R
Sekcia duchovnych otázok a odpovedí
V
 

Otázka - 74

K odpovedi na príspevok 72 - pravoslavie, katolicita, obrady

10. júl 2000

Slava Isusu Christu!

Co sa tyka "rozlicného pohladu" ci "rozlicného chápania" niektorych právd, dovolím si len zacitovat koncil - teda hlas cirkvi:

"(Sväty cirkevny snem vyhlasuje,) ze Vychodné cirkvi, bez zanedbania potrebnej jednoty celej Cirkvi, majú právo zit podla svojich vlastnych obycají... Dokonalé zachovávanie tejto tradicnej zásady, ktorá sa vsak dakedy nedodrziavala, patrí medzi bezpodmienecné predpoklady pre obnovenie jednoty.

17. Co sa tyka zákonitej rozmanitosti, uznáva sa za dobré vyhlásit aj o ROZLICNEJ TEOLOGICKEJ FORMULÁCII UCENIA. Pri skúmaní zjavenej pravdy sa totiz uplatnovali iné metódy a cesty na Vychode a iné na Západe.... takze v nejednom prípade mozno vtedy povedat, ze tieto rozlicné teologické formulácie sa skor navzájom doplnujú, ako by si protirecili. Co sa tyka autentickych vychodnych tradícií, treba uznat, ze... vedú k správnemu usporiadaniu zivota, ba k PLNÉMU NAZERANIU KRESTANSKEJ PRAVDY." (Unitatis redintegratio 16 - 17)

Teda cirkev odobruje tento iny pohlad, povazuje ho za dobry, ba potrebny k plnosti poznania pravdy.

«Mohli by ste uviest, kedy sa pravoslávna cirkev dohodla s katolíckou Cirkvou na zhodnej viere ohladom ocistca (dátum a dokument)?»

Na Florentskom koncile (1439) "Gréci a Rimania konstatovali, ze vo viere latinskej a gréckej cirkvi neexistuje rozdiel." (E. Ch. Suttner: Mit Rom unierten Ostkirchen. In: Herderkorrespondenz 1995? aj Der Christliche Osten LII/1997/2 s. 80-88. Slovensky preklad "Vychodné cirkvi zjednotené s Rímom" je na http://grkat.nfo.sk; odsek 6) Tam sa jednalo aj o ocistci.

Co sa tyka filioque, hovoril som o vieroucnych rozdieloch, nie o nezhodách. To je rozdiel.

Katechizmus velmi jasne hovori:

«APOSTOLSKÚ vieru, pokial ide o Ducha Svatého, vyznal druhy ekumenicky koncil roku 381 v Carihrade: Veríme "v Ducha Svatého, Pána a Ozivovatela, ktory vychádza z Otca." Cirkev tym uznáva Otca za "PRAMEN A POVOD CELÉHO BOZSTVA."» (KKC 245) To je to, co hovorí apostol Ján vo svojom evanjeliu (15,26), totiz ze "Otec je prvotny pociatok vo vztahu k Duchu." (KKC 248)

Napriek tomu vsak existujú nezhody. (Vami citovany KKC 247) Preco? Lebo latinská cirkev si svojvolne zmenila text, co vychodná cirkev povazovala a aj povazuje za neprípustné, kedze ide o dogmatické vyhlásenie ekumenického koncilu. Tiez si dovolím podotknút, ze proti zavedeniu filioque bojovali napr. aj sv. Cyril a Metod a pápezi az do 10. (alebo 11.) storocia ho vyslovne zakazovali vsúvat do nicejsko-konstantinopolského symbolu. Preco vsak k zavedeniu filioque prislo? Dovodom je text Jn 15,26, ktory v starom latinskom preklade NZ bol zle prelozeny. Faktom je, ze pre grécke "ekporeuesthai" v latincine velmi dobry termín neexistuje. (Ani slovenské vychádza nie je velmi dobry preklad.) Termín "procedere" má uz dost iny vyznam. Kym "ekporeuesthai" znamená mat povod (pramen) svojho bytia - principiálne, "procedere" je skor prichadzat. Vysvetluje to KKC 248 a podrobnejsie najma spominany dokument "Grécka a latinská tradícia tykajuca sa pochádzania Svatého Ducha". Na tieto skutocnosti poukázal uz napr. sv. Maxim Vyznávac, avsak chybala dobrá vola na jednej i na druhej strane. (Myslím si, ze bariéru neporozumenia budovali obidve strany rovnkao horlivo.)

Tiez si dovolím podotknút, ze rímkat. cirkev v gréckom texte nikdy nepouzíva vsuvku filioque. Nejaké dokumenty k tomu boli podpísané aj na Florentskom sneme (zial, sú pre mna t. c. nedostupné). Ak by sme to chceli velmi zjednodusit, problém je v tom, ze grécky text hovorí "o koze" a latinsky "o voze". Ale povodny je grécky, bez filioque, tak bol na koncile prijaty.

Myslím si, ze mnohé teologické problémy sú skor nedostatkom lásky a vzájomnej úcty a pramenia v roznych historickych udalostiach. Napr. aj problematika epiklézy (t. j. momentu transsubstanciácie). Latinská cirkev sa snazila za kazdú cenu napasovat svoj hylemorfisticky systém a pomocou neho "rozpitvat" vychodnú anaforu. To je pre vychodného krestana nieco absurdné. Vychodná cirkev má velmi silné apofatické cítenie, ktoré navyse práve v tom case vrcholilo v hesychastickej teológii, a tu si niekto ide "pitvat" tajomstvo nad vsetky tajomstvá. To sa Grékom prirodzene maximálne nepácilo. O to viac, ze vychodná liturgia nevychádza z hylemorfistického filozofického sposobu myslenia (scholastického), ktoré má svoje korene v aristotelizme, ale z iného, ktoré vychádza skor z platonizmu. Potom casto Gréci negovali vsetko, co hlásali latiníci, uz len preto, ze to hlásali latiníci. Vznikol problém, na ktorom sa dalo vynikajúco hádat, a obe strany to patricne vyuzívali. Nehladali riesenie, ale zdovodnenie, preco sú tí druhí "zlí a bludári".

«Viera je zálezitostou vztahu cloveka k Cirkvi a nie k obradu. Katolícka Cirkev má minimálne 22 rôznych obradov, ale má len jednu vieru.» Súhlasím. Ale má vela roznych tradícií, ako sa táto viera prezívala, chápala, odovzdávala a slávila (= obrad). Ked by som to teda mal tak hylemorfisticky prirovnat, obrad je pre vieru staby forma. A materia bez formy nemoze existovat. Urcitá rozmanitost formy este neznamená rozlicnost matérie. Myslím, ze toto je velmi dolezité pochopit, aby ekumenicky dialóg mohol napredovat. Pre toto v minulosti velmi chybalo pochopenie (najma na strane latinskej cirkvi - téza o "praestantia ritus latini"). (K tomu je velmi poucné precítat si vyssie spomenuty clánok prof. Suttnera: "Vychodné cirkvi zjednotené s Rímom".) Opat podotykam, ze obrad nie je len sposob slávenia liturgie, ale aj teologická formulácia ucenia.

Napravil to az II. vatikánsky koncil, hovorí o tom na mnohych miestach. napr.: "Zachovávajúc v potrebnych veciach jednotu, nech majú v Cirkvi vsetci - podla daru, ktorého sa kazdému dostalo - patricnú slobodu co do rozlicnych foriem duchovného zivota a disciplíny, ako aj rozmanitosti liturgickych obradov, ba i co do TEOLOGICKÉHO SPRACOVANIA zjavenej pravdy. (Unitatis redintegratio 4, porov. tiez c. 16-17 a Orientalium Ecclesiarum 5-6)

Na záver si dovolím podotknút, ze katolícka cirkev (ako celok) po r. 1054 svojich pravoslávnych bratov NIKDY nepovazovala za heretikov (bludárov), iba za schizmatikov (nezjednotenych)!

Andrej

 

Odpoved - 74
o. Pavol Eirene, C.Ss.R.
12. júl 2000

Slava vo viki!

Najprv k Vásmu citátu z II. vatikánskeho koncilu (Pre úplnost odcitujme cely 16. paragraf):

16. Okrem toho Vychodné cirkvi sa hned odprvoti pridÚzali svojich vlastnych poriadkov, ktoré schválili svätí Otcovia a synody, i vseobecné cirkevné snemy. A kedze istá rozmanitost zvykov a obycají, ako sa to uz spomenulo, vôbec nie je na prekázku jednote Cirkvi, ba ju robí krajsou a nemálo napomáha jej poslanie, sväty cirkevny snem, aby odstránil akékolvek pochybnosti, vyhlasuje, ze Vychodné cirkvi, bez zanedbania potrebnej jednoty celej Cirkvi, majú právo zit podla svojich vlastnych obycají, lebo tie lepsie zodpovedajú povahe ich veriacich a úcelnejsie slúzia ich duchovnému dobru. Dokonalé zachovávanie tejto tradicnej zásady, ktorá sa vsak dakedy nedodrziavala, patrí medzi bezpodmienecné predpoklady pre obnovenie jednoty.

(Unitatis redintegratio 16)

To, co tu II. vatikánsky koncil hovorí, nie je nic iné ako otázka obradu. Kontext citovaného odstavca hovorí jasne, ze sa jedná o "vlastné poriadky", o "istú rozmanitost zvykov a obycají", ktoré vôbec nie sú na prekázku JEDNOTE Cirkvi. Jedná sa teda o obrad, alebo kanonické právo, nie o vieru. Rozdielnost vo viere je rozhodne proti jednote Cirkvi. Text predsa hovorí, ze Vychodné cirkvi majú právo, zit podla svojich vlastnych obycají, ale BEZ ZANEDBANIA POTREBNEJ JEDNOTY. Koncil zároven prehlasuje, ze ak sa obnoví jednota s Vychodnymi cirkvami, predpokladá sa bezpodmienecne, ze tieto cirkvi majú právo zachovat si a drzat sa svojich obradov (slúzit Liturgiu sv. Jána Zlatoústeho a nie omsu napríklad).

Dalej, citujete koncil:

17. Co sa povedalo o zákonitej rozmanitosti, uznáva sa za dobré vyhlásit aj o ROZLICNEJ TEOLOGICKEJ FORMULÁCII UCENIA. Pri skúmaní zjavenej pravdy sa totiz uplatnovali iné metódy a cesty na Vychode a iné na Západe pri poznávaní a vyznávaní Bozích vecí. Preto niet sa co cudovat, ze niektoré aspekty zjaveného tajomstva zavse lepsie chápu a stavajú do jasnejsieho svetla u jednych nez u druhych, takze v nejednom prípade mozno vtedy povedat, ze tieto rozlicné teologické formulácie sa skôr navzájom doplnujú, ako by si protirecili. Co sa tyka autentickych vychodnych teologickych tradícií, treba uznat, ze sú vynikajúcim spôsobom zakorenené vo svätom Písme, pestované a vyjadrované liturgickym zivotom, udrzujú sa zivym apostolskym podaním a spismi vychodnych Otcov i duchovnych autorov a vedú k správnemu usporiadaniu zivota, ba k PLNÉMU NAZERANIU KRESTANSKEJ PRAVDY.

Tento sväty cirkevny snem vzdáva vdaky Bohu, ze mnohí vychodní synovia katolíckej Cirkvi, ktorí toto dedicstvo strázia a chcú ho rydzejsie a plnsie uplatnit v zivote, uz zijú v plnom spolocenstve s bratmi, co sa pridrzajú západnej tradície, a vyhlasuje, ze vsetko to duchovné, liturgické, zvykové a teologické dedicstvo patrí vo svojich rozlicnych podaniach k plnej katolíckosti a apostolskosti Cirkvi.

(Unitatis redintegratio 17)

Sedemnásty bod dokumentu hovorí, ze je dobré povedat cosi aj o rozlicnych teologickych formuláciách ucenia, t.j. viery. Koncil hovorí, ze tieto teologické formulácie sa v "nejednom prípade" skôr doplnujú. Teda nie "vo vsetkych prípadoch".

V nejednom prípade sa skôr doplnujú, "ako by si protirecili", cím je jasne povedané, ze protirecit si nemôzu.

Koncil dalej hovorí o "autentickych" vychodnych tradíciách. Povedat napríklad, ze pápez je iba prvy medzi rovnymi, urcite nie je autentická, t.j. pôvodná vychodná tradícia.

A nakoniec, v tomto odstavci sa hovorí, ze pravé vychodné tradície (na rozdiel od neautentickych pravoslávnych tradícií) "VEDÚ k plnému nazeraniu krestanskej pravdy".

Ak som na ceste, ktorá VEDIE do Paríza, to este neznamená, ze som uz v Parízi. Pravé (autentické) vychodné tradície, ktoré sa z velkej casti nachádzajú v pravoslávnych cirkvách VEDÚ ich veriacich k správnemu usporiadaniu zivota a k PLNEJ pravde, pravda, ak nie sú zastreté a zdeformované omylmi neautentickych tradícií.

A vzhladom na Vasu vetu, ze vychodná tradícia je potrebná (t.j. nevyhnutná) k plnosti poznania pravdy, treba povedat, ze autentická vychodná tradícia bola a vzdy je majetkom katolíckej Cirkvi. Prvych 7 vseobecnych cirkevnych koncilov, ktoré najlepsie reprezentujú vychodnú tradíciu, sa uskutocnili v lone katolíckej Cirkvi. Katolícka Cirkev si vzdy udrziavala toto svoje dedicstvo "zivym apostolskym podaním a spismi vychodnych Otcov i duchovnych autorov" a aj dnes "mnohí vychodní synovia katolíckej Cirkvi… toto dedicstvo strázia". Katolícka Cirkev - ontologicky povedané - nepotrebuje k plnosti svojej tradície, iné nekatolícke cirkvi. Ak pravoslávne cirkvi majú autentické tradície, je to len to, co katolícka Cirkev vzdy mala a co si dodnes udrzuje.

---------

Z dejín sa pamätám, ze jednota z Florentského koncilu netrvala dlho, co inymi slovami znamená, ze pocas jednoty nemohol byt ziadny rozdiel vo viere. Z toho zároven vyplyva, ze ak jednota netrvala dlho, ani jednotná viera netrvala dlho. A pytam sa, z coho vyplyva, ze ak vtedy neboli rozdiely vo viere, ze ani dnes nemôzu byt?

----------

FILIOQUE (latinsky: Filio=Zo Syna, Que=aj)

Co sa tyka "Filioque" (pochádzania Sv. Ducha aj zo Syna), zaiste niet co namietat, ked citujete Katechizmus katolíckej Cirkvi (KKC). Ale ked citujete seba samého, s Vasimi názormi nesúhlasí vlastne ani samotny katechizmus. Lebo hovorí, ze Filioque je "oprávnené doplnenie" a Západná tradícia spomína Filioque "oprávnene a odôvodnene" (KKC 248 a Florentsky koncil, Decretum pro Graecis, r. 1439, DS 1302).

Hovoríte, ze "latinská cirkev si svojvolne zmenila text". Práve v tomto vyhlásení mozno najlepsie vidiet cely omyl. Bola to katolícka Cirkev, ktorá zacala pouzívat Filioque vo Verím v Boha, nielen nejaká "latinská cirkev". Zavedením Filioque do Kréda sa nezaviedla ziadna nová dogma, len sa práve uplatnilo to, co citujete z II. vatikánskeho koncilu o ROZLICNEJ TEOLOGICKEJ FORMULÁCII UCENIA. Cirkev sa nemôze v otázkach vierouky mylit. Ak katolícka Cirkev prijala Filioque do Kréda, nemôze to byt blud. Sväty pápez Lev Velky… vyznal [Filioque] uz v roku 447. (KKC 247) Takzvany boj, ako sa Vy vyjadrujete, sv. Cyrila a Metoda a pápezov do 11. storocia proti Filioque nie je nic iné ako vyjasnovanie povstalého problému okolo teologickej formulácie ucenia, a preto jednotlivé postoje medzi nimi boli na úrovni teologickej diskuzie a nie dogmatického vyhlásenia.

Diskuzia okolo Filioque sa v Cirkvi dávno ukoncila a jeho uzívanie je "oprávnené a odôvodnené", co potvrdzuje i najnovsí Katechizmus katolíckej Cirkvi, Florentsky koncil i spomínany dokument "Grécka a latinská tradícia tykajuca sa pochádzania Svatého Ducha".

Ak katolícka Cirkev rozsírila "Apostolské vyznanie viery" na "Nicejsko-Carihradské vyznanie viery", preco by ho tá istá Cirkev nemohla rozsírit aj o Filioque?

Katechizmus (248) hovorí, ze "Ak sa toto oprávnené doplnenie (Filioque) prílis nezdôraznuje, nenarúsa totoznost viery…" Nemusí sa teda zdôraznovat, ale to vôbec neznamená, ze sa mu môze protirecit. Kto povie, ze Filioque je blud, sám blúdi, lebo neomylnú Cirkev obvinuje z bludu.

Na záver tohto bodu este to, ze ak hovoríte, "latinská cirkev si svojvolne zmenila text, co vychodná cirkev povazovala a aj povazuje za neprípustné", dopústate sa nedôslednosti vo vyjadrovaní. Gréckokatolícka cirkev je tiez vychodná cirkev a tá to nepovazuje za neprípustné, iba ak niektorí jej clenovia, a mozno Vy chcete byt jednym z nich. Ak poviete "pravoslávna cirkev", potom to môze sediet.

----------------------

EPIKLÉZA

Hovoríte:

Latinská cirkev sa snazila za kazdú cenu napasovat svoj hylemorfisticky systém a pomocou neho "rozpitvat" vychodnú anaforu. To je pre vychodného krestana nieco absurdné.

Pápez Ján Pavol II. v encyklike Fides et Ratio v stati "Pretrvávajúca originalita myslienok sv. Tomása Akvinského" píse:

Celkom osobitné miesto v tomto dlhom vyvoji patrí sv. Tomásovi nielen preto, co ucil, ale tiez pre dialóg, ktory viedol s myslienkami Arabov a Zidov svojho casu. V case, ked krestanskí myslitelia znovuobjavovali poklady starovekej filozófie a zvlást Aristotela… Toto je dôvod, preco Cirkev oprávnene neustále predkladá sv. Tomása ako majstra myslienky a vzor správnej cesty k teológii. V tejto súvislosti, pripomínam, co môj predchodca, sluzobník Bozí Pavol VI., napísal…: Bezpochyby, Tomás, vlastnil velkolepú odvahu pre pravdu… (43).

Dalej sa v encyklike napríklad hovorí:

Sv. Tomás bol nestranny vo svojej láske k pravde (44)

…neporovnatelná hodnota filozófie sv. Tomása… (57)

Nech je jasné, vo svetle tychto úvah, preco Magistérium opakovane zvelebuje zásluhy myslienok sv. Tomása a robí ho vodcom a vzorom pre teologické stúdiá… Sv. Tomás je autentickym vzorom pre vsetkych, ktorí hladajú pravdu. (78)

Toto sú len narychlo vybraté citáty o sv. Tomásovi, ktory svoju filozófiu zakladal na aristotelizme. Pápez a ucitelsky úrad Cirkvi stojí za sv. Tomásom Akvinskym a Vy poviete, ze "latinská cirkev sa snazila za kazdú cenu napasovat svoj hylemorfisticky systém…" a ze "To je pre vychodné krestana nieco absurdné"?

Uvedomujete si, co vyhlasujete?

A znovu sa nepresne vyjadrujete, ked hovoríte "latinská cirkev" namiesto "katolícka Cirkev" a "vychodného krestana" stotoznujete so sebou. Ak je Vám cosi absurdné, tak je to Vás problém. Nerobte zo vsetkych vychodnych krestanov (pravoslávnych ako aj gréckokatolíkov) nevedomcov. Ak by ste pochopili tomizmus, nemali by ste tu vo svojom príspevku tolko dvojznacností a nepresností.

--------------------

Co k tomu vsetkému povedat?

Vidím, ze pravoslávna cirkev je pre Vás väcsou autoritou nez katolícka Cirkev na cele s pápezom, ktorej, zdá sa, nedokázete dat iné meno ako "latinská cirkev" a k tomu este s malym "c".

Jezis Kristus povedal Petrovi:

Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôzu. Tebe dám klúce od nebeského královstva: co zviazes na zemi, bude zviazané v nebi, a co rozviazes na zemi, bude rozviazané v nebi." (Mt 16:18-19)

Prijat slová "co zviazes na zemi, bude zviazané v nebi, a co rozviazes na zemi, bude rozviazané v nebi" je tiez otázkou viery. Ak pravoslávni bratia neveria, co pápez rozhodne pre celú Cirkev, ze je záväzné pre celú Cirkev, potom je tu rozpor vo viere medzi katolíckou Cirkvou a pravoslávnou. Je pravdou, ze pravoslávnych katolícka Cirkev oznacuje ako schizmatikov, ale ci to nie je iba osobitny vyraz na oznacenie tych, ktorí zblúdili vo viere ohladom Petrovho primátu?

Na Vasej stránke, na ktorú ste ma odkázali, autor clánku "Vychodné cirkvi zjednotené s Rímom" hovorí, ze pápez Klement VIII. mal inú predstavu o únii. Ziadost o jednotu

chápal ako prosbu o zaclenenie Rusínov do Rímskej cirkvi, pricom by sa podriadili pastierskej starostlivosti pápeza tym istym spôsobom, ako mu podliehajú aj latinské diecézy, pre ktoré je nielen pápezom, ale aj patriarchom.

Nuz koncím tymito jednoduchymi otázkami na Vasu adresu:

1) Má pápez právo, aby sa mu vychodné diecézy podriadili tym istym spôsobom, ako mu podliehajú aj latinské diecézy?

2) Je uzívanie Filioque oprávnené a odôvodnené?

3) Je pri premenení moment premenenia?

o. Eirene

Zasli otázku
Home - »REDEMPTIO - VYKÚPENIE«
Otázky 1- 50
Otázky 50 - 100
Otázky 101 - 150