|
Odpoved -
74
|
o. Pavol Eirene,
C.Ss.R.
|
12. júl
2000
|
Slava vo viki!
Najprv k Vásmu
citátu z II. vatikánskeho koncilu (Pre
úplnost odcitujme cely 16. paragraf):
16. Okrem toho
Vychodné cirkvi sa hned odprvoti pridÚzali
svojich vlastnych poriadkov, ktoré
schválili svätí Otcovia a synody, i
vseobecné cirkevné snemy. A kedze
istá rozmanitost zvykov a obycají, ako
sa to uz spomenulo, vôbec nie je na
prekázku jednote Cirkvi, ba ju robí
krajsou a nemálo napomáha jej poslanie,
sväty cirkevny snem, aby odstránil
akékolvek pochybnosti, vyhlasuje, ze
Vychodné cirkvi, bez zanedbania potrebnej
jednoty celej Cirkvi, majú právo zit
podla svojich vlastnych obycají, lebo tie
lepsie zodpovedajú povahe ich veriacich a
úcelnejsie slúzia ich duchovnému
dobru. Dokonalé zachovávanie tejto
tradicnej zásady, ktorá sa vsak dakedy
nedodrziavala, patrí medzi
bezpodmienecné predpoklady pre obnovenie
jednoty.
(Unitatis
redintegratio 16)
To, co tu II. vatikánsky
koncil hovorí, nie je nic iné ako
otázka obradu. Kontext citovaného odstavca
hovorí jasne, ze sa jedná o
"vlastné poriadky", o "istú
rozmanitost zvykov a obycají", ktoré
vôbec nie sú na prekázku JEDNOTE
Cirkvi. Jedná sa teda o obrad, alebo
kanonické právo, nie o vieru. Rozdielnost
vo viere je rozhodne proti jednote Cirkvi. Text predsa
hovorí, ze Vychodné cirkvi majú
právo, zit podla svojich vlastnych obycají,
ale BEZ ZANEDBANIA POTREBNEJ JEDNOTY. Koncil
zároven prehlasuje, ze ak sa obnoví jednota
s Vychodnymi cirkvami, predpokladá sa
bezpodmienecne, ze tieto cirkvi majú právo
zachovat si a drzat sa svojich obradov (slúzit
Liturgiu sv. Jána Zlatoústeho a nie omsu
napríklad).
Dalej, citujete
koncil:
17. Co sa povedalo o
zákonitej rozmanitosti, uznáva sa za
dobré vyhlásit aj o ROZLICNEJ
TEOLOGICKEJ FORMULÁCII UCENIA. Pri
skúmaní zjavenej pravdy sa totiz
uplatnovali iné metódy a cesty na
Vychode a iné na Západe pri
poznávaní a vyznávaní
Bozích vecí. Preto niet sa co cudovat,
ze niektoré aspekty zjaveného tajomstva
zavse lepsie chápu a stavajú do
jasnejsieho svetla u jednych nez u druhych, takze v
nejednom prípade mozno vtedy povedat, ze
tieto rozlicné teologické
formulácie sa skôr navzájom
doplnujú, ako by si protirecili. Co sa tyka
autentickych vychodnych teologickych
tradícií, treba uznat, ze sú
vynikajúcim spôsobom zakorenené vo
svätom Písme, pestované a
vyjadrované liturgickym zivotom, udrzujú
sa zivym apostolskym podaním a spismi
vychodnych Otcov i duchovnych autorov a
vedú k správnemu usporiadaniu
zivota, ba k PLNÉMU NAZERANIU KRESTANSKEJ
PRAVDY.
Tento sväty cirkevny
snem vzdáva vdaky Bohu, ze mnohí
vychodní synovia katolíckej Cirkvi,
ktorí toto dedicstvo strázia a
chcú ho rydzejsie a plnsie uplatnit v zivote,
uz zijú v plnom spolocenstve s bratmi, co sa
pridrzajú západnej tradície, a
vyhlasuje, ze vsetko to duchovné,
liturgické, zvykové a teologické
dedicstvo patrí vo svojich rozlicnych podaniach
k plnej katolíckosti a apostolskosti
Cirkvi.
(Unitatis
redintegratio 17)
Sedemnásty bod dokumentu
hovorí, ze je dobré povedat cosi aj o
rozlicnych teologickych formuláciách
ucenia, t.j. viery. Koncil hovorí, ze tieto
teologické formulácie sa v
"nejednom
prípade"
skôr doplnujú. Teda nie "vo vsetkych
prípadoch".
V nejednom prípade sa
skôr doplnujú, "ako by si protirecili",
cím je jasne povedané, ze protirecit si
nemôzu.
Koncil dalej hovorí o
"autentickych"
vychodnych tradíciách. Povedat
napríklad, ze pápez je iba prvy medzi
rovnymi, urcite nie je autentická, t.j.
pôvodná vychodná
tradícia.
A nakoniec, v tomto odstavci sa
hovorí, ze pravé vychodné
tradície (na rozdiel od neautentickych
pravoslávnych tradícií) "VEDÚ
k plnému nazeraniu krestanskej pravdy".
Ak som na ceste, ktorá
VEDIE do Paríza, to este neznamená, ze som
uz v Parízi. Pravé (autentické)
vychodné tradície, ktoré sa z velkej
casti nachádzajú v pravoslávnych
cirkvách VEDÚ ich veriacich k
správnemu usporiadaniu zivota a k PLNEJ pravde,
pravda, ak nie sú zastreté a
zdeformované omylmi neautentickych
tradícií.
A vzhladom na Vasu vetu, ze
vychodná tradícia je potrebná (t.j.
nevyhnutná) k plnosti poznania pravdy, treba
povedat, ze autentická vychodná
tradícia bola a vzdy je majetkom katolíckej
Cirkvi. Prvych 7 vseobecnych cirkevnych koncilov,
ktoré najlepsie reprezentujú
vychodnú tradíciu, sa uskutocnili v lone
katolíckej Cirkvi. Katolícka Cirkev si vzdy
udrziavala toto svoje dedicstvo
"zivym apostolskym
podaním a spismi vychodnych Otcov i duchovnych
autorov" a aj dnes
"mnohí
vychodní synovia katolíckej Cirkvi…
toto dedicstvo
strázia".
Katolícka Cirkev - ontologicky povedané -
nepotrebuje k plnosti svojej tradície, iné
nekatolícke cirkvi. Ak pravoslávne cirkvi
majú autentické tradície, je to len
to, co katolícka Cirkev vzdy mala a co si dodnes
udrzuje.
---------
Z dejín sa
pamätám, ze jednota z Florentského
koncilu netrvala dlho, co inymi slovami znamená,
ze pocas jednoty nemohol byt ziadny rozdiel vo viere. Z
toho zároven vyplyva, ze ak jednota netrvala dlho,
ani jednotná viera netrvala dlho. A pytam sa, z
coho vyplyva, ze ak vtedy neboli rozdiely vo viere, ze
ani dnes nemôzu byt?
----------
FILIOQUE (latinsky: Filio=Zo
Syna, Que=aj)
Co sa tyka "Filioque"
(pochádzania Sv. Ducha aj zo Syna), zaiste niet co
namietat, ked citujete Katechizmus katolíckej
Cirkvi (KKC). Ale ked citujete seba samého, s
Vasimi názormi nesúhlasí vlastne ani
samotny katechizmus. Lebo hovorí, ze Filioque je
"oprávnené
doplnenie" a
Západná tradícia spomína
Filioque
"oprávnene a
odôvodnene"
(KKC 248 a Florentsky koncil, Decretum pro Graecis, r.
1439, DS 1302).
Hovoríte, ze
"latinská cirkev si
svojvolne zmenila text".
Práve v tomto vyhlásení mozno
najlepsie vidiet cely omyl. Bola to katolícka
Cirkev, ktorá zacala pouzívat Filioque vo
Verím v Boha, nielen nejaká
"latinská cirkev". Zavedením Filioque do
Kréda sa nezaviedla ziadna nová dogma, len
sa práve uplatnilo to, co citujete z II.
vatikánskeho koncilu o ROZLICNEJ TEOLOGICKEJ
FORMULÁCII UCENIA. Cirkev sa nemôze v
otázkach vierouky mylit. Ak katolícka
Cirkev prijala Filioque do Kréda, nemôze to
byt blud. Sväty
pápez Lev Velky… vyznal [Filioque] uz
v roku 447. (KKC 247)
Takzvany boj, ako sa Vy vyjadrujete, sv. Cyrila a Metoda
a pápezov do 11. storocia proti Filioque nie je
nic iné ako vyjasnovanie povstalého
problému okolo teologickej formulácie
ucenia, a preto jednotlivé postoje medzi nimi boli
na úrovni teologickej diskuzie a nie
dogmatického vyhlásenia.
Diskuzia okolo Filioque sa v
Cirkvi dávno ukoncila a jeho uzívanie je
"oprávnené a
odôvodnené", co potvrdzuje i
najnovsí Katechizmus katolíckej
Cirkvi, Florentsky koncil i spomínany
dokument "Grécka a latinská
tradícia tykajuca sa pochádzania
Svatého Ducha".
Ak katolícka
Cirkev rozsírila "Apostolské vyznanie
viery" na "Nicejsko-Carihradské vyznanie viery",
preco by ho tá istá Cirkev nemohla
rozsírit aj o Filioque?
Katechizmus (248) hovorí,
ze "Ak sa toto
oprávnené doplnenie (Filioque)
prílis nezdôraznuje, nenarúsa
totoznost viery…"
Nemusí sa teda zdôraznovat, ale to
vôbec neznamená, ze sa mu môze
protirecit. Kto povie, ze Filioque je blud, sám
blúdi, lebo neomylnú Cirkev obvinuje z
bludu.
Na záver tohto bodu este
to, ze ak hovoríte,
"latinská cirkev si
svojvolne zmenila text, co vychodná cirkev
povazovala a aj povazuje za
neprípustné",
dopústate sa nedôslednosti vo
vyjadrovaní. Gréckokatolícka cirkev
je tiez vychodná cirkev a tá to nepovazuje
za neprípustné, iba ak niektorí jej
clenovia, a mozno Vy chcete byt jednym z nich. Ak poviete
"pravoslávna cirkev", potom to môze
sediet.
----------------------
EPIKLÉZA
Hovoríte:
Latinská cirkev
sa snazila za kazdú cenu napasovat svoj
hylemorfisticky systém a pomocou neho
"rozpitvat" vychodnú anaforu. To je pre
vychodného krestana nieco
absurdné.
Pápez Ján Pavol
II. v encyklike Fides et Ratio v stati
"Pretrvávajúca originalita myslienok sv.
Tomása Akvinského" píse:
Celkom osobitné
miesto v tomto dlhom vyvoji patrí sv.
Tomásovi nielen preto, co ucil, ale tiez
pre dialóg, ktory viedol s myslienkami Arabov a
Zidov svojho casu. V case, ked krestanskí
myslitelia znovuobjavovali poklady starovekej
filozófie a zvlást
Aristotela… Toto je dôvod, preco
Cirkev oprávnene neustále
predkladá sv. Tomása ako majstra
myslienky a vzor správnej cesty k
teológii. V tejto súvislosti,
pripomínam, co môj predchodca,
sluzobník Bozí Pavol VI.,
napísal…: Bezpochyby, Tomás,
vlastnil velkolepú odvahu pre pravdu…
(43).
Dalej sa v encyklike
napríklad hovorí:
Sv. Tomás
bol nestranny vo svojej láske k pravde
(44)
…neporovnatelná
hodnota filozófie sv.
Tomása… (57)
Nech je jasné, vo
svetle tychto úvah, preco Magistérium
opakovane zvelebuje zásluhy myslienok sv.
Tomása a robí ho vodcom a vzorom pre
teologické stúdiá… Sv.
Tomás je autentickym vzorom pre vsetkych,
ktorí hladajú pravdu.
(78)
Toto sú len narychlo
vybraté citáty o sv. Tomásovi, ktory
svoju filozófiu zakladal na aristotelizme.
Pápez a ucitelsky úrad Cirkvi stojí
za sv. Tomásom Akvinskym a Vy poviete, ze
"latinská cirkev sa
snazila za kazdú cenu napasovat svoj
hylemorfisticky
systém…" a ze
"To je pre vychodné
krestana nieco
absurdné"?
Uvedomujete si, co
vyhlasujete?
A znovu sa nepresne vyjadrujete,
ked hovoríte "latinská cirkev" namiesto
"katolícka Cirkev" a "vychodného krestana"
stotoznujete so sebou. Ak je Vám cosi
absurdné, tak je to Vás problém.
Nerobte zo vsetkych vychodnych krestanov
(pravoslávnych ako aj
gréckokatolíkov) nevedomcov. Ak by ste
pochopili tomizmus, nemali by ste tu vo svojom
príspevku tolko dvojznacností a
nepresností.
--------------------
Co k tomu vsetkému
povedat?
Vidím, ze
pravoslávna cirkev je pre Vás väcsou
autoritou nez katolícka Cirkev na cele s
pápezom, ktorej, zdá sa, nedokázete
dat iné meno ako "latinská cirkev" a k tomu
este s malym "c".
Jezis Kristus povedal
Petrovi:
Ty si Peter a
na tejto skale postavím svoju Cirkev a
pekelné brány ju nepremôzu. Tebe
dám klúce od nebeského
královstva: co zviazes na zemi, bude
zviazané v nebi, a co rozviazes
na zemi, bude rozviazané v nebi." (Mt
16:18-19)
Prijat slová
"co zviazes na zemi,
bude zviazané v nebi, a co rozviazes
na zemi, bude rozviazané
v nebi" je tiez
otázkou viery. Ak pravoslávni bratia
neveria, co pápez rozhodne pre celú Cirkev,
ze je záväzné pre celú Cirkev,
potom je tu rozpor vo viere medzi katolíckou
Cirkvou a pravoslávnou. Je pravdou, ze
pravoslávnych katolícka Cirkev oznacuje ako
schizmatikov, ale ci to nie je iba osobitny vyraz na
oznacenie tych, ktorí zblúdili vo viere
ohladom Petrovho primátu?
Na Vasej stránke, na
ktorú ste ma odkázali, autor clánku
"Vychodné cirkvi zjednotené s Rímom"
hovorí, ze pápez Klement VIII. mal
inú predstavu o únii. Ziadost o
jednotu
chápal ako
prosbu o zaclenenie Rusínov do Rímskej
cirkvi, pricom by sa podriadili pastierskej
starostlivosti pápeza tym istym spôsobom,
ako mu podliehajú aj latinské
diecézy, pre ktoré je nielen
pápezom, ale aj patriarchom.
Nuz koncím tymito
jednoduchymi otázkami na Vasu adresu:
1) Má
pápez právo, aby sa mu vychodné
diecézy podriadili tym istym spôsobom,
ako mu podliehajú aj latinské
diecézy?
2) Je uzívanie
Filioque oprávnené a
odôvodnené?
3) Je pri premenení
moment premenenia?
o. Eirene