NOVENA K DUCHU SVÄTÉMU

KRALOVNA NOVIEN

sv. Alfonz

Pozostáva z rozjímaní na kazdy den noveny od sviatku Nanebovstúpenia do Turícnej vigílie.

Novena k Duchu Svätému odzrkadluje cas modlitby, ktory apostoli a Preblahoslavená Panna Mária strávili v Hornej Sieni v case od Nanebovstúpenia do zoslania Ducha Svätého na Turíce. V tomto zmysle táto novena je predstavitelom vsetkych novien.

Tym velkym darom, udelenym na Turíce, bol dar Ducha Svätého, dar, ktory bol pre nás zaslúzeny utrpením samého Jezisa Krista. Jezis to dal vediet, ked povedal apostolom: „Lebo ak neodídem, Tesitel k vám nepríde. Ale ked odídem, poslem ho k vám" (Jn 16:7).

Nasa viera nás ucí, ze Duch Sväty je láska, ktorú k sebe majú Otec a Vecné Slovo. Preto dar lásky, ktory Pán vlieva do nasich dusí, a ktory je najväcsí zo vsetkych darov, je osobitne pripisovany Duchu Svätému, ako to hovorí sv. Pavol: „…lebo Bozia láska je rozliata v nasich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali" (Rim 5:5).

V tejto novene budeme uvazovat predovsetkym o velkej hodnote bozskej lásky, aby sme túzili po jej získaní. Ochotnym cvicením, a predovsetkym modlitbou, sa budeme snazit stat sa jej úcastníkmi, lebo Boh ju prislúbil tym, ktory prosia s pokorou: „…o co skôr dá nebesky Otec Ducha Svätého tym, co ho prosia!" (Lk 11:13).

1. Láska je ohen, ktory zapaluje srdce

Boh v starovekom zákone nariadil, aby sa ohen na na jeho oltári neprestajne udrzoval „…ohen na oltári treba pritom udrziavat" (Lv 6:9). Sv. Gregor hovorí, ze tymi Bozími oltármi sú nase srdcia, kde túzi, aby ohen jeho bozskej lásky vzdy horel.

Vecny Otec, neuspokojac sa s tym, ze nám dal svojho Syna Jezisa Krista, aby nás spasil svojou smrtou, dal nám aj Ducha Svätého, aby mohol prebyvat v nasich dusiach a neprestajne ich udrziavat zapálené láskou.

Jezis sám prehlásil, ze prisiel na svet preto, aby zapálil nase srdcia tymto svätym ohnom, a ze si nezelá nic iné, nez vidiet ho zapáleny: „Ohen som prisiel vrhnút na zem; a co chcem? Len aby uz vzplanul!" (Lk 12:49). Zabudnúc preto na urázky a nevdacnost, ktoré sa mu dostali od ludí na zemi, ked vystúpil do neba, zoslal na nás Ducha Svätého.

Ó najláskavejsí Vykupitel, milujes nás vo svojich utrpeniach a opovrhnutiach práve tak ako aj vo svojom Královstve slávy!

To preto sa Duch Sväty rozhodol zjavit sa v Hornej Sieni vo forme ohnivych jazykov: „I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na kazdom z nich spocinul jeden" (Sk 2:3). A Cirkev odpovedá modlitbou: „Kiez Duch Sväty, prosíme ta, ó Pane, zapáli nás ohnom, ktory Jezis Kristus prisiel vrhnút na zem, o ktorom si túzobne ziadal, aby vzplanul."

Toto bol ten sväty ohen, ktory zapálil svätych, aby urobili také velké veci pre Boha, aby milovali svojich nepriatelov, aby túzili po pohrdaní, aby sa postili a aby s radostou objali aj muky a mucenícku smrt.

Láska nemôze zostat necinná a nikdy nepovie: „Dost". Dusa, ktorá miluje Boha, cím viac robí pre Milovaného, tym viac si este praje potesit ho a este viac upútat na seba jeho náklonnost.

Tento sväty ohen sa zapaluje rozjímavou modlitbou: „Pri rozjímaní vzplanul vo mne ohen" (Z 39:4). Ak si teda zeláme horiet láskou k Bohu, milujme modlitbu. Toto je tá pozehnaná pec, v ktorej sa zapaluje tento bozsky plam.

(Úkony srdca, prosby, návsteva Panny Márie)

2. Láska je svetlo, ktoré osvecuje dusu

Jedno z najväcsích ziel, ktoré Adamov hriech v nás spôsobil, je zatemnenie násho rozumu skrze vásne, ktoré zatemnujú mysel. Aká úboha je to dusa, co sa nechá ovládat akoukolvek vásnou!

Vásen je ako vypar, závoj, ktory nám bráni vidiet pravdu. Ako môze niekto utiect od zla, ak nevie, co je zlo? Okrem toho, toto zatemnenie vzrastá úmerne k tomu, ako vzrastajú nase hriechy.

Duch Sväty, ktory sa nazyva „najpozehnanejsie svetlo", je ten, ktory nielenze skrze svoju bozskú ziaru zapaluje nase srdcia, aby ho milovali, ale rozhána tiez nasu temnotu a ukazuje nám márnost pozemskych vecí, hodnotu vecnych dobier, dôlezitost spasenia, cenu milosti, dobrotu Boha, nekonecnú lásku, ktorú si zasluhuje, a nesmiernu lásku, ktorú má k nám.

„Zivocísny clovek neprijíma veci Bozieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôze ich pochopit, lebo ich treba duchovne posudzovat" (1 Kor 2:14). âlovek, ktory je ponoreny v pozemskych rozkosiach, vie málo o tychto pravdách a preto, na svoje nestastie, miluje, co by mal nenávidiet a nenávidí, co by mal milovat.

Sv. Mária z Pazzi zvolala: „Ó láska nepoznaná! Ó láska nemilovaná!" A sv. Terézia povedala, ze Boh nie je milovany, lebo nie je poznany. Preto svätci vzdy hladali svetlo od Boha.

„Zosli svoje svetlo!" (Z 43:3). „Ty, Pane, zapalujes moju pochoden; môj Boh rozjasnuje vo mne temnoty" (Z 18:29). „Otvor mi oci, aby som pozoroval divy tvojho zákona" (Z 119:18).

Áno, lebo bez svetla sa nemôzeme vyhnút priepastiam ani nájst Boha.

(Úkony srdca, prosby, návsteva Panny Márie)

3. Láska je pramen, ktory hasí smäd

Láska sa nazyva aj zivy pramen, ohen a milosrdenstvo. Nás pozehnany Vykupitel povedal Samaritánke: „Kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude zíznit naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v nom premenom vody prúdiacej do vecného zivota" (Jn 4:14).

Láska je voda, ktorá hasí nás smäd. Ten, kto miluje Boha naozaj z celého srdca, ani nehladá, ani si neziada nic iné, pretoze v Bohu nachádza kazdé dobro. Nasyteny Bohom radostne volá: „Môj Boh a moje vsetko!"

Ale Vsemohúci sa stazuje, ze mnohé duse chodia horedole v hladaní letmej a úbohej rozkose a nechávajú jeho, ktory je nekonecné dobro a pramen vsetkej radosti: „Mna opustili, pramen zivych vôd, aby si vykopali popraskané cisterny, ktoré vodu udrzat nemôzu" (Jer 2:13).

Preto Boh, ktory nás miluje a zelá si vidiet nás stastnych, volá a dáva vsetkym na známost: „Ak je niekto smädny… nech príde ku mne a nech pije" (Jn 7: 37). Ktokolvek chce byt stastny, nech príde ku mne a ja mu dám Ducha Svätého, ktory ho urobí blazenym aj v tomto zivote aj v budúcom. „Ak… niekto… verí vo mna… Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potecú prúdy zivej vody" (Jn 7:38).

Preto ktokolvek verí v Jezisa Krista a miluje ho, bude obohateny tolkou milostou, ze z jeho srdca (vôle) budú vytekat mnohé pramene svätych cností, aby spasil seba a dal zivot aj inym. A sv. Ján pokracuje: „To povedal o Duchu, ktorého mali dostat tí, co v neho uverili. Lebo este nebolo Ducha, pretoze Jezis este nebol osláveny" (Jn 7:39).

Klúcom, ktory otvára kanály tejto pozehnanej vody, je modlitba, ktorá nám zabezpecí kazdé dobro mocou prislúbenia: „Proste a dostanete" (Jn 16:24). Sme slepí, chudobní a slabí, ale modlitba nám zabezpecí svetlo, silu a hojnost milostí. Boh si praje dat nám svoju milost, ale chce, aby sme sa za nu modlili.

(Úkony srdca, prosby, návsteva Panny Márie)

4. Láska je rosa, ktorá zúrodnuje

Láska robí plodnymi nase dobré túzby, nase sväté úmysly a nase dobré skutky. Tieto sú kvetmi a ovocím, ktoré produkuje milost Ducha Svätého.

Láska sa nazyva „rosa", lebo schladzuje srdce od zlych vásni a pokusení. Preto sa Duch Sväty nazyva tiez obcerstvením a príjemnym chládkom. Táto rosa zostupuje do nasich srdc v case modlitby.

·tvrt hodina strávená v modlitbe postacuje proti kazdému hnutiu nenávisti alebo nezriadenej lásky, nech by bola akokolvek rozpálená.

Sväté rozjímanie je miesto, kde sa láska usporadúva, aby sme dokázali milovat svojho blízneho ako seba a Boha nadovsetko.

Ktokolvek miluje Boha, miluje modlitbu, a ktokolvek nemiluje modlitbu, zistí, ze je pren morálne nemozné prekonat svoje vásne.

(Úkony srdca, prosby, návsteva Panny Márie)

5. Láska je odpocinok, ktory obcerstvuje

V hymnuse Veni, Sancte Spiritus, sa o láske hovorí: „odpocinok v námahe, útecha v smútku". Láska je odpocinok, ktory obcerstvuje, lebo prvotnou úlohou lásky je zjednotit vôlu milujúceho s milovanym. Dusa, ktorá miluje Boha, môze trpezlivo znásat skúsky tym, ze povie: „Nech sa stane tvoja vôla." Toto je „pokoj, ktory prevysuje kazdú chápavost" (Fil 4:7).

V tomto zivote musí kazdy niest svoj kríz, ale sv. Terézia hovorí, ze kríz je tazky pre toho, kto ho za sebou vlecie, ale nie pre toho, kto ho objíma - nesie. S pomocou Ducha Svätého môzeme zniest skúsky a premôct ich.

Nuz, je velmi dobrá vec, predlzit svoju rozjímavú modlitbu do celého dna, ako to robila sv. Terézia.

(Úkony srdca, prosby, návsteva Panny Márie)

6. Láska je cnost, ktorá nám dáva silu

„Láska je mocná ako smrt" (Vlp 8:6). Ako nejestvuje ziadna stvorená sila, ktorá môze odporovat smrti, tak pre milujúcu dusu nejestvujú tazkosti, ktoré by láska nemohla prekonat. Ked sa jedná o to, pácit sa milovanému, láska zvítazi nad vsetkym. Nic nie je také tvrdé, aby ohen lásky nad tym nezvítazil.

Najistejsím znamením, ako zistit, ci dusa naozaj miluje Boha, je, ked je práve tak verná v láske v protivenstvách ako v priaznivych okolnostiach. Svätí nám hovoria, ze Boh je práve tak hodny lásky vtedy, ked trestá, ako aj vtedy, ked nás utesuje, lebo vsetko robí z lásky a pre nase dobro. Sv. Ján Zlatoústy povazoval sv. Pavla v okovách za stastnejsieho, nez sv. Pavla uchváteného do tretieho neba.

Tak sa svätí muceníci uprostred svojich múk radovali a dakovali Bohu za tú najväcsiu priazen, ktorá sa im mohla dostat - trpiet z lásky k nemu. Iní svätí dokázali svoju lásku pokánim, ktoré konali.

Sv. Augustín hovorí: „Co clovek miluje, to bud nepocituje ako námahu, alebo samotnú námahu miluje."

(Úkony srdca, prosby, návsteva Panny Márie)

7. Láska spôsobuje, ze Boh prebyva v nasich dusiach

Duch Sväty sa nazyva „sladky Host duse". Toto je velky príslub, ktory urobil Jezis Kristus tym, ktorí ho milujú, ked povedal: „Ak ma milujete, budete zachovávat moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tesitela, aby zostal s vami naveky" (Jn 14:15).

Duch Sväty nikdy neopustí dusu, hovorí Tridentsky Koncil, ak z nej nie je vyhnany: „Neopustí, iba ak by bol on prvy opusteny" (Sess. 5, c. 11).

Nuz Boh prebyva v dusi, ktorá ho miluje, ale ziada nás, aby sme ho milovali z celého svojho srdca. Neznesie ziadnych rivalov. Takto píse sv. Jakub: „Alebo si myslíte, ze Písmo nadarmo hovorí: «Takmer ziarlivo túzi po nás Duch, ktory v nás prebyva»?" (Jak 4:5).

Divíme sa, ci si Jezis zasluhuje celú nasu lásku? „Dal sa ti cely," hovorí sv. Ján Zlatoústy, „nic si pre seba nenechal." Dal ti vsetku svoju krv a svoj zivot; neostalo mu nic viac, co by ti mohol dat.

(Úkony srdca, prosby, návsteva Panny Márie)

8. Láska je uzol-zväzok, ktory spája

Tak ako Duch Sväty, ktory je nestvorená láska, je nerozlucitelnym uzlom, ktory spája Otca s Vecnym Slovom, práve tak zjednocuje aj dusu s Bohom. Slovami sv. Augustína: „Láska je cnost zjednocujúca nás s Bohom." To tiez znamená, ze Bozia láska zjednocuje jeho s nami. A aky silny je tento zväzok!

Zväzky sveta sú zväzkami smrti; zväzky Boha sú zväzkami zivota a spásy. Zväzky Boha prostredníctvom lásky nás zjednocujú s Bohom, ktory je nasim skutocnym a jedinym zivotom.

Pred príchodom Jezisa Krista ludia usli pred Bohom a obrátili sa k pozemskym cielom. Ale milujúci Boh poslal svojho Syna, aby ukul zväzky lásky. Tieto zväzky sú dobrodenia, osvietenia, volania k láske, príslub neba, ale predovsetkym dar, ktory nám dal v Jezisovi Kristovi v obeti kríza a vo Sviatosti Oltárnej, a konecne, dar Ducha Svätého.

„Majte lásku," hovorí sv. Pavol, „ktorá je zväzkom dokonalosti" (Kol 3:14). Láska je zväzok, ktory v sebe zjednocuje vsetky ostatné cnosti a robí dusu dokonalou. „Miluj Boha a rob, co chces," je slávny vyrok sv. Augustína, pretoze ten, kto miluje Boha, snazí sa vyhnút tomu, aby zaprícinil akúkolvek nevôlu milovanému a snazí sa zapácit sa mu vo vsetkom.

(Úkony srdca, prosby, návsteva Panny Márie)

9. Láska je poklad obsahujúci kazdé dobro

Láska je poklad, o ktorom evanjelium hovorí, ze musíme zanechat vsetko, aby sme ho dostali, lebo láska nás robí úcastníkmi Bozieho priatelstva: „Ona je pre ludí nevycerpatelnym pokladom. Kto ho pouzíva, nadobúda Bozie priatelstvo" (Múd 7:14). Hladaj len toto jedno dobro, ktoré v sebe obsahuje vsetky ostatné dobrá. Z tohto dôvodu musíme byt odpútaní od svetskych dobier.

Ten, kto nájde Boha, nájde vsetko, co si môze zelat. „Hladaj radost v Pánovi a dá ti, za cím túzi tvoje srdce" (Z 37:4). ªudské srdce neprestajne vyhladáva veci, ktoré by ho mohli urobit stastnym, ale ak ich ocakáva od stvorení, bez ohladu na to, kolko ich získa, nikdy nebude spokojné. Ak hladá jedine Boha, Boh uspokojí vsetky jeho túzby. Preto svätci sú najstastnejsími ludmi na svete.

(Úkony srdca, prosby, návsteva Panny Márie)

10. Prostriedky ako milovat Boha a ako sa stat svätym

âím viac milujeme Boha, tym svätejsí sa stávame. Sv. Frantisek Borgia hovorí, ze je to modlitba, co vovádza bozskú lásku do ludského srdca. Je to umrtvovanie, co berie srdce zo sveta a ciní ho schopnym prijat tento sväty ohen lásky.

âím je v srdci viac zeme, tym menej je tam miesta pre svätú lásku. Preto si svätci vyvolili umrtvovanie, aby kontrolovali svoju sebalásku a svoje zmysly.

Ale, aby sme sa stali svätymi, treba mat predovsetkym túzbu a rozhodnutie pracovat na tom. Diabol sa mozno bude pokúsat predstavit nám túto túzbu po svätosti ako pychu. A to by aj tak bolo, ak by sme sa spoliehali na nasu vlastnú silu. My vsak vkladáme svoju dôveru v Boha, hovoriac: „Vsetko môzem v tom, ktory ma posilnuje" (Fil 4:13).

Musíme mat preto odvahu urobit silné predsavzatie a zacat. Modlitba dokáze vsetko. âo nedokázeme urobit zo svojej vlastnej sily, urobíme lahko s Bozou pomocou, ktory prislúbil, ze nám dá, o cokolvek ho budeme prosit: „Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o co chcete, a splní sa vám to" (Jn 15:7).

(Úkony srdca, prosby, návsteva Panny Márie)

Modlitba na dosiahnutie siedmych darov Ducha Svätého.

Duchu Sväty, bozsky Utesitel! Klaniam sa ti ako svojmu pravému Bohu, práve tak, ako sa klaniam Bohu Otcovi a Bohu Synovi. Zjednocujem svoje chvály s tymi, ktoré prijímas od vsetkych anjelskych chórov. Obetujem ti celé svoje srdce a vzdávam ti srdecnú vdaku za vsetky dobrodenia, ktoré mi udelujes, a ktoré neprestajne vylievas na svet.

Ty si pôvodca vsetkych nadprirodzenych darov, ty si obohatil nesmiernymi milostami dusu Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Bozej. Úpenlivo ta prosím, navstív ma svojou milostou a láskou.

Daj mi dar svojej svätej bázne, aby ma uchránil od opätovného upadnutia do mojich starych neverností, za ktoré ta teraz tisíckrát prosím o odpustenie.

Daj mi dar zboznosti, aby som ti v budúcnosti mohol vrúcnejsie slúzit, aby som s väcsou pohotovostou nasledoval tvoje sväté vnuknutia a s väcsou presnostou zachovával tvoje prikázania.

Daj mi dar vedomosti, aby som mohol dobre poznat Bozie veci, a aby osvieteny tvojím svätym vedením som mohol neprestajne krácat po ceste vecnej spásy.

Daj mi dar sily, aby som mohol odvázne premáhat vsetky útoky diabla a uniknút vsetkym nebezpecenstvám sveta, ktoré stoja na ceste mojej vecnej spásy.

Daj mi dar rady, aby som si mohol vybrat, co je najvhodnejsie pre môj duchovny postup a odhalit vsetky nástrahy a zvody zlého ducha, ktory ma pokúsa.

Daj mi dar rozumu, aby som mohol lepsie chápat bozské tajomstvá, a aby rozjímaním o nebeskych veciach som mohol odpútat svoje myslienky a city od vsetkych márností tohto sveta.

Daj mi dar múdrosti, aby som mohol vsetky svoje ciny riadit s ohladom na Boha ako svoj posledny ciel, aby som milujúc a slúziac ti v tomto zivote tak, ako to má byt, mal to stastie, ze ta budem vecne vlastnit v budúcom zivote.

Otce nás, Zdravas, Sláva Otcu (3x)

 

Poznámka prekladatela: Ako pomôcku pre „návstevu Panny Márie", prikladáme tu modlitbu, ktorú sa môzete pomodlit na konci jednotlivych rozjímaní. Modlitba je tiez od sv. Alfonza z jeho knihy: Návstevy Najsvätejsej Eucharistie a Panny Márie.

Návsteva Panny Márie

Najsvätejsia, neposkvrnená Panna a Matka moja, Mária. Ty si Matka môjho Pána, Královná sveta, orodovnica, nádej a útociste hriesnikov. Tebe vzdávam cest, ó vznesená Královná a dakujem ti za vsetky dobrodenia, ktoré si mi doteraz preukázala, obzvlást za to, ze si ma zachránila od pekla, ktoré som si uz tolkokrát zaslúzil. Milujem ta, ó lásky najhodnejsia Pani, a z lásky k tebe slubujem, ze ti vzdy budem slúzit, a vsemozne sa vynasnazím, aby ti aj iní slúzili. Po Bohu, vsetku svoju nádej skladám v teba a od teba a tvojho príhovoru ocakávam svoje spasenie. Ó Matka Milosrdenstva, príjmi ma za svojho sluzobníka a vezmi ma pod svoj ochranny plást. A kedze si u Boha taká mocná, oslobod ma od vsetkych pokusení, alebo mi vypros aspon tolko sily, aby som ich az do smrti vzdy mohol premôct. Prosím ta o pravú lásku k Jezisovi Kristovi a dúfam, ze raz stastlivo umriem. Ó Matka moja! - pre tvoju lásku k Bohu ta prosím, rác mi vzdy pomáhat, ale obzvlást v poslednej hodinke môjho zivota. Neopust ma, kym ma neuvidís medzi blazenymi v nebi. Tam ti budem dakovat a tvoje milosrdenstvo chválit celú vecnost. Amen.

Tak dúfam, tak nech sa stane.