Mily
Chariton!
Precítal
som si znovu dvakrát svoju vlastnú odpoved
na otázku ohladom Kempenského. Knihu S.
Roseho som bohuzial necítal a knihu Imitatio
Christi, ako som to uviedol, som zdaleka celú
neprecítal, hoci som sa jej cítaniu
(rozjímavému) venoval urcitú dobu.
To, co
som uviedol o cítaní nekatolíckej
literatúry, uplatnujem aj u seba. Najprv, lebo cas
je krátky a je vela vybornej katolíckej
literatúry. Najmä teraz mám k nej
prístup v anglictine (fascinuje ma, - ani
sám som necakal, ze az tak, - vzdy viac a viac sv.
Alfonz Liguori). Okrem toho potrebujem cas nielen na
cítanie, ale aj na prekladanie do slovenciny. Za
druhé, lebo, z hladiska mojej viery, naozaj
nepokladám za múdre, ani za pokorné
pit bezstarostne z pramenov, o ktorych mi, opät
zdôraznujem, moja viera hovorí, ze nie
sú isté.
To
neznamená, ze vôbec necítam
nekatolícku literatúru. Cítam ju
vtedy, ked mám na to vázny dôvod. Ked
sa môj nepokrsteny priatel napríklad chcel
stat adventistom a ked sa ním aj stal,
pocúval som jeho námietky proti
katolíckej Cirkvi a cítal som a studoval
adventistické materiály a knihy. Kedze z
katolíckej strany niet ziadnej knihy o
adventistoch, napísal som, ako vysledok, s Bozou
pomocou knihu "Adventista
a katolík".
Cital som vsak aj iné protestantské knihy s
podobného dôvodu.
Tym
chcem povedat, ze teraz mám dôvod
precítat si aj knihu (nie protestantskú
síce) od S. Roseho, ktorú spomínate.
Myslím
si, ze az teraz, ked písem tieto riadky, som
vychytil jadro Vasej otázky. Hovoríte
totiz: …k temto argumentum [ohladom knihy
Kempenského] je treba ríci jasné
stanovisko katolické theologie.
Myslím
si, ze by to ozaj bolo dobré urobit.
Pokial
ide o mna, ja nie som vseved, a odpoved, ktorú som
napísal na otázku, bola podla môjho
najlepsie vedomia a svedomia. Ak sa zdá, ze som sa
niecomu vyhol, tak to len preto, lebo neviem co by som
mohol zo svojej strany viac napísat. Ak by ste mi
opísali, co autor hovorí ohladom
vásnivosti a duchovního
obelstení, mozno by som Vám mohol
povedat jasnejsie svoj postoj k danym argumentom. Lenze
ja neviem blizsie, aké argumenty S. Rose proti
Kempenského knihe udáva. Z odpovedí,
ktoré písem, myslím, je mozné
vidiet, ze sa nevyhybam pálcivym problémom.
Skôr naopak.
Preto,
ak by sa nasiel katolícky teológ, ktory sa
cíti byt kompetentny a dobre informovany v tejto
otázke, rád by som uverejnil jeho
postoj.
Ak niet
jasného teologického stanoviska (zo strany
katolíkov) ohladom knihy Kempenského,
vyzadovalo by si to prinajmenej licencnú alebo
dizertacnú prácu. Na takúto odpoved
ja tu nemám casu.
V jadre
teda len súhlasim s Vami, ze by bolo dobré
mat jasné stanovisko katolíckej
teológie. V danej odpovedi som pripustil, ze kniha
má svoje zápory, ale som daleko od tvrdenia
povedat, ze by bola zvodná. Opakujem,
samého by ma zaujímalo kritické
zhodnotenie tejto knihy katolíckymi
teológmi, ktorí by sa tomu
venovali.
Co sa
tyka dalsích vecí, pripústam, ze
môj vyrok vyznel trochu tvrdo, ale cez to vsetko
len, nepovedal som (a ani nehovorím), ze
pravoslavní sú nepriatelia pravdy. Povedal
som, ze sú vo vseobecnosti ochotní
cítat navzájom svoje knihy. Zial
taká bola väcsinou moja doterajsia
skúsenost, ale som rád, ze Vasa
otázka, z ktorej skutocne cítim vela
krestanskej lásky a jemnosti, mi mení
túto skúsenost.
Aj
iné moje vyroky boli dost tvrdé a zaiste by
sa dali povedat aj jemnejsie, ale v princípe
neviem, co by som mohol na nich odvolat. Katolícka
viera je dar, bez ktorého clovek niektoré
veci nedokáze posúdit. Boh dáva
tento dar ludom dobrej vôle v rôznom case ich
zivota a z toho vyplyvajú medzi nimi potom
nedorozumenia. Clovek, ktory má tento
nezaslúzeny dar viery, vidí viac
skutocností ako clovek, ktory ho este nemá
(alebo ho nemá este v plnosti). Ak clovek
vidí viac z bytia (reality), nutne musí
riadit svoje kroky tak, aby napríklad nenarazil do
prekázky, ktorú pred sebou vidí.
Clovek, ktory tento dar zatial nemá, t.j.
nevidí túto prekázku, diví
sa, a prípadne je rozhorceny nad
"bezdôvodnym" zvlástnym
správaním sa toho druhého.
Platí to napríklad o cítaní
nekatolíckej literatúry pre
katolíka. Od nekatolíka to samozrejme
nemozno vyzadovat.
Zaiste
ze katolícka Cirkev podporuje ekumenizmus. Ved to
nie je nic iné, ako aby sme vsetci boli
jedno. Encyklika pápeza Jána Pavla II.
Ut unum sint (14) hovorí:
Ekumenizmus
mieri práve k tomu, aby dal ciastocne
jestvujúcemu spolocenstvu medzi krestanmi
rást k plnému spolocenstvu v pravde a
láske.
Pravda
bez lásky by nebola pravdou, ale ani láska
bez pravdy by nebola láskou.
Ja
vidím najväcsí problém
ekumenizmu vo falosnom ekumenizme. Falosny ekumenizmus
spocíva v tom, ze na jednej strane sa
hovorí, ze kazdá cirkev má
správnu vieru a preto sa jej netreba dotykat, ale
na druhej strane sa hlásime k ekumenickym
snahám.
Naco
robíme ekumenizmus, ak situácia s
tisíckami rozlicnych krestanskych cirkví a
nábozenstiev na svete je vraj v poriadku. Ak
vsetky cirkvi sú pravé, naco robíme
ekumenizmus? Ved je vsetko v poriadku! A naco
robíme ekumenizmus, ak nechceme, aby vsetci ludia
dobrej vôle patrili do jednej jedinej Kristovej
Cirkvi? Ci nepovedal Jezis Kristus:
Ty
si Peter a na tejto skale postavím svoju
Cirkev.?
(Mt 16:18) On nepovedal: svoje
cirkvi.
Máte
pravdu, ked hovoríte, ze predstavitelia
katolíckej Cirkvi podporujú ekumenizmus.
Ale predstavitelia Cirkvi zároven varujú aj
pred falosnym ekumenizmom.
Na
tejto odváznej ceste k jednote priehladnost a
rozváznost viery vyzaduje, aby sme sa vyhli
jednak falosnému
irenizmu
(zmiereniu) ako aj indiferencii k cirkevnym
nariadeniam.
(Encyklika
Jána Pavla II. Ut Unum Sint, 79)
Nic
nie je viac cudzie duchu ekumenizmu ako falosny
zmiercivy prístup, ktory poskodzuje cistotu
katolíckej náuky a zatienuje jej jasny
pôvodny vyznam. (Direktórium pre
aplikáciu princípov a noriem o
ekumenizme, paragraf 176)
To
isté hovorí aj Dekrét o ekumenizme
II. vatikánskeho koncilu (c. 11), s tym, ze
pridáva:
Zároven
katolícka viera musí byt hlbsie a
presnejsie vysvetlena a to takym spôsobom a v
takych termínoch, aby jej aj nasi
oddelení bratia mohli rozumiet.
Citátov
o falosnom ekumenizme by som mohol uviest este viac, ale
k comu by to bolo dobré prílis to
zdôraznovat? Chcel by som skôr dat
dôraz na posledny citát, totiz aby tieto
stránky slúzili na hlbsie a presnejsie
vysvetlenie katolíckej viery, lebo nerozlisovanie
pojmov rozdeluje ludí.
S
bratskym pozdravom
hriesnik
o. Eirene