1. Vybornost modlitby a
jej moc u Boha
Nase modlitby sú Bohu tak
milé, ze urcil anjelov, aby mu ich hned obetovali,
sotva ich zacneme konat. „Anjeli majú na
starosti modlitby veriacich a denne ich obetujú
Bohu," hovorí sv. Hilarius. Modlitby svätych
boli oznacené posvätnym kadidlovym dymom,
ktory vystupoval k Bohu, ako videl sv. Ján a bol
mu obetovany rukami anjelov (Zjv 8:3-4). Ten isty sv.
apostol píse, ze modlitby svätych sú
ako zlaté case plné vonnych vecí
(Zjv 5:8), ktoré sú velmi
príjemné Bohu. Aby sme si vsak uvedomili,
akú moc majú nase modlitby u Boha,
stací si precítat v svätom
Písme Starého i Nového zákona
mnohé zaslúbenia, ktoré ucinil Boh
tym, ktorí sa modlia: „Volaj ku mne a
vyslysím ta" (Jer 33:3). „Vzyvaj ma v case
súzenia: ja ta zachránim a ty mi
úctu vzdás" (Zalm 50:15). „Proste a
dostanete! Hladajte a nájdete! Klopte a otvoria
vám!" (Mt 7:7). „…o co skôr
dá vás Otec… dobré veci tym, co
ho prosia" (Mt 7, 11). „Lebo kazdy, kto
prosí, dostane, a kto hladá, nájde,
a kto klope, tomu otvoria (Lk 11:10). „Ak
budú dvaja z vás na zemi jednomyselne
prosit o cokolvek, dostanú to od môjho Otca"
(Mt 18:19). „Vsetko, o co v modlitbe prosíte,
ste uz dostali, a budete to mat." (Mk 11:24) „Ak ma
budete prosit o nieco v mojom mene, ja to urobím"
(Jn 14:14). „Proste, o co chcete, a splní sa
vám to" (Jn 15:7). „Ak budete o nieco prosit
Otca v mojom mene, dá vám to" (Jn 16:23).
Okrem tychto vyrokov je tisíce inych, ktoré
pre strucnost neuvádzam.
Boh chce nasu spásu, ale
pre nase väcsie dobro ziada, aby sme sa spasili, ako
vítazi. Dokial teda zijeme vo svete, musíme
viest ustavicnú vojnu, a aby sme sa spasili,
musíme zvítazit. „Bez vítazstva
nemôze byt nikto korunovany," hovorí sv.
Ján Zlatoústy. Sami sme velmi slabí.
Nasich nepriatelov je vela a sú velmi
silní. Ako im budeme môct odporovat a
premôct ich? Dodajme si len odvahu a povedzme si
kazdy s apostolom: „Vsetko môzem v tom, ktory
ma posilnuje" (Flp 4:13). Vsetko nám bude
mozné prostredníctvom modlitby. Boh
nám dá pre nu silu, ktorá nám
chyba. Theodoret napísal, ze modlitba je
vsemohúca: „Modlitba… vsetko
dokáze." A sv. Bonaventúra tvrdí, ze
modlitbou nadobudneme kazdé dobro a varujeme sa
kazdého zla. Sv. Vavrinec Justiniani hovorieval,
ze modlitbou si budujeme nedobytnú pevnost, v
ktorej budeme dokonale bezpecní proti vsetkym
nástrahám a násilnostiam
nepriatelov. Moc pekla je velká, modlitba je vsak
silnejsia, ako vsetci zlí duchovia, hovorí
sv. Bernard. Totiz modlitbou si dusa získava Boziu
pomoc, ktorá prevysuje kazdú
stvorenú moc.Vo svojich úzkostiach sa tym
povzbudzoval aj Dávid. Hovorieval: „Vzyvat
budem Pána, lebo jemu patrí chvála,
a budem zachráneny pred nepriatelmi" (Zalm 18:4).
Slovom, ako prehlasuje sv. Ján Zlatoústy,
modlitba je mocnou zbranou, pevnostou, prístavom a
pokladom. Modlitba je mocnou zbranou na odrazenie
vsetkych diabolskych útokov.
Je pevnostou, ktorá
nás chráni v kazdom nebezpecenstve. Je
prístavom, ktory vyslobodzuje z kazdej
búrky. A je spolu pokladom, ktory nás
zásobuje vsetkym dobrom.
2. Moc modlitby proti
pokuseniam
Boh vie, aké je pre
nás spasitelné, ak sa môzeme modlit a
preto dopústa, ak som vyslovil v prvej kapitole,
na nás útoky nepriatelov, aby sme ho
prosili o pomoc, ktorú nám ponúka a
slubuje. A ako ho tesí, ked sa k nemu v
nebezpecenstvách utiekame, tak ho zarmucujeme, ked
modlitbu zanedbávame. Sv. Bonaventúra
hovorí: „Velitel královského
tábora, keby bol obliehany nepriatelmi a…
neziadal by o pomoc, alebo necakal by na pomoc
krála, bol by povazovany za neverného." A
práve tak pokladá Boh za zradcu toho, na
koho doliehajú pokusenia a neprosí ho o
pomoc. Boh si totiz praje modlitby a caká na ne,
pretoze chce hojne pomáhat. Doklad o tom
máme u Izaiása. Bozím menom
nabádal prorok krála Achaza, aby ziadal o
nejaké znamenie, ze mu Boh iste pomôze:
„Ziadaj si znamenie od Pána, svojho Boha" (Iz
7:11). Bezbozny král vsak odpovedal: „Nebudem
ziadat a nebudem pokúsat Pána" (Iz 7:12).
Hovoril tak preto, lebo sa spoliehal na vlastné
sily, ktorymi chcel zvítazit nad nepriatelmi bez
Bozej pomoci. Prorok ho vsak za to pokarhal:
„Pocujteze, dom Dávidov! Ci vám je
málo obtazovat ludí, ze obtazujete este aj
môjho Boha?" (Iz 7:13). Dal tym najavo, ze Boha
uráza a zarmucuje ten, kto ho neprosí o
milosti, ktoré mu Boh ponúka. „Podte
ku mne vsetci, ktorí sa namáhate a ste
pretazení, a ja vás posilním" (Mt
11:28). Úbohé dietky moje, akoby hovoril
Spasitel, nepriatelia vás napádajú a
hriechy vás obtazujú. Nestrácajte
vsak dôveru! Utiekajte sa ku mne modlitbou a ja
vám dám silu k odporu a pomôzem
vám vo vsetkych nehodách. Na inom mieste
hovorí Izaiásovymi ústami:
„Podte, pravotme sa! - hovorí Pán. Ak
budú vase hriechy sta sarlát, budú
obielené ako sneh, ak sa budú cervenat sta
purpur, budú ako vlna (biele)" (Iz 1:18). Ludia,
utiekajte sa ku mne! I keby ste mali svedomie ako
poskvrnené, predsa sa na mna stále
obracajte! A môzete ma pokarhat (akoby hovoril
Boh), ked vás nezbielim svojou milostou ako sneh,
ked sa na mna obrátite.
Co je modlitba? Pocujme sv.
Jána Zlatoústeho: „Modlitba je kotva
zmietanych búrkou, poklad chudobnych, uzdravenie
chorôb a ochrana zdravia." Modlitba je bezpecnou
kotvou pre kazdého, kto je v nebezpecenstve
stroskotania. Je nesmierne bohatym pokladom pre
kazdého, kto je chudobny. Je
najúcinnejsím liekom pre kazdého
nemocného. A je istou ochranou zdravia
kazdému, kto si chce zdravie zachovat.
Co spôsobuje modlitba?
Pocujme sv. Vavrinca Justiniani: „Modlitba uzmieruje
Boha, prinása splnenie nasich ziadostí,
premáha odporcov a premiena ludí." Modlitba
utisuje hnev Boha, ktory hned odpústa tomu, kto ho
pokorne prosí. Vymáha vsetky milosti, o
ktoré ziadame. Vítazí nad vsetkou
mocou nepriatelov. Slovom premiena ludí slepych na
vidiacich, slabych na hrdinov, hiesnikov na svätych.
Kto potrebuje svetlo, nech on prosí Boha a bude mu
dané. Sotva som sa obrátil na Boha,
hovorí spisovatel knihy Múdrosti, hned mi
udelil múdrost: „Preto som sa modlil: Bol mi
dany rozum. Prosil som a vosiel duch múdrosti do
mna" (Múd 7:7). Kto potrebuje silu, nech ju ziada
od Boha a bude mu daná. Zalmista, len co otvoril
ústa k modlitbe, uz obdrzal pomoc od Boha. A
odkial nacerpali svätí muceníci tolko
statocnosti pred tyranmi, ak nie z modlitby, ktorá
im dala silu, aby pretrpeli muky a smrt?
Slovom, kto pouzíva
takú mocnú zbran ako je modlitba,
hovorí sv. Ján Zlatoústy,
„nepozná smrt (hriechu), odlucuje sa od zeme,
vystupuje do neba, zije v spolku s Bohom." Naco sa teda
mnohí znepokojujú otázkami: Kto vie,
ci mi dá Boh úcinnú milost a
zotrvanie? „O nic nebudte ustarostení. Ale vo
vsetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním
vdaky prednásajte svoje ziadosti Bohu" (Flp 4:6).
Apostol hovorí tymito slovami: Co je platné
pripústat si podobné úzkosti, strach
a nepokoj? Zazente od seba vsetky podobné
starosti! Sú na nic! Uberajú vám len
z dôvery v Boha a robia vás
vlaznejsími a lenivejsími na ceste
spásy. Proste, proste bez
prestania.Prednásajte Bohu svoje prosby. Dakujte
mu stále za prislúbenie, ze vám
poskytne dary, po ktorych túzite (vzdy, ked po
nich túzite), úcinnú milost,
zotrvanie, spásu a vôbec vsetko, co si
zeláte. Boh nás postavil do boja s mocnymi
nepriatelmi, ale vo svojich sluboch je verny,
nedopustí, aby sme boli napadnutí prudsie,
ako sme schopní uniest to: „Skúska,
ktorá na vás dolieha, je iba ludská.
A Boh je verny. On vás nedovolí
skúsat nad vase sily, ale so skúskou
dá aj schopnost, aby ste mohli vydrzat" (l Kor
10:13). Boh je verny, pretoze hned pomáha tomu,
kto ho vzyva. Uceny kardinál Gotti píse, ze
Boh nie je síce povinny dat nám vzdy
milost, ktorá je rovná sile pokusenia, je
vsak zaviazany, ked trpíme pokusením a k
nemu sa utiekame o pomoc, aby nám dal milost
(ktorú má pripravenú pre vsetkych a
ktorú vsetkym ponúka) a s nou silu, aby sme
boli schopní v danom okamihu odporovat pokuseniu.
Vsetko dokázeme s Bozou pomocou, ktorej sa
dostáva kazdému, kto o nu pokorne
prosí. Preto nemáme vyhovorky, ked sa
dáme premôct pokusením. Byvame
porazení len svojou vinou, pretoze sa
nemodlíme. Modlitbou lahko premôzeme
úklady a moc nepriatelov: „Modlitba
zahána vsetko zlé," napísal sv.
Augustín.
3. Boh je vzdy ochotny vypocut
nás
Sv. Bernard Siensky
hovorí, ze modlitba je vernou posolkynou, dobre
známou Královi nebies. Je navyknutá
vstupovat az do jeho najtajnejsej siene. Svojou
neodbytnostou vie naklonit Královo srdce, aby
poskytol vsetku pomoc nám úbohym,
ktorí trpíme v tolkych bojoch a
trápeniach slzavého údolia sveta. Aj
Izaiás (30:19) nás uistuje, ze ked Boh
pocuje nase modlitby, hned je pohnuty sústrastou s
nami a nenechá nás dlho plakat. Hned
nám odpovedá a poskytuje vsetko, o co ho
prosíme:"Lebo, lud na Sione, co byvas v
Jeruzaleme, nie, nebudes plakat, áno, zlutuje sa
nad tebou na hlas tvojho volania; len co ho pocuje,
vyslysí ta." Na inom mieste Boh hovorí
Jeremiásovymi ústami a stazuje sa na
nás: „Ste vy pokolenie! Pozorujte slovo
Pánovo: Ci som pústou Izraelovi? Ci
krajinou temnôt? Preco vravís, lud
môj: „Vzbúrili sme sa, viac
nepôjdeme k tebe!"? (Jer 2:31). Preco
hovoríte, pyta sa Boh, ze neprídete ku mne
pre pomoc? Je azda moje milosrdenstvo pre vás
neplodnou zemou, ktorá neprinása
nijaké ovocie milosti? Dobrotivy Boh nám
dal tymito slovami najavo, ze vzdy vypocuje nase modlitby
a to bez meskania. Aj tych ludí karhá,
ktorí modlitbu zanedbávajú pretoze
nedôverujú, ze bude vypocutá.
Aká velká by to
bola milost, keby nám Boh dovolil, aby sme mu
prednásali svoje prosby raz za mesiac!
Pozemskí králi poskytujú audienciu
len niekolkokrát v roku, ale Boh naproti tomu
dáva audienciu vzdy. Sv. Ján
Zlatoústy píse, ze Boh je vzdy ochotny
vypocut nase modlitby a ze sa este nestalo, aby nevypocul
nejakého prosebníka, ktory ho prosil
nálezitym spôsobom. Inde hovorí, ze
ked sa modlíme k Bohu, splní nase prosby
este prv, ako skoncíme modlitbu. I Boh sám
prislúbil túto vec: „Prv, nez
budú volat, ja odpoviem, este len budú
vraviet a ja ich vyslysím" (Iz 65:24). A zalmista
hovorí o Bohu: „Blízky je Pán
vsetkym, co ho vzyvajú, vsetkym, co ho
vzyvajú úprimne." - totiz nálezitym
spôsobom - „Vyplní zelanie bohabojnych,
vyslysí ich modlitbu a zachráni ich" (Zalm
145:18-19). Z tohoto dôvodu Mojzis volal radostne:
„Ved kdeze je národ taky mocny, ktory by mal
svojich bohov tak blízko, ako je Pán,
nás Boh, kedykolvek k nemu voláme" (Dt
4:7). Pohanskí bohovia boli hluchí voci
modlitbám prosebníkov, pretoze to boli len
úbohé tvory, ktoré nemajú
nijakú moc; ale nás Boh, ktory je
„vsemohúci, nie je hluchy voci nasím
modlitbám, ale je blízko svojím
prosebníkom a je ochotny udelit im kazdú
milost, o ktorú ho prosia. „Vtedy moji
nepriatelia ustúpia, este v ten den, ked budem
volat: áno, viem, ze ty si môj Boh" (Zalm
56:10). Pane, hovoril si, ze si môj Boh, plny
dobroty a milosrdenstva, poznal som, súc svedkom,
ze mi hned pomôzes, ked sa k tebe utiekam.
4. Nemali by sme obmedzit svoje
prosby na malé veci. Je lepsie modlit sa ako
rozmyslat.
Sme zobráci v kazdom
ohlade. Ale ked sa modlíme, nie sme uz
chudobní. Ked my sme chudobní, Boh je
bohaty. A Boh je velmi stedry, hovorí apostol, ku
kazdému, kto ho vzyva o pomoc: „Niet rozdielu
medzi Zidom a Grékom, lebo ten isty je Pán
vsetkych, bohaty pre vsetkych, ktorí ho
vzyvajú" (Rim 10:12). Pretoze máme
docinenia s Pánom nekonecne mocnym a nekonecne
bohatym, upozornuje sv. Augustín, neprosme ho o
veci malicherné a vsedné, ale ziadajme ho o
nieco velké. Keby niekto prosil krála o
nepatrny peniaz, napríklad o halier, urazil by ho.
Preto ctíme Boha, jeho milosrdenstvo a stedrost,
ked sa vo svojej úplnej biede a nehodnosti
spoliehame na jeho dobrotu, vernost pre jeho slub, ze
dá prosiacim kazdú milost, o ktorú
ho ziadajú. Prosme ho o milosti lebo: „Ak
ostanete vo mne a moje slová ostanú vo
vás, proste, o co chcete a splní sa
vám to" (Jn 15:7). Sv. Mária
Magdaléna de Pazzi hovorievala, ze Boh je velmi
pocteny a poteseny nasimi prosbami o milost, takze
nám za to takmer dakuje. Tymto spôsobom mu
totiz dávame prílezitost, aby nás
obohatil svojimi darmi a splnil tak svoju túzbu po
dobrocinnosti. Budme presvedcení, ze ked Boha
prosíme o milosti, dá nám vzdy viac,
ako si ziadame. „Ak niekomu z vás chyba
múdrost, nech si prosí od Boha, ktory
dáva vsetkym stedro a bez vycitky, a dostane ju"
(Jak 1:5). Tymito slovami sv. Jakub naznacuje, ze Boh nie
je skúpy vo svojich daroch, tak ako ludia. Ludia,
aj tí najbohatsí,
najzámoznejsí a najstedrejsí,
byvajú pri udelovaní almuzny opatrní
a väcsinou dávajú menej, ako od nich
prosebník ziada. Nech je ich bohatstvo akokolvek
velké, predsa nikdy nie je nevycerpatelné a
mensí sa tou mierou, kolko z neho
rozdávajú. Boh vsak dáva svoje dary,
ked ho prosíme, v hojnosti, to znamená
stedro. Dáva vzdy viac, ako ho ziadame, pretoze
jeho bohatstvo je nekonecné. Cím viac
dá, tym viac mu ostane na rozdávanie:
„Lebo ty, Pane, si dobry a láskavy a velmi
milostivy voci vsetkym, co ta vzyvajú" (Zalm
86:5). Môj Boze, riekol Dávid, ty si
nesmierne stedry a láskavy ku kazdému, kto
ta vzyva. Tvoje milosrdenstvo ku kazdému je tak
velké, ze daleko prevysuje jeho ziadosti.
Predovsetkym teda musíme
dbat o to, aby sme prosili s dôverou a boli pevne
presvedcení, ze nám modlitba otvorí
vsetky poklady nebies. „O to sa snazme,"
hovorí sv. Ján Zlatoústy, „a
otvoríme si nebo." Modlitba je poklad. Sv.
Bonaventúra uistuje, ze kedykolvek sa clovek
zbozne modlí k Bohu, získava dobrá,
ktoré majú väcsiu cenu, ako cely
svet.
Niektoré zbozné
duse venujú vela casu cítaniu a
úvahám, ale málo prosia. Nie je
pochybnost o tom, ze duchovné cítanie a
rozjímanie o vecnych pravdách sú
velmi uzitocné. Ovela uzitocnejsia je vsak,
hovorí sv. Augustín, prosebná
modlitba. Cítaním a
rozjímaním poznávame svoje
povinnosti, modlitbou vsak dosahujeme milosti k ich
plneniu. Co by bolo platné cloveku poznat svoje
povinnosti a potom ich neplnit? Boli by sme pred Bohom
len viac vinní! Cítajme si a
rozjímajme akokolvek mnoho, predsa
nesplníme svoje povinnosti inác, iba ak
budeme Boha prosit o pomoc k ich splneniu.
Sv. Izidor preto upozornuje, ze
diabol sa nikdy nenamáha viac, aby nás
rozptylil myslienkami na pocetné starosti, ako ked
spozoruje, ze sa modlíme a prosíme o
milosti. A preco? Pretoze nás nepriatel
vidí, ze inokedy nezískame tolko nebeskych
pokladov, ako v dobe modlitby.
Najvzácnejsím ovocím
vnútornej modlitby je prosba k Bohu o milosti,
ktoré potrebujeme k zotrvaniu a k vecnej
spáse. Vnútorná modlitba je
prakticky potrebná pre dusu najmä preto, aby
sa udrzala v Bozej milosti. Lebo ked sa clovek
nevzchopí vo chvíli rozjímania, aby
prosil o milosti, ktoré sú potrebné
pre zotrvanie, urcite to neurobí inokedy, lebo bez
rozjímania ho ani nenapadne, aby prosil o milosti,
ani si nespomenie, ako je prosebná modlitba
potrebná. Avsak ten, kto rozjíma kazdy den,
lahko pozná potreby svojej duse,
nebezpecenstvá, v ktorych sa nachádza i
potrebu modlitby. Preto bude prosit a obdrzí
milosti, ktoré mu dopomôzu k zotrvaniu a k
spáse. P. Segneri prehlásil o sebe, ze na
zaciatku si pri rozjímaní vzbudzoval
skôr zbozné vzdychy ako prosby. Avsak ked
spoznal potrebu a nesmierny úzitok prosebnej
modlitby, cím dalej, tym viac miesta venoval vo
svojich rozjímaniach prosbám.
Král Ezechiás:
„Pistím ako lastovicka, ako holub
hrkútam" (Iz 38:14). Mládatá
lastovicky len pistia, ked sa dozadujú pomoci
alebo potravy od svojej matky. Takto si máme
pocínat vsetci, ked si chceme udrzat zivot
milosti. Musíme bez prestania kricat a ziadat Boha
o pomoc, aby sme sa mohli vyvarovat smrtelnému
hriechu a mohli pokrocit vo svätej Bozej
láske. P. Rodriguez rozpráva, ze sa kedysi
zisli prvokrestanskí pustovníci,
ktorí boli nasimi prvymi duchovnymi ucitelmi, na
poradu a radili sa, ktoré cvicenie je
najuzitocnejsie a najdôlezitejsie pre vecnú
spásu. Zhodli sa v tom, ze to je casté
opakovanie Dávidovej prosby: "Boze, príd mi
na pomoc; Pane, ponáhlaj sa mi pomáhat"
(Zalm 70:2). Kto sa chce spasit, píse
Kassián, musí stále opakovat: Boze
môj, pomôz mi, Boze môj, pomôz
mi! Tak musíme robit od prvého prebudenia
ráno; tento vzdych musíme opakovat vo
vsetkych potrebách a duchovnych i casnych
prácach, najmä, ked nás prenasleduje
nejaké pokusenie alebo vásen. Sv.
Bonaventúra vraví, ze casto obdrzíme
milost skôr krátkou prosbickou, ako mnohymi
inymi dobrymi skutkami. Sv. Ambróz dodáva,
ze kto Boha o nieco prosí, dostáva to uz
pri modlitbe, lebo prosit Boha o milost a dostat ju od
neho, je to isté. Preto sv. Ján
Zlatoústy napísal, ze niet cloveka
mocnejsieho nad toho, ktory sa dobre modlí, lebo
taky má úcast na Bozej moci. Aby sme
dosiahli dokonalost, hovorí sv. Bernard,
potrebujeme rozjímanie a modlitby.
Rozjímaním poznáme, co nám
chyba a prosebnou modlitbou dostaneme, co potrebujeme.
Zhrnutie kapitoly
Jednym slovom, podla Bozej
prozretelnosti, ako sme poznali, bez modlitby je velmi
tazké, ba priam nemozné spasit sa. Avsak
prostredníctvom modlitby je cesta spásy
duse bezpecná a velmi lahká. Aby sme sa
spasili, nemusíme íst medzi neveriacich a
obetovat tam zivot za vieru. Ani sa nemusíme
uchylovat na púst a zivit sa korienkami. Coze je
to za námahu volat: Boze môj, pomôz
mi! Môze byt nieco lahsie? A ked budeme konat
túto malickost, spasí nás. Sv.
Vavrinec Justiniani nás nabáda, aby sme sa
modlili najmä na zaciatku kazdého diela.
Kassián dosvedcuje, ze otcovia púste
dôrazne nabádali lud, aby vzyval Boha o
pomoc strucnymi, ale castymi prosbami. „Nech nik
nepodcenuje svoju modlitbu," varuje sv. Bernard. Pretoze
ani Boh ju nepodcenuje… a dá nám,
alebo to, co ziadame, alebo nieco lepsie. Budme si
istí, ze sa nebudeme mat na co vyhovorit, ak sa
nemodlíme, lebo milost modlitby má kazdy.
Na nás samych zálezí, aby sme sa
modlili, kedy chceme, ako o sebe dosvedcuje Dávid:
„Vo dne mi svoju milost udeluje Pán. V noci
mu zasa ja spievam a modlím sa k Bohu môjho
zivota. Hovorím Bohu: »Ty si moja opora;
preco na mna zabúdas?«" (Zalm 42:9-10). O
tomto predmete budem obsírne hovorit v druhom
diele. Jasne dokázem, ze Boh dáva vsetkym
milost modlitby, aby si mohli modlitbou získat
hojnost vsetkej pomoci k zachovaniu Bozieho zákona
a k zotrvaniu v dobrom az do smrti. Zatial len na to
upozornujem, ze ak sa nespasíme, vsetka vina bude
na nás, ze sme sa nemodlili.