R
Z diel sv. Alfonza Liguori
V
OPRAVDIVÁ NEVESTA JEZISA KRISTA - XII. kapitola

Láska k blíznemu - v myslienkach

"B"

 

PREDHOVOR AUTORA

[sv. Alfonza ku knihe Pravá nevesta Jezisa Krista, z ktorej je táto stat vybratá]

Toto dielo, ako je to mozné vidiet [Pravá nevesta Jezisa Krista], je vlastne venované reholnym sestrám. Ale treba si uvedomit, ze ak zoberieme tych pár vecí, ktoré patria vylucne len reholníckam, vsetky ostatné veci nálezia aj reholníkom, pretoze pojednávajú o reholnej poslusnosti, základnej disciplíne a dokonalosti reholného stavu. A prislúchajú aj ludom zijúcim vo svete, kedze sa tykajú praktizovania krestanskych cností.

Ku kazdej kapitole som pripojil modlitby, pretkané zboznymi vzdychmi, pretoze si uvedomujem, ze pre reholnícky snaziace sa o dokonalost sú velmi vhodné. A právom, nakolko sv. Dionyz Areopagita hovorí, ze bozská láska spocíva viac v úkonoch srdca ako v chápaní rozumu. V inych ludskych vedách poznanie produkuje lásku, ale vo vede svätych naopak, láska produkuje poznanie. Kto viac miluje Boha, viac ho pozná. Nuz to, co nás spája s Bohom a obohacuje nás zásluhami pre vecny zivot, nie sú vlastne púhe myslienky, ale úkony srdca.

 

LÁSKA K BLÍZNEMU

 

Praktizovanie lásky v myslienkach a citoch

I.

Aby si mohla praktizovat lásku v myslienkach, najprv sa snaz odstránit vsetke unáhlené posudzovania, podozrenia a pochybnosti.

Prechovávat unáhlenú pochybnost ohladom druhého je chybou. Pripústat si pozitívne podozrenie je väcsou chybou. A bez dostatocnych dôvodov usudzovat o inom, ze zhresil, je este väcsím zlocinom pred Bohom.

Kto unáhlene posudzuje blízneho, bude prísne súdeny. Nesúdte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdit vy, tak budú súdit aj vás. (Mt 7:1)

Avsak, hoci je hriechom usudzovat bez solídnych dôvodov na zlo u inych, predsa nie je porusením Bozieho zákona podozrievat, alebo dokonca usudzovat u nich na zlo, ked máme isté dôvody pre takéto podozrenie, alebo úsudky. Predsa, najistejsím pravidlom a zároven najviac odopovedajúcim láske je mysliet dobre o vsetkych a umlcat vsetky takéto posudzovania a podozrenia. Láska… nemyslí na zlé. (1 Kor 13:4n), hovorí Apostol. Ale toto pravidlo nie je pre reholnícky, ktoré sú v úrade predstavenej, alebo magistry noviciek. Pretoze, aby zabránili zlu, je ich povinnostou podozrievat, kedykolvek sú dôvody na podozrenie. Ale ak z titulu svojho úradu nie si viazaná naprávat inych, snaz sa vzdy usudzovat blahoprajne o vsetkych svojich sestrách.

Sv. Jana Frantiska zo Santal zvykla hovorit: Ak by si náhodou omylom chválila u inych cosi, co je hodné pokarhania, nebudes mat nikdy dôvod lutovat za svoj omyl. Sv. Augustín hovorí: Láska neziali, ak omylom myslí dobre o tom, co je zlé. - Charitas non se multum dolet errare, cum bene credit etiam de malo.

Sv. Katarína z Bolone raz povedala: Vela rokov som zila v reholi a nikdy som si nemyslela nic zlé o ziadnej zo svojich sestier, lebo viem, ze osoba, ktorá sa zdá byt nedokonalá, môze byt Bohu drahsia nez iná, ktorej správanie je ovela príkladnejsie.

Dávaj si teda pozor, aby si nemala zálubu v pozorovaní chyb a zálezitostí inych, ani nenapodobnuj príklad tych, ktoré chodia a pytajú sa, co iné o nich hovoria, cím si naplnajú mysel podozreniami a srdcia trpkostou a neznásanlivostou. Nepocúvaj tych, co ti hovoria, ze iní hovorili o tvojich chybách a nepytaj sa ich na mená tych, ktorí ta ohovorili. V takychto historkách je obycajne vela zvelicovania. Nech tvoje správanie je také, aké od vsetkych zasluhuje chválu, ale neber ohlad na to, co sa o tebe hovorí.

Ked ti povedia, ze niekto ta obvinil z nejakej chyby, tvoja odpoved nech je, ze iní ta len málo poznajú, a ze ak by si boli vedomí vsetkych tvojich nedostatkov, povedali by o tebe ovela viac. Alebo povedz, ze iba Boh je tvojím sudcom.

II.

Ked blízneho navstívi nemoc, strata, alebo iná pohroma, láska nás núti lutovat jeho nestastie, prinajmenej rozhodnou vôlou. Hovorím vyssou vôlou, lebo vzdy sa objaví ziadostivost, aby mala urcitú zálubu, ked pocuje, ze nejaké nestastie dopadlo na nepriatela. Ale táto záluba nie je hriesna dokial sa jej odporuje vôlou. Kedykolvek sa nizsia ziadostivost snazí primät vôlu, aby sa radovala z nestastia inych, nevsímaj si jej zlocinné nahováranie viac, nez by si si vsímala psa, ktory steká bez príciny, ale vôlou, ktorá je vyssie [nez ziadostivost], snaz sa vzbudit si city lútosti nad ich nestastím.

Niekedy je naozaj dovolené radovat sa z dobrych nasledkov, ktoré pravdepodobne vyjdu z docasného zármutku inych. Nie je napríklad zakázané byt rád z dôvodu jeho obrátenia, alebo ukoncenia pohorsenia, ak notorického a zatvrdilého hriesnika navstívila choroba. Avsak, ak nás urazil, radost spôsobená jeho nemocou môze byt práve tak ovocím vásne ako horlivosti.

III.

Láska nás núti radovat sa z dobra blízneho a odhánat závist, ktorá spocíva v pocite zialu nad dobrom inych, ako keby bolo prekázkou násmu vlastnému.

Podla sv. Tomása, clovek môze zialit nad dobrom inych styroma spôsobami:

Po prvé, ked badá, ze ich postup je skodlivy jemu alebo inym. A ak utrpená strata je nespravodlivá, jeho smútok nie je závistou a môze byt bez viny.

Casto sa môze stat, hovorí sv. Gregor, ze sa tesíme z nestastia nepriatela bez toho, aby sme stratili lásku. A bez toho, aby sme si spôsobili vinu závisti, cítime zial pri jeho povysení vidiac, ze jeho pádom iní budú spravodlivo povysení, a obávajúc sa, ze jeho úspechom mnohí budú nespravodlivo utlácaní.

Za druhé, ked clovek smúti nie preto, ze iní sú úspesní, ale preto, ze on sám nie je tiez taky úspesny. Tento smútok nie je závistou, ale naopak, je úkonom cnosti, ked sa tyka duchovnych dobier.

Za tretie, ked smúti nad úspechom inych, pretoze ich pokladá za nehodnych toho. A tento smútok nie je hriesny, ked verí, ze prednosti, hodnosti alebo bohatstvá, ktoré dosiahli, budú na skodu ich spásy.

Za stvrté, ked clovek smúti nad úspesnostou inych, pretoze je to prekázka pre jeho vlastné napredovanie. Toto je závist a nemá sa jej venovat pozornost. Kniha Múdrosti hovorí, ze závistlivci napodobnujú diabla, ktory naviedol nasich prvych rodicov na hriech, lebo bol zarmúteny vidiac ich urcenych pre nebeské královstvo, z ktorého on sám bol vyhnany. Závistou diabla vsak prisla na svet smrt, skúsia ho tí, co sú jeho koristou. (Múd 2:24)

Ale láska spôsobuje, ze stastie alebo nestastie inych povazujeme akoby bolo nase vlastné.

Modlitba

Ach, môj Vykupitel, aky som ti nepodobny! Bol si cely láskavy k svojim prenasledovatelom. Ja som zatrpknuty a nenávistny k svojmu blíznemu. Ty si sa modlil s takou láskou za tych, ktorí ta krizovali a ja okamzite hladám pomstu tym, ktorí ma urázajú.

Odpust mi, môj Jezis. Uz nechcem byt tym, cím som bol doteraz. Daj mi silu milovat robit dobro vsetkym, ktorí mi ublizujú. Neprenechaj ma, ó Pane, mojim vásnam. Ach, aké peklo by to bolo pre mna, keby som mal byt znovu odlúceny od teba a pozbaveny tvojho priatelstva potom, co som prijal tolké tvoje milosti. Pre krv, ktorú si za mna vylial, nepripust také oddelenie.

Vecny Otce, pre zásluhy tvojho Syna, nedopust, aby som sa stal tvojím nepriatelom. Ak by si videl, ze ta jedného dna urazím, zober mi zivot teraz, ked dúfam, ze som v stave milosti. O Boze lásky, daj mi svoju lásku! Ó nekonecná Moc, príd mi na pomoc! Ó nekonecné Milosrdenstvo, zlutuj sa nado mnou! Ó nekonecné Dobro, pritiahni ma celkom k sebe! Milujem ta, Ó Najvyssie Dobro!

Ó Matka Bozia, pros za mna Jezis! Tvoja ochrana je mojou nádejou.

Sv. Alfonz dosiahol 64 rokov, ked publikoval knihu Pravá nevesta Jezisa Krista (z ktorej je táto stat), ktorá sa objavila v roku 1760. V tom case dosiahol uz velkú ucenost a svätost. Dúfame, ze coskoro hore uvedenú stat vydáme aj v malickej knizke. 
Z diel sv. Alfonza Liguori
HOME - »REDEMPTIO - VYKÚPENIE«