Predmet modlitby
„Veru, veru hovorím
vám: Ak budete o nieco prosit Otca v mojom mene,
dá vám to" (Jn 16:23). Jezis Kristus teda
slúbil, ze vsetko, o co budeme prosit Otca v jeho
mene, nám Otec dá. Vzdy sa vsak
predpokladá, aby nasa modlitba mala
nálezité vlastnosti. Ako hovorí sv.
Jakub, mnohí sa modlia a nic nedostanú,
pretoze sa modlia zle: „Prosíte, a
nedostávate, lebo zle prosíte" (Jak 4:3).
Sv. Bazil apostolove slová vysvetluje takto:
„Niekedy sa stane, ze prosís, a nic
nedostanes, pretoze si prosil nesprávne, totiz s
malou vierou a dôverou alebo s nepatrnou
túzbou po milosti alebo si prestal v modlitbe a
nevytrval." Sv. Tomás preto udáva styri
podmienky, kedy prinesie modlitba úzitok. Clovek
sa totiz musí modlit za seba, o veci
potrebné k spáse, zbozne a vytrvalo.
Môzeme sa úcinne
modlit za inych?
Prvou poziadavkou je, aby sa
clovek modlil za seba. Anjelsky ucitel tvrdí, ze
nikto nemôze z titulu spravodlivosti inym vyprosit
vecny zivot, a preto ani nie milosti potrebné k
ich spáse. Lebo Boh slúbil úcinnost
len modlitbe v prospech tych, ktorí sa modlia a
nie v prospech inych. „Dá vám" (Jn
16:23). Napriek tomu mnohí teológovia
zastávajú opacnú mienku.
Opierajú sa o autoritu sv. Bazila, ktory
ucí, ze modlitba prinása pre Bozie
zaslúbenie neomylny uzitok aj inym, ak len
nekladú priamo prekázky. Títo ucenci
sa odvolávajú na sv. Písmo:
„Vyznávajte si teda navzájom hriechy a
modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli.
Lebo vela zmôze naliehavá modlitba
spravodlivého" (Jak 5:16). A inde: „Zehnajte
tym, co vás preklínajú, a modlite sa
za tych, co vás potupujú!" (Lk 6:28). Este
lepsie to hovorí sv. Ján: „Ked niekto
vidí, ze jeho brat pácha hriech, ktory
nevedie k smrti, nech prosí a Boh mu dá
zivot" (1Jn 5:16). Slová: brat pácha
hriech, ktory nevedie k smrti," sv. Augustín, sv.
Beda, sv. Ambróz a iní vysvetlujú
takto: Len ked hriesnik nechce ostat v zatvrdlivosti az
do smrti, lebo taky by potreboval celkom mimoriadnu
milost. Pokial ide o inych hriesnikov, u ktorych nie je
tak velká zloba, apostol slubuje ich
obrátenie, ked sa za nich niekto modlí:
„Nech prosí a dá sa mu zivot."
Máme sa modlit za
hriesnikov?
Niet pochyb o tom, ze modlitby
druhych velmi osozia hriesnikom a sú Bohu velmi
príjemné. Boh sa dokonca stazuje na tych
svojich sluzobníkov, ktorí mu
neodporúcajú hriesnikov. Tak
napríklad riekol raz sv. Márii
Magdaléne de Pazzi: „Pozri, dcéra
moja, ako sú krestania v diablovych
rukách"; keby ich moji vyvolení
nevyslobodili svojimi modlitbami, boli by (títo
krestania) zatratení." Zvlástnym
spôsobom túto modlitbu ziada od knazov a
reholníkov. Spomenutá sestra hovorievala
svojm sestrám: „Sestry, Boh nás
nevytrhol zo sveta len preto, aby sme cinili dobre sebe,
ale aj preto, aby sme ho uzmierovali za hriesnikov." To
isté riekol raz Pán samej svätej:
„Dal som vám, moje vyvolené
snúbenice, mesto azylu, (totiz utrpenie Jezisa
Krista), aby ste sa mali kam obracat o pomoc pre moje
úbohé tvory. Preto sa k nemu casto
uchylujte, poskytujte odtial pomoc hynúcim tvorom
a obetujte za ne svoj zivot." Preto svätá,
hovoriac so svätym nadsením, za hriesnikov
obetovala Bohu pätdesiatkrát za den
Vykupitelovu krv. Túzba po ich
obrátení ju celú spalovala.
Hovorievala: „Ako ma bolí, Pane, ked
vidím, ze by som mohla pomôct tolkym dusiam,
keby som za ne obetovala zivot, - a nemôzem tak
urobit." Hriesnikov pri kazdej poboznosti
odporúcala Bohu. Casto vstávala aj o
polnoci a chodila modlit sa za nich pred
najsvätejsiu Sviatost oltárnu. A predsa ju
raz nasli, ako zalostne plakala a na otázku, preco
place, odpovedala: „Pretoze sa mi zdá, ze
nerobím nic za spásu hriesnikov." Za ich
obrátenie sa dokonca ponúkala do pekelnych
múk, s vyhradou, ze by nemala v nenávisti
Boha. Boh ju pre spásu hriesnikov castejsie
navstívil ukrutnymi bolestami a tazkymi chorobami.
Svätá sa modlievala predovsetkym za knazov.
Vedela, ze ich dobry zivot je tak prícinou
spasenia inych, ako ich zly zivot je mnohym na skazu.
Preto prosievala Boha, aby ich previnenia potrestal na
nej. Hovorievala mu: „Pane, nech tolkokrát
umriem a zas ozijem, az uciním zadost tvojej
spravodlivosti." V jej zivotopise sa hovorí, ze
svojimi modlitbami naozaj vyslobodila mnoho dusí
zo satanovych rúk.
Zmienil som sa trochu
obsírnejsie o horlivosti tejto svätej. No
vsetky duse, ktoré naozaj milujú Boha, sa
ustavicne modlia za úbohych hriesnikov. Ked dusa
milujúca Boha vidí jeho lásku k
dusiam, ked vidí, co urobil a vytrpel pre ich
spásu Jezis Kristus a ked vidí Spasitelovu
túzbu, aby sme sa modlili za hriesnikov, ako by sa
mohla lahostajne pozerat na tolko úbohych
dusí, ktoré zijú bez Boha v otroctve
diabla? Ako by sa nenadchla k usilovnej a castej
modlitbe, aby Boh dal tymto nestastnym svetlo a silu, aby
sa zobudili zo smrtelného spánku a
zachránili sa pred záhubou? Pravda, Boh
nám neslúbil vypocutie, ked kladú
priame prekázky obrátenia tí, za
ktorych sa modlíme. Boh vsak zo svojej dobroty uz
mnohokrát rácil uviest skrz modlitby
svojich sluzobníkov, na cestu spásy
najzaslepenejsích a najzatvrdlivejsích
hriesnikov. Z tohoto dôvodu odporúcajme Bohu
úbohych hriesnikov vzdy, ked sme na svätej
omsi, alebo ju sami slúzime, ked rozjímame
alebo sme na návsteve Najsvätejsej sviatosti.
Isty uceny spisovatel hovorí, ze kto sa
modlí za druhych, ten bude vypocuty ovela
skôr, ako tí, co sa modlia za seba. To len
mimochodom. Vrátme sa k ostatnym podmienkam
úcinnej modlitby, ako ich ziada sv.
Tomás.
Musíme prosit o milosti
potrebné ku spáse
Druhá podmienka,
ktorú ziada sväty je, aby sme prosili o
milosti potrebné k spáse. Boh totiz
neslúbil, ze vypocuje modlitbu o veci
casné, ktoré nie sú potrebné
pre spásu duse. Sv. Augustín vysvetluje
Kristove slová „v mene mojom" a
hovorí, ze neprosíme v Kristovom mene, ked
prosíme o nieco, co prekáza nasej
spáse."
Casto prosíme o
niektoré casné milosti a Boh nás
nevypocuje. To preto, ako hovorí ten isty sv.
ucitel, ze nás miluje a chce nám byt
milosrdny: „Kto Boha prosí o veci
potrebné k casnému zivotu, niekedy je z
milosrdenstva vypocutí a niekedy je z
milosrdenstva nevypocuty. Co je chorému osoznejsie
vie lepsie lekár, nez chory." Lekár, ktory
má rád chorého, nedovolí mu
veci, ktoré by mu skodili. Mnohí ludia,
keby boli chorí alebo chudobní, neupadli by
do hriechov, ktorych sa dopústajú, ked
sú zdraví a bohatí. Preto Boh
odmieta vypocut mnohych, ktorí ho prosia o zdravie
tela alebo o majetok. Vie, ze keby boli vypocuty,
stratili by jeho milost alebo by aspon zvlazneli v
duchovnom zivote. Pravda, tym nechcem tvrdit, ze by bolo
chybou prosit o veci potrebné k casnému
zivotu, pokial nie sú prekázkou vecnej
spásy. Ved mudrc vo svätom Písme sa
modlí takto: „Nedávaj mi ani chudobu,
ani bohatstvo, udel mi (vzdy iba tolko, kolko) potrebujem
na zivobytie" (Prís 30:8). Nie je ani chybou, ako
ucí sv. Tomás, primerane sa starat o casny
majetok. Chybou by bolo ziadat a vyhladávat casny
majetok ako hlavnú vec a starat sa on nezriadene,
ako by bol nasím jedinym dobrom. Preto, ked
prosíme Boha o tieto casné veci, vzdy
musíme o ne prosit odovzdane a s podmienkou, ze
osozia nasej dusi. A ked nám ich Boh odoprie,
budme presvedcení, ze nám ich odopiera z
lásky, pretoze vie, ze by ohrozili nase
duchovné blaho.
Casto prosíme Boha, aby
nás oslobodil od nejakého pokusenia a Boh
nás nevypocuje ani vtedy. Dopústa, aby
nás pokusenie suzovalo dalej. Budme si
istí, ze i v takom prípade to Boh
dopústa pre nase dobro. Od Boha nás
nevzdaluje pokusenie a zlé myslienky, ale
súhlas so zlom. Ked sa dusa v pokusení
odporúca Bohu a s jeho pomocou mu odporuje,
postupuje v dokonalosti a vrúcne sa zjednocuje s
Bohom. Preto takú prosbu Boh nevypocuje. Sv. Pavol
velmi prosil o vyslobodenie z necistych pokusení:
„Bol mi dany do tela osten, satanov posol, ktory ma
bije po tvári, aby som sa nevyvysoval. Preto som
tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mna"
(2 Kor 12:7-8). Pán mu vsak odpovedal:
„Stací ti moja milost." I v pokuseniach
musíme prosit Boha s odovzdanostou do jeho
vôle asi takto: Pane, zbav ma tohoto
súzenia, ak to osozí mojej dusi. Ked nie,
daj mi aspon silu k odporu. V takom prípade sa
osvedcuje slovo sv. Bernarda: „Ked sa modlíme
o nejakú milost, udelí nám Boh
ziadanú vec alebo inú lepsiu." Boh
nás nechá casto trpiet v búrke, aby
skúsil nasu vernost. Robí tak pre nase
väcsie duchovné blaho. V takych
chvílach sa zdá, ze je hluchy k
nasím modlitbám. Budme si vsak istí,
ze Boh nás pocuje, tajne nám pomáha
a posilnuje nás svojou milostou, aby sme odrazili
kazdy nepriatelsky útok. Sám nás o
tom uistuje slovami zalmistu: „V
súzení si ma vzyval a vyslobodil som ta, za
clonou búrky som ta vypocul, vyskúsal som
ta" (Zalm 81:8).
Iné podmienky
modlitby
Konecne podla sv. Tomása
modlit sa máme zbozne a vytrvalo. Zbozne
znamená pokorne a dôverne, vytrvalo
znamená bez prestania az do smrti. O kazdej z
tychto najpotrebnejsích podmienok je
potrebné pouvazovat zvlást.