1. Co
sú skutocné skrupuly a ako sú
skodlivé.
1. Skrupula nie je nic iné ako
neodôvodneny strach zo zhresenia, ktory
povstáva z falosného chápania,
ktoré nemá rozumny základ.
Napriek tomu, skrupuly sú uzitocné na
pociatku obrátenia, pretoze dusa, ktorá len
pred krátkym casom vysla z hriechu, potrebuje sa
viackrát nanovo ocistit. Skrupule
spôsobujú tento úcinok.
Ocistujú ju a zároven
spôsobujú, ze sa starostlivo vyhyba
skutocnym hriechom. Robia ju tiez pokornou, takze
nedôverujúc svojej vlastnej mienke kladie sa
poslusne do rúk svojho duchovného otca, aby
ju viedol ako to sám uzná za
vhodné.
Sv. Frantisek Salesky zvykol hovorit:
Strach, ktory plodí skrupule
u tych, co nedávno odisli z krajiny hriechu, je
istym znamením budúcej cistoty
svedomia.
Avsak, skrupule sú skodlivé tym ludom,
co sa snazia o dokonalost a dávno sa uz odovzdali
Bohu.
Sv. Terézia hovorí:
U takychto osôb sú
vyhonkami bláznovstva, lebo ich
vydávajú do podrucia cudáckym
dojmom, ktoré ich dovedú do takého
stavu, ze nepostúpia v dokonalosti ani krok.
To isté zanechal napísané aj
spomenuty sv. Frantisek Salesky:
Bud usilovná, ale
chrán sa nepokoja, lebo niet veci, ktorá by
viac zabranovala napredovaniu v dokonalosti.
Opak skrupulozity nemá
byt uvolnené svedomie
2. Predsa, musíme rozlisovat medzi
skrupulóznymi svedomiami. Niektoré
sestricky sa chvália, ze sú
slobodné, a hanbia sa, ked ich povazujú za
skrupulantky, a preto sa oddávajú
vlaznému zivotu. Dávajú a
prijímajú darceky podla svojej
vôle.
Málo si vázia Regulu a hovoria, ze
tá nemá velky vyznam.
Nechávajú slobodu ociam, jazyku a usiam,
aby videli, hovorili a pocúvali co sa im zachce.
Cervenajú sa, keby mali vyzerat umrtvené, a
kritizujú tie, ktoré praktizujú
umrtvovanie. Rozprávat ticho a mát
sklopené oci nazyvajú
predvádzaním a vyclenovaním sa. Nuz,
lahko sú zvedené nedokonalymi, aby sa k nim
pripojili v ich márnivych zábavkách.
Takéto sestricky nech sa prestanú chvastat
slobodou svedomia, lebo prinajmensom sú vlaznymi a
nedokonalymi reholníckami. Dal by Pán Boh,
aby boli skrupulózne, to znamená, aby mali,
ako by mali mat, jemné svedomie. Ale nech sa
takéto reholnícky majú na pozore,
aby nepatrili k poctu tych, ktorí, ako
Dávid hovorí, nasledujú ako ovce zly
príklad inych a jedného dna sa nájdu
s nimi uveznené v pekle. Ako
ovce sa zenú do
priepasti (Zalm
49:15). Odmietnút stratit cas v hovorni, alebo na
terase, odmietnut hovorit na chóre, alebo v case
mlcania, alebo vyhybat sa povedaniu lzi, akokolvek malej,
sú známkami nie skrupulózneho, ale
jemného svedomia, aké by mala mat
kazdá reholnícka.
3. Známky skrupulózneho svedomia
sú tieto:
1) Ak más vzdy strach, ze si v spovedi
nemala opravdivú lútost alebo
úprimnú vôlu polepsenia.
2) Ak más strach, na základe
malicherností, ze hresís kazdym
úkonom. Napríklad, ze vzdy dás
súhlas unáhlenému posudzovaniu,
alebo kazdej zlej myslienke, ktorá sa
predstaví tvojej mysli.
3) Ak si nestála v pochybnostiach. Raz
povazujes isty úkon ako dovoleny a inokedy ako
nedovoleny. A zároven si znepokojená
velkym strachom a zmätkom.
4) Ak sa neuspokojís rozhodnutím
spovedníka, atd.
Rozhodnút, ci kajúcnicka je
skrupulózna alebo nie, neprinálezí
kajúcnicke, ale spovedníkovi. Lebo vsetky
skrupulantky hovoria, ze ich skrupuly nie sú
skrupulami, ale skutocnymi pochybnostami a hriechami.
Keby vedeli, ze sú skrupulami, nebrali by na ne
ohlad. Sú v temnote a preto nevidia stav svojho
svedomia. Spovedník, ktory je slobodny od temnoty,
v ktorej oni sú zahalené, to rozumie velmi
dobre. Preto teda kajúcnícka má
poslúchat jeho radu. Ak si to chce sama vyriesit,
cím viac sa bude namáhat upokojit si
svedomie svojimi vlastnymi domnienkami, tym
väcsí bude jej zmätok a pobúrenie
mysle. A ako to tu bude ukázané, mozno sa
vystaví nebezpecenstvu zatratenia.
Mozné dôsledky
skrupulozity
4. Ohladom tych, ktorí krácajú po
ceste dokonalosti, diabol, aby sa ich zbavil, obycajne
naplní ich mysle skrupulami a ustarostenostou, aby
sa vzdali praktizovania cností, alebo sa
prenechali zúfalstvu a sami si vzali zivot.
Ci sa to nestalo viacerym? Moderny, ale uceny autor
otec Scaramelli poznamenáva, ze on sám
poznal dvoch ludí, z ktorych jeden vedeny
skrupulami si spôsobil na hrudi niekolko rán
nozom a druhy sa namieste zastrelil. Poznám jednu
osobu, ktorá pre podobné úzkosti
svedomia vyskocila z okna, ale unikla smrti, a inokedy sa
pokúsila skocit do studne, ale iní jej v
tom zabránili. Cítali sme o niekolkych
prípadoch skrupulóznych osôb,
ktoré spáchali samovrazdu.
Diabol sa namáha, aby skrupulami aspon
znepokojil reholnice, aby ich zneschopnil íst k
sv. Prijímaniu, pomodlit sa breviár a ak by
bolo mozné, aby sa pomiatli a zbláznili.
Alebo aby im cestu dokonalosti urobil nenávidenou,
a tak aby zanechali rozjímavú modlitbu,
pristupovanie k sviatostiam, a tak, postupne, stratiac
Boziu pomoc a lásku, oddali sa vlaznému
zivotu a presli od skrupúl ku skutocnym hriechom.
Preto mnohí teológovia hovoria, ze
skrupulózna osoba, ked je vedená
svojím spovedníkom konat slobodne, aby tak
premohla skrupuly, nielenze môze, ale má
poslúchat jeho usmernenia. A ak koná
opacne, je vinná z hriechu, lebo si skodí
tym, ze sa robí neschopnou napredovat po Bozej
ceste a tiez preto, lebo sa vystavuje nebezpecenstvu
straty zdravia, rozumu a duse tym, ze sa
spustí.
2. Velkym,
ak nie jedinym, liekom proti skrupuliam je poslusnost
duchovnému vodcovi.
5. Duchovní majstri predpisujú vela
liekov proti skrupuliam, ale väcsina teológov
ako aj askétov hovorí, ze základnym
a jedinym liekom pre kajúcnika je polozit sa do
rúk duchovného otca a slepo ho
poslúchat, úplne nedôverujúc
svojmu vlastnému úsudku.
Sv. Filip Neri zvykol hovorit, ze niet nic
nebezpecnejsie ako riadit svoje vlastné
svedomie.
Skrupulantka, ktorá nie je poslusná
svojmu duchovnému vodcovi je stratená.
Sv. Ján od Kríza hovorí, ze
nepodriadit sa úsudku spovedníka je pycha a
nedostatok viery. A oprávnene, lebo Jezis Kristus
vyhlásil, ze tí, co
poslúchajú jeho knazov,
poslúchajú jeho samého a ze
tí, co nimi pohrdajú, pohrdajú
ním. Kto vás
pocúva, mna pocúva, a kto vami pohrda, mnou
pohrda. (Lk 10:16). Preto ten isty sv. Ján
od Kríza hovoriac v mene násho Pána
kajúcnicke, ktorá neposlúcha svojho
duchovného vodcu, hovorí:
Kedze si neposlusná svojim
spovedníkom, si neposlusná aj mne, ktory
som povedal: "Kto vás pocúva, mna
pocúva," Ale na druhej strane tí,
ktorí pocúvajú duchovného
vodcu, nemôzu urobit chybu.
Sv. Bernard ucí: Cokolvek
zástupca Bozí prikáze clovekovi, -
ak nie je isté, ze sa to nepáci Bohu, -
má sa prijat akoby to Boh prikazoval.
6. Preto blahoslaveny Henrich Suzo hovorieval, ze
Boh neziada vyúctovanie z
toho, co sa urobilo z poslusnosti. Sv. Filip Neri
ucil svojich penitentov to isté.
Tí, zvykol povedat,
co túzia napredovat na Bozej
ceste, nech sa zveria ucenému spovedníkovi
a nech ho poslúchajú akoby
poslúchali Boha. Kto takto koná, môze
si byt isty, ze nemusí Bohu vydat úcet zo
svojho konania. Preto svätec povzbudzuje
kajúcnikov, aby mali dôveru v svojho
spovedníka, pretoze Pán mu nedovolí,
aby sa pomylil.
Ak clovek oslepne, pytam sa, aké iné
riesenie môze mat, ak nie verného
sprievodcu, ktory ho bude viest po ceste, po ktorej
má íst? A podobne dusa, ktorá sa
ocitne v stave temnoty a zmätku pre svoje skrupuly,
má sa nechat viest sprievodcom, ktorého jej
dal Boh a má ho slepo poslúchat.
Hovorím: sprievodcom, ktorého jej dal Boh,
lebo kajúcnicka trápená skrupulami,
vseobecne hovoriac, urobí dobre, ako o svojich
skrupuliach bude hovorit iba spovedníkovi. Lebo
iní, nech by boli aj svätí a
ucení, v dôsledku nepoznania stavu jej
svedomia, mohli by dat otázku alebo utrúsit
slovo, ktoré by nebolo v súlade s
náhladom jej vlastného vodcu. Hla, to slovo
opät hodí jej svedomie do stavu zmätku,
stratí svoju predoslú dôveru v
spovedníka a bude naveky, alebo aspon dlhy cas,
znepokojená a rozrusená.
7. Nuz, poslúchaj svojho duchovného
vodcu, drahá sestricka, a neboj sa, ze by si mohla
zblúdit, ak ho budes poslúchat.
Takáto bola prax svätcov, ktorí boli
casto obtazovaní komplikáciami a strachom
svedomia, a tak dosiahli pokoj svedomia.
Sv. Katarína z Bolone bola
napádaná skrupulami, ale vo vsetkom
nasledovala rady svojho vodcu. Niekedy mala strach
pristúpit k sv. Prijímaniu, ale napriek
vsetkému strachu poslúchala svojho
duchovného vodcu a sla na sv. Prijímanie.
Jedného dna sa jej zjavil Jezis, a aby ju este
viac odusevnil k poslusnosti, povedal jej, aby sa drzala,
lebo svojou poslusnostou mu spôsobila velkú
radost.
Pán Jezis sa zjavil aj blahoslavenej
Stefánii zo Soncina z rádu sv. Dominika a
povedal jej: Pretoze si vlozila
svoju vôlu do rúk svojho spovedníka,
ktory predstavuje moju osobu, pytaj si odo mna
akúkolvek milost a dám ti ju.
Takú istú radu dal sv. Augustín
svojmu priatelovi sv. Paulínovi, ktory sa u neho
radil v pochybnostiach svedomia. Povedal:
Vyslov svoje pochybnosti
duchovnému lekárovi a daj mi vediet, co ti
Pán povie skrze neho. - Confer ea cum aliquo
mansueto cordis medico: et quod per illum tibi loquentem
Dominus aperuerit, scribe mihi. Nuz, sv.
Augustín mal za isté, ze ak sa
Paulínus poradí s nejakym duchovnym otcom,
Boh isto k nemu prehovorí skrze jeho vodcu a
dá mu vediet Boziu vôlu.
St. Antonín sa zmienuje, ze istému
reholníkovi z rádu sv. Dominika,
ktorého obtazovali skrupule, sa zjavil isty
zomrety reholník a dal mu nasledujúcu radu:
Porad sa s múdrymi a
prenechaj sa ich rade. Ten isty sväty
arcibiskup spomína, ze jeden z uceníkov sv.
Bernarda bol skrupulami privedeny do takého stavu,
ze nemohol slúzit sv. Omsu. V tomto znepokojenom
stave prosil o radu svojho svätého majstra a
sv. Bernard, bez toho, aby mu nejako zdôvonil svoju
radu, povedal mu: Chod a
slúz sv. Omsu. Beriem to na svoje svedomie.
Mních poslúchol a pocnúc odvtedy bol
oslobodeny od vsetkych problémov svedomia.
8. Nepomôze povedat, ze keby som ja mal sv.
Bernarda za spovedníka, aj ja by som ho slepo
poslúchala, ale môj spovedník nie je
sv. Bernard.
Nie je sv. Bernardom, ale je viac nez sv. Bernard,
lebo je na mieste Bozom. Pocúvaj rade sv. Gersona:
Ak hovorís tymto
spôsobom, nech si ktokolvek, mylis sa. Lebo si
nezveril svoju dusu do rúk cloveka preto, ze je
uceny, atd., ale preto, lebo bol ustanoveny nad tebou.
Preto ho poslúchaj nie ako cloveka, ale ako Boha.
Ty, ktory takto hovorís, hovorí
tento uceny autor, mylis sa. Lebo
si sa nezveril do rúk cloveka pretoze je uceny
alebo sväty, ale preto, lebo Boh ti ho dal za vodcu.
Poslúchaj ho teda nie ako cloveka, ale ako Boha, a
nikdy sa nezmylis.
Sv. Ignác z Loyoly bol na pociatku svojho
obrátenia napádany takymi silnymi
skrupulami, a tak zahaleny temnotou, ze nemohol
nájst ziaden pokoj. Ale pretoze mal
opravdivú vieru v Bozie slová,
kto vás pocúva, mna
pocúva, povedal s velkou dôverou:
Pane, ukáz mi cestu po
ktorej mám krácat, a hoci mi dás psa
za vodcu, budem ho verne nasledovat. A
pretoze svätec verne poslúchal svojho
duchovného vodcu, nielenze sa oslobodil zo
skrupúl, ale stal sa aj vybornym vodcom pre
druhych.
Nuz, sv. Terézia dobre povedala:
Nech si dusa nájde
spovedníka s úmyslom nehladat viac
vyhovorky pre svojvôlu, ale nech dôveruje
Pánovym slovám, kto vás
pocúva, mna pocúva. Nás Pán
dáva tomuto podriadeniu sa takú
velkú váhu, ze hoci by to bolo po
tisícoch zápasoch, a s presvedcením,
ze názor spovedníka je neprezieravy, ze
hoci nasledovanie jeho rady by bolo s bolestou alebo bez
bolesti, prispeje nám natolko, ze urcite
nás zosúladí so svojou bozskou
vôlou.
Drahá sestra, ak by Jezis Kristus pri
súde ziadal vydat pocet z toho, co si urobila z
poslusnosti svojmu duchovnému vodcovi, môzes
dat takúto odpoved: Pane, urobila som to preto,
aby som poslúchla tvojho sluzobníka,
ktorého si mi nariadil poslúchat. Povedz mu
to a neboj sa, ze ta odsúdi. Otec Jakub Alvarez
napísal, ze ak by aj spovedník omylom
urobil chybu, kajúcnik poslúchajúc
ho je isty a nemyli sa. Ci je tvojou povinnostou, aby si
sa zabezpecila pred omylom, skúmat, ci
spovedník je dostatocne vzdelany? Ak bol
právoplatne urceny biskupom, ako si to
povinná predpokladat, ohladom teba je na mieste
Bozom a ty sa nemôzes mylit, ak poslúchas
jeho radu.
9. Ale, povies si, ja nie som skrupulózna. Moje
úzkosti nie sú neoprávnené,
ale dobre opodstatnené obavy. Odpovedám:
Ziadny hlupák sa nepokladá za
hlúpeho, ale jeho hlúpost pozostáva
v tom, ze je hlúpy bez toho, aby o tom vedel. A
podobnym spôsobom, hovorím ti, si
skrupulózna, za akú ta povazuje tvoj
duchovny vodca, lebo nevidís neopodstatnenost
svojich skrupúl. Keby sa ti javili ako
zbytocná domyslavost, nebrala by si na ne ohlad a
nebola by si nimi viac znepokojovaná. Odhod teda
svoje obavy a poslúchaj svojho spovedníka,
ktory chápe stav tvojho svedomia.
Pocujem, ako odpovedás: Chyba nie je v
spovedníkovi, ale vo mne, ktorá sa
nedokázem vyjadrit, a preto nemôze pochopit
úbohy stav mojej duse. Nuz ty si pripústas
tolké hlúpe skrupule a nie si
skrupulózna pre obvinenie svojho duchovného
otca ci uz z nevedomosti alebo zo
svätokrádeze. Ked sa vyznávas z
pochybností, ako hovorís, tykajúcich
sa smrtelnych hriechov, spovedník, aby si urobil
správny úsudok o tvojich pochybnostiach,
bol povinny dat ti potrebné otázky. Nuz, ak
by ti bez dostatocného dôvodu, alebo bez
toho, aby ta rozumel, ako si to ty predstavujes,
prikázal povazovat tieto pochybnosti za
zbytocné skrupuly, musel by konat z nevedomosti
alebo zo zloby. Ked teda nedôverujes jeho rade zo
strachu, ze ta dostatocne nerozumie, ako som to uz
povedal, obvinujes ho bud z nevedomosti alebo
svätokrádeze. Ci pre toto
unáhlené posudzovanie necítis ziadne
skrupule? Sestrickám, ktoré
zacínajú kritizovat rozhodnutia svojich
spovedníkov, treba povedat to, co napísal
uceny Msgr. Sperelli istej reholnícke,
ktorá obvinila svojho spovedníka z bludu,
pretoze povedal, ze hriechy, z ktorych sa spovedala,
neboli hriechy. Tento uceny biskup jej povedal:
Povedzte mi, na ktorej univerzite
ste studovali teológiu, ze viete lepsie
rozhodnút co je hriech ako Vás
spovedník? Ach, chodte a venujte sa svojej
práci pradenia a nevsímajte si také
hlúposti.
10. Nechcem ti povedat to isté, ale
hovorím ti, upokoj sa tym, co ti hovorí
tvoj duchovny otec. Ked potom, co si mu raz vysvetlila
svoje pochybnosti, ti povie, ze si svoje hriechy
dostatocne vyspovedala, ze ich viac nebude
pocúvat, alebo ked ti povie, ze más byt
poslusná, alebo íst k Sv.
Prijímaniu, atd., poslúchni ho bez
zdráhania a bud si istá, ze ta rozumel
dostatocne. Nezahrávaj sa so ziadnou pochybnostou
ohladom správnosti jeho rady, ale más ho
poslúchat slepo a bez debaty, nepytajúc sa
na dôvody jeho mienky, vo vsetkom sa podriadiac
jeho riadeniu. Ak si budes ziadat poznat dôvod jeho
rady, budes vzdy viac zmätená a znova upadnes
do problémov svojho svedomia. Poslúchaj
slepo, to znamená bez toho, aby si chcela
dôvody. Dávaj si teda pozor, aby si nikdy
neskúmala nariadenia svojho spovedníka.
Skrupuly sú akoby isty druh smoly, ktorá,
cím viac s nou narábame, tym viac sa
nám lepí na ruky. Cím viac o nich
rozmyslas, tym viac naplnujes svoju mysel temnostou. Maj
pred ocami nasledujúce krásne zásady
sv. Frantiska Saleského:
Najprv, dusa má byt spokojná, ked jej
duchovny otec povie, ze napreduje dobre a ze nemá
hladat ziadnu väcsiu istotu. Za druhé, je
nám lepsie ak krácame slepo pod Bozou
prozretelnostou uprostred temnoty a zlozitosti tohto
zivota. Za tretie, poslusná dusa nebola nikdy
zatratená. Táto posledná
zásada by mala v kazdom prípade
utísit tvoju mysel. Slovom, maj vzdy pred ocami
toto velké pravidlo, ze ked poslúchas
spovedníka, poslúchas Boha. Donút sa
teda poslúchat ho napriek vsetkym svojim
obavám. A bud si istá, ze ak mu nebudes
poslusná, bude ti nemozné napredovat, ale
ak budes poslúchat, si vzdy bezpecná. Ale,
hovorís, ak budem zatratená v
dôsledku poslúchania svojho
spovedníka, kto ma vyslobodí z pekla? To,
co hovorís je nemozné. Lebo nie je
mozné, aby poslusnost, ktorá je bezpecnou
cestou do neba, ti bola cestou do pekla.
3.
Praktické
aplikácie.
11. Ale podme do praxe! - Bezne hovoriac,
jestvujú dva zdroje skrupúl, ktorymi
sú skrupulanti väcsinou mucení. Prvy
sa tyka minulosti, druhy sa tyka budúcnosti.
Niektorí sa obávajú, ze sa
nevyspovedali zo svojich hriechov tak, ako sa mali.
Iní sa boja, ze v kazdom úkone
spáchajú hriech.
Skrupulozita vzhladom na
minulost - Generálne spovede
Ohladom minulosti, skrupulózne sestricky by
chceli byt ustavicne zamestnané robením si
generálnych spovedí v nádeji, ze tak
odstránia svoje obavy a starosti. Ale aky je
vysledok? Ich zmätenost este viac vzrastie. Lebo
neprestajne povstávajú nové zdania a
skrupuly, ze vynechali, alebo nedostatocne vysvetlili
svoje hriechy. Nuz, cím viac
znásobujú spovede, tym viac sa
znásobuje ich nepokoj.
Niet pochybností, ze generálna spoved je
velmi uzitocná tym, ktoré ju nikdy
neurobili. Velmi prospieva uponízeniu duse, ked
pred jej pohlad prinesie vsetku nevdacnost
minulého zivota. Taktiez prispieva k
zväcseniu lútosti pre nevdacnosti voci Bohu a
aby si urobila sväté predsavzatia pre
budúcnost. Taktiez dáva spovedníkovi
lepsie poznanie stavu svedomia kajúcnicky,
cností, ktoré potrebuje, a
vásní, ktorym je najviac naklonená.
Tak bude vediet lepsie urcit lieky a dat radu.
Ale pre tie, ktoré si raz uz urobili
generálnu spoved, nie je uzitocné opakovat
ju. Ak by potom povstala nejaká pochybnost,
kajúcnicka, ktorá si nepamätá,
ze by niekedy úmyselne vynechala nejaky hriech v
spovedi, bezne hovoriac, nie je povinná
vyznávat ziadny hriech, iba ak by si bola
istá, ze je to tazky hriech a ze ho nikdy
nespomenula v spovedi.
12. Ale, môzes povedat, ak ten hriech je naozaj
smrtelnym hriechom a ak som sa z neho nevyspovedala,
budem spasená? Áno, budes spasená,
lebo teológovia, spolu so sv. Tomásom,
ucia, ze ak sa po usilovnom hladaní vynechal
nejaky smrtelny hriech zo zábudlivosti, je
rozhresením nepriamo odpusteny. Je pravdou, ze ak
ho kajúcnicka pamätá, alebo má
spravodlivy dôvod pochybovat, ci ho niekedy
vyznala, je viazaná povedat ho. Ale, ako to bolo
povedané vyssie, ked môze rozumne usudzovat,
ze bol povedany v niektorej minulej spovedi, nie je
viazaná vyspovedat sa z neho. Povedal som, nie
je povinná vyspovedat sa z neho, a to
hovorí za vsetko. Ale dusa mucená
skrupulami, podla teológov, nie je povinná
vyznat sa z minulého hriechu, iba ak by mohla
prisahat, ze to bol urcite smrtelny hriech a ze nikdy
nebol povedany v ziadnej spovedi. Lebo opakovanie
minulych hriechov by mohlo spôsobit
skrupulóznej dusi tazkú skodu a mohlo by ju
priviest k zúfalstvu. A ak sa kajúcnicka
velmi rozrusí a dostane do zmätku, pri snahe
rozhodnút, ci môze prisahat alebo nie o
istote hriechu, v takomto prípade spovedník
môze ju vynat z vyznania hriechov minulého
zivota, lebo v prípade takého
velkého nebezpecenstva a zla pre kajúcnicku
povinnost zabezpecenia integrity
[úplnosti] spovede prestáva, lebo
teológovia spolocne ucia, ze mensia nepohodlnost
ospravedlnuje od integrity spovede. Nuz, aby sme ukoncili
tento bod, skrupulózne osoby nech chápu, ze
generálna spoved je uzitocná pre inych, ale
velmi nebezpecná a skodlivá pre nich.
Dobrí duchovní vodcovia preto nedovolia
skrupulantom hovorit o minulych hriechoch. Liekom pre
nich nie je vysvetlovat, ale byt ticho a
poslúchat. Nuz, ak chcú hovorit o minulych
hriechoch, spovedník ich nesmie pocúvat,
lebo ak im raz dovolí hovorit, budú vzdy
znepokojené, ak nevysvetlia svoje pochybnosti.
Skrupulozita vzhladom na
minulost - Bezné spovede
13. Toto je ohladom generálnych spovedí.
Co sa tyka beznych spovedí, pre reholnícku,
ktorá sa snazí o dokonalost a casto
pristupuje k svätému Prijímaniu, nie
je potrebné dostat rozhresenie pred kazdym
Prijímaním. Stací, ak príjmu
rozhresenie raz alebo dvakrát za tyzden a vtedy,
ked upadnú do nejakého dobrovolného
lahkého hriechu. Sv. Frantisek Salesky
hovorí v jednom zo svojich listov, ze dokonca i
osoby, ktoré krácajú po ceste
dokonalosti, ak spáchajú dobrovolnú
lahkú chybu, nemali by vynechat sväté
Prijímanie z dôvodu, ze nemali
prílezitost íst k spovedi. Lebo, ako to
ucí Tridentsky snem, jestvujú aj iné
prostriedky na dosiahnutie odpustenia lahkych hriechov,
ako sú úkony lútosti a
lásky.
Cítal som, ze sv. Mechtilda, ked nemala
prílezitost vyspovedat sa z urcitych úkonov
zanedbania, vzbudila si úkon lútosti a isla
k Prijímaniu. Po prijímaní sa jej
zjavil Jezis Kristus a povedal jej, ze správne
konala.
Isty uceny knaz zvykol hovorit, ze niekedy je
uzitocnejsie pre dusu íst k Prijímaniu po
lahkom hriechu bez spovede, nez keby isla k spovedi a
prijala rozhresenie pred Prijímaním. Lebo
dusa potom pre chybu, ktorú spáchala,
urobí tolké úkony lútosti, ze
sväté Prijímanie príjme s
väcsou horlivostou a pokorou.
Skrupulozita vzhladom na
budúcnost
14. Dalej, ked hovoríme o druhej skupine tych,
co v kazdej veci majú skrupulu, ze hresia,
prípadne sa boja, ze súhlasia s kazdou zlou
myslienkou, ktorá im vyvstane v mysli, je
potrebné vediet dve veci:
Najprv, ze cosi iné je cítenie a cosi
iné súhlas. Vsetky zmyselné hnutia,
ktoré prirodzene prichádzajú, nie
sú nikdy hriechom, ak ich vôla odmieta. Ani
si taká osoba nemá robit skrupule z toho,
ze ich zaprícinila, ked tá prícina
bola pre dobry ciel, t.j. pre úzitok duchovny
alebo docasny.
Druhá vec, ktorú treba mat na mysli je
to, ze na spáchanie smrtelného hriechu sa
vyzaduje tak plné uvedomenie rozumu ako aj plny
súhlas vôle. Ak chyba jedno alebo
druhé, niet tu tazkej viny. A v pochybnosti, ako
to bolo povedané vyssie (pri konci c. 13), osoby,
ktoré sa boja Boha, a dalej najmä
skrupulózne, musia si byt isté, ze
nezhresili tazko, kedykolvek to nemôzu s istotou
potvrdit.
Je preto dobre poznamenat, ze isté duse,
ktoré sú velmi bojazlivé a vzdy
pochybujú, ci nedali súhlas zlym
myslienkam, neraz je lepsie, aby sa neobvinovali
zvlást z istych pokusení, napríklad
z nenávisti, nedostatku viery alebo
pokusení proti cistote, lebo, ako to uz bolo
povedané, rozmyslajúc o tom, ci dali alebo
nedali dobrovolny súhlas a ako to majú
vysvetlit, viac sa v ich mysli roznecuje obrazotvornost
onych vecí a tym viac sa znepokoja zo strachu, ze
im dali novy súhlas. Takymto treba povedat, aby sa
z takych myslienok vyznávali iba vseobecne,
povediac: „Obvinujem sa zo vsetkych
zanedbaní spáchanych pri
odhánaní zlych myslienok." - a nic
viac.
Dve vyhody -privilégia
dávané skrupulóznej
dusi
15. Ohladne práce so skrupulóznou dusou
jestvujú teda dve privilégia (vyhody),
ktoré jej ucenci vo vseobecnosti, ako sv.
Antonín, Navarro, Suarez a mnohí
iní, poskytujú:
Prvé
privilégium
Po prvé, ze nehresí, ak koná zo
skrupulózneho strachu, kedykolvek koná z
poslusnosti. A nie je potrebné, aby zakazdym
urobila prakticky a vyslovny úsudok, ze chce robit
dobro s ohladom na poslusnost, ktorú práve
prevádza. Aby sa vyhla akejkolvek vine,
stací, ak uciní virtuálny
úsudok, to znamená, stací ak
koná silou úsudku, ktory si uz skôr
urobila, ze nebude brat ohlad na také strachy. -
Nemozno vsak povedat, ze toto je konanie s praktickou
pochybnostou: Jedna vec je konat s praktickou
pochybnostou, ze hresím, a druhá vec je
konat zo strachu, ze hresím. Gerson múdro
ucí, ze pochybnost je praktická a nie je
dovolené konat vtedy, ked pochybnost povstane zo
sformovaného svedomia, cize ked po
zvázení okolností clovek
usúdi, ze pokial trvá táto
pochybnost, nemoze konat bez hriechu. Ale ked je mysel
zmätená a kolíse vo svojich
pochybnostiach a nevie k comu sa má priklonit, a k
tomu dusa nechce prestat robit to, co sa páci
Bohu, Gerson hovorí, ze vtedy sa nejedná o
praktickú pochybnost, ale o zbytocny a
skrupulózny strach, ktory [clovek]
má, ak môze, odvrhnút a
pohrdnút ním. Hla, tu sú jeho
slová: Svedomie sa nazyva
sformované, ked po predebatovaní a
zvázení usúdi z konecného
vyroku rozumu, ze nieco sa má urobit alebo niecomu
sa treba vyvarovat. A konat proti [takémuto
svedomiu] je hriech. Opravdivy alebo
skrupulózny strach svedomia je vtedy, ked mysel
váha medzi pochybnostami, nevediac, coho sa
skôr drzat. Avsak nechce zanedbat to, o com vie, ze
sa páci bozskej vôli. A takyto strach treba,
nakolko je to mozné, zavrhnút a
udusit. Nuz, ak je dusa pevne rozhodnutá
neurazit Boha a koná z poslusnosti premôct
skrupulozitu, nehresí, hoci koná zo
strachom a hoci momentálne nemá na mysli
príkaz, ktory jej dal jej duchovny vodca.
Druhé
privilégium
16. Druhé privilégium
skrupulóznych je, ze potom, co konali, musia
predpokladat, ze nikdy nedali súhlas
prípadnému pokuseniu, ak nie sú si
istí, ze plne si boli vedomí a chceli zlobu
hriechu. Nuz, ked pochybujú, samotné ich
pochybovanie je istym znamením, ze im chybalo bud
plné vedomie zloby hriechu alebo plny
súhlas. Lebo, ak by sa stalo jedno i druhé,
nepochybovali by o tom, ale boli by si istí o
hriechu. A preto, ak im spovedník ulozí,
aby sa nespovedali z takychto pochybností, musia
ho kazdopádne pocúvnut. Nesmú nikdy
mysliet na to, ze by ho zanechali, ak je pevny a nechce
ich pocúvat. - Tu pripájam, ze v tomto
robia velkú chybu tí duchovní
otcovia, ktorí sú blahovolní
nacúvat pochybnostiam skrupulóznych
dusí. Lebo tym, ze sa hovorením
hrabú vo svojich svedomiach, vzdy viac sú
znepokojené a vzdy viac sa stávajú
neschopnymi napredovat po ceste Bozej.
Co sa tu koniec koncov povedalo, netyka sa ani tak
kajúcnikov (penitentov) ako skôr duchovnych
vodcov, aby sa dobre orientovali pri riadení ich
svedomí. Spovedajúcim sa
neprinálezí nic iné, len podriadit
svoj úsudok svojmu duchovnému otcovi a vo
vsetkom ho poslúchnut. Nie je to vsak na
závadu, ze toto vsetko sme tu uviedli, lebo aspon
nejedna dusa pochopí, ze ked jej spovedník
ulozí, aby sa neobvinovala z urcitych vecí
a nehovorila o nich, ak nie si je istá, ze
spáchala tazky hriech, alebo ju po vypocutí
posle bez rozhresenia k svätému
Prijímaniu, nemá protirecit svojmu
duchovnému otcovi a robit sa múdrou, ako sa
hovorí, ale má slepo poslúchat bez
toho, aby vôbec mala v úmysle pátrat
po dôvode toho, co jej bolo nariadené.
Chces si byt istá, ci
nezarmucujes Boha?
17. Ale niektorá môze povedat: Ja chcem
konat s istotou, ze nespôsobujem Bohu
zármutok. Ja ti odpovedám, ze väcsia
istota, ktorú môzes mat ty, co si
zvieraná vo svedomí, je poslúchat
svojho duchovného vodcu, aby si premohla
skrupulozitu i napriek momentálnym obavám,
ktoré ta mucia. A vedz, ze i keby si zomierala, si
povinná takto sa správat, aby ta diabol
nemohol oklamat. A tu opakujem to, co som uz vyssie
povedal (pri c. 4), ze si povinná mat skrupulu, ak
sa nevynasnazís prekonat skrupuly tym, ze proti
ním budes konat tak ako ti to nariadil duchovny
otec, nakolko vtedy si nebudes môct byt
istá, ze je to bezpredmetná skrupula. Lebo
ak sa nechás riadit skrupulozitou, nebudes viac
môct napredovat po Bozej ceste, a co viac, ako bolo
povedané, dostanes sa do nebezpecenstva straty
duse, alebo prinajmenej rozumu. A vystavit sa tomuto
nebezpecenstvu je urcite hriech. Za tym úcelom
diabol vytvára tolké strachy u
skrupulóznych, aby sa bud spustili k
volnému zivotu, alebo sa zbláznili, alebo
aspon aby nenapredavali v dokonalosti a zili vzdy
naplnené úzkostou a zmätkom, v ktorych
peklo vzdy cosi získa. Sv. Alojz Gonzaga
hovorieval: V mútnej vode diabol vzdy chytí
nejakú rybu.
18. A preto ak chces krácat dobre a bezpecne,
poslúchni presne vsetky príkazy a
nariadenia, ktoré ti dá tvoj duchovny
vodca. A popros ho, aby vzhladom na tvoje vedenie ti dal
nielen partikulárne pravidlá [t.j. na
jednotlivé prípady], ale aj
vseobecné. Hovorím vseobecné,
napríklad, aby si premáhala skrupuly s tym,
ze nebudes brat na ne ohlad kedykolvek nevidís
jasne, ze by to bol tazky hriech. Alebo, ze sa nebudes
spovedat z nicoho, ak nemôzes prisahat, ze si
urcite spáchala smrtelny hriech a k tomu prisahat,
ze si ho nikdy nepovedala v spovedi. Alebo, ze
pôjdes k svätému Prijímaniu
zakazdym, ked nie si si istá, ze más na
svedomí tazky hriech. Alebo, ze nikdy nebudes
opakovat breviár alebo jeho cast ak nie si si
istá, ze si ho vynechala, alebo iné
podobné pravidlá, ktoré sa obycajne
dávajú skrupulóznym. Pretoze ak
osoba, ktorá trpí skrupulami, sa chce
riadit iba partikulárnymi nariadeniami,
ktoré jej dal spovedník na konkrétne
prípady, ktoré sa stali, to ju nic alebo
málo utesí. Pretoze skrupulantka vzdy
povie, ze druhy prípad, kde má skrupuly,
nie je taky isty ako prvy, a tak zostane vzdy
zmätená a nepokojná.
Záverecné
povzbudenia
19. Koncím, neprestajne opakujúc:
Poslúchaj, poslúchaj. A pekne ta
prosím, nepokladaj Boha za tyrana. Je pravda, ze
nenávidí hriech, ale nemôze
nenávidiet dusu, ktorá sa s bolestou
hrozí svojho hriechu a je ochotná
skôr tisíckrát zomriet nez
upadnút do hriechu. Povedz mi, ak by si mala
tú vôlu a lásku, ktorú teraz
más k Bohu, k nejakému clovekovi, verila by
si vôbec, ze by si ta aj on nezamiloval? A preco si
myslís, ze tvoj Boh je menej dobry? Ach, aky dobry
je Boh k dusi, ktorá má dobrú
vôlu! Uistuje nás o tom královsky
prorok: Aky dobry je Boh voci
statocnym, Boh voci tym, co majú srdce
cisté. (Zalm
73:1) Boh nemôze neprijat toho, kto ho
hladá: Dobry je
Pán… k dusi, ktorá ho
hladá. (Nár 3:25) Jedného dna
Pán povedal sv. Margaréte Kortonskej:
Margaréta, ty ma
hladás? Ale pochop, ze ja ta hladám este
viac, nez ty mna. - Tu solum me postulas, sed ego
attentius postulo te quam tu me. A predstav si, ze
to isté Boh hovorí tebe, ak ho milujes a
hladás. Vrhni sa teda do jeho nárucia, ako
ta k tomu vyzyva Zalmista, a prenechaj mu starostlivost o
svoju dusu. A on ta zachová a oslobodí od
vsetkych úzkostí:
Zloz svoju starost na Pána a
on ta zachová; a nikdy nedopustí, aby bol
spravodlivy zmietany. (Zalm 55:23) Bud teda
poslusná a zahod tolké obavy. Jezis
hovorí prostredníctvom sv.
Margaréty, ze jej mnohé strachy jej
bránili napredovat v Bozej láske. Nemysli
si, ze dokial ho zo srdca milujes, provokujes Boha k
hnevu kazdou malou chybou, ktorú urobís.
Sv. Terézia hovorí:
Dcéry moje, budte si
isté, ze Boh sa nediví tolkym malickostiam,
ako si to myslíte. A nedovolte, aby sa vám
zúzilo srdce, lebo tak by ste mohli stratit
mnohé dobrá. Majte úprimny
úmysel a vôlu rozhodnutú nikdy ho
neurazit.
Opakujem teda a hovorím ti: Vo vsetkom
poslúchaj svojho duchovného otca a maj
vieru v poslusnost, pretoze ak poslúchas,
krácas vzdy bezpecne. Maj vzdy pred ocami
velkú lekciu, ktorú sv. Filip Neri vzdy
opakoval svojim penitentom: Majte
dôveru v spovedníka, lebo Pán ho
nenechá pomylit sa. Niet istejsieho spôsobu
na pretatie nástrah diabla ako konat vôlu
druhého v dobrom. A naopak,
hovorí,
niet nic nebezpecnejsie ako chciet seba riadit vlastnou
domnienkou. Preto vo svojich modlitbách
vzdy ziadaj od Boha milost, aby ta urobil poslusnou. A
nepochybuj, ze ak budes praktizovat poslusnost, urcite sa
spasís a stanes sa svätou.
4.
Modlitba
Môj Jezis, pretoze ta milujem, vsetka bolest,
ktorá povstáva z úzkostí
môjho svedomia, pozostáva zo strachu, ze sa
ti znepácim a ze stratím teba,
nekonecné Dobro. Bol cas, - a ach, kiez nikdy
nebol, - ked som ta nemilovala a málo som sa
starala, aby som bola tebou milovaná. Ale teraz
netúzim po nicom, nez ta milovat a byt tebou
milovaná, môj drahy Vykupitel. Nechcem sa ti
viac znepácit. Ty chápes môju
vôlu, ze ta chce milovat za kazdú cenu.
Neopust ma. Ak som ta v minulosti urazila, teraz ma
urázky, ktoré som ti spôsobila, viac
bolia, ako keby som vsetko stratila, - majetok,
príbuznych i zivot.
Ty si za mna zomrel, a tebe odovzdávam svoju
dusu, porúcam ju do tvojich rúk.
Do tvojich rúk,
Pane,
porúcam svojho ducha (Zalm 31:6). Ty ma
milujes, preto sa ti celá odovzdávam a
dúfam, ze nikdy nebudem zahanbená a v
tvojej nemilosti. Pane, v teba som
dúfal, nech nie som zahanbeny naveky. (Zalm
31:1)
Môj Jezis, milujem ta a chcem ta vzdy milovat.
Opakujem to a dúfam, ze to budem opakovat v zivote
i v smrti a po celú vecnost. Môj Jezis,
milujem ta a chcem ta vzdy-vzdy milovat.
Mária, moja nádej, Matka Milosrdenstva,
pomôz mi, zlutuj sa nado mnou.