunky alebo bunky srdca nedá nikto, kym zije. Je to cely proces, mozno povedat obchodny, Niekto si tieto orgány kupuje.

Ale pozrime sa, k comu to vedie.

V Amerike je zdokumentovany prípad zeny, ktorej dvadsatosem rocny syn havaroval a v bezvedomí ho zaviezli do nemocnice. Konstatovali u neho mozgovú smrt a pytali sa matky, ci mu môzu odobrat orgány na transplantáciu. Ona to nedovolila a syn zije. Neslo totiz o smrt, ale o docasny stav následkom tazkych porúch po nehode.

V Amerike si teraz ludia k vodicskému preukazu prikladajú informáciu: "Neslobodno odoberat moje orgány", lebo inak ak niekoho raneného chytia na ulici, ktory to nenapísal, rychlo ho berú na transplantáciu.

Ked' sa pred rokom na Floride v Tampe konal kongres katolíckych lekárov, dr. Burne, predseda zdruzenia katolíckych lekárov, pediater, obvinil chirurgov, ze necakajú na smrt cloveka, ale berú orgány zo zivého, cize zabíjajú cloveka, aby získali orgány.

Takto sa to deje; zdá sa vsak, ze ludia sa chcú dat zabíjat.

Dalsie zasadanie pred rokom bolo o eutanázii. Vsetci vieme, ze v Holansku je uz zákon, ktory schválil právo zabit pacienta, právo asistovat pri samovrazde. A sú desiatky lekárov, ktorí hovoria, ze to robia.

Sám názov eutanázia je nepravdivy, lebo oznacuje príjemnú smrt.

Cirkevny dokument pripomína, ze nikto nemá právo nikoho usmrtit. Ale propaganda a tlak v Európskom parlamente smerujú ku schváleniu takéhoto zákona vo vsetkych krajinách Európy. Je to spôsob, ako predíst stárnutiu vsetkych krajín Európy a severnej Ameriky. Niet mladych, ale stále viac pribúda starych, privela tych, co vyzadujú starostlivost, peniaze, lieky - vela stoja. Bohaté krajiny majú ohrozeny rozpocet, lebo majú prílis vela starych. Psychologické argumenty oslovujú srdce - ved' co tu povedat. Ked' vidíme úbohého cloveka, ktory trpí, treba mu pomôct, aby sa uz netrápil.

V Polsku sa uz niekolko mesiacov robí vyrazná propaganda prichádzajúca z Európy a objavilo sa aj niekolko clánkov lekárov, ktorí hovoria, ze je to správne. Aj cez televíziu ide tlak.

Treba podotknút, ze u cloveka sa objavuje túzba po smrti. Ale kedy? Po prvé - je to prejav depresie, a teda neurózy, ktorú treba liecit.

Alebo je to obzaloba prostredia. Ak starému cloveku dajú mladí pocítit, ze by chceli, aby zomrel, lebo im robí len starosti, potom tento clovek hovorí, ze by bolo lepsie, keby zomrel, lebo nechce nikomu prekázat.

Túzba po smrti je volaním o pomoc, vôbec tu nejde o chut zomriet.

Je tomu tak, aj ked' ide o samovrazdu. Ako psychiatricka so styridsatrocnou praxou to velmi dobre poznám. Mala som pacientov, ktorí si chceli vziat zivot. Je to jeden zo symptónov depresie, a tá sa lieci. A nemôze to byt tak, ze príde pacient k lekárovi a povie: pán doktor, je nechcem zit a lekár mu odpovie - tak ja vás zabijem.

Presádzanie eutanázie ukazuje zmaterializovanie národov Európy. Práve ona je dôkazom spomínanej "civilizácie smrti". Jednoducho tu chyba láska k trpiacemu cloveku.

Argument bolesti, ze totiz treba zabit cloveka, lebo má bolesti, neobstojí pred zdravym rozumom. Nik nevezme lud'om bolest. Kazdy bude nejakym spôsobom trpiet. A pravdupovediac, najlahsie sa znása fyzická bolest. Proti nej je napokon vela prostriedkov. Tazsie sa znása psychické, dusevné utrpenie. Napr. rodicia trpia, lebo syn pije; dievca trpí, lebo ju nechal chlapec... Ak sa clovek necíti milovany, trpí.

Ak by sme teda chceli uznat eutanáziu ako liek na vsetky bolesti, bolo by treba vsetkych ludí zabit.

Niekto má neznesitelnú bolest zuba. Takú, ze to nemozno vydrzat.

Tak co, zabijeme ho? Nik takého cloveka nezabíja.

V celej propagande eutanázie ide vylucne a len o peniaze. Skoda penazí na starych, slabych, chorych, ktorí neprodukujú. A financie zohrávajú dôlezitú rolu, aj ked' ide o antikoncepciu. Firmy, ktoré vyrábajú tieto prostriedky, zarábajú obrovské peniaze. V dnesnej dobe sme svedkami takejto dekadencie.

Duchovné hodnoty sa znevazujú a hmotné sa stavajú na miesto Boha. To je novy bôzik.

V podstate je to problém prvého Bozieho prikázania.

Celá ateizácia sveta spôsobuje následne krízu humanizácie. Ludia sa stávajú neludskymi.

A tu sa stavia proti tymto prúdom sveta Ján Pavol II. Stavia sa proti tomuto vsetkému. Jeho posledná encyklika Novo milennio ineunte_, to je práve vyzva nadobudnút hodnoty ducha, svätost cloveka, smerovanie k svätosti ako k úlohe.

Duc in altum - zavez na hlbinu!

Práve vy máte vniest do sveta duchovné hodnoty. Ony sú pramenom stastia.

Svätost prinása stastie.

A teraz, ked' to prenesieme na rodinu, Sv. Otec hovorí, ze rodina má byt svätá, silná Bohom, má realizovat nie akúkolvek lásku, ale to, co on nazyva krásnou láskou.

Ak budú také rodiny, v nich nebudú potraty, antikoncepcia, rozvody, nevernosti a ludia budú stastní.

Stastie zeny, ktorá sa vydala, je vtedy úplné, ked' ona je jedinou zenou v jeho zivote, nie jedna z mnohych. Kazdá je vtedy stastná.

Samozrejme, clovek znása zivot, aky má. Mozno sa mu dostane len cast stastia a uspokojí sa tym.

Správna cesta vyvoja katolíckej rodiny je takáto: panenské dievca miluje panenského chlapca a sviatostou manzelstva sa spoja navzájom i s Bohom. Lebo sviatost manzelstva, to nie je on a ona, ale on a ona s Bohom - tri osoby uzatvárajú sviatost. Majú potom milované a milujúce deti, zijú spolu po cely zivot, zo dna na den sa viac milujú, pokojne umierajú a idú do neba...

Umelé oplodnenie sa praktizuje uz vela rokov a povazuje sa za vydobytok, lebo zachranuje ludí pred bezdetnostou. Povazuje sa za lahké oplodnit zenu tak, ze sa muzovi odoberie spermia a vlozí sa do organizmu zeny.

Pred mesiacom som bola v Gdánsku, kde to jeden lekár robí na 4 tis. zlotych.

A stane sa, ze túzili, a majú dieta...

Preco Cirkev hovorí: Non licet ! - Neslobodno tak robit!? Preto, ze je to proti dôstojnosti osoby zeny. Zaobchádza sa s nou pritom ako so zvieratom. Preto sa to nesmie, aj ked' to ona chce. Treba jej to vysvetlit, ze nemôze nechat takto so sebou zaobchádzat.

Napokon, ak ide o techniku, nie vzdy sa to hned' podarí.

Máme svedectvo zeny z Austrálie, ktorá píse, ze má takéto dieta, ale prv, nez pocala, 73 krát ju oplodnovali; tak ju to upokorilo, ze radí, aby tak uz ziadna zena nerobila.

Niekedy nevedno preco zdravá dvojica nemá deti. Odpoved' je len jedna.

Clovek má prijat Bozí plán.

Jedni majú prijat desat detí a iní to, ze deti nemajú.

Je mozné adoptovat si cudzie dieta, sirotu. Treba byt vsak pri poskytovaní detí na adopciu opatrní. Casto totiz ludia, ktorí nemajú deti a vezmú si na adopciu jedno cudzie dieta, nevedia ho vychovat. Bud' ho rozmaznajú - lebo ved' je to úbohá sirota - alebo majú predsudky, ze nie je dobré, lebo nevedno, cie je.

Ja si myslím takto: ak im Pán Boh nedáva deti, vie preco. Ale ak súhlasia, ze si vezmú nie jedno dieta, ale tri a vytvoria rodinu, to v praxi prinása dobré vysledky.

Ked' raz za mnou prisiel jeden pár a povedali mi, ze chcú dievcatko s modrymi ocami, povedala som im, aby si kúpili papagája, lebo berú dieta ako hracku, chcú bábiku...

Muzi si lahko oblúbia aj adoptované deti, lebo muz nerodí a je mu jedno, ktorá zena mu porodila dieta Stáva sa, ze manzelia si myslia, ze sú neplodní, ale sú len bezdetní. Po nejakom case vsak majú deti. Sú i také páry, ktoré si adoptovali cudzie dieta, a potom mali vlastné. Ale najradsej dávame deti na adopciu do veladetnych rodín. Ked' ich majú pät, dokázu si vziat aj sieste. A to sú rodiny otvorené zivotu.

V rôznych hnutiach rodín, napr. v oázach rodín sú i také svedectvá, ze majú sedem detí a vezmú si ôsme cudzie, alebo desat a vezmú si jedenáste. Ale tí, co majú jedno alebo dve, nielenze si nevezmú dalsie, ale zabíjajú. To je problém otvorenosti voci zivotu, co Sv. Otec nazyva civilizáciou zivota a lásky.

Vsetko, o com som hovorila, nachádza sa v tak pápezskych dokumentoch, ako aj v dokumentoch Pápezskej akadémie pro vita. Najdôlezitejsie pápezské dokumenty v tomto ohlade sú Evangelium vitae a Donum vitae.

Celá pastierska cinnost Sv. Otca je zameraná na posvätenie lásky zivota muza a zeny.

Este treba hovorit na tému zodpovedného rodicovstva. Ján Pavol II. povedal, ze by sa chcel nazyvat pápezom zodpovedného rodicovstva.

V populárnovedeckej tlaci sa stretneme s mnozstvom vypovedí o riadení plodnosti. Je to nesprávna formulácia, lebo nie je pravda, ze clovek môze riadit svoju plodnost. Ona je súcastou biologickej struktúry ludského tela a biológiu nikto.neriadi, ona sa sama rozvíja. Sú to prírodné zákony. Mozno ich poznat a prispôsobit sa im, alebo ich narúsat. A práve vo veci plodnosti clovek má povinnost poznat prírodné zákony, ktorymi sa riadi, a nie narúsat ju.

Plodnost, t.j. dozrievanie zenskych buniek a produkcia buniek muzskych prichádza sama. Clovek na to nemá vplyv. Môze len nicit, a on aj nicí. Avsak môze a má usmernovat svoje sexuálne správanie. Zodpovednost sa teda nevztahuje na plodnost, ale na sexuálny zivot.

Plodnost vsak treba poznat. Trochu sme o tom hovorili pri zene, ale treba pripomenút, ze clovek dostal od Boha úlohu rodicovstva a k tomu dostal aj rozum. Rozum má diktovat riesenie

Niekedy je lekárska indikácia, aby títo manzelia neboli rodicmi, lebo sú chorí, potom preto, ze nemajú peniaze, alebo pre nejakú inú váznu prícinu. Spomínala som, ze jestvuje koncilovy dokument Gaudium et spes, kde v 53. bode Koncil hovorí, ako má manzelsky pár riesit problém plodnosti, a síce v dialógu lásky. Tí dvaja, muz a zena, a len oni. Majú brat do úvahy podmienky, zdravie matky, zdravie otca, spolocenské a materiálne podmienky, dobro detí uz jestvujúcich a dobro dietata, ktoré by malo príst na svet a majú sa rozhodnút, ci sa stat rodicmi, alebo nie. Ich rozhodnutie vsak este nie je realizáciou rodicovstva. Vtedy je jeho realizáciou, ked' je v zhode s Bozím plánom. A sú ludia, ktorí sa rozhodnú - teraz chceme dieta a nemajú ho rok, dva tri, styri. Sú zdraví, nevedia prícinu. A potom dieta príde. A naopak, sú takí, co netúzia, usilujú sa predíst tehotenstvu a dieta je tu.

Vo francúzskych novinách bol dokonca opísany prípad, ze dieta sa narodilo s vnútornomaternicovym telieskom IUD v ruke ako s hrackou.

Chcem tym povedat, ze naozaj o tom rozhoduje Pán Boh, nie ludia.

Pavol VI. v Humanae.vitae píse, ze manzelia majú realizovat Bozí plán lásky. Nie svoj, ale Bozí.

Ale niekedy sú dôvody, aby sa momentálne nenarodilo dieta. Napr. rozum káze, aby po prvom dietati druhé nebolo hned' o rok. Matka má totiz narodené dieta zivit mliekom (a lekári teraz hovoria, ze je dobré dojcit ho az dva roky). No ak by bola v tom istom case aj tehotná, jedno by zivila mliekom, druhé krvou, a mohlo by tak cosi chybat jednému alebo druhému. Rozumny je urcity casovy odstup.

Ako to teda urobit, aby sa do istej miery mohol naplánovat príchod nového dietata na svet?

Tu sa treba obrátit na zenu. Osud dietata vlozil Pán Boh do jej rúk. Vsetky deti sa totiz normálne rodia zo zeny.

Keby Pán Boh dal odporúcanie: majte deti, naplnte zem, a nedal by zároven spôsob, ako spoznat svoju plodnost, clovek by bol odsúdeny na to, ze dieta by prichádzalo rok co rok. Ak vsak plodnost vyzerá tak, ze muz je plodny od obdobia dospievania do smrti, a zena sa môze stat matkou len jeden den hormonálneho cyklu, to jest jeden den z dvadsiatich ôsmich, rozum káze, ze sa treba prispôsobit prírodnym zákonitostiam zenského organizmu.

Zdalo by sa to jednoduché. Ale v praxi to také nie je, lebo muz sa obycajne nechce prispôsobit. On chce spolunazívat so svojou manzelkou, kedy sa jemu chce. To je problém vychovy muza k zodpovednému rodicovstvu. Treba mu povedat: vtedy môzes s nou spolunazívat, ked' to nebude ublizovat dietatu. Je tu preto nutná vychova muza k zdrzanlivosti.

Preto som hovorila, ze chlapca treba vychovat k tomu, aby sa dokázal ovládat. Sväty Otec to vyjadruje slovami: aby vlastnil sám seba. Ide tu o pojem sebaovládania, ktory Sv. Otec vztahuje na muzskú mládez, ako aj na muzov vo vseobecnosti. Ak sa chlapec naucí ovládat reakcie svojho tela pred manzelstvom, dokáze to aj v manzelstve. Ale on sa napr. uz ako maly chlapec hrá so svojím telom a dopústa sa sebaukájania, potom mu lekár povie, nerob to, to je detské, nájdi si dievca, on poslúchne a nájde si ho. Potom sa mu jedna zapáci a povie, to je moje dievca a ození sa s nou. Ak to takto islo, nikdy sa neovládal, pohlavne sa stykal, kedy sa mu pácilo. A teraz prichádza prvé dieta a môze sa stat, ze po prvykrát si muz zistuje, ze by sa mal ovládat, lebo teraz mu jeho zena nemôze byt sexuálnou partnerkou (pôrod, sestonedelie).

Podla polskej statistickej rocenky za minuly rok najviac rozvodov bolo po prvom dietati Zena porodí dieta a milovany muz sa ide potesit k susedke. A nájde takú susedku. Nedokázal sa ovládat a manzelka nie je teraz pre neho.

Nie kazdy sa hned' pôjde dopustit nevery, ale mozno konstatovat, ze zdrzanlivost je pre muzov velmi tazká. Treba sa jej preto ucit pred manzelstvom, lebo zdrzanlivost je jediny spôsob ako mozno realizovat rodicovskú zodpovednost.

Je vela druhou prirodzenych metód, ale málo sa hovorí o tom, ze tu nejde o metódu, ale o postoj. Lebo nie metóda prinása riesenie, ale postoj zdrzanlivosti. Observacná metóda umoznuje zistit, kedy zena môze byt matkou. To je diagnóza, aky je prítomny stav organizmu zeny.

Definovat ho mozno pomocou rôznych metód. Kedze do zákona materstva je zaangazovany cely organizmus zeny, jestvuje vela príznakov tohto momentu, momentu dozretia vajecnej bunky.

Toto zistenie vsak mozno vyuzit na rôzne ciele.

Ak manzelia nemajú dieta, a chcú ho mat, majú poznat cas ovulácie a vtedy spolunazívat.

Cize metóda neriesi problém, ale postoj - bud' sme spolu, alebo sa zdrziavame. Zodpovednost berú na seba rodicia, ktorí si dobre volia ten cas. A ak majú oprávnené dôvody na to, aby nemali deti, majú právo spolunazívat v období, ked' je zena spravidla neplodná. Jednoducho, ak je podla kalendára jeden den plodny a 28 neplodnych, tak tych plodnych je pocas rokov manzelstva menej nez neplodnych.

K posvätnosti úkonu nepatrí plodnost, ale zhoda s prirodzenostou. Kazdy akt je posvätny, ak je v zhode s prirodzenostou. Avsak ak je umelo zbaveny plodnosti, je, samozrejme, smrtelnym hriechom.

Zmyslom spojenie muza a zeny nie je len plodenie, ale je aj znakom ich vzájomnej lásky. Pod podmienkou, ze nikomu sa tym neublizuje, ani zene, ani dietatu. Teda ak nevedie k potratu ani k antikoncepcii.

I tak sa ludia musia naucit spôsob, ako spoznat ten velky moment, ked' je zena potenciálne matkou, to jest manzelia musia byt informovaní o biológii zeny. Takto sa mozno vyhnút manzelskym hriechom. Preto sa tymto problémom uz roky zaoberá aj katolícka Cirkev.

Tie tzv. prirodzené metódy plánovaného rodicovstva - nezabúdajme, ze ide o postoj akceptovania zdrzanlivosti - dajú sa realizovat len vtedy, ak manzelia zijú vo vzájomnej zhode, ked' sa spolocne rozhodujú. Nemozno ich uplatnit, ak sa hádajú.

V manzelstve má platit slovko "my". Pred manzelstvom je este "ty" a "ja", ale teraz spolu rozhodujeme, ci spolunazívat, ci nie. Zena je síce plodná len niekolko hodín, ale spolu s muzom je jej plodnost dlhsia, pretoze je tu súcet zivotnosti spermie a zivotnosti vajecnej bunky, t.j. jeden plus styri, pät az sest dní. Teda zena má plodny den, ale manzelsky pár má plodné dni. Ak si teda myslia, ze teraz nemôzu mat dieta, musia sa vyhnút spolunazívaniu v tychto siestich dnoch.

Najdôlezitejsia je tu vzájomná zhoda manzelov. A zodpovedné rodicovstvo, to je práve volba dní spoluzitia a branie do úvahy dietata ako cinitela, ktory im urcuje, kedy môzu spolunazívat Nazyvame to docasná zdrzanlivost.

A hned' sa tu ozyvajú hlasy proti katolíckej Cirkvi, ze bráni lud'om spolunazívat, ze ich núti rodit deti, nedovoluje antikoncepciu.

Cirkev nezakazuje, ani nenúti, ale vyzyva k zodpovednosti. Teraz sa vsak takéto správanie neakceptuje a nie je populárne. Ba co viac, sú v lekárskej praxi hlasy, ze prirodzené metódy sú neisté.

To je dalsí omyl, ktory sa síri aj v katolíckych kruhoch. Príciny tychto názorov sú vsak skôr v tlaku sveta a v nepopulárnosti zdrzanlivosti.

Pápezská rada pre rodinu pred troma rokmi zorganizovala stretnutie vsetkych lekárov, ktorí objavili nejakú observacnú metódu. Bolo tam prítomnych 60 lekárov. Potom vysiel dokument, ktory ucí, ze vsetky observacné metódy sú eticky neutrálne, ani dobré, ani zlé. Kazdy pár si má vybrat takú, ktorá im najviac vyhovuje. Lebo etické hodnotenie sa nevztahuje na metódy ale na postoje. Správny postoj je - nechceme narúsat prirodzené zákony, rozhodujeme sa pre zdrzanlivost, a je jedno, akou metódou oznacíme den plodnosti. Treba si ju zvolit - kazdy môze mat svoju. Kazdá zena môze vediet, kedy je plodná, len sa musí chciet sledovat. V Polsku uz 40 rokov sírime len termálnu metódu, lebo je to metóda lahká, lacná a úcinná. Ucinná preto, lebo informuje objektívnym spôsobom. Jednoducho ukazuje teplotu zltého telieska.

Billingsova metóda je viac subjektívna. Lekár nemôze posúdit, ci zena správne odpozorovala, co potrebovala. Ale teplotny test, na ten sa mozno pozriet. Opakujem vsak, ze nezálezí na metóde, lebo riesenie je v postoji, nie v metóde.

Z diskusie:

l. Kolko majú mat manzelia detí?

Na lekciách pre l2-l3 rocné dievcatá sa niekedy pytam: - Chces byt matkou?

- No, áno.

- A kolko chces mat detí? - Jedno alebo dve.

- A preco nie viac?

Je tu postoj proti plodnosti a ludia chcú obmedzit pocet detí, avsak nikto nemôze manzelom diktovat, kolko majú mat detí. To som uz povedala pred chvílou, ked' som citovala Gaudium et spes. Cirkev tam jasne napísala: oni dvaja sa majú rozhodnút v dialógu lásky. Nik im nemôze nariadit, kolko majú mat detí. Je tu vsak ludsky rozum, ktory objasnuje vec.

V raji Pán Boh povedal lud'om: chodte a naplnte zem.

Neviem, ako je to u vás, ale v Polsku je teraz na zachovanie populácie potrebnych 3,5 dietata na kazdú dvojicu. Ja chcem, aby Polsko jestvovalo, preto hovorím, majte aspon styri deti. Podla pozorovania ludia, ktorí sa milujú, túzia mat deti a kazdé dieta je obohatením rodiny. A tak napríklad známy, uz nezijúci profesor, objavitel Dawnovej choroby, velky genetik, ktory bol prvym predsedom Pápezskej akadémie pro vita, mal 6 detí a 5 z nich má dosial' po osem detí, najmladsí to este nestihol.

Deti tohto profesora zili v ovzdusí kultu zivota a teraz chcú mat deti. Boli veladetnou rodinou, v ktorej sa tesili z kazdého dietata. Ked' spomínany profesor zomieral, dozvedel sa, ze jeho najmladsej dcére sa narodilo dalsie dieta a tesil sa tomu. Stastné rodiny chcú deti, ale tam, kde je konflikt, kde je tragédia, tam ich ludia nechcú. Je to pochopitelné. Veladetná rodina je teda rodinou, ktorá dáva najlepsí start do zivota. Cirkev nikdy nikomu neprikazovala - kolko má mat detí. Ale zakazuje deti zabíjat.

Ked' si snúbenci vysluhujú sviatost manzelstva, knaz sa ich pyta, ci prijmú deti, ktoré im Pán Boh dá.

Správna odpoved' na otázku, kolko más mat detí, je teda táto: kolko Pán Boh dá, tolko ich príjmem. Nik nevie, kolko ich bude. To je tajomstvo ludského osudu. Ja môzem povedat, ze sú ludia, ktorí túzia po detoch, a nemajú ich. Bezdetnost je bolest. Ludia chodia a stazujú sa. Správne nasmerovanie ludského srdca je túzba tvorit.

Samozrejme, mnohé nemozno predvídat, lebo sú tu prekázky rôzneho druhu - choroby, atd'. Manzelia sa majú snazit spoznat Bozí plán s nimi.

Poviem vám malú príhodu.

V Tarnove je kostol sv. Jozefa a na l9.marca ma tam pozvali, aby som mala príhovor pre muzov.

Hovorila som im o otcovstve a o zodpovednosti.

O niekolko dní pricestovali za mnou do Krakova manzelia

z Tarnova a on hned' zacal: prisli sme sa vás spytat, ci máme mat dieta.

Zacala som s nimi rozhovor.

- Máte uz deti? - Máme syna. - Akého?

- Sestrocného.

- Manzelka je zdravá? - Áno.

- A kolko máte rokov? - Tridsat.

- A vy?

- Tridsatdva. - Zdraví?

- Zdraví.

- Ze sa vám chcelo cestovat do Krakova... - Prisli sme autom.

- A byvanie máte?

- Dom so záhradou.

- Môzem vám teda len jedno povedat - nevidím ziadnej prekázky. Máte zdravie, máte mladost, máte kde byvat, máte peniaze, máte auto, a to nemáte druhé dieta?

A muz povedal zene: - No nehovoril som ti?

O rok ma pozvali a tesili sa, lebo sa im narodilo dievcatko.

Tak som im poradila, aby mali dieta. Vlastne, ja som im neradila, len som sa zaujímala o podmienky, v ktorych zijú a zistila som, ze tam niet ziadnych prekázok. Islo o obycajny egoizmus - zene sa nechcelo porodit dieta.

2. Vysvetlenie ohladom sterilizácie matky podla ucenia katolíckej Cirkvi:

Niet ziadnych lekárskych indikácií na sterilizáciu zeny ani muza.

Sterilizácia je ublízenie cloveku, je to znicenie plodnosti, to jest invalidita, a na to nemá nikto právo. Cirkev to nikdy nedovolí. A okrem toho, naco? Ak je jeden den plodny, naco skodit cloveku, miesto toho, aby sme povedali - zdrz sa, clovece.

3. Dalsia otázka je velmi castá u studentov medicíny: co robit, ak je kolízia medzi zdravím matky a zdravím dietata, ktoré samá narodit. Matka uz má deti, teraz je tehotná a lekári hovoria, ze dieta môze spôsobit jej smrt. Treba vediet, ze dnes nie sú ziadne lekárske indikácie na prerusenie tehotenstva vzhladom na zdravie matky. Nic takého nejestvuje.

Mozno povedat, ze jestvujú indikácie pre opatrnost, aby sa chorá matka nestávala znovu matkou. Ale ak tu uz je dieta, nie dieta je chorobou matky. Sú tu dve osoby: chorá matka a zdravé dieta, alebo aj choré dieta. Dve osoby, ktoré treba zachranovat. Kazdé tehotenstvo nesie so sebou moznost, ze pri pôrode zomrie dieta, matka, alebo obaja. Ale obycajne nik neumiera a na celom svete sa stastne rodia deti. Choroba matky sa teda nelieci zabitím dietata, lebo choroba zostáva. Mozno dieta zabit, ale tym choroba neprestane. Lekár má zachranovat oboch, ako len môze. A dnes je to ovela lahsie nez volakedy a prakticky niet situácií, ze by dieta zomrelo pri pôrode - len velmi malé percento.Volakedy to naozaj bolo tak, ze zena, ktorá mala 4 deti, bola desatkrát tehotná. Teraz mozno rátat, ze je tolko detí, kolko tehotenstiev. Z toho napokon vyplyva potreba regulovat pôrodnost, aby dieta neprislo v nevhodnom case.

Okrem toho sú známe podmienky vyvoja dietata. Dieta mozno pred prirodzenym pôrodom vybrat z lona matky a dat ho do inkubátora. Dieta sa tak: zachráni a matka tiez. Preto dnes niet ziadnych lekárskych indikácií na zabitie dietata vzhladom na zdravie matky.

Je pravda, ze lekári klamú a ak zena chce zabit dieta, nájde sa diagnóza. Ide vsak o spolocenské indikácie - zena nechce dieta.

A preco ho nechce?

Novodoby feminizmus. Chce sa podobat muzovi, ale tym nic nezíska. Iba ak to, ze aj zeny majú dnes infarkty, ktoré sa predtym vyskytovali skoro vylucne u muzov.

HOME - Spät na »REDEMPTIO - VYKÚPENIE«

Spät k ZOZNAMU CLÁNKOV