R
Z diel sv. Alfonza Liguori
V
OPRAVDIVÁ NEVESTA JEZISA KRISTA - XII. kapitola

Láska k blíznemu - vo vseobecnosti

"A"

 

PREDHOVOR AUTORA

[sv. Alfonza ku knihe Pravá nevesta Jezisa Krista, z ktorej je táto stat vybratá]

Toto dielo, ako je to mozné vidiet [Pravá nevesta Jezisa Krista], je vlastne venované reholnym sestrám. Ale treba si uvedomit, ze ak zoberieme tych pár vecí, ktoré patria vylucne len reholníckam, vsetky ostatné veci nálezia aj reholníkom, pretoze pojednávajú o reholnej poslusnosti, základnej disciplíne a dokonalosti reholného stavu. A prislúchajú aj ludom zijúcim vo svete, kedze sa tykajú praktizovania krestanskych cností.

Ku kazdej kapitole som pripojil modlitby, pretkané zboznymi vzdychmi, pretoze si uvedomujem, ze pre reholnícky snaziace sa o dokonalost sú velmi vhodné. A právom, nakolko sv. Dionyz Areopagita hovorí, ze bozská láska spocíva viac v úkonoch srdca ako v chápaní rozumu. V inych ludskych vedách poznanie produkuje lásku, ale vo vede svätych naopak, láska produkuje poznanie. Kto viac miluje Boha, viac ho pozná. Nuz to, co nás spája s Bohom a obohacuje nás zásluhami pre vecny zivot, nie sú vlastne púhe myslienky, ale úkony srdca.

 

LÁSKA K BLÍZNEMU

 

O láske k blíznemu vo vseobecnosti

Milovat Boha bez toho, aby sme zároven nemilovali svojho blízneho, je nemozné. To isté prikázanie, ktoré predpisuje lásku k Bohu, ukladá váznu povinnost bratskej lásky. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. (1 Jn 4:21).

Preto sv. Tomás ucí, ze láska k Bohu i láska k blíznemu vyvierajú rovnako z lásky zvanej charitas. Lebo láska spôsobuje, ze milujeme Boha a blízneho, lebo taká je Bozia vôla. Taká bola aj náuka sv. Jána Evanjelistu.

Sv. Hieronym spomína, ze ked sa ho raz jeho uceníci opytali preco tak casto odporúca bratskú lásku, tento sväty apostol odpovedal: Lebo je to Pánov príkaz, a ak sa ten jediny zachováva, stací to. - Quia praeceptum Domini est; et si solum fiat, sufficit.

Sv. Katarína z Genoy raz povedala Pánovi: „Môj Boze, prikazujes mi milovat svojho blízneho. A ja nemôzem milovat nic, len teba." Jezis jej odpovedal: „Moje dieta, ten, kto mna miluje, miluje vsetko to, co ja milujem."

A naozaj, ak niekoho milujeme, milujeme tiez jeho príbuznych, jeho sluzobníkov, jeho záluby, by i jeho saty, lebo vieme, ze ich miluje. A preco milujeme svojho blíznych? Pretoze Boh ich miluje.

Preto sv. Ján hovorí: Ak niekto povie: "Milujem Boha," a nenávidí svojho brata, je luhár. (1 Jn 4:20)

Tak ako nenávist k nasim bratom a sestrám je nezlúcitelná s láskou k Bohu, tak akykolvek úkon lásky vykonany pre nich Jezis Kristus príjme akoby bol vykonany pre neho samého. Vykupitel hovorí: Veru, hovorím vám: cokolvek ste urobili jednému z tychto mojich najmensích bratov, mne ste urobili. (Mt 25:40)

Sv. Katarína z Genoy zvykla hovorit, ze nasa láska k Bohu sa bude merat nasou láskou k blíznemu.

Ale svätá láska, tá krásna dcéra Boha, potom, co väcsou castou ludstva bola vyhnaná zo sveta, hladá si azyl v klástoroch rehôl. Ach, co sa stane s klástorom, z ktorého sa láska vyhnala! Tak ako peklo je zemou nenávisti, tak raj je královstvom lásky, kde vsetci blazení sa navzájom milujú a kazdy sa tesí zo stastia inych, akoby bolo jeho vlastné. Ach akym rajom je klástor, v ktorom králuje láska! Je rozkosou pre Boha. Zalmista hovorí: Aké je dobré a milé, ked bratia zijú pospolu. (Z 133:1) Pán sa pozerá so zalúbením na bratov a sestry, ktorí zijú v jednote, ktorí sú zjednotení v jednej vôli v sluzbe Bohu a ktorí sa snazia len o to, aby posvätili jeden druhého a aby jedného dna mohli byt zjednotení v zemi blazenosti. Najväcsie chválu, akú sväty Lukás udelil prvym krestanom bolo, ze mali len jedno srdce a jednu dusu. Mnozstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dusu. (Sk 4:32) Táto jednota bola ovocím modlitby Jezisa Krista, ktory pred svojím umucením prosil svojho vecného Otca, aby urobil jeho uceníkov jedno skrze svätú lásku ako on a Otec sú jedno. Sväty Otce, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. (Jn 17:11) Táto jednota je jednym z prvych ovocí vykúpenia, ako sa to dá pochopit z predpovede Izaiása: Vtedy bude vlk byvat s baránkom a leopard spocívat s kozliatkom… nebudú zle robit a nebudú skodit na celom mojom svätom vrchu. (Iz 11:6,9) Áno, hoci sú Jezisovi nasledovníci z rozlicnych krajín a rozlicnych kultúr, budú zit navzájom v mieri a kazdy sa bude svätou láskou snazit prispôsobit sa prianiam a sklonom inych. A ako isty autor dobre poznamenal, co znamená reholná komunita ak nie jednota mnohych vo vôli a túzbe, takze tvorie iba akoby jednu osobu. To láska zachováva jednotu, lebo nie je mozné, aby vsetci clenovia klástora mali tie isté záujmy. To láska zjednocuje ich srdcia a spôsobuje, ze si nesú navzájom bremená a je to ona, co spôsobuje, ze sa podrobujú vôli jeden druhého.

St. Ján Klimakus spomína, ze v blízkosti Alexandrie bol slávny klástor, kde, pretoze sa navzájom milovali svätou láskou tak srdecne, vsetci reholníci sa tesili rajskému pokoju. Obycajne, ak niekto spozoroval nejaky nesúlad medzi bratmi, zmieril ich púhym znamením. Ale ak ich nebolo mozné zmierit, obidvoch vyhnali do blízkeho domu a ked odchádzali, povedali im, ze prebyvanie dvoch diablov v klástore nemôze prospievat komunite.

Ach, aká to radost vidiet v klástore sestier, ako kazdá chváli, pomáha a posluhuje inym a vsetky sa navzájom milujú opravdivou bratskou láskou. Mnísky sa nazyvajú sestricky, lebo nimi sú nie podla krvi, ale podla lásky, ktorá ich má v láske spájat blizsie nez akékolvek zväzky tela a krvi.

Sv. Jana Frantiska zo Santal hovorí: Reholnícka, ktorá nemá lásku, je reholníckou len podla mena, ale nie v skutocnosti. Je sestrou podla siat, ale nie podla srdca.

Nuz, pretoze takmer vsetci zakladatelia a zakladatelky reholí vedeli, ze kde niet jednoty, tam niet Boha, do posledného dychu odporúcali svojim duchovnym detom praktizovanie svätej lásky.

Sv. Augustín hovorí: Ak v nejakej stavbe vidís, ze kamene a trámy sú dobre pospájané, vstúpis bezpecne, lebo sa nebojís zrútenia. Ale kde murivo je odpojené od trámov, bojís sa co i len priblízit sa k takej stavbe. Stastny je ten reholny dom, v ktorom sú vsetci spojení vo svätej láske. Ale úbohy je to klástor v ktorom je nejednota a stranníctvo.

Sv. Hieronym hovorí: Áno, takyto klástor nie je Pánovym bohostánkom, ale príbytkom Lucifera. Nie je domom spásy, ale zatratenia. Naco sú bohatstvá a velkolepost, nádherny kostol a pekná záhrada klástoru, z ktorého vyprchala jednota a láska? Taky klástor je peklom, kde, ak sa chce zabránit napredovaniu rivalov, jedna strana hádze spinu na druhú. Stále v nom vzrastajú podozrenia a neznásanlivost, naplnajú mysle, vylievajú sa v rozhovoroch a zamestnávajú mysle reholnícok pri rozjímaní, omsi a sv. Prijímaní. Preto môzeme zvolat: Úbohé modlitby, úbohé omse, úbohé sv. Prijímania! Jednym slovom, kde niet lásky, tam niet uzobranosti, niet pokoja, niet Boha.

Drahá sestra, ak v tvojom klástore jestvujú podelenia, hod sa pred Pána a v jeho prítomnosti prelievaj krvavé slzy a vrúcne prosby, aby svojou vsemohúcou rukou uzdravil zlo. Lebo ak sa do klástora vlúdi duch podelenia, môze byt zniceny iba rukou vsemohúcnosti. Ak by ti bolo mozné nastolit pokoj, snaz sa z celej svojej sily a za kazdú cenu vykonat také velké dobro. Ale ak urovnanie rozporov by bolo nad tvoje schopnosti, je tvojou povinnostou zostat aspon neutrálnou a zareagovat, ako proti samej smrti, proti kazdému úkonu, ktory by mohol dat cítit ducha stranníckosti.

Pamätaj vsak, ze nemám na mysli postavit sa proti tym horlivym reholníckam, ktoré bránia zachovávanie pravidiel, a ktoré rázne odporujú vsemoznym zneuzitiam. Ktokolvek hladá dobro komunity, patrí k strane Jezisa Krista. Dal by Pán Boh, aby kazdá patrila do tejto strany. Drahá sestra, ak by si niekedy videla zavádzat zneuzívanie do rehole, vyzyvam ta, aby si sa spojila s horlivymi a nikdy sa nebála obránit Boziu vec, aj keby si zostala samotná. Pán odmení tvoju snahu o zachovávanie reholnych pravidiel. Správat sa bezstarostne a byt lahostajnou vzhladom na uvolnenie a zanedbávanie disciplíny nie je ani cnost ani pokora, ale je ovocím zbabelosti, vlaznosti a nedostatku Bozej lásky.

Nuz, reholnícky, ktoré odsudzujem, sú tie, ktoré sa pridrziavajú stranníckosti pre svoje vlastné záujmy, alebo pre svoje osobitné priatelstvá, alebo pre znicenie rivalov, alebo pretoze preto, ze chcú vrátit urázku. Ziadam ta, aby si sa chránila takychto skupín hoci pre svoju neutralitu ti budú vycítat, ze si nevdacná, zle nasmerovaná, alebo ze más prízemného ducha, alebo ta pozbavia úradu a natrvalo ta odsunú do nemilosti. Aby si podporila lásku a vseobecny pokoj, musís obetovat vsetky svoje záujmy.

Ked niektorí biskupi chceli, aby sa sv. Gregor Naziánsky stal patriarchom, zatialco ostatní odmietali podriadit sa jeho autorite, svätec, aby zahojil ich rozpor, zvolal: „Bratia, chcem vás vidiet v mieri a ak je na zmierenie potrebné zrieknutie sa mojej hodnosti patriarchu, som ochotny zrieknut sa svojho stolca." Potom sa vzdal svojho biskupského stolca v Konstantínopole a utiahol sa do samoty.

Pohovorme si vsak v podrobnostiach o prostriedkoch, ktoré má sestricka pouzívat, aby sa u jej sestier v reholi zachovala láska. Musí nasledovat radu Apostola svojim uceníkom: Ako Bozí vyvolenci, svätí a milovaní, oblecte si hlboké milosrdenstvo. (Kol 3:12) Tak ako reholnícka vzdy nosí habit a ako jej celé telo je ním zaodiate, tak má byt zaodiata a obklopená láskou vo vsetkych svojich skutkoch. Oblecte si hlboké milosrdenstvo. Reholnícka nielenze má byt zaodiata láskou, ale hlbokou láskou, cize má milovat kazdú svoju sestru akoby pre kazdú mala tú najneznejsiu lásku. Ked je niekto niekomu silne nakloneny, tesí sa z ich úspechu a place nad ich nestastím akoby bolo jeho vlastné. Neustále sa snazí zveladovat ich stastie, bránit ich dobré meno pred poskvrnením, ospravedlnit chyby, ktoré prípadne urobili, a oslávit kazdy dobry skutok, ktory urobili. Nuz to, co je úcinkom vásne u svetskych ludí, malo by byt ovocím svätej lásky u reholníkov.

Praktizovanie lásky v myslienkach a citoch

Láska uskutocnovaná v slovách

Láska uskutocnovaná skutkami a voci komu sa má preukazovat

Sv. Alfonz dosiahol 64 rokov, ked publikoval knihu Pravá nevesta Jezisa Krista (z ktorej je táto stat), ktorá sa objavila v roku 1760. V tom case dosiahol uz velkú ucenost a svätost. Dúfame, ze coskoro hore uvedenú stat vydáme aj v malickej knizke. 
Z diel sv. Alfonza Liguori
HOME - »REDEMPTIO - VYKÚPENIE«