1. Modlitba je prostriedok
nevyhnutny ku spáse
Jednym z omylov pelagianizmu
bolo tvrdenie, ze modlitba nie je potrebná k
spáse. Pelagius, bezbozny pôvodca tohto
bludu, povedal, ze clovek bude iba vtedy zatrateny, ak
zanedbá poznat pravdy, ktoré je
nutné poznat. Je to cosi neslychané! Sv.
Augustín povedal: „Pelagius diskutoval o
vsetkom, len nie o tom, ako sa modlit. - Omnia potius
disputat, quam ut oret." Hoci, ako svätec bol
presvedceny a ucil, modlitba je jediny prostriedok na
získanie vedy svätych; podla textu sv.
Jakuba: „Ak niekomu z vás chyba
múdrost, nech si prosí od Boha, ktory
dáva vsetkym stedro a bez vycitky, a dostane ju"
(Jak l:5). Sväté Písmo dostatocne
jasne poukazuje na to, aké je to potrebné
modlit sa, ak sa máme spasit. „Treba (sa)
stále modlit a neochabovat" (Lk 18:l).
„Bdejte a modlite sa, aby ste neprisli do
pokusenia!" (Mt 26:41). „Proste a dostanete" (Mt
7:7). Slová "treba", "modlite sa", "proste",
ako to súhlasne ucia teológovia,
ukladajú príkaz a naznacujú nutnost
modlitby.
Viklef povedal, ze tieto texty
sa nemajú chápat presne o modlitbe, ale iba
o nutnosti dobrych skutkov, lebo v jeho systéme
modlitba bola iba dobrym dielom. Ale toto bol jeho omyl a
bol Cirvkou vyslovne odsúdeny. Preto Lessius
napísal, ze popriet nutnost modlitby pre
spásu u dospelych je blud a ze je to jasne vidiet
z Písma, ze modlitba je prostriedok, bez
ktorého nemôzeme dosiahnut pomoc
potrebnú k spáse. „Fide tenendum est,
orationem adultis ad salutem esse necessariam, ut
colligitur ex Scripturis; quia oratio est medium-sine quo
auxilium ad salutem necessarium obtineri nequit."
Dôvod je jasny! Bez pomoci
Bozej milosti nie sme schopní urobit nic
dobrého: „Bezo mna nemôzete nic urobit"
(Jn 15:5). Sv. Augustín k tejto stati poznamenal,
ze Pán Jezis nepovedal: „Bezo mna
nemôzete nic dokoncit.", ale „Bezo mna
nemôzete nic urobit", aby nám dal vediet, ze
bez milosti nemôzeme ani len zacat robit
dobrú vec. Ba viac, sv. Pavol píse, ze sami
zo seba nie sme schopní ani len pomysliet na
konanie dobra. "Nie ze by sme boli schopní
vymysliet nieco sami od seba, akoby to bolo z nás,
ale nasa schopnost je z Boha" (2 Kor. 3:5). Ak
nedokázeme ani len vymysliet dobrú vec, tym
menej si dokázeme vzbudit túzbu pre jej
vykonanie.
To isté nás
ucí Sväté Písmo na mnohych
inych miestach: „Boh, ktory pôsobí
vsetko vo vsetkych…" (1 Kor 12:6). „Svojho
ducha vlozím do vásho vnútra a
spôsobím, ze budete krácat podla
mojich nariadení, zachovávat moje vyroky a
plnit ich" (Ez 36:27).
A tak, sv. Lev I. hovorí:
„Clovek nerobí nic dobrého, iba to, co
ho Boh svojou milostou uschopní urobit. - Nulla
facit homo bona, quae non Deus preaestat ut faciat homo."
Preto Tridentsky Koncil hovorí: „Ak by niekto
prehlasoval, ze bez predchádzajúcej
inspirácie Svätého Ducha a jeho pomoci
clovek môze verit, dúfat, milovat, alebo
robit pokánie, ako je to potrebné na
získanie milosti ospravedlnenia, nech je
vyobcovany. - Si quis dixerit sine praeveniente Spiritus
Sancti inspiratione, at que ejus adjutorio, hominem
credere, sperare, diligere, aut poenitere posse, sicut
oportet ut ei justificationis gratia conferatur, anathema
sit."
Spisovatel takzvaného
„Nedokonceného diela" uvazuje o
zvieratách a hovorí, ze Boh obdaril jedno
rychlostou, iné pazúrmi, iné
krídlami, aby sa tak mohli udrzat nazive. Ale
cloveka stvoril tak, aby sám bol jeho silou.
Clovek je teda celkom neschopny zabezpecit sa sám
zo svojich síl, pretoze Boh chcel, aby vsetko, co
má alebo môze mat, sa mu dostalo jedine iba
prispením jeho milosti.
Boh vsak túto milost, vo
svojej beznej prozretelnosti, dáva iba tomu, kto
ho prosí, podla chyrneho Gennadiovho vyroku:
„Veríme, ze nik nedosahuje spásu, ak
len nie Bozou pomocou, a ze nikto si túto pomoc
nezaslúzi, iba ak sa modlí."
Máme teda dve premisy. Na
jednej strane, ze bez prispenia milosti nemôzeme
nic urobit, a na druhej strane, ze toto prispenie v
beznom poriadku Boh dáva iba tomu, kto sa
modlí. Nuz, kto nevidí, ze z toho vyplyva
záver, ze modlitba je nám absolútne
potrebná pre spásu?
A hoci prvé milosti,
ktoré sa nám dostávajú bez
akejkolvek spolupráce z nasej strany, ako
napríklad povolanie k viere alebo pokániu,
ako to hovorí sv. Augustín, Boh dáva
aj tym, ktorí sa nemodlia, predsa, a svätec
to povazuje za isté, iné milosti,
najmä milost zotrvania, Boh nedá, iba ak ako
odpoved na modlitbu: „Boh nám dá
niektoré veci, ako pociatok viery, aj ked sa
nemodlíme. Iné veci, ako zotrvanie v
dobrom, Boh dá iba tym, ktorí sa
modlia."
Preto teológovia
vseobecne ucia so sv. Bazilom, sv. Jánom
Zlatoústym, sv. Klementom Alexandrijskym, sv.
Augustínom a inymi, ze modlitba je pre dospelych
nevyhnutne potrebná nielen na základe
Bozieho prikázania, ale tiez ako nevyhnutny
prostriedok spásy. To znamená, ze podla
plánu pravidelnej Bozej prozretelnosti je
nemozné, aby sa krestan spasil, ked sa
neodporúca Bohu a neprosí o milosti
potrebné k spáse.
To isté ucí sv.
Tomás: „Po krste, ustavicná modlitba
je pre cloveka nevyhnutná na to, aby mohol
príst do neba. Lebo hoci krstom sa
odpústajú hriechy, ostáva este
zlá ziadostivost, ktorá nás ohrozuje
zvnútra, a svet a diabol, ktorí na
nás útocia zvonka". Nuz dôvod, ktory
nás v krátkosti uistí o potrebe
modlitby pre spasenie je tento: Aby sme sa spasili,
musíme bojovat a zvítazit. „A kto
závodí, nedostane veniec, ak
nezávodí podla pravidiel" (2 Tim 2:5).
Avsak bez Bozej pomoci nie sme v stave, aby sme sa
ubránili presile tolkych a tak mocnych
nepriatelov. Nuz, túto pomoc dostávame len
skrze modlitbu. Preto bez modlitby niet
spasenia.
Navyse, ze modlitba je jedinym
riadnym prostriedkom na prijatie bozskych darov, sv.
Tomás jasne dokazuje na inom mieste, kde
hovorí, ze akékolvek milosti, ktoré
Boh od vecnosti rozhodol nám udelit, dá
nám ich iba ak sa modlíme.
To isté hovorí sv.
Gregor: „Clovek si modlitbou zasluhuje to, co sa Boh
rozhodol dat mu od vecnosti."
Pravda, modlitba nie je
potrebná nato, aby Boh poznal nase potreby,
hovorí sv. Tomás, ale aby sme my poznali,
ako velmi potrebujeme utiekat sa k Bohu o pomoc
potrebnú pre spásu, a takto ho uznali za
pôvodcu vsetkych nasich dobier.
Preto, tak ako Pán
ustanovil, ze na zaobstaranie chleba musíme siat
psenicu a pre víno sadit vinice, tak chce, aby sme
milosti potrebné pre spásu prijímali
skrze modlitbu: „Proste a dostanete! Hladajte a
nájdete! Klopte a otvoria vám" (Mt
7:7).
Jednoducho, nie sme nic
iné, nez úbohí zobráci, a
máme iba tolko, kolko nám dá Boh ako
almuznu. „Ja som síce biedny a úbohy,
no Pán sa stará o mna" (Z
40:18).
Sv. Augustín
hovorí: Boh velmi túzi a praje si
rozdávat svoje milosti, ale nechce ich
rozdávat, iba ak tomu, kto o ne prosí. Boh
chce dat, ale nedá, ak ho neziadame. Sám to
prehlasuje, ked hovorí: „Proste a dostanete!"
Hladajte a dá sa vám. Preto hovorí
sv. Terézia, ze kto nehladá,
nedostane.
Tak, ako rastliny
potrebujú vlahu pre zivot, aby nevyschli, tak,
hovorí Zlatoústy, je nám
potrebná modlitba pre spásu. Na inom mieste
hovorí tento sväty, ze tak ako dusa
dáva zivot telu, tak zase modlitba udrzuje dusu
pri zivote: Tak ako telo nemôze zit bez duse, tak
dusa bez modlitby je mrtva a odporne zapácha.
Hovorí odporne zapácha, pretoze kto sa
prestane odporúcat Bohu, okamzite zacne smrdiet od
hriechov.
Modlitba sa tiez nazyva pokrmom
duse, lebo ako bez jedla sa telo nemôze udrzat
nazive, tak sa bez modlitby (hovorí sv.
Augustín) nemôze zachovat dusa pri zivote:
Tak ako sa telo ziví pokrmom, tak sa clovek syti
modlitbou. - Sicut escis alitur caro, ita orationibus
homo nutritur.
Vsetkymi tymito prirovnaniami,
ktoré títo svätí Otcovia
pouzili, chcú nás len ucit o úplnej
nevyhnutnosti modlitby na dosiahnutie
spásy.