evidentnost

R Sekcia duchovnych otázok a odpovedí V

Otázka - 58
Evidentnost
13. dec. 99

Chcel by som sa trocha vyjadrit k Vasej odpovedi na otázku od Petra "Pohlady na dusu", zameranú na evidentnost, a opytat sa na niektoré veci ktoré ma v nej zarazili.

S vecami ktoré sú evidentné je jeden drobny problém. Je to tak ako vravíte, ze pre matematika sú niektoré vzorce celkom evidentné, kym pre studenta sú spanielskou dedinou. Je to tak. Kazdy má urcité (obmedzené) schopnosti, za ktorymi uz veci co sú hlbsie a tazsie vnímatelné ci az tazko zabstraktnitelné, môze brat uz iba ako evidenciu. To co je pre toho-ktorého cloveka evidentné je závislé na jeho schopnostiach vnímat, uvazovat a vymyslat. (Tu je zaujímavé ako ste sami seba bez okolkov zaradili medzi "profesorov", teda tych ktorí (v tomto prípade) jasne vidia veci "evidentné".)

Ak napríklad hladíte na svet a pozorujete zákonitosti ktoré sú normálne cloveku vnímatelné, po case vám mozno príde zrejmé a jasné, ze pohyb telies sa riadi podla jednoduchych ba elegantnych zákonov, a bude sa vám to zdat "evidentné". A vsetko je v poriadku, lebo tieto zákony naozaj platia v danom rozsahu podmienok. Akonáhle vsak máte moznost pozorovat napríklad mikrosvet castíc, zistíte ze tieto zákony jednoducho neplatia, ze castice sa správajú inác akoby sa mali.

Ked získate moznost (aj nepriamo) vnímat zmyslami normálne neprístupné prostredia, ktoré ale sú napríklad stavebnymi prvkami toho vásho alebo ten vás je ich stavebnym prvkom, alebo prejavy vlastného prostredia na ktoré zmysly nemáte, ci uz fyzické alebo psychické, tak pokial nemáte myslenie uzavreté v nejakej klietke, budú sa vám menit evidencie.

Nepripústate ani náhodou, ani vo svojom najhlbsom vnútri, ze veci ktoré sú pre Vás "evidentné", a teda ich beriete uz ako nedokázatelny fakt, sú evidentné len ak si zjednodusíte pohlad na ne, ci uz úmyselne alebo v zápale poznania?

Aj príklady evidentnych vecí, co ste uviedli, o tom svedcia. Ak vyhlásite ze je evidentné ze 1+1=2, je to naozaj tak, ale platí to len v systéme kde ste si povedali ze to tak platí - pretoze je to vami vyhlásená evidencia. Vy (ako clovek) ste si zadefinovali operáciu scítavania, vy ste si priradili symboly k jednotlivym kardinalitám mnozín, a tak dalej. Ale systémy, kde to neplatí uz aj na velicinách ktoré dobre poznáte, existujú, napríklad ak rátate rychlost vzájomného vzdalovania sa castíc idúcich rychlostou svetla navzájom opacnym smerom, naozaj vám nevyjdú 2 rychlosti svetla, ale zase len jedna - je to tazko pochopitelné, pretoze je to za hranicami sveta ktory viete vnímat priamo.

A vy si teraz dovolíte napríklad tvrdit, ze niekto-nieco nemá dusu, len preto ze pre VÁS je to ocividné?

Nedovolil by som si vyhlasovat ze ja vidím veci správne a tak ako naozaj sú, práve preto ze viem ze moje vedomie a schopnosti ma obmedzujú v moznosti zabstraktnit si videné, a operovat s prvkami len tusenymi, vzdy to môzem (a kazdy clovek to môze) len do urcitej miery, a potom mi nezostáva nic iné len zobrat to ako evidentné a ako fakt. Aj na tom jednoduchom príklade, ktory ste uviedli, je mozné posunút hranice evidentnosti o kus dalej, rozlozit to na nové elementárne prvky poznania. A potom zistíte ze systém ako ho vy vidíte je len jednym z moznych usporiadaní, a ze s faktami ktoré si z neho nesiete by ste boli strateny v prostredí co vám odkryje co i len o jednu úroven vnímania viac ako ste mali predtym.

Chcem len vediet, ci ste schopny pochopit, ze iní ludia môzu mat iné vnútorné vnímanie a preto aj iné veci sú pre nich evidentné?

Chcem vediet ako môzete Vy v mene Vásho Boha odsúdit niekoho na akúkolvek formu utrpenia, len preto ze má iné vnímanie a jednoducho nemôze akceptovat nieco co je evidentné pre Vás, ked nieco zásadne iné je evidentné pre neho? Ved vy sám by ste, ako vravíte, nemohli akceptovat nieco co nie je pre Vás ocividné.

Ja Vás naozaj nechcem presviedcat o správnosti ci spôsobe môjho vnímania, aky by to malo zmysel, a preto sa ani nechcem vyjadrovat k ostatnym spomínanym veciam kde máme rozdielne názory. Chcel by som len spoznat vase vnútorné vyrovnanie sa so súdením niekoho, kto nakoniec nemôze za to ako vníma. Chcete aby bol "potrestany" takym velkolepym trestom ako ste ho opísali v závere, len kvôli tomu, ze jednoducho nedokáze vnímat takym spôsobom ako Vy a nemôze a nemá dôvod akceptovat nieco co je v rozpore s jeho vnímanou ocividnostou? A ste ochotny co i len nachvílku zauvazovat nad rozmermi vlastného vnímania a chápania a nad jeho správnostou?

Dakujem
Brano

Odpoved - 58 o. Pavol Eirene, C.Ss.R. 11. jan 2000

Ahoj Brano!

Ak som v danej otázke hovoril o evidencii, bolo to len v krátkosti. Povedal som predsa, ze podla mna by bolo dobre o tom napísat aj knihu.

Ak som povedal, ze niektoré vzorce sú pre matematika evidentné, treba zobrat do úvahy aj to, ze som povedal, ze podla mna, samotná evidencia má celú skálu stupnov. Dobry matematik môze mat tolko vedomostí a taky prehlad v svojom odbore, ze úlohu (a jej riesenie), ktorá je pre druhych zamotaná, on VIDÍ na prvy pohlad jasne (je mu to evidentné). Avsak to, co som chcel ja zdôraznit, je tá základná evidencia, jasná prakticky pre kazdého.

Za vecami, ktoré sú tazsie vnímatelné ci tazko zabstraktnitelné, ako mi to píses, vôbec nenasleduje evidencia. Inymi slovami, ak predpokladás, ze tomu ja hovorím evidencia, tak sa vôbec nerozumieme. Evidencia, ako to vyplyva z toho, co som povedal, je to, ze clovek sa pozrie a jednoducho VIDÍ urcitú skutocnost. Jednej z foriem prenikania do niecoho, co clovek môze tazko vnímat alebo zbastraktnit, sa hovorí intuícia, nie evidencia.

Niektoré veci, ktoré si napísal, by si ziadali vysvetlenie.

Neviem napríklad ako chápat vyrok:

Ked získate moznost (aj nepriamo) vnímat zmyslami normálne neprístupné prostredia… alebo prejavy vlastného prostredia na ktoré zmysly nemáte, ci uz fyzické alebo psychické, tak pokial nemáte myslenie uzavreté v nejakej klietke, budú sa vám menit evidencie.

Ako mám chápat, ze mám vnímat nieco zmyslami bez toho, aby som mal zmysly?

Mohol by si mi dalej vysvetlit, co mám rozumiet pod pojmom menit evidencie. Mohol by si uviest nejaky konkrétny príklad, kde by si mohol poukázat, v akom zmysle by sa tie evidencie mali menit?

Neviem dalej, ako chápat vetu:

…a nemôze a nemá dôvod akceptovat nieco co je v rozpore s jeho vnímanou ocividnostou?

Nie som si isty, co by som mal rozumiet pod vnímanou ocividnostou. Tiez, mohol by si mi povedat, preco nemôzes (chápem, ze to hovorís o sebe) prijat nieco, co je v rozpore s Tvojou ocividnostou? Ak je nieco v rozpore s Tvojou vnímanou ocividnostou, tym hovorís, ze cosi je pre Teba ocividné. Mohol by si vymenovat aspon zopár vecí, ktoré sú pre Teba ocividné?

Dalej píses:

moje vedomie a schopnosti ma obmedzujú v moznosti zabstraktnit si videné

Nechápem, ako Ta môzu obmedzovat, ked TO vidís. Alebo co chápes pod pojmom zabstraktnit si videné?

Dalej hovorís:

Aj na tom jednoduchom príklade, ktory ste uviedli, je mozné posunút hranice evidentnosti o kus dalej, rozlozit to na nové elementárne prvky poznania.

Co znamená elementárne prvky? Mna ucili, ze element a prvok je jedno a to isté. Ak by som Ta mal pochopit, musel by si aj tu udat nejaky príklad, co myslís touto vetou.

Dalej hovorís:

Ved vy sám by ste, ako vravíte, nemohli akceptovat nieco co nie je pre Vás ocividné.

Naozaj neviem, kde by som povedal, ze nemôzem prijat, co nie je ocividné.

V tom, co píses, Brano, je aspon pre mna vela nejasností, co vypyva podla mna z toho, ze sa snazis zaviest vsetko do relativizmu, ze chces spochybnit akúkolvek pravdu. Preto, aj ked hovorís niekde svoj názor, dávas ho do tretej osoby. Jediná vec, ktorú tvrdís (pouzívas jednoduchú oznamovaciu vetu) je to, ze ja súdim niekoho. Teda v celom Tvojom uvazovaní toto jediné je pre Teba isté. Vsetko ostatné, vrátane toho, ze 1+1=2, je pochybné.

Otázka matematiky nie je iba otázkou dohody. Ak sa dohodneme, ze 1+1=1 a budeme podla toho postupovat, vsetky mosty postavené podla takejto dohodnutej matematiky by dávno spadli. Ak je to iba otázka medziludskej dohody, preco sa doteraz v celej histórii ludstva niektorá spolocnost nedohodla napríklad na tom, ze 1+1=367.

Ludia sa dohodli iba na tom, ako nazvat jednotku (napríklad "one" alebo "uno"), ale objektívna skutocnost je tá, ze 1+1=2. Ak sa na tomto nedohodneme, na com sa potom dohodneme? Ci len jedna vec na svete je istá, ze ten druhy kohosi súdi, je zly? Môzes sa potom cudovat, ze ludia vedú vojny a nemôzu sa dohodnút? Ak pravda, ze 1+1=2 je iba otázkou dohody, co Ti bráni potom, aby sme sa napríklad teraz dohodli, ze ja mám pravdu?

Na jednej strane pochybujes, ze 1+1=2, ale na druhej strane tvrdís, ze NAOZAJ ak rátame rychlost castic idúcich rychlostou svetla navzájom opacnym smerom nevyjdú nám dve rychlosti svetla, ale len jedna.

(Okrem iného hovorís, ze by si si nedovolil vyhlasovat, ze vidís veci ako NAOZAJ sú.)

Ja tieto veci nepopieram, lebo nie som odborníkom vo fyzike. Avsak je mi jasné, ze spocítavanie rychlostí a spocitávanie castíc nie je jedno a to isté. Co mi je jasné ohladom akychkolvek castíc je to, ze ak spocítame dve castice, tak vysledok je: Dve castice. Je vôbec smiesne, ze o tom hovorím, lebo vo filozófii je zásada, ze o samozrejmych veciach sa nedebatuje. Ak to predsa spomínam, je to len preto, aby som poukázal na rozlísenie medzi pojmamy.

Naozaj by ma zaujímalo, Brano, ci uvedená zálezitot s rychlostou svetla je Ti úplne jasná, t.j. si v nej profesorom, alebo iba VERIS inym ludom, ktorí Ti to tvrdia? Ak si v tejto zálezitosti úplne doma, mozno by si to dokázal vysvetlit aj inym. Mozno by to bolo vhodné aj tu uverejnit.

Pokial viem, podstata svetla je vo vede vzdy este velkou neznámou.

Nakoniec, Brano, hovorís o rôznych úrovniach vnímania, o inych vnútornych vnímaniach. V tomto sa asi budem s Tebou najviac zhodovat.

Clovek, ktory vidí je na tom inak ako clovek, ktory je od narodenia slepy. Ako môze vidiaci clovek vysvetlit tomu slepému, co sú to farby?! Clovek, ktory má zdravé oci, má inú úroven vnímania ako slepy. Slepy clovek nevníma svetlo, iba ak jeho teplotu.

Z nábozenstva, ktoré nám zjavil Boh, vieme, ze nadprirodzená viera je dar Bozí. Boh vsetkych ludí povoláva k spáse a teda k viere. Skrze vieru sme schopní vidiet skutocnosti, ktoré by sme bez nej nikdy neboli schopní vidiet, vnímat. Schopnost nadprirodzenej viery je v podstate ako stvorenie novych duchovnych ocí pre cloveka. Nikto si ich nedokáze sám stvorit. Preto z tohoto hladiska más pravdu, ze clovek nakoniec nemôze za to ako vníma. Preto tiez neveriaci clovek nedokáze vnímat takym spôsobom ako veriaci.

To, co nemôzeme sami zo seba, môzeme z moci Bozej. Boh nielenze môze nám dat túto schopnost, ale, ako som povedal, aj chce dat milost viery kazdému clovekovi na svete. Boh kazdého cloveka na svete v istom momente postaví pred otázku viery, v istom momente ho, bez jeho vlastnej zásluhy, pohne svojou milostou k viere. Pritom Boh nikdy cloveka neznásilní. Clovek môze túto milost odmietnut. Alebo ak prijal milost viery, môze ju odmietnut v budúcnosti. V oboch prípadoch je clovek zodpovedny za tento cin.

Ak by si niekto zaviazal oci a tak jazdil autom, kto by ho ospravedlnoval za nestastia, ktoré by takto spôsobil?!

Iba Boh vsak môze súdit, kto, kedy a nakolko mohol prijat alebo zachovat si vieru.

Kristova Cirkev ucí, ze nielen samotny úkon viery je absolútne nezaslúzeny zo strany cloveka, ale aj vsetky prípravné kroky, disponovanie sa na tento úkon. Aj tieto Bozie milosti (na disponovanie sa) môze clovek sústavne odmietat.

Ak clovek odmieta najsamozrejmejsie pravdy, ako potom môze dospiet k vznesenym pravdam, ktoré ponúka viera? Ak si zatvorím oci pred prirodzenymi pravdami, ako môzem dospiet k nadprirodzenym, k tym, ktoré presahujú moje prirodzené schopnosti?

Boh nikoho nepotrestá takym velkolepym trestom len kvôli tomu, ze jednoducho nedokáze vnímat takym spôsobom. To nie ja, ako hovorís, chcem, aby bol niekto potrestany. To Boh sám hovorí, ze ten kto sústavne odmieta jeho milost, pohynajúcu nás k viere, odnesie si za to spravodlivy trest.

Obraz vodica so zaviazanymi ocami je len slaby obraz toho, aké vázne dôsledky vo svete má odmietanie zjavenej pravdy.

Ak este nemás vieru, Brano, nemusís si zúfat. Boh Ta miluje a poslal na svet svojho jednorodeného Syna aby Ta spasil.

Ak si napísal protireciacu otázku, to este neznamená, ze Ta musím vidiet v zlom svetle. Ved Jezis Kristus povedal toto predstavitelovi Laodicejskej cirkvi:

Toto hovorí Amen, verny a pravdivy Svedok, Pociatok Bozieho stvorenia: Poznám tvoje skutky, ze nie si ani studeny ani horúci. Kiez by si bol studeny alebo horúci! Takto, ze si vlazny, ani horúci ani studeny, uz-uz ta vyplúvam z úst. Lebo hovorís: "Som bohaty, zbohatol som, nepotrebujem nic" - a nevies, ze si biedny, polutovaniahodny, chudobny, slepy a nahy. Radím ti: odo mna si kúp zlato vyskúsané ohnom, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa zaodel a aby nebolo vidiet hanbu tvojej nahoty, i mast, ktorou si potries oci, aby si videl. Ja karhám a trescem tych, ktorych milujem. Bud teda horlivy a rob pokánie. Hla, stojím pri dverách a klopem. Kto pocúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním vecerat a on so mnou. Toho, kto zvítazí, posadím vedla seba na mojom tróne, ako som aj ja zvítazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne.
Zjv 3:14-21

Boh nenávidí vlaznost. V porovnaní s nou si radsej praje, aby clovek bojoval proti Bohu, aby bol studeny. Ved ak clovek bojuje proti Bohu, je to známka, ze sa o cosi usiluje, ze chce cosi vyriesit. Clovek má v sebe neuhasínajúcu túzbu po nekonecnom a neobmedzenom stastí, ale na druhej strane vidí len ohranicené moznosti, ktoré sa mu naskytujú. Preto neraz túto situáciu riesi tym, ze bojuje proti Bohu, ktorého obvinuje z bolesti, ktorá je spôsobená nenaplnenostou jeho túzby. Takyto clovek má vacsiu sancu sa spasit, ako ten, ktory si myslí, ze si sám stací, ci uz svojím bohatstvom, alebo intelektuálnymi schopnostami. Vlaznost, - neochota vôbec ani rozmyslat o zivotnych pravdach, - môze byt znakom úplného pohrdania Bohom.

Hoci Boh dáva prednost studenosti pred vlaznostou, samozrejme, v konecnom dôsledku chce, aby ho clovek vrúcne miloval, aby bol horúci.

Ak si, Brano, venoval svoj drahocenny cas a energiu a napísal svoju otázku, hoci v negatívnom naladení, je to znakom, ze nie si vlazny, a ze Ti teda o nieco ide. Aj styl, ktorym si pisal, má v sebe velkú dávku respektu a medziludskej úcty.

Preto prosím za Teba, aby Ti Boh cím skôr dal milost, aby si sa nebál otvorit svoje dvere Tomu, kto na ne klope. Ved on má moc splnit Tvoje túzby. Zvlást Ti to prajem v tomto jubilejnom novom roku, ked slávime 2000-ce vyrocie Jeho narodenia.

o. Eirene

Zasli otázku Home - »REDEMPTIO - VYKÚPENIE« Otázky 1- 50 Otázky 50 - 100 Otázky 101 - 150