|
Odpoved
- 56
|
o.
Pavol Eirene, C.Ss.R.
|
11. nov.
99
|
Ahoj Peter!
Hovorís:
Popisované
pokusy poukazovali na znacnu
inteligenciu niektorych druhov.
Zvieratá
majú nielenze znacnú
"inteligenciu",
ale sto percentnú. A nielen niektoré druhy,
ale vsetky. Zvieratá robia vsetko dokonale
rozumne. Ani clovek nerobí svoje veci tak efektne
a precízne ako zvieratá. Treba povedat, ze
rozumné správanie sa zvierat vôbec
este nesvedcí o tom, ze by mali nehmotnú
dusu. Aj pocítac sa správa vysoko rozumne a
predsa nikoho este nenapadlo, aby v nom predpokladal
dusu. Tak ako do pocítaca bol "rozum" dany zvonku,
tak aj do zvierat bol dany zvonku. Ako pocítac,
tak aj zvieratá sa nutne (deterministicky)
správajú tak, ako sa
správajú. A nielen zvieratá sa
správajú dokonale rozumnym spôsobom,
ale aj rastliny, by i cely vesmír.
Dalej
hovorís:
Predmetne
spravanie dokazatelne nebolo ziskane formou ucenia
pokus - omyl naopak, islo o zjavne konstruktivne
riesenie problemov (teda nie len jednoduchou
reprodukciu nauceneho).
Jestvuje
pocítacová hra nazyvaná Age of
Empires. Zasol som nad tym, ako pocítac
dokáze KONSTRUKTÍVNE riesit
problémy, ktoré sa pocas hry
vyskytnú. Konstruktívne riesenie
problémov este neznamená vykrocenie za
hranice "rozumného programu", ktory zviera
má v sebe.
Dalej
hovorís:
Mozgova
aktivita cicavcov sa prejavovala
v
tych istych castiach mozgu ako u cloveka.
Zo skoly si
pamätám ako sme sa ucili, a zdá sa mi
to byt velmi logické, ze rastlinny svet obsahuje
vsetko to, co má minerálny svet, plus
má v sebe vyssiu kvalitu. Zivocísny svet
má v sebe vsetko to, co rastlinny (vrátane
minerálneho), ale má este vyssiu kvalitu.
Clovek má vsetko to, co obsahuje zivocísna
rísa, ale má este to, co vsetky
ostatné nemajú, má dusu. Ak teda
hovorís o prejavoch v tych istych castiach mozgu
cloveka, to nic nehovorí o dusi, ale iba o tom, co
má clovek zhodné s cicavcami.
Hovorís:
Cital
som aj niektore nazory na tieto pokusy aj zo strany
predstavitelov Cirkvi. Zda sa mi, ze hlavnym
problemom je otazka ci sa da akceptovat hoci aj naznak
konstruktivneho myslenia (nieco ako zovseobecnenie a
analyza) aj
bez existencie slobodnej vole resp. duse.
Súhlasím s
tym, ze hlavnym problemom je otazka ci sa da akceptovat
hoci len naznak konstruktivneho myslenia (nieco ako
zovseobecnenie a analyza).
Zovseobecnenie
a analyza
totiz
znamená
vytváranie
abstraktnych
pojmov, ako som to
písal v predoslej odpovedi (determinizmus
a viera). Zviera
nemôze zachytit (zaregistrovat) cosi
nehmotné, cize co nemozno podchytit ziadnou
fyzikálnou velicinou. Tym pádom to
nemôze mat ani ulozené v sebe.
Rozlisuj! Vyssie
hovorís o konstruktívnom
riesení
problémov u
zvierat [správaní sa] a tu
hovorís o konstruktívnom myslení.
Opakujem, ak sa zvieratá
správajú
(riesia
problémy) sto
percentne rozumne, to este neznamená, ze
myslia,
totiz ze dokázu abstrahovat (od-tahovat,
vyvodzovat) z vecí nehmotné pojmy. Je cosi
iné povedat, ze zvieratá sa
správajú
rozumne
(ako
napríklad pocítac) a cosi iné, ze
rozmyslajú
(abstrahovaním pojmov vytvárajú cosi
nové, prípadne sa ucia. Ucenie nie je nic
iné, ako vytváranie abstraktnych pojmov s
pomocou druhych).
Dalej hovorís, ci
sa zovseobecnenie (abstrakcia) dá
robit
aj
bez existencie slobodnej vole resp.
duse.
Opät,
abstrakcia (rozmyslanie) nie je zálezitostou
vôle, ale rozumu. Dusa má dve
schopnosti: rozum a vôlu. Preto otázka je
samo v sebe nesprávna, lebo obsahuje predsudok, ze
rozmyslanie je zálezitostou vôle.
Dalej hovorís
ohladom moznosti konstruktívneho myslenia u
zvierat:
Predstavitelia
Cirkvi tvrdia, ze nie (v
zhode s principmi viery),
aj ked pripustaju ze vonkajsie prejavy niektorych
zvierat mozu navodit iluziu duse. Teda akykolvek
(zdanlivo)
inteligentny
prejav zvierata je len prejavom (zloziteho)
deterministickeho systemu.
Ja tiez tvrdím,
ze zvieratá nie sú schopné
abstrahovat, t.j. rozmyslat. Nepovedal by som vsak, ze
nutne len
v zhode s principmi viery.
To je mozno iba Tvoja vsuvka. Jestvovanie duse, opakujem,
mozno dokázat aj rozumovou úvahou
(púhou filozófiou). Jej jestvovanie a
vlastnosti môzme poznat aj bez toho, aby sme sa
obracali na vieru. Jestvovanie duse poznávame z
jej PREJAVOV, ktorymi sú schopnost rozmyslat
(abstrahovat) a chciet.
Dalej
hovorís:
Ak
vsak akceptujeme tento
pohlad
musime uznat, ze VONKAJSÍ PREJAV
akehokolvek subjektu (teda aj cloveka) nevedie
automaticky k zaveru, ze tento (subjekt) je alebo nie
je nositelom slobodnej vole resp., ze ma dusu.
Peter, prijal si tento
pohlad preto, lebo si nerozlisoval vyssie
spomenuté veci. Ja tento pohlad akceptovat
nemôzem. Nemôzem uznat, ze by vonkajsí
prejav urcitej bytosti nevyjadroval bytie, ktoré
je v jej vnútri.
Nemôzem tiez
akceptovat, ze vonkajsie prejavy zvierat sú
také isté ako u cloveka. Zvieratá sa
správajú sto percentne rozumne, kdezto
clovek sa velmi casto správa velmi nerozumne.
Taká je skutocnost. Ak by sme z toho chceli
usudzovat na jestvovanie duse, skôr by sa zdalo, ze
clovek ju nemá a zvieratá majú.
Avsak ako som vyssie spomenul, rozumné
správanie nie je dôkazom, ze bytost
má nehmotnú dusu. Najlepsím
príkladom je dnes pocítac, ktory sa
správa vysoko rozumne. Nic mi nebráni v
predstave, ze zviera a jeho prejavy sú iba
Bozím superpocítacom.
To, ze sa clovek casto
správa velmi nerozumne je naopak dôkazom, ze
má v sebe slobodny element. Zvieratá sa
nutne správajú rozumne, kdezto clovek
má slobodu správat sa podla svojho rozumu
alebo nie.
Hoci
najmarkantnejsím dôkazom ludskej duse je
slobodná vôla predsa dusu môzme vidiet
aj z cinnosti jej rozumu. Opakujem, rozumné
správanie sa zivocíchov (i
nezivocíchov), LOGICKÉ usporiadanie
vsetkého tvorstva (iba o clovekovi to vzdy
neplatí) znamená, ze logika, "rozum" bol
vlozeny do tychto vecí zvonku. Nikto z nich
nevybocuje za hranice informácií,
ktoré boli vlozené na hard disk ich
mozgu. Za celé tisícrocia a
miliónrocia nebolo vidiet, aby napríklad
ryby vymysleli skafander v ktorom by mohli chodit po
vzduchu, pricom ich prirodzenym prostredím by
ostala voda. Aj ked sú vselijaké
obojzivelné zivocíchy, je zrejmé, ze
nikdy nevybocujú za hranice svojho
programu, ktory im bol tym alebo onym
spôsobom DANY.
Kdezto clovek napriek
svojej casto neslychanej a prírodou
nenapodobnitelnej hlúposti dokáze na druhej
strane robit také uzasné veci, ktoré
v zivocísnej rísi nemajú ziadnu,
opakujem, ziadnu obdobu. Ktosi sa raz divil, ako je
mozné, ze medzi clovekom a opicou je taky velky
rozdiel (vo vonkajsej cinnosti), ked podla niektorych
vedcov geneticky materiál niektorého
cloveka je blizsie k opici ako k inym ludom. Ty, Peter,
napríklad sám tvrdís, ze mozgova
aktivita cicavcov sa prejavovala v tych istych
castiach mozgu ako u cloveka. Ak teda clovek je
tak velmi podobny s cicavcami povedzme, ako to, ze ziadny
druh nedokázal urobit to, co clovek? Clovek
dokáze mesiace a roky chodit po dne
oceánov, dokáze lietat vo vzduchu,
pohybovat sa obrovskymi rychlostami po zemi, po vode,
lieta okolo zemegule, vyletel na mesiac, poslal svoje
mechanické oko za hranice slnecnej sústavy,
dokáze sa rozprávat na vzdialenost
tisícok kilometrov, prenása obraz (a to
farebny) z jednej strany zemegule na druhú,
píse knihy, skladá hudbu, hladá
pravdu, fantazíruje o bytostiach, ktoré
nikdy v zivote nestretol a mozno ani nestretne, vymysla
pocítace a komputerove hry, odovzdáva
vedomosti cez internet, rozmysla o svojej vlastnej dusi,
hladá dôkazy…
Preto, Peter,
nemôzem v ziadnom prípade súhlasit s
tym, ze VONKAJSIE PREJAVY cloveka a zvierat sú tie
isté, ani s názorom, ze vonkajsí
prejav nie je dostatocnym predpokladom na vyslovenie
akéhokolvek záveru.
Zvázme este
skutocnost, ze ak pripustame vyvojovú
teóriu, i tá najmensia zmena (k lepsiemu) v
genetickom materiáli by trvala tisíce a
tisíce rokov. A tu máme cloveka (ludsky
rod), ktory len za poslednych sto rokov dokázal
ovládnut kompletne celú zemegulu, od dna
oceánov az po mesiac. Pytam sa, co je
prícinou tohto OBROVSKÉHO rozdielu vo
vonkajsej cinnosti medzi clovekom a zvieratom?
Ano, ak vedci dokazujú OBROVSKÚ podobnost
ludského TELA a zvieracieho, tym len
dokazujú, ze prícina OBROVSKÉHO
rozdielu VO VONKAJSEJ CINNOSTI medzi clovekom a zvieratom
nemôze pozostávat v púhom ludskom
tele. Ak prícinou tohto rozdielu nie je telo, co
iné je to, ak nie chopnost ludskej duse
abstrahovat (chápat podstatu vecí) a
vymyslat? Znovu sa odvolávam na vysvetlenie,
ktoré som dal o ludskej dusi v
odpovedi cislo 50.
Vsetko musí mat
DOSTATOCNÚ prícinu. Je evidentné, ze
ludské telo nemôze byt prícinou tohto
obrovského rozdielu vo vonkajsom
správaní sa cloveka. Ak to nie je
ludské telo, MUSÍ to byt nieco iné.
Co je to to INÉ, co nie je telesné?? Znovu
sme pri tom istom závere: Je to NIECO, ale nie je
to TELO (hmota).
Tymto, Peter, som Ti
vlastne odpovedal na Tvoju otázku. To, co dalej
píses, je uz len nadväzovanie na omyly (v
nerozlisovaní) na ktoré som vyssie
poukázal.
K Tvojmu dalsiemu textu
uz len niekolko poznámok:
Hovorís o
precítení
(subjektívnom).
Tu tiez treba rozlisovat. Aj zviera cíti bolest a
mnohé iné veci. Nasa rozdielnost so
zvieratmi nie je ze by sme my mali city a oni nie, ale v
rozmyslaní a vo vôli. Tiez si treba
uvedomit, ze ludská láska a velkorysost nie
je iba v citoch. Clovek casto z lásky a
velkorysosti robí veci, ktoré sú
proti vsetkym citom. To isté platí o Tvojej
vete: co brani takemu systemu vykazovat vsetky
vonkajsie prejavy citov?
Moja odpoved je: Nic mu nebráni vykazovat city.
Ale ja by som rád videl, ci dokáze
vykazovat prejavy abstrakcie a vôle.
Hovorís:
Bezny veriaci
clovek
si predstavuje deterministicky system ako stroj.
Pokial ide o filozófiu, tu môzeme veriaceho
cloveka úplne vynechat. O otázke
determinizmu môze uvazovat práve tak
neveriaci ako veriaci. Podobne to platí o Tvojom
vyroku: (Len pripominam, ze by bolo
(z
hladiska viery)
nemozne aby bol deterministicky cely.)
K Tvojej otázke
pod cislom 2 mám toto:
Clovek je podla tela
determinovany a podla duse je slobodny. Clovek nie je ani
absolútne slobodny, ani absolútne
determinovany. Tvoja otázka, kde je hranica medzi
slobodou a determinizmom (napríklad ohladom
mozgu), podla mna môze byt nesprávna a
môze opät obsahovat predsudok. Lebo my
NEVIEME, akym spôsobom je ludské telo
spojené s dusou.
Púhym rozumom
môzeme nadobudnút istotu o jestvovaní
nehmotnej a preto aj nesmrtelnej duse, ale to je
viac-menej vsetko, co sa o nej môzeme dozvediet.
Nepriamo, z prejavov duse, môzme vidiet aj jej
velkost.
Viera nám
hovorí viac o dusi. Zároven, kedze sme pod
dedicnym hriechom, nás aj utrdzuje v tom, co o
dusi môzme spoznat aj púhym rozumom. Ale
viera nám hovorí viac o dusi. Dusa je tak
vznesená, ze Jezis Kristus vylial za nu aj
poslednu kvapku krvi. O tele Jezis povedal:
Telo
nic neosozí.
(Jn 6:63). Ked sv. Terézia videla svoju dusu v
posväcujúcej milost, bola by sa jej klanala,
keby jej nebolo povedané, ze to nie je Boh, ale
jej vlastná dusa.
Ludská dusa je
pre nás z velkej casti tajomstvom, nevieme, ako je
spojená s telom. Ak poskodíme
niektoré mozgové centrum, to vôbec
neznamená, ze sme poskodili dusu, alebo ze ak
nevidíme duchovné prejavy, ze je to
dôkaz, ze dusa a telo je jedno a to isté. Ak
rozbijeme huslistovi husle, to neznamená ze sme
zabili huslistu, alebo ze sme dokázali, ze
huslista nevie hrat. Cely problém je v tom, ze
huslista nemá na com hrat.
Nemôzem tiez
súhlasit s vyrokom: Slobodna vola v je
vlastnost systemu,
ktora z principu znemoznuje urcit buduci stav z
minuleho. Slovo system predstavuje cosi
zlozité a teda materiálne. Matéria
má kvantitu a môze sa spájat do
systémov. Dusa, kedze je nemateriálna, je
jednoduchá, preto nemôze byt
systémom. Slobodná vôla je
vlastnostou duse a nie nejakého
"systému".
