R
Z diel sv. Alfonza Liguori
V
OPRAVDIVÁ NEVESTA JEZISA KRISTA - XII. kapitola

Láska k blíznemu - v slovách

"C"

 

PREDHOVOR AUTORA

[sv. Alfonza ku knihe Pravá nevesta Jezisa Krista, z ktorej je táto stat vybratá]

Toto dielo, ako je to mozné vidiet [Pravá nevesta Jezisa Krista], je vlastne venované reholnym sestrám. Ale treba si uvedomit, ze ak zoberieme tych pár vecí, ktoré patria vylucne len reholníckam, vsetky ostatné veci nálezia aj reholníkom, pretoze pojednávajú o reholnej poslusnosti, základnej disciplíne a dokonalosti reholného stavu. A prislúchajú aj ludom zijúcim vo svete, kedze sa tykajú praktizovania krestanskych cností.

Ku kazdej kapitole som pripojil modlitby, pretkané zboznymi vzdychmi, pretoze si uvedomujem, ze pre reholnícky snaziace sa o dokonalost sú velmi vhodné. A právom, nakolko sv. Dionyz Areopagita hovorí, ze bozská láska spocíva viac v úkonoch srdca ako v chápaní rozumu. V inych ludskych vedách poznanie produkuje lásku, ale vo vede svätych naopak, láska produkuje poznanie. Kto viac miluje Boha, viac ho pozná. Nuz to, co nás spája s Bohom a obohacuje nás zásluhami pre vecny zivot, nie sú vlastne púhe myslienky, ale úkony srdca.

 

LÁSKA K BLÍZNEMU

 

Láska uskutocnovaná v slovách

 

I.

Aby si mohla praktizovat bratskú lásku v slovách, musís sa zdrzovat predovsetkym kazdého druhu ohovárok. Duch Sväty hovorí: Klebetár poskvrnuje seba samého, preto ho kazdy nenávidí. (Sir 21:31) Áno, stane sa predmetom nenávisti Bohu i ludom, a dokonca aj tym, ktorí pre svoje pobavenie mu tlieskajú a povzbudzujú jeho zákernú rec. Aj oni ho umlcia, lebo sa budú oprávnene bát, ze ako v ich prítomnosti oklebetil inych, tak pred druhymi oklebetí ich.

Sv. Hieronym hovorí, ze niektorí sa zriekli inych vásní, ale nemôzu sa zdrzat ohovárania. Tí, co zanechali iné hriechy, neprestávajú upadat do hriechu ohovárania. - Qui ab aliis vitiis recesserunt, in istud tamen incidunt. Dal by Boh, aby sa ani v klástoroch nenasli reholnícky, ktorych jazyky sú také ostré, ze nemôzu hovorit bez toho, aby neposkodili niecie meno. Takéto osoby by mali vyhnat zo vsetkych klástorov, alebo prinajmenej ich oddelit od spolocnosti ich sestier. Lebo rozbíjajú uzobranost, mlcanie, zboznost a pokoj v celej komunite. Jednym slovom, sú zruinovaním reholnych domov.

Nedaj Boh, aby také neláskavé reholnícky stihol osud istého ociernovaca, ktory, podla Tomása Cantiprantensis, zomrel v zúrivych záchvatoch rozhryzúc si jazyk zubami.

Sv. Bernard hovorí o inom ociernovacovi, ktory sa pokúsil poskvrnit dobré meno sv. Malachy. Jeho jazyk okamzite opuchol a zaplavil sa cervami. V tomto úbohom stave nestastník po siedmych dnoch zomrel.

Ale aká drahá je Bohu i ludom sestricka, ktorá hovorí dobre o druhych!

Sv. Mária Magdaléna z Pazzi zvykla hovorit, ze ak by vedela o niekom, kto nikdy vo svojom zivote nehovoril zle o svojom blíznom, dala by ho kanonizovat (vyhlásit za svätého). Dávaj si pozor, aby si nikdy neutrúsila slovo, ktoré smrdí ohováraním. Zvlást sa snaz vyhnút akejkolvek neláskavosti voci svojim sestrám v reholi. Ale predovsetkym, dávaj si pozor pred kazdym vyjadrením, ktoré i v najmensom stupni môze znízit dobré meno tvojej provinciálky, spovedníka, alebo ktorejkolvek inej predstavenej. Ak o nich hovorís zle, znicís vo svojich spolocníckach ducha poslusnosti, a to tym, ze v nich umensís respekt pre úsudok a autoritu predstavenych. Ak tvoja rec vzbudí v mysli sestier podozrenie, ci predstavená nie je nerozumná vo svojich príkazoch, bude velmi tazké primät ich praktizovat poslusnost, ktorú sú povinné jej preukazovat. Tento hriech zhadzovania inych sa pácha nielen tym, ze o inych hovoríme nepravdu, zvelicovaním ich chyb, alebo vyjavovaním ich skrytych chyb, ale tiez tym, ked ich cnostné skutky predstavujeme ako chybné, alebo tym, ze im pripisujeme zlú pohnútku. Zhadzovaním je tiez, ak popierame dobré skutky inych, alebo spochybnujeme ich nárok na spravodlivú pochvalu, ktorá sa im za ne dostala. Aby sa ich ociernovanie zdalo dôveryhodnejsie, svetáci niekedy zacnú s chválou a skoncia s podrázaním. Ten clovek, povedia, má velky talent, ale je pysny. Je velmi stedry, ale je tiez velmi pomstivy.

Snaz sa, aby si o vsetkych hovorila vzdy dobre. Hovor o druhych tak, ako ty chces, aby oni hovorili o tebe.

Co sa tyka neprítomnych, zachovávaj skvelé pravidlo sv. Márie Magdalény z Pazzi: Nikdy nepovedz v ich neprítomnosti to, co by si nepovedala v ich prítomnosti.

A ak by si niekedy pocula, ze niektorá sestra hovorí zle o druhych, daj si pozor, aby si ani nepodporila jej neláskavost, ani sa nezdalo, ze sa ti páci jej rec, lebo inác budes mat úcast na jej vine. Bud ju napomen, alebo zmen predmet rozhovoru, alebo od nej odíd, alebo aspon jej vôbec nevenuj pozornost. Duch Sväty hovorí: Ohrad svoje usi trním a nepocúvaj zly jazyk. (Sir 28:28) Proti ohováraniu ohrad svoje usi trním, aby nemohlo do nich vojst. Kedykolvek teda pocujes niekoho hovorit o druhych zle, treba ukázat, aspon mlcaním, váznou tvárou, alebo sklopenymi ocami, ze sa ti takáto rec nepáci. Správaj sa vzdy takym spôsobom, aby sa nikto v budúcnosti neodvázil napadnút dobré meno iného v tvojej prítomnosti. A ak je to v tvojej moci, láska od teba ziada, aby si sa zastala osoby, ktorú ponizujú. Tvoje pery sta purpurovy pásik. (Pies 4:3) Moja nevesta, hovorí Pán, chcem mat tvoje pery ako purpurovy pásik, to znamená, ze tvoje slová musia byt plné lásky, aby si podla moznosti co najviac zakryla chyby inych, alebo aspon ospravedlnila ich úmysel, ak ich skutky nemozno ospravedlnit. Tak to hovorí sv. Gregor Nysensky: Ospravedln úmysel, ked skutok nemôzes.

Surius zaznamenáva, ze predstaveného klástora menom Konstabil nazyvali aj "Zakryvac bratov - Operimentum fratrum", lebo tento sväty reholník, kedykolvek pocul hovorit o chybách inych, snazil sa ich zakryt a ospravedlnit. Takto konala aj sv. Terézia. Sestry o nej hovorili, ze v jej prítomnosti ich dobré meno bolo v bezpecí, lebo ich vzdy bránila.

II.

Dávaj si pozor, aby si nikdy nespomenula ziadnej sestre, ze iná hovorila o nej zle, lebo donásaci tohto druhu spôsobia niekedy dlhotrvajúce hádky a neznásanlivost. Ach, aké prísne úcty budú musiet vydat Bohu donásaci! Ten, kto rozsieva rozkol, stane sa ohavnostou pre Boha. Sestoro vecí nenávidí Pán a sedmoro je pren ohavnostou: Siedmou vecou je ten, kto medzi bratmi zvady rozsieva. (Prís 6:16,19) Neláskavé slovo pochádzajúce z vásne mozno ospravedlnit. Ale ako môze Vsemohúci zniest reholnícku, ktorá rozsieva rozkol a nicí pokoj v komunite? Pocúvaj rade Ducha Svätého: Ak si pocul neprajné slovo proti blíznemu, nech umrie v tebe! (Sir 19:10) Slovo, ktoré si pocula od niekoho, nielenze má zostat zavreté v tebe, ale nech v tebe zomrie. Kto je zatvoreny na nejakom mieste, môze odtial ujst a dat sa vidiet, ale kto zomrel, nemôze uz vyjst z hrobu. Chcem povedat, dávaj si pozor a nedaj ani najmensí náznak o tom, co si pocula. Lebo ak niekedy dás nejaky náznak, slovom, gestom alebo vyrazom tváre, iné môzu z okolností usúdit o co ide, alebo aspon vázne podozrievat, ci o tom nevies.

Niektoré reholnícky, ked pocujú nieco tajné, akoby prezívali smrtelné bolesti dovtedy, dokial to nejakym spôsobom nevyjavia. Tajomstvo akoby im bolo trnom, ktory ich pichá do srdca dovtedy, dokedy ho nevyhodia von.

Ak sa dozvies o nejakej chybe spolusestry, môzes ju povedat iba predstavenym a to len vtedy, ked sa o nej musí dozvediet, aby sa zabránilo skode hroziacej pre komunitu alebo tú sestru, ktorá zlyháva.

III.

Co viac, ked sa s niekym rozprávas, dávaj pozor, aby si neurazila cítenie niektorej sestru ani gestom. Gestá, ktoré urázajú blízneho, sú proti láske ako aj tomu, co povedal Jezis Kristus: Vsetko, co chcete, aby ludia robili vám, robte aj vy im. (Mt 7:12) Pácilo by sa ti, keby teba vysmievali a ponizovali pred druhymi, ako to ty robís s touto svojou sestrou? Preco to neprestávas robit? Snaz sa teda vyhybat vysmievaniu inych, nakolko len môzes.

Mnohokrát podcenovaním, ze neide o nic vázne, vnásajú sa urcité protivenstvá, z ktorych sa potom prechádza k hádkam a ublizovaniu.

Niektoré osoby majú ducha protirecenia, pretoze bez akejkolvek potreby alebo úzitku, len aby protirecili, pústajú sa do rôznych protiotázok, ako ich práve napadne a z púhej vásne, a tak narúsajú lásku. Nehádaj sa o vec, ktorá ta netrápi. - hovorí Sirach (11:9).

Niektorá namietne: Ale ja mám dôvod. Nemôzem pocúvat cosi, co je prekrútené. Nuz pocuj, co odpovedá kardinál Belarmin: Gram lásky zavázi viac ako sto vozov plnych rozumu.

Ked sa debatuje, zvlást o veciach na ktorych málo zálezí, povedz svoj názor, ak sa chces pridat do rozhovoru, a potom sa stís beztoho, aby si ho tvrdohlavo bránila. A este lepsie bude, ak ustúpis a zjednotís sa s tym, co iné hovoria.

Blahoslaveny Egidius hovorieval, ze v takych polemikách ustúpit znamená vyhrat, lebo zostanes vyssie v cnosti a zachovás si tak aj pokoj, ktory je omnoho väcsím dobrom ako len prázdna slovná vyhra. Ak sa s tebou niekto háda, chcejúc nad tebou vyhrat, prehraj, pretoze ak urobís inác, ked si budes mysliet, ze si vyhral, prehral si.

Preto sv. Efrém hovorieval, ze nato, aby si zachoval pokoj, vzdy ustúpil v hádkach.

Bl. Jozef Kalazancius radí: Kto chce mat s bratmi v reholi pokoj, nikomu neprotirecí. - Qui in Religione pacem vult habere cum fratribus, nemini contradicat.

6.

Ba, ak milujes lásku, snaz sa byt milá a tichá so vsetkymi moznymi ludmi. Tichost je baránkovou cnostou, cnostou, v ktorej mal Jezis velké zalúbenie a preto sa chcel aj nazyvat baránkom. Ked sa rozprávas s niekym, alebo s niekym nieco vyjednávas, bud milá ku vsetkym, nielen k predstavenej a hodnostárom, ale hovorím ti, ku vsetkym a zvlást k tym sestrám, ktoré ta v minulosti urazili a ktoré sa na teba aj teraz pozerajú s krivym okom a ti odporujú, alebo sú ti prirodzene antipatické, lebo sa hrubo správajú alebo zabudli na dobro, ktoré si im urobila. Láska je trpezlivá… vsetko znása. (1 Kor 13:4) Preto ten, kto nedokáze znásat chyby blíznych, nikdy nemôze mat opravdivú lásku.

Na tejto zemi niet takého cnostného cloveka, co by nemal svoje chyby. Kolké ich más aj ty a predsa chces, aby ti iné preukazovali lásku a mali s tebou sústrast. A práve tak je potrebné, aby si aj ty mala lásku k druhym a mala sústrast pre ich chyby, ako nás k tomu povzbudzuje Apostol: Neste si vzájomne bremená. (Gal 6:2)

Vsimni si, s akou trpezlivostou matky znásajú urázky svojich detí! A preco? Lebo ich milujú. Tu sa preto vidí, ci milujes svoje sestry opravdivou láskou, ktorá tym, ze je nadprirodzená, má byt este silnejsia ako prirodzená.

S akou láskou nás Spasitel znásal hrubost a nedokonalosti svojich uceníkov celú tú dobu, co s nimi prebyval! S akou láskou znásal Judása, ze mu umyval aj nohy, aby ho obrátil. Ale, naco vôbec hovoríme o druhych? A co ty? S akou trpezlivostou ta Pán znásal az doteraz, a ty nechces znásat svoje sestry. Lekár nenávidí chorobu, ale miluje pacienta. A tak aj ty, ak más lásku, musís nenávidiet chybu, ale zároven musís milovat toho, kto ju pácha.

Ale, povie niektorá, ja neviem, co mám robit. K tej sestre mám prirodzenú antipatiu, ktorá mi nedá, aby som s nou vychádzala. Ja ti odpovedám: Maj viac ducha a viac lásky a vsetka tvoja antipatia ta prejde.

7.

Prejdime teraz na prax. Snaz sa predovsetkym chránit hnevu, nakolko je to mozné. Dalej, dávaj si pozor, aby si nepovedala nejaké nepekné slovo a chrán sa vsetkej hrubosti a povyseneckych spôsobov, lebo tieto este viac urázajú ako nepekné slová. A ak sa ti dostane nejaké pohrdavé slovo od spolusestry, ach, kiez by si to znásala. Znásaj to z lásky k Jezisovi Kristovi, ktory zniesol iné pohrdania, a to omnoho väcsie, z lásky k tebe.

Môj Boze, aká to úbohost vidiet niektoré sestry, ako kazdé ráno idú na modlitbu, casto pristupujú k svätému Prijímaniu, ale sú tak velmi citlivé a nedotklivé na kazdé trochu menej úctivé slovo a zakazdym, ked sa im venuje trochu menej pozornosti!

Ked sa sestre Márii od Nanebovstúpenia uslo nejaké nedorozumnie, ihned isla pred najsvätejsiu Sviatost a tam povedala: Zeních môj, priniesla som ti tento maly darcek a prosím ta, aby si ho prijal a odpustil tomu, kto mi ublízil.

Preco aj ty tak nerobís?

Treba vsetko zniest, aby sa nenarusila láska.

Otec Alvarez hovoril, ze cnost je slabá, dokial sa nevyskúsa zlym jednaním blízneho. Vtedy sa ukáze, ci clovek má lásku.

8.

Ked s tebou niektorá sestra hovorí so zlostou a ublizuje ti a vycíta ti nieco, milo jej odpovedz a hned sa utísi. Vlúdna odpoved krotí hnev. (Prís 15:1)

Sv. Ján Zlatoústy hovorí: Ohen nemôzes uhasit ohnom a hnev hnevom. Ak s tebou niektorá sestra rozpráva s hnevom a ty s nou s hnevom, ako ju chces utísit? Obycajne v nej len zapális hnev a aj ty urazís lásku. Odpovedz vlúdne a uvidís, ze ohen sa uhasí.

Sofronius spomína, ze dvaja mnísi zisli omylom z cesty a vosli na pole, ktoré práve zasiali. Ten, co dával pozor na to pole, ked videl, ze tam vosli, zacal ich preklínat. Spociatku boli ticho, ale ked videli, ze zacal este viac zúrit a preklínat, povedali mu: Bratku, urobili sme zle. Pre Boziu lásku, odpust nám. Ked ten clovek pocul takú pokornú odpoved, zarazil sa a sám ich zacal prosit o odpustenie za to, co urobil. A tak vstúpil do seba, ze zanechal svet a stal sa mníchom spolu s nimi.

9.

V niektorych prípadoch sa ti zdá byt primerané, by i potrebné, pokarhat urázky niektorej sestry tym, ze jej rázne odpovies, zvlást, ked si predstavenou a sestra nemá pred tebou ziadny respekt. Ale chrán sa hnevu. Pochop, ze vtedy to nie je obycajne rozum, ktory s teba rozpráva, ale vásen.

Nepopieram, ze teoreticky je mnohokrát dovolené nahnevat sa beztoho, aby clovek spáchal chybu, ako to hovorí Dávid: Hnevajte sa, ale nehreste. (Z 4:5) Ale problémom je uskutocnit toto v praxi. Prenechat sa napospas hnevu je ako sadnút na splaseného kona, ktory nerespektuje uzdu a odnesie ta, kde nevies.

Preto múdro hovorí sv. Frantisek Salesky vo svojej Filotei, ze hnutia hnevu sa musia vzdy potlácat, nech by boli pre akúkolvek spravodlivú prícinu: Je lepsie, ked sa o tebe hovorí, ze nikdy nie si zlostná, nez ze si spravodlivo zlostná.

A sv. Augustín hovorí, ze ak dovolís hnevu vojst do duse, tazko ho potom vyzenies von. Preto rázne nabáda, aby sme mu hned na zaciatku zatvorili dvere.

Isty filozof menom Agripa, ked stratil majetok, povedal: Ked som stratil majetok, nechcem stratit aj pokoj. Tak povedz aj ty, ked sa ti dostane ponízenia. Dostalo sa ti uz urázky, chces stratit aj pokoj tym, ze sa nazlostís? Ak sa nazlostís, skoda, ktorú si sama spôsobis znepokojením bude ovela väcsia, ako skoda, ktorá ti bola spôsobená urázkou.

Spomínany sv. Augustín hovorí, ze ten, kto sa nahnevá pri protivenstvách, trestá seba samého.

Rozrusit sa znamená vzdy skodu, hoci by bolo pre lútost nad spáchanou chybou, lebo, ako hovorieval sv. Alojz Gonzaga, diabol rád loví ryby v mútnej vode, ktorou je vlastne znepokojená dusa.

10.

Uz som povedal, ze ak ta niektorá sestra uráza, alebo hovorí s tebou s hnevom, musís jej odpovedat milo. Ale teraz ti hovorím, ze ak sa pri takomto stretnutí cítis znepokojená, potom je lepsie mlcat, lebo vásen ti vtedy dá vidiet, ze vsetko, co povies je správne a rozumné. Ale ked sa ti vráti pokoj, uvidís, ze to, co si povedala nebolo namieste.

Sv. Bernard hovorí: Ak je oko znepokojené hnevom, nevidí správne. - Turbatus prae ira oculus… rectum non videt. Uvedom si, ze vásen je ako cierny závoj pred ocami, ktory ti nedovolí rozlisovat medzi rovnym a krivym.

11.

Ked sa stane, ze sestra, ktorá ta urazila, príde ta poprosit o odpustenie, daj si pozor, aby si ju neprijala s tvrdou tvárou alebo jej neodpovedala ostrymi slovami, ani sa nepozeraj do zeme alebo kdesi na hviezdy. Ak sa takto budes správat, velmi urazís lásku a dás jej len dalsiu prícinu, aby si jej bola protivná. Ale hlavne, dás velké pohorsenie celému klástoru. Nie, teraz ukáz srdecnost! A ak tá sestra z pokory pred tebou klakne, aj ty si klakni. A ked sa zacne o spravedlnovat, zastav ju a povedz: Sestra moja, k comu je to dobré? Vies, ako ta mám rada a vázim si ta. Ty sa chces ospravedlnovat mne? Ja sa ti ospravedlnujem za to, ze som ti spôsobila trápenie svojou nevedomostou a nedbanlivostou, ze som ti nevenovala patricnú pozornost. Ty teda maj sústrast so mnou a odpust mi.

12.

Ak sa vsak stane, ze ty urazís alebo znechutís niektorú sestru, hned sa snaz vsemozne to dat do poriadku a odstránit z jej srdca vsetku zatrpknutost voci tebe.

Sv. Bernard hovorí: Len pokora môze uzdravit poranenú lásku. - Sola humilitas laesae caritatis reparatio est.

Niet lepsieho prostriedku na nápravu poranenej lásky ako pokorit sa. A urob to cím skôr, tym, ze sa donútis a premôzes odpor, ktory cítis. Lebo ak budes odkladat, tym viac bude rást tvoj odpor a potom to neurobís nikdy. Chápes teraz, co povedal Jezis Kristus: Ked teda prinásas dar na oltár a tam si spomenies, ze tvoj brat má nieco proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a chod sa najprv zmierit so svojím bratom; az potom príd a obetuj svoj dar. (Mt 5:23-24) Ked stojís pred oltárom, aby si priniesla svoj dar, - cize aby si pristúpila k sv. Prijímaniu, alebo bola prítomná na sv. Omsi, - a spomenies si, ze tvoj blízny má na teba tazké srdce, nechaj oltár a chod sa najprv udobrit so svojím blíznym. Treba vsak dat pozor, lebo niekedy nie je vhodné pouzit tento úkon upokorenia sa, ked usídime, ze ním opät znepokojíme osobu, ktorá sa cíti byt urazená. Bud teda pockaj na príhodnejsí cas, alebo sa ospravedln cez inú sestru a medzicasom sa jej snaz preukazovat patricnú pozornost a úctu.

Modlitba

Ó môj Boze, nepozeraj sa na moje hriechy, ale pozri sa na svojho Syna Jezisa, ktory ti obetoval svoj zivot za moje hriechy. Pre lásku Jezisa Krista zmiluj sa nado mnou a odpust mi vsetky urázky, ktoré som ti spôsobila, najmä nedostatkom lásky k blíznemu. Pane Boze, znic vo mne vsetko, co sa ti nepáci a daj mi opravdivú túzbu pácit sa ti vo vsetkom.

Ach, môj Jezis, nemám väcsiu bolest, nez ked vidím, ze som bola tolké roky vo svete a tak málo som ta milovala. Daj mi aspon trochu z toho smútku, ktory sa mal v Gecemanskej záhrade nad mojími hriechmi. Ó, kiez by som bola zomrela prv, nez som ta urazila! Utesuje ma vsak myslienka, ze mi dávas este cas ta milovat. Chcem vsetok zivot, ktory mi este ostáva, strávit tym, ze ta budem milovat.

Milujem ta, nekonecné dobro. Milujem ta, môj Vykupitel. Milujem ta, jediná láska môjho srdca. Daj, nech som celá tvoja, prv nez príde smrt. Pritiahni k sebe vsetku moju náklonnost, aby som nemilovala uz nic iné len teba.

Ale dokial zijem, láska moja, som v nebezpecí, ze ta stratím. Kedy to bude, ked ti budem môct povedat: Môj Jezis, uz ta nemôzem stratit.

Priviaz ma k sebe, ale urob to tak, aby som sa od teba uz nemohla odlúcit. Urob to pre tú lásku, ktorou si ma miloval, ked si zomieral na krízi.

Ó najsvätejsia Panna, ty si prílis drahá Bohu, on ti nic neodoprie. Vypros mi milost, aby som ho viac neurazila a aby som ho milovala celym svojím srdcom. Nic viac si neziadam.

Sv. Alfonz dosiahol 64 rokov, ked publikoval knihu Pravá nevesta Jezisa Krista (z ktorej je táto stat), ktorá sa objavila v roku 1760. V tom case dosiahol uz velkú ucenost a svätost. Dúfame, ze coskoro hore uvedenú stat vydáme aj v malickej knizke. 
Z diel sv. Alfonza Liguori
HOME - »REDEMPTIO - VYKÚPENIE«