R
Z diel sv. Alfonza Liguori
V
OPRAVDIVÁ NEVESTA JEZISA KRISTA - XII. kapitola

Láska k blíznemu - v skutkoch

"D"

 

PREDHOVOR AUTORA

[sv. Alfonza ku knihe Pravá nevesta Jezisa Krista, z ktorej je táto stat vybratá]

Toto dielo, ako je to mozné vidiet [Pravá nevesta Jezisa Krista], je vlastne venované reholnym sestrám. Ale treba si uvedomit, ze ak zoberieme tych pár vecí, ktoré patria vylucne len reholníckam, vsetky ostatné veci nálezia aj reholníkom, pretoze pojednávajú o reholnej poslusnosti, základnej disciplíne a dokonalosti reholného stavu. A prislúchajú aj ludom zijúcim vo svete, kedze sa tykajú praktizovania krestanskych cností.

Ku kazdej kapitole som pripojil modlitby, pretkané zboznymi vzdychmi, pretoze si uvedomujem, ze pre reholnícky snaziace sa o dokonalost sú velmi vhodné. A právom, nakolko sv. Dionyz Areopagita hovorí, ze bozská láska spocíva viac v úkonoch srdca ako v chápaní rozumu. V inych ludskych vedách poznanie produkuje lásku, ale vo vede svätych naopak, láska produkuje poznanie. Kto viac miluje Boha, viac ho pozná. Nuz to, co nás spája s Bohom a obohacuje nás zásluhami pre vecny zivot, nie sú vlastne púhe myslienky, ale úkony srdca.

 

LÁSKA K BLÍZNEMU

 

Láska uskutocnovaná skutkami a voci komu sa má preukazovat

I.

Ohladom lásky, ktorá sa má prejavovat skutkami, bud vzdy pripravená poslúzit svojim sestrám vo vsetkych potrebách. Niektoré sestry hovoria, ze úprimne a vrúcne milujú vsetky svoje sestry, ale nepripustia si akúkolvek nepohodlnost kvôli ziadnej z nich. Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. (1 Jn 3:18) Nato, aby sme milovali blízneho, nestací milovat ho iba slovami, ale musíme ho milovat skutkom. Vsetci svätci boli plní lásky a sústrasti voci vsetkym, ktorí potrebovali ich pomoc.

O sv. Terézii sa hovorí, ze mala vo zvyku kazdy den urobit nejaky skutok lásky pre svoje sestry a kedykolvek to nemohla urobit cez den, znazila sa to urobit v noci, aspon tym, ze ukázala svetlo sestrám, ktoré v tme prechádzali popred jej celu.

1. Dávaj almuzny tak casto, ako je to len mozné. Sväté Písmo hovorí, ze almuzny vyslobodzujú dusu zo smrti, ze ju ocistujú od hriechu a vyprosujú jej Bozie milosrdenstvo a vecnú spásu. Lepsie je konat skutky milosrdenstva ako kopit zlaté poklady. Milosrdenstvo vyslobodzuje zo smrti a ocistuje od kazdého hriechu. Tí, co preukazujú milosrdenstvo, budú sa tesit z dlhého zivota. (Tob 12:8-9)

Sv. Cyprián hovorí: Pán nic neprikazuje castejsie, ako aby sme dávali almuzny.

Pod almuznami mám na mysli nielen rozdávanie penazí alebo docasnych dobier, ale kazdy druh úlavy dany blíznemu, ktory potrebuje tvoju pomoc. Ak má niekto pozemsky majetok a vidí brata v núdzi a srdce si pred ním zatvorí, ako v nom môze ostávat Bozia láska? (1 Jn 3:17)

Ak reholnícka pomáha svojim spolocníckam v ich námahách, robí úkon lásky, ktory sa Bohu velmi lúbi.

Reholnícka sv. Teodora sa snazila pomôct vsetkym svojim sestrám pri vykonávaní povinností ich úradu, ale dávala si pozor, aby nikdy od nikoho nehladala pomoc pri vykonávaní svojich povinností.

Sv. Mária Magdaléna z Pazzi nielenze pomáhala svojim sestrám vo vykonávaní najtazsích prác, ale ponúkala sa, ze sama urobí práve tie najtazsie práce. Preto sa zvyklo v klástore hovorit, ze robí za styroch. Snaz sa co najviac napodobnovat jej jednanie, a ked si premozená námahou, pozri sa na svojho Zenícha ako nesie kríz a objím radostne kazdú novú prácu, ktorú budú vyzadovat tvoje povinnosti. Pomoc, ktorú dostanes od Boha, bude úmerná pomoci, ktorú si venovala svojim spolocníckam. Akou mierou budete merat vy, takou sa nameria aj vám. (Mt 7:2)

Preto sv. Ján Zlatoústy hovorí, ze praktizovanie lásky je mocnym prostriedkom na získanie velkych Bozích milostí. Hovorí: Dávanie almuzien je najvynosnejsie remeslo.

Sv. Magdaléna z Pazzi zvykla hovorit, ze sa cítila stastnejsie, ked pomáhala blíznemu, ako ked bola uchvátená v kontemplácii. Pretoze, hovorí, ked som uchvátená v kontemplácii, Boh pomáha mne, ale ked ja ulahcujem námahy blíznemu, vtedy ja pomáham Bohu. Nás Vykupitel to prehlásil, ze co robíme bratovi alebo sestre, robíme jemu.

Ale ked pomáhas blíznemu nemás ocakávat ani vdaku, ani náhradu. Mal by si sa dokonca radovat, ked za svoju láskavost nedostanes nic iné len nevsímavost a pohanenie. Lebo potom budes mat z toho dvojaky úzitok.

Pripustit rozumné ziadosti inych je úkonom lásky. Ale ak by ta sestra ziadala, aby si zanechala svoje poboznosti a zabávala ju svojou konverzáciou, más odmietnut jej ziadost a venovat sa svojim poboznostiam. Láska je usporiadaná, preto poskodit duchovnému napredovaniu u seba alebo spolusestry, nie je láskou.

II.

Najdokonalejsia láska spocíva v horlivosti o duchovné dobro blízneho, lebo poslúzit v duchovnych potrebách inému clovekovi, alebo zveladit jeho duchovnú úroven, o tolko prevysuje lásku prejavenú jeho telu o kolko dôstojnost duse prevysuje nízku úroven tela.

Láska k dusi sa prevádza v prvom rade napravovaním chyb blízneho. Sv. Jakub prehlasuje, ze „ten, kto vráti hriesnika z jeho bludnej cesty, zachráni jeho dusu od smrti a zakryje mnozstvo hriechov". (Jak 5:20)

Na druhej strane, sv. Augustín hovorí, ze ten kto si vidí brata nicit svoju dusu oddávaním sa zlosti, alebo urázím blízneho, a zanedbá ho napomenút, hresí tazsie svojím mlcaním ako druhy svojimi urázkami a hrubostou. Hovorí: „Vidís ho hynút a nestarás sa? Tvoje mlcania je zlocinnejsie nez ako jeho odsúdeniahodny jazyk."

Nevyhováraj sa tym, ze nevies, ako ho napomenút. Sv. Ján Zlatoústy ti hovorí, ze na pokarhanie chyb druhych treba viac lásky ako múdrosti. Napomen vo vhodnom case, s láskou a milo, a bude to mat úcinok. Ak si predstavenou, si povinná zo svojho úradu napomínat sestry. Ak nie, si viazaná láskou poslúzit napomenutím vzdy, ked môzes ocakávat úcinok.

Ci by to nebola krutost u toho, kto by videl slepého krácat po kraji priepasti a nevystríhal by ho pred nebezpecenstvom a tak by ho nezachránil pred docasnou smrtou? Bolo by vsak este väcsou krutostou ak by si zanedbala, ked môzes, zachránit sestru od vecnej smrti.

Ak si uvázis, ze tvoja rada by bola neuzitocná, postaraj sa aspon, aby si chybu oznámila predstavenej, alebo niektorej inej osobe, ktorá by mohla aplikovat liek. Nehovor, to nie je moja zálezitost. Ja nebudem mat preto nepríjemnosti. Takto hovoril Kain: Ci som ja strázca svojho brata? (Gn 4:9)

Je povinnostou kazdého, ak je to mozné, zachránit svojho brata od skazy. A dal vsetkym prikázania o blíznom. (Sir 17:12)

Sv. Filip Neri hovorí, ze ak je to potrebné, Boh si praje, aby sme vynechali i rozjímanie ak je treba poslúzit blíznemu, najmä v jeho duchovnych potrebách.

Sv. Gertrúda sa istého dna chcela venovat modlitbe, ale bolo treba urobit urcitu charitatívnu prácu. Pán je preto povedal: Povedz mi, Gertrúda, chces, aby som ja slúzil tebe, alebo ty mne?

Sv. Gregor hovorí: Ak idete k Bohu, dajte si pozor, aby ste k nemu neprisli sami.

A sv. Augustín hovorí: Ak milujete Boha, pritiahnite vsetkych k Bozej láske.

Ak milujes Boha, daj si pozor, aby si nemiloval iba sám, ale aby si sa snazil priniest k jeho láske vsetkych svojich príbuznych a vsetkych tych, s ktorymi sa stretávas, ale osobitne svoje sestry v reholi. Ach, ako môze jedna svätá reholnícka posvätit celú komunitu svojimi slovami, príkladom a vykonávajúc si svoje poboznosti s tym, aby aj ostatné priviedla k tomu istému!

Neobávaj sa márnej chvály! Skutky, ktoré v sebe nemajú nic mimoriadne, ale sú nálezité kazdej reholnícke, ktorá sa snazí o dokonalost podla svojich povinností, sa majú vykonávat dokonca i s úmyslom dat dobry príklad a pritiahnut sestry blizsie k Bohu. Nech tak svieti vase svetlo pred ludmi, aby videli vase dobré skutky a oslavovali vásho Otca, ktory je na nebesiach. (Mt 5:16) Preto, byt videná ako nábozná, umrtvená, zachovávatelka reguly, oddaná rozjímaniu a castému svätému Prijímaniu, s úmyslom aj dat dobry príklad ostatnym sestrám, nie je úkon márnosti, ale úkon lásky, ktory sa Bohu velmi páci.

III.

Snaz sa teda vsetkym pomôct ako si schopná, slovami, skutkami a najmä modlitbami. Kazdá Kristova nevesta má horlit za jeho cest, ako to on sám povedal sv. Terézii, ked ju nazval svojou nevestou: Odteraz, ako skutocná nevesta, budes horlit za moju cest. Ak Jezisova nevesta sa ho nezastane, kto sa ho zastane?

Mnohí ucitelia, spolu so sv. Bazilom, ucia, ze slovami: Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o nieco prosit Otca v mojom mene, dá vám to. (Jn 16:23), Jezis prislubuje, ze vypocuje modlitby nielen za nás samych, ale aj za inych, ak len nepostavia pozitívnu prekázku do cesty. Nuz v spolocnych modlitbách, pri podakovaní po svätom Prijímaní, pri návstevách najsvätejsiej Sviatosti, nikdy by si nemala vynechat odporúcat Bohu úbohych hriesnikov, neveriacich a heretikov a vsetkych, ktorí zijú bez Boha.

Aké milé sú Jezisovi Kristovi modlitby svojich neviest za hriesnikov.

Sestre Serafíne z Kapri raz povedal: Pomôz mi dcéra zachránit hriesnikov svojimi modlitbami.

Márii Magdaléne z Pazzi povedal: Pozri sa, Magdaléna, ako sú krestania v rukách diabla. Ak ich moji vyvolení nezachránia svojimi modlitbami, budú pohltení. Preto svätá hovorila svojim spolusestrám: Sestry moje, Boh nás neoddelil od sveta len pre nase vlastné dobro, ale tiez pre dobro hriesnikov. A inokedy povedala: Moje sestry, musíme sa zodpovedat Bohu za tolké zatratené duse! Keby sme ich horlivo odporúcali Bohu, mozno by sa nezatratili. Nuz cítame v jej zivote, ze nenechala prejst hodinu dna, v ktorej by sa nemodlila za hriesnikov.

Velká sluzobnica Bozia sestra Stefánia zo Soncina styridsat rokov robila prísne pokánie a obetovala ho vsetko za hriesnikov.

Ach, kolké duse sa niekedy obrátia, nie ani tak káznami knazov ako skôr modlitbami reholnícok! Istému kazatelovi raz bolo vyjavené, ze ovocie, ktoré bolo prinesené, nebolo vysledkom jeho kázní, ale modlitieb reholného brata, ktory mu posluhoval pri kazatelnici.

Pamätaj modlit sa aj za knazov, aby pracovali s opravdivou horlivostou na spáse dusí.

IV.

Nezanedbávaj modlit sa za duse v ocistci. Nie je to iba rada, ale, ako isty uceny autor hovorí, aj povinnost svätej lásky modlit sa za tieto sväté duse, ktoré velmi potrebujú nase modlitby.

Sv. Tomás ucí, ze svätá krestanská láska sa nevztahuje iba na zivych, ale aj na vsetkych, ktorí zomreli v Bozej milosti.

Nuz, ako sme viazaní pomôct nasim zijúcim blíznym, ktorí potrebujú nasu pomoc, tak máme príst na pomoc aj tymto svätym väznom. Ich utrpenie podla sv. Tomása prevysuje vsetko utrpenie tohto zivota. Potrebujú nasu pomoc, lebo sami si pomôct nemôzu.

Isty cisterciánsky mních sa po smrti zjavil kostolníkovi svojho klástora a povedal mu: Pomôz mi svojimi modlitbami, lebo ja sám sebe nemôzem nic vyprosit.

Ak vsetci veriaci majú pomáhat tymto svätym dusiam, o co viac sú povinné robit to svojimi modlitbami reholnícky, ktoré Boh dal do klástorov, ktoré sú tolkymi domami modlitby. Postaraj sa teda kazdy den odporúcat Bohu vo vsetkych svojich modlitbách tieto nevesty Spasitela, ktoré prosia o tvoju pomoc.

Nezdráhaj sa obetovat za nich nejaky pôst alebo iné umrtvenia.

Predovsetkym obetuj za ne sväté Litugie, ktorych sa úcastnís, lebo to prinása velkú úlavu tymto svätym dusiam, ktoré ani vo svojom väzení nemôzu byt nevdacné a nezlyhajú vyprosit nám od Boha velké milosti, a este väcsie, ked budú pustené do neba.

V.

Z toho, co uz bolo povedané, vidís ako velmi potrebujes cnost lásky, aby si bola svätou, ba aby si bola spasená. Musís preukazovat túto lásku ku vsetkym svojim blíznym, ale zvlást k sestrám svojho klástora. Ak by si zila v pústi, táto cnost by nebola tak potrebná. Lebo, aby si sa stala svätou v samote púste, stacilo by venovat sa modlitbe a pokániu. Ale ak nemás velkú lásku k tym, s ktorymi zijes v klástore, kazdy den spáchas tisíc chyb a mozno budes aj zatratená.

Ak by plavidlo uprostred oceánu bolo zmietané velkou búrkou, osoby na palube by mysleli len na to, ako sa navzájom zachránit pred stroskotaním. Predstav si, ze Boh vás dal do tohto klástora akoby na lod, kde vasou povinnostou je pomôct si navzájom uniknút stroskotaniu vecnej smrti a dosiahnut nebo, kde dúfate, ze budete zjednotené naveky v oslave Boha.

Snaz sa preukazovat lásku predovsetkym k chorym, ci uz sú to chórové sestry alebo laické.

Otec Anton Torres zvykol hovorit: „Ak chces vediet, ci v komunite vládne Bozí Duch, spytaj sa, ako jednajú s chorymi." Nuz, ked bol predstavenym, hoci bol velmi blahosklonny, prísne trestal toho, kto mal na starosti chorych, kedykolvek voci nim pochybil v láske.

Ach, aká milá je Bohu láska k chorym!

Vsetky reholnícky, ktoré sa snazia o dokonalost, praktizujú túto lásku, ci uz na chóre, alebo v celách chorych.

Sv. Mária Magdaléna z Pazzi, hoci nebola osetrovatelkou, nikdy nezanedbala (ak to bolo v jej moci) pomôct a osetrovat chorych! A hovorievala, ze by chcela zit vzdy v nemocnici, aby vzdy vykonávala prácu, ktorá sa Bohu tak velmi páci.

Treba pamätat, ze zásluha za sluzbu chorym je ovela väcsia, nez zásluha za sluzbu tym, ktorí sú zdraví. Najprv preto, lebo chorí potrebujú pomoc viac. Niekedy sa nachádzajú opustení od vsetkych, niekedy mucení bolestami, melanchóliou a strachom. Ach aké je milé Bohu, ak sa ich snazíme utesit v tomto ich smútku! Väcsou zásluhou je to aj preto, lebo ked im slúzime, sú pri tom väcsie nepohodlia. V ich izbách môze byt nepríjemny smrad a pochmúrnost a melanchólia.

Vynasnaz sa teda, ak je to v tvojej moci, nikdy nezanedbat navstívit chorú spolocnícku, i keby to bola najnizsia laická sestra v klástore. Laickym sestrám by si mala venovat zvlástnu pozornost, lebo oni sú obycajne najviac opustené, najmä ak ich choroba trvá uz dlho. Utesuj ich, psluhuj im, ba prílezitostne im dones aj nejaky maly darcek. Necakaj dakovanie, ale bud trpezlivá s ich staznostami, netrpezlivostou a hrubostou. Pán ti odplatí lásku, ktorú im preukazujes.

V tereziánskych kronikách sa spomína, ze sv. Izabelu od anjelov videli vystupovat do neba hned po smrti, nesenú anjelmi uprostred velkej slávy. A reholnícke, ktorej sa zjavila povedala, ze Boh jej udelil túto velkú slávu pre jej lásku k chorym.

VI.

A konecne, odporúcam ti predovsetkym preukazovat lásku sestrám, ktoré sú proti tebe.

Niektorá sestricka povie: Som vdacná vsetkym, ktoré sú ku mne milé, ale nemôzem zniest nevdacnost.

Ale Jezis hovorí, ze aj neveriaci sú vdacní svojim dobrodincom. Krestanská cnost spocíva v tom, ze prajeme dobro tym, ktorí nás nenávidia a ublizujú nám. Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriatelov a modlite sa za tych, co vás prenasledujú. (Mt 5:44) Aké zlé to musí byt s reholníckou, ktorá rozjíma kazdy den a casto pristupuje k svätému Prijímaniu a pritom prechováva odpor a tvrdost k niektorej sestre. A nehanbí sa to ani ukázat. A ked pocuje iné rozprávat o sestre, snazí sa ju pred nimi ponízit, kdekolvek sa to dá. Ked ju stretne, nepozdraví ju. Ak sa k nej sestra ozve, odvráti sa od nej. Uváz, ako musí Baránok Bozí odplatit takúto pekelnú tigricu. Úbohá a biedna je sestricka, ktorá zije v klástore s nevávistou v srdci. Bude prezívat jedno peklo tu a druhé potom. Uz v tomto zivote znása tresty zatratenych, pretoze je donútená zit vzdy s osobou, ktorú neznesie.

Ale, otce, (povie) tá sestra je neznesitelná. Nie je mozné ju znásat. Ale cnost lásky spocíva v tom, ze znásame neznesitelnych. Poskodzuje tvoje meno, prekrúca, co si povedala, ohovára ta, ale ty, akoby si vôbec nevedela o jej správaní, más sa donútit, aby si neukázala najmensie odcudzenie alebo chlad. Kedykolvek to situácia vyzaduje, rozprávaj sa s nou so spokojnou tvárou. Ak ti dáva najavo svoj nezáujem o teba, pozdrav ju prv, nez ona pozdraví teba a snaz sa ju získat vlúdnostou. Správat sa takymto spôsobom nie je nízkost, ale najhrdinskejsí cin, aky môzes urobit. Lebo to sa Bohu velmi páci. Nehovor, ze sa správa bláznivo. Pocuj, co hovorí sv. Terézia: Ktorá chce niest kríz len vtedy, ked je to rozumné, nech sa vráti do sveta, kde sa také dôvody prijímajú.

Dôvod, ktory by mal prevázit u teba je praktizovat lásku preto, aby si sa pácila Bohu, hoci by si mala zomriet z bolesti.

Ak by sestra isla tak daleko, ze by ta úmyselne poskodzovala, pomsti sa jej, ale nech je to pomsta svätych. Co je pomsta svätych? Sv. Paulinus odpovedá, ze „milovat nepriatela je nebeskou pomstou".

Svätci sa pomstili tym, ze milovali, chválili a robili dobro vsetkym, ktorí im robili zlo.

Sv. Katarína dlhú dobu vykonávala úrady slúzky pre zenu, ktorá bola priviazaná svojou chorobou, ktorá vsak obvinila svätú z hriechu proti cistote.

Sv. Akajus predal svoje majetky, aby pomohol clovekovi, ktory pospinil jeho meno.

Sv. Ambróz urcil vrahovi, ktory sa ho pokúsil zabit, denne sumu, ktorá stacila, aby pekne vyzil.

Venustanus, guvernér Tuskánska, z nenávisti k viere nariadil odtat ruky biskupa sv. Sabina. Tyran vsak zacal cítit ukrutnú bolest v jednom oku a prosil svätca, aby mu nejako pomohol. Svätec sa pomodlil k Bohu, zodvihol svoje ramená, z ktorych este vystrekovala krv, pozehnal tyrana, uzdravil ho a zachránil mu dusu. Lebo, ked guvernér uvidel zázrak, vstúpil do seba a obrátil sa k vire.

Sv. Ján Zlatoústy spomína, ze sv. Meletius, ked videl, ze ludia sú pripravení ukamenovat k smrti guvernéra, ktory ho poslal do vyhnanstva, vystrel nad ním svoje ruky a tak mu zachránil zivot.

Otec Seneri okrem iného spomína, ze v Boloni bola pani, ktorej zavrazdili jediného syna. Vrah prisiel do jej domu, aby unikol vysluhovatelom spravodlivosti. Co urobila? Ukryla ho pred nimi a povedala mu: Pretoze som stratila svojho syna, odteraz ty budes mojím synom i dedicom. Vezmi si tieto peniaze a ukry sa inde, lebo tu tvoj zivot nie je isty.

Na takéto príklady niekto môze povedat: To boli svätci, ale ja nemám silu napodobnovat ich príklad.

Nech sv. Ambróz odpovie za mna: Ak si slaby, modli sa. Budes sa modlit a Boh ta bude ochranovat.

Ten, kto odpustí tym, ktorí ho urazili, môze si byt isty o svojom odpustení od Boha, ktory hovorí: Odpústajte a odpustí sa vám. (Lk 6:37)

Blahoslaveny Baptist z Verony, frantiskán, zvykol hovorit: Ak by som mrtvych kriesil k zivotu, nebol by som si natolko isty, ze ma Boh miluje, ako som, ked cítim, ze som nabádany robit dobro tym, ktorí mi robia zlo.

Pán povedal blahoslavenej Angele z Folina: Najsilnejsím dôkazom o vzájomnej láske medzi mnou a mojimi sluzobníkmi je láska, ktorú majú k tomu, kto im ublízil.

Ak nemôzes urobit nic iné, aspon sa modli za vsetkych, ktorí ti ublizujú a prenasledujú ta. A horlivo ich odporúcaj Bohu, aby si tak splnila, co prikazuje Jezis Kristus: Modlite sa za tych, co vás prenasledujú. (Mt 5:44)

Blahoslavená Jana od Kríza sa neprestajne modlila za tych, ktorí je spôsobili akúkolvek nepríjemnost. Preto jej spolusestry zvykli hovorit: Ak niekto chce, aby sa matka Jana za neho modlila, musí ju nejako urazit.

Sv. Alzbeta, madarská královná, ked sa raz pomodlila za osobu, ktorá ju urazila, pocula od Boha tieto slová: Vedz, ze ziadna tvoja modlitba mi nebola príjemnejsia, nez práve táto, ktorú si sa práve pomodlila. Pre túto modlitbu ti odpústam vsetky tvoje hriechy. Napodobnuj jej príklad a urcite získas odpustenie a náklonnost svojho bozského Zenícha.

Modlitba

Môj Jezis, daruj mi dar svojej lásky, ktory ma uschopní objat vsetky urázky a bolesti, aby som sa ti zapácila. Daj mi silu, aby som si odoprela vsetko, co sa ti nepáci, a prijala vsetko, co sa nepáci sebaláske, - smútok, prenasledovania, stratu príbuznych, zdravia, mena, a vsetky kríze, ktoré mi od teba prídu. Prijímam vsetko z tvojej ruky. Prijímam vsetky problémy svojho zivota a najmä bolesti smrti. Daj, aby som zila iba preto, aby som sa ti pácila a aby som ti pri smrti mohla obetovat svoj zivot s celej svojej duse. Môj Boze, prikazujes mi, aby som ta neurázala a ja sa hrozím urazit ta viac nez smrti. Prikazujes mi, aby som ta milovala, a ja chcem iba aby som ta milovala. Ale poznám svoju slabost. Ach, pomáhaj mi neustále svojou milostou. Nenechávaj ma v mojich vlastnych rukách. Ak to urobís, znovu ta zradím. Milujem ta, moje najvyssie Dobro, a dúfam, ze ta budem vzdy milovat.

O Mária, moja nádej a moja Matka, vypros mi milost byt vernou Bohu a milovat ho tak, ako si to Boh nekonecnej dobroty zasluhuje.

Sv. Alfonz dosiahol 64 rokov, ked publikoval knihu Pravá nevesta Jezisa Krista (z ktorej je táto stat), ktorá sa objavila v roku 1760. V tom case dosiahol uz velkú ucenost a svätost. Dúfame, ze coskoro hore uvedenú stat vydáme aj v malickej knizke. 
Z diel sv. Alfonza Liguori
HOME - »REDEMPTIO - VYKÚPENIE«