Modlitba je dalej
najpotrebnejsou zbranou na obránenie sa pred
nepriatelmi. Kto ju nepouzije, hovorí sv.
Tomás, je strateny. Svätec nepochybuje, ze
Adam, ked bol pokúsany, preto padol, lebo sa
neodporúcal Bohu: Peccavit, quia ad Divinum
auxilium recursum non habuit.
Sv. Gelazius píse to
isté, ked hovorí o vzbúrenych
anjeloch: Nadarmo prijali Boziu milost. Pretoze sa
nemodlili, nemohli zotrvat v dobrom. - Dei gratiam in
vacuum recipientes, non orando constare nequierunt. Sv.
Karol Boromejsky v jednom z pastierskych listov
poznamenáva, ze zo vsetkych prostriedkov
spásy, ktoré nám Jezis Kristus v
evanjeliu odporúca, prvé miesto dáva
modlitbe. A pretoze chce, aby sa jeho Cirkev a
nábozenstvo odlisovalo od ostatnych siekt, chce
aby sa nazyvala práve domom modlitby.
„Môj dom sa bude volat domom modlitby" (Mt.
21:13). Vo vyssie spomenutom liste sv. Karol Boromejsky
uzatvára, ze modlitba je pociatkom, pokrokom a
zavrsením vsetkych cností.
Takze v temnote, smútku a
nebezpecenstve nemáme inú nádej, nez
pozdvihnut si oci k Bohu a vrúcnymi modlitbami sa
domáhat jeho milosrdenstva, aby nás
zachránil. Král Jozafat povedal:
„…nevieme, co si pocat, ale iba k tebe
obraciame svoj zrak" (2 Krn 20:12). Tak to zvykol robit
aj Dávid, ktory nevedel nájst inú
zábezpeku pred svojimi nepriatelmi, ako
neprestajnú modlitbu k Bohu, aby ho vyslobodil z
ich nástrah: „Moje oci sa neprestajne
upierajú na Pána, ved on mi vyslobodzuje
nohy z osídel" (Z 25:15). Takze nerobil nic, len
sa modlil: „Pozrize na mna a zmiluj sa nado mnou,
lebo som sám a úbohy" (Z 25:16). „K
tebe volám, zachrán ma; a budem plnit tvoje
príkazy" (Z 119:146). Pane, zhliadni na mna,
zmiluj sa nado mnou a zachrán ma, lebo ja nie som
schopny nic urobit a okrem teba niet nikoho, kto by mi
pomohol.
Ved naozaj, ako môzme
vôbec odolat nasim nepriatelom a zachovávat
Bozie prikázania, zvlást po Adamovom
hriechu, ktory spôsobil, ze sme takí
slabí a nevládni, ak by sme nemali modlitbu
ako prostriedok, v ktorej by sme od Boha dostali
dostatocné svetlo a silu, aby sme boli
schopní ich zachovávat?
Bolo to rúhanie, co Luter
povedal, ze po Adamovom hriechu sa zachovávanie
Bozieho zákona stalo pre cloveka úplne
nemoznym.
Aj Janzen povedal, ze
niektoré prikázania sú
nemozné dokonca i pre spravodlivych, so silou,
ktorú momentálne majú, - a potialto
jeho predpoklad má dobrú logiku. Ale pre
dodatok, ktory k tomu pridal, Cirkev to oprávnene
odsúdila, lebo povedal, ze nemajú milost,
aby tieto prikázania urobili moznymi.
Je pravdou, hovorí sv.
Augustín, ze clovek nasledkom svojej slabosti nie
je schopny vyplnit niektoré z Bozich
prikázaní s momentálnymi
schopnostami a riadnymi milostami, ktoré sú
dávané vsetkym ludom. Ale skrze modlitbu
môze lahko obsiahnut tolko dalsej pomoci, kolko
potrebuje pre svoju spásu. Hovorí: Boh
neprikazuje nemoznosti, ale ked prikazuje, nabáda
ta urobit, co môzes, a prosit o to, co
nemôzes. A pomôze Ti, aby si mohol. Toto je
slávny text, ktory bol potom prijaty Tridentskym
koncilom a ucineny clánkom viery (Sess 6, c 11).
Sväty ucitel okamzite pridáva, „Pozrime
sa, akym spôsobom dokáze liek urobit to, co
nakazené nedokáze (t.j. ako môze
clovek urobit to, co nemôze)." A chce povedat, ze
modlitbou obdrzíme liek pre svoju chorobu, lebo ak
sa modlíme, Boh nám dá silu urobit
to, co my nedokázeme.
Nemozno verit, pokracuje sv.
Augustín a hovorí, ze by nám Boh
chcel ulozil zachovávanie zákona a potom by
nám dal zákon, ktory nemozno uskutocnit.
Ked nám teda Boh ukazuje, zye sami od seba
nemôzme zachovat vsetky jeho prikázania, je
to jednoducho preto, ze nás chce napomenút,
aby sme robili lahsie veci pomocou riadnej milosti,
ktorú nám udeluje, a potom robit tazsied
veci prostredníctvom pomoci, ktorú
môzme získat pomocou modlitby. „Tym
samym, ze sa pevne verí, ze Boh nemôze
prikazovat nemozné, sme napomínaní,
co máme robit v lahsích
zálezitostiach a o co prosit v tazsích."
Ale, niekto namietne, preco nám Boh prikazuje
veci, ktoré sú neuskutocnitelné
nasimi silami? Práve preto, hovorí
svätec, aby sme sa modlili a skrze modlitbu
získali pomoc urobit to, co nemôzeme:
„Prikazuje nieco, co nemôzeme, aby sme vedeli,
co máme ziadat od neho." A na inom mieste:
Zákon je dany, aby sme hladali milost. Milost je
daná, aby sa zákon mohol vyplnit."
Zákon sa nemôze zachovávat bez
milosti, a Boh dal zákon za tym úcelom, aby
sme ho vzdy prosili o milost pre jeho
zachovávanie. Na inom mieste hovorí:
„Zákon je dobry, ak ho clovek nálezite
uzíva. Co vsak znamená nálezite
uzívat zákon?" A odpovedá:
„Spoznat skrze zákon svoju chorobu a hladat
bozskú pomoc pre svoje uzdravenie."
Sv. Bernard ucí to
isté: „Kto sme my, alebo aká je nasa
sila, aby sme dokázali odolat tolkym pokuseniam?!
Zaiste to bolo toto, co od nás Boh
ocakával, aby sme, vidiac svoju nedostatocnost, a
ze nemáme inej pomoci, vo vsetkej pokore sa
utiekali k jeho milosrdenstvu." Boh vie aká
prospesná je nám potreba modlit sa pre
zachovanie pokory a praktizovanie dôvery. Preto
dovolí, aby nás napádadali
nepriatelia, ktorych nemôzeme premôct svojimi
silami, aby sme si tak cez modlitbu od neho vyprosili
pomoc odporovat.
Treba zvlást poznamenat,
ze nikto nemôze odporovat necistym pokuseniam tela,
bez toho, aby sa neodporúcal Bohu, ked je
pokúsany. Tento nepriatel je taky strasny, ze ked
na nás útocí, takpovediac berie
nám vsetko svetlo. Dá nám
zabudnút na vsetky rozjímania, vsetky nase
dobré predsavzatia a spôsobuje, ze neberieme
ohlad ani na pravdy viery a takmer strácame aj
strach z bozskych trestov. Lebo sa sprisaháva s
nasimi vnútornymi sklonmi, ktoré nás
velkou silou stahujú k uspokojeniu nasich
zmyselnych rozkosí. Kto sa v takej chvíli
neutieka k Bohu, je strateny. Jedinou obranou proti
tomuto pokuseniu je modlitba, ako to hovorí sv.
Gregor z Nissy: „Modlitba je hradbou cistoty. -
Oratio pudicitiae preasidium est."
(**A pred ním povedal
Salamún: „Ale ked som videl, ze sa jej
nedomôzem inak (nijako), len ked (mi ju) dá
Boh, i to uz bol dôkaz pochopenia, ze som poznal,
cím darom je ona - pristúpil som k
Pánovi a jeho som prosil" - Múd
8:21.)
Cistota je cnost, ktorú
nemáme silu plnit ak nám to nedá
Boh. A Boh nedáva túto silu, iba ak tomu,
kto o nu prosí. Ale ktokolvek o nu prosí,
iste ju dostane.
Nuz sv. Tomás pozoruje (v
rozpore s Janzéniom), ze by sme nemali povedat, ze
príkaz cistoty, alebo ktorykolvek iny, je pre
nás nemozny. Lebo hoci ho nemôze dodrzat
svojou vlastnou silou, môzeme to urobit s Bozou
pomocou. „Musíme povedat, ze to, co
môzeme s Bozou pomocou, nie je pre nás
celkom nesplnitelné."
Ani sa nemôze povedat, ze
je nespravodlivé, hoci sa to tak môze zdat,
prikazovat chromému krácat rovno. Nie,
hovorí sv. Augustín, nie je to
nespravodlivost za predpokladu, ze má vzdy poruke
prostriedky na odstránenie svojej chyby, lebo ak
potom nadalej chodí krivo, je to jeho
vlastná chyba. „Je velmi múdre
nariadit clovekovi krácat rovnym krokom, lebo ak
vidí, ze to nemôze urobit sám od
seba, má hladat liek na uzdravenie ochromenia
hriechom." Konecne, ten isty sväty ucitel
hovorí, ze nikdy nedokáze zit dobre ten,
kto sa nedokáze dobre modlit: „Správne
vie zit ten, kto sa vie správne modlit. - Recte
novit vivere, qui recte novit orare." a na druhej strane
sv. Frantisek Asisky hovorí, ze bez modlitby nikdy
nemôzes dúfat, ze nájdes v dusi
dobré ovocie.
Preto hriesnici nemajú
pravdu, ked sa falosne ospravedlnujú, ze
nemajú silu odolat pokuseniam. Ak nemás
sily, preco o nu neprosís? Presne toto je vycitka,
ktorú im dáva sv. Jakub: „Nic
nemáte, lebo neprosíte" (Jak 4:2).
Bezosporu, sme tak velmi slabí, ze
nedokázeme zniest útoky nasich nepriatelov.
Ale na druhej strane je isté, ze Boh je verny,
podla slov Apostola, a nedovolí, aby sme boli
pokúsaní nad svoje sily. „Boh je
verny. On vás nedovolí skúsat nad
vase sily, ale so skúskou dá aj schopnost,
aby ste mohli vydrzat" (1 Kor 10:13).
Primasius má k tomu
takyto komentár: „[Boh] sa
postará o riesenie hradbou milosti, aby si bol
schopny zniest pokusenie. - Illud faciet provenire
gratiae praesidio, quod possitis tentationem sustinere."
My sme slabí, ale Boh je mocny. Ak ho
prosíme o pomoc, dáva nám svoju silu
a potom vsetko môzeme, ako je o tom
oprávnene presvedceny ten isty Apostol:
„Vsetko môzem v tom, ktory ma posilnuje" (Flp
4:13).
Preto nemá vyhovorky, kto
padne, hovorí sv. Ján Zlatoústy, ak
sa prestal modlit, lebo ak by sa modlil, neboli by ho
nepriatelia premohli. „Nech sa nikto
neospravedlnuje, ze nemohol odolat nepriatelom, zatialco
sa prestal modlit. - Nec quisqam poterit excusari, qui
hostem vincere noluit, dum ab orando
cessavit."