LÁSKA K
BLÍZNEMU
O láske k
blíznemu vo vseobecnosti
Milovat Boha bez toho,
aby sme zároven nemilovali svojho blízneho,
je nemozné. To isté prikázanie,
ktoré predpisuje lásku k Bohu,
ukladá váznu povinnost bratskej
lásky. A
toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto
miluje Boha, miloval aj svojho
brata. (1 Jn
4:21).
Preto sv. Tomás
ucí, ze láska k Bohu i láska k
blíznemu vyvierajú rovnako z lásky
zvanej charitas. Lebo láska spôsobuje, ze
milujeme Boha a blízneho, lebo taká je
Bozia vôla. Taká bola aj náuka sv.
Jána Evanjelistu.
Sv. Hieronym
spomína, ze ked sa ho raz jeho uceníci
opytali preco tak casto odporúca bratskú
lásku, tento sväty apostol odpovedal: Lebo
je to Pánov príkaz, a ak sa ten jediny
zachováva, stací to. - Quia praeceptum
Domini est; et si solum fiat, sufficit.
Sv. Katarína z
Genoy raz povedala Pánovi: „Môj
Boze, prikazujes mi milovat svojho blízneho. A ja
nemôzem milovat nic, len teba." Jezis jej
odpovedal: „Moje dieta, ten, kto mna miluje,
miluje vsetko to, co ja milujem."
A naozaj, ak niekoho
milujeme, milujeme tiez jeho príbuznych, jeho
sluzobníkov, jeho záluby, by i jeho saty,
lebo vieme, ze ich miluje. A preco milujeme svojho
blíznych? Pretoze Boh ich miluje.
Preto sv. Ján
hovorí: Ak
niekto povie: "Milujem Boha," a nenávidí
svojho brata, je
luhár. (1
Jn 4:20)
Tak ako
nenávist k nasim bratom a sestrám je
nezlúcitelná s láskou k Bohu, tak
akykolvek úkon lásky vykonany pre nich
Jezis Kristus príjme akoby bol vykonany pre neho
samého. Vykupitel hovorí:
Veru,
hovorím vám: cokolvek ste urobili
jednému z tychto mojich najmensích bratov,
mne ste urobili.
(Mt 25:40)
Sv. Katarína z
Genoy zvykla hovorit, ze nasa láska k Bohu sa bude
merat nasou láskou k blíznemu.
Ale svätá
láska, tá krásna dcéra Boha,
potom, co väcsou castou ludstva bola vyhnaná
zo sveta, hladá si azyl v klástoroch
rehôl. Ach, co sa stane s klástorom, z
ktorého sa láska vyhnala! Tak ako peklo je
zemou nenávisti, tak raj je královstvom
lásky, kde vsetci blazení sa
navzájom milujú a kazdy sa tesí zo
stastia inych, akoby bolo jeho vlastné. Ach akym
rajom je klástor, v ktorom králuje
láska! Je rozkosou pre Boha. Zalmista
hovorí:
Aké je
dobré a milé, ked bratia zijú
pospolu. (Z 133:1)
Pán sa pozerá so zalúbením na
bratov a sestry, ktorí zijú v jednote,
ktorí sú zjednotení v jednej
vôli v sluzbe Bohu a ktorí sa snazia len o
to, aby posvätili jeden druhého a aby
jedného dna mohli byt zjednotení v zemi
blazenosti. Najväcsie chválu, akú
sväty Lukás udelil prvym krestanom bolo, ze
mali len jedno srdce a jednu dusu.
Mnozstvo veriacich
malo jedno srdce a jednu
dusu. (Sk 4:32)
Táto jednota bola ovocím modlitby Jezisa
Krista, ktory pred svojím umucením prosil
svojho vecného Otca, aby urobil jeho
uceníkov jedno skrze svätú
lásku ako on a Otec sú jedno.
Sväty Otce,
zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne,
aby boli jedno ako
my. (Jn 17:11)
Táto jednota je jednym z prvych ovocí
vykúpenia, ako sa to dá pochopit z
predpovede
Izaiása:
Vtedy bude vlk byvat s baránkom a leopard
spocívat s kozliatkom… nebudú zle
robit a nebudú skodit na celom mojom svätom
vrchu. (Iz 11:6,9)
Áno, hoci sú Jezisovi nasledovníci z
rozlicnych krajín a rozlicnych kultúr,
budú zit navzájom v mieri a kazdy sa bude
svätou láskou snazit prispôsobit sa
prianiam a sklonom inych. A ako isty autor dobre
poznamenal, co znamená reholná komunita ak
nie jednota mnohych vo vôli a túzbe, takze
tvorie iba akoby jednu osobu. To láska
zachováva jednotu, lebo nie je mozné, aby
vsetci clenovia klástora mali tie isté
záujmy. To láska zjednocuje ich srdcia a
spôsobuje, ze si nesú navzájom
bremená a je to ona, co spôsobuje, ze sa
podrobujú vôli jeden
druhého.
St. Ján
Klimakus spomína, ze v blízkosti Alexandrie
bol slávny klástor, kde, pretoze sa
navzájom milovali svätou láskou tak
srdecne, vsetci reholníci sa tesili
rajskému pokoju. Obycajne, ak niekto spozoroval
nejaky nesúlad medzi bratmi, zmieril ich
púhym znamením. Ale ak ich nebolo
mozné zmierit, obidvoch vyhnali do blízkeho
domu a ked odchádzali, povedali im, ze prebyvanie
dvoch diablov v klástore nemôze prospievat
komunite.
Ach, aká to
radost vidiet v klástore sestier, ako kazdá
chváli, pomáha a posluhuje inym a vsetky sa
navzájom milujú opravdivou bratskou
láskou. Mnísky sa nazyvajú
sestricky, lebo nimi sú nie podla krvi, ale podla
lásky, ktorá ich má v láske
spájat blizsie nez akékolvek zväzky
tela a krvi.
Sv. Jana Frantiska zo
Santal hovorí: Reholnícka, ktorá
nemá lásku, je reholníckou len podla
mena, ale nie v skutocnosti. Je sestrou podla siat, ale
nie podla srdca.
Nuz, pretoze takmer
vsetci zakladatelia a zakladatelky reholí vedeli,
ze kde niet jednoty, tam niet Boha, do posledného
dychu odporúcali svojim duchovnym detom
praktizovanie svätej lásky.
Sv. Augustín
hovorí: Ak v nejakej stavbe vidís, ze
kamene a trámy sú dobre
pospájané, vstúpis bezpecne, lebo sa
nebojís zrútenia. Ale kde murivo je
odpojené od trámov, bojís sa co i
len priblízit sa k takej stavbe. Stastny je
ten reholny dom, v ktorom sú vsetci spojení
vo svätej láske. Ale úbohy je to
klástor v ktorom je nejednota a
stranníctvo.
Sv. Hieronym
hovorí: Áno, takyto klástor nie
je Pánovym bohostánkom, ale
príbytkom Lucifera. Nie je domom spásy,
ale zatratenia. Naco sú bohatstvá a
velkolepost, nádherny kostol a pekná
záhrada klástoru, z ktorého
vyprchala jednota a láska? Taky klástor je
peklom, kde, ak sa chce zabránit napredovaniu
rivalov, jedna strana hádze spinu na druhú.
Stále v nom vzrastajú podozrenia a
neznásanlivost, naplnajú mysle,
vylievajú sa v rozhovoroch a
zamestnávajú mysle reholnícok pri
rozjímaní, omsi a sv.
Prijímaní. Preto môzeme zvolat:
Úbohé modlitby, úbohé omse,
úbohé sv. Prijímania! Jednym slovom,
kde niet lásky, tam niet uzobranosti, niet pokoja,
niet Boha.
Drahá sestra,
ak v tvojom klástore jestvujú podelenia,
hod sa pred Pána a v jeho prítomnosti
prelievaj krvavé slzy a vrúcne prosby, aby
svojou vsemohúcou rukou uzdravil zlo. Lebo ak sa
do klástora vlúdi duch podelenia,
môze byt zniceny iba rukou vsemohúcnosti. Ak
by ti bolo mozné nastolit pokoj, snaz sa z celej
svojej sily a za kazdú cenu vykonat také
velké dobro. Ale ak urovnanie rozporov by bolo nad
tvoje schopnosti, je tvojou povinnostou zostat aspon
neutrálnou a zareagovat, ako proti samej smrti,
proti kazdému úkonu, ktory by mohol dat
cítit ducha stranníckosti.
Pamätaj vsak, ze
nemám na mysli postavit sa proti tym horlivym
reholníckam, ktoré bránia
zachovávanie pravidiel, a ktoré
rázne odporujú vsemoznym zneuzitiam.
Ktokolvek hladá dobro komunity, patrí k
strane Jezisa Krista. Dal by Pán Boh, aby
kazdá patrila do tejto strany. Drahá
sestra, ak by si niekedy videla zavádzat
zneuzívanie do rehole, vyzyvam ta, aby si sa
spojila s horlivymi a nikdy sa nebála
obránit Boziu vec, aj keby si zostala
samotná. Pán odmení tvoju snahu o
zachovávanie reholnych pravidiel. Správat
sa bezstarostne a byt lahostajnou vzhladom na uvolnenie a
zanedbávanie disciplíny nie je ani cnost
ani pokora, ale je ovocím zbabelosti, vlaznosti a
nedostatku Bozej lásky.
Nuz,
reholnícky, ktoré odsudzujem, sú
tie, ktoré sa pridrziavajú
stranníckosti pre svoje vlastné
záujmy, alebo pre svoje osobitné
priatelstvá, alebo pre znicenie rivalov, alebo
pretoze preto, ze chcú vrátit
urázku. Ziadam ta, aby si sa chránila
takychto skupín hoci pre svoju neutralitu ti
budú vycítat, ze si nevdacná, zle
nasmerovaná, alebo ze más
prízemného ducha, alebo ta pozbavia
úradu a natrvalo ta odsunú do nemilosti.
Aby si podporila lásku a vseobecny pokoj,
musís obetovat vsetky svoje
záujmy.
Ked niektorí
biskupi chceli, aby sa sv. Gregor Naziánsky stal
patriarchom, zatialco ostatní odmietali podriadit
sa jeho autorite, svätec, aby zahojil ich rozpor,
zvolal: „Bratia, chcem vás vidiet v mieri a
ak je na zmierenie potrebné zrieknutie sa mojej
hodnosti patriarchu, som ochotny zrieknut sa svojho
stolca." Potom sa vzdal svojho biskupského stolca
v Konstantínopole a utiahol sa do
samoty.
Pohovorme si vsak v
podrobnostiach o prostriedkoch, ktoré má
sestricka pouzívat, aby sa u jej sestier v reholi
zachovala láska. Musí nasledovat radu
Apostola svojim uceníkom:
Ako Bozí
vyvolenci, svätí a milovaní, oblecte
si hlboké
milosrdenstvo.
(Kol 3:12) Tak ako reholnícka vzdy nosí
habit a ako jej celé telo je ním zaodiate,
tak má byt zaodiata a obklopená
láskou vo vsetkych svojich skutkoch. Oblecte si
hlboké milosrdenstvo. Reholnícka nielenze
má byt zaodiata láskou, ale hlbokou
láskou, cize má milovat kazdú svoju
sestru akoby pre kazdú mala tú najneznejsiu
lásku. Ked je niekto niekomu silne nakloneny,
tesí sa z ich úspechu a place nad ich
nestastím akoby bolo jeho vlastné.
Neustále sa snazí zveladovat ich stastie,
bránit ich dobré meno pred
poskvrnením, ospravedlnit chyby, ktoré
prípadne urobili, a oslávit kazdy dobry
skutok, ktory urobili. Nuz to, co je úcinkom
vásne u svetskych ludí, malo by byt
ovocím svätej lásky u
reholníkov.
Praktizovanie
lásky v myslienkach a citoch
Láska
uskutocnovaná v
slovách
Láska
uskutocnovaná skutkami a voci komu sa
má preukazovat