o. Pavol Eirene, C.Ss.R.

Ci sa nestretávame casto v televízii, novinách a casopisoch so slovom „pluralizmus"! S dávkou hrdosti sa toto slovo uzíva v spojení ako: „Zijeme predsa v pluralitnej spolocnosti!", „Nasa pluralitná spolocnost umoznuje…" a podobne.

Tí, co nevedia, co vyraz „pluralitná spolocnost" znamená, tusia - zo súvisu textu - ze podla vsetkého by sa malo jednat o cosi vznesené, slachetné, dobré a sväté. Uz samotná tajomnost tohto vyrazu vyvoláva pocit posvätnosti.

Iní si pamätajú zo skolskych cias, ze slovo „plurál" v gramatike znamená mnozné císlo a slovo „singulár" jednotné císlo. Nuz slovo pluralizmus znamená jednoducho mnohost.

Najväcsou lzou - hovorí sa - je polopravda. Ak niekto chce niekoho oklamat, musí loz obalit do nejakej pravdy. Ak by hovoril sto percent lzí, velmi rychlo by ho kazdy odhalil. Musí uspat ludí tym, ze zacne s pravdou a ked si uz získal dôveru, v nestrázenej chvíli podsunie loz.

Nuz pravda o pluralizme je to, ze nie sme vsetci rovnakí, nie sme uniformovaní, ale sme stvorení, kazdy jeden z nás, neopakovatelnym a jedinecnym spôsobom. Kazdy je jedinecny. Kazdy má svoj osobny charakter, ktory sa nikdy v histórii nezopakuje. A toto je krásne, ze kazdy sme osobitní, ze kazdy z nás odráza cosi iné z nekonecnej krásy Bozej bytosti, na podobu ktorej sme boli stvorení.

V tomto zmysle sme naozaj pluralitnou spolocnostou.

Dalej, sme pluralitnou spolocnostou aj preto, ze hovoríme rozlicnymi jazykmi, máme radi iny styl stravy, iny styl stavieb, obleku a podobne.

V mnohych smeroch sme teda skutocne pluralitnou spolocnostou.

Ale pozor, ak by sme boli vo vsetkom úplne iní, co by nás spájalo?

Ak by sme nemali nic spolocné, ako by sme sa mohli volat pluralitnou spolocnostou?

Ak by sme nemali nic spolocné, boli by sme si navzájom cudzincami, ba museli by sme si byt nepriatelmi.

Ved ak by som sa stretol s bytostou, s ktorou nemám nic spolocné, v ktorej mi nic neodpovedá, ktorá má úplne iny princíp jestvovania, takáto bytost by bola pre mna, a ja pre nu, neprijatelnou.

Ja by som povedzme vystrel svoju pravicu na jej privítanie, ale ona by mi svoju pravicu nepodala, lebo by nijakú nemala. Ja by som sa na nu usmial na znak ochoty, ale ona by nemala oci. Ona by mi chcela zdelit nieco zo svojho sveta, zo svojho zivota, ale jej slová by ku mne prichádzali na takej frekvencii a na takom neznámom étery, ze ja by som ani len nevedel, ze mi nieco chce povedat.

Nuz boli by sme si úplne cudzí, nemohli by sme sa prijat, boli by sme si navzájom neprijatelní - teda nepriatelmi.

Ale my, ako to horlivo tvrdia masmédiá, sme pluralitnou spolocnostou. Nuz, ak sme, potom musíme mat cosi spolocné, cosi, co je u vsetkych rovnaké, jednoducho, co nie je pluralitné.

A práve tu je tá spomínaná loz pluralizmu, ktorá nám chce nahovorit, ze to, co je spolocné je plurálne. V zrozumitelnej slovenskej reci povedané, to, co je rovnaké nie je rovnaké.

Lzou je to preto, lebo diabol (cez svojich ludí, alebo tych, ktorí jeho propagandu bezmyslienkovite opakujú) nám chce nahovorit, ze ludsky rozum „nepracuje" na rovnakom princípe a ze nie je schopny poznat objektívnu pravdu.

A dôsledok toho je, ze kazdy má potom svoju pravdu. A dôsledok toho zase je, ze kazdy má svoje nábozenstvo, svojho Boha. A dôsledok toho je, ze katolícke nábozenstvo je len jedno z mnohych, je na jednej rovine s ostatnymi. Teda Jezis Kristus je na jednej rovine s akymsi Budhom, Hari Krisnom, Mohamedom alebo ktoroukolvek strigou.

V jednej z najväcsích univerzít v Severnej Amerike, v Toronte, napríklad, je medzi zaregistrovanymi nábozenstvami aj strigônstvo, anglicky "Wiccan". Na tejto univerzite je zaregistrované preto, lebo v stave zdruzenia kaplánov tejto univerzity aj ono tam má svojho oficiálneho "kaplána" - strigu (alebo bosorku ak chcete).

Nuz diabol prostredníctvom lzi pluralizmu nám v konecnom dôsledku nahovára, ze Jezis Kristus nie je Boh, jediny Boh, jediny pravy Boh, ktory zalozil svoju JEDINÚ Cirkev, ktorá je nositelom Jeho pravdy, a teda jednoducho PRAVDY.

Sme spolocnostou preto, ze máme rovnakú ludskú prirodzenost, vsetci sme duchovno-telesné bytosti s rozumom a slobodnou vôlou. Rozum pracuje u kazdého na rovnakom princípe, co je dôvodom, ze môzeme (ak chceme) vytvárat spolocenstvo.

Ten základny princíp násho rozmyslania sa dá vyjadrit jednoducho takto:

Nieco nemôze zároven byt aj nebyt. Bud to je, alebo nie je. Tento zákon je rovnaky u vsetkych ludí.

Ludsky rozum je schopny poznat pravdu a je schopny poznat Bozie Zjavenie, v com je zahrnutá schopnost rozoznat pravú Cirkev, lebo len jedna Cirkev môze byt pravá.

Ak sa teda v oznamovacích prostriedkoch uzíva vyraz pluralitná spolocnost so snahou primät nás vázit si vsetky nábozenstvá rovnako ako Zjavené nábozenstvo, ktoré k nám prislo cez Jezisa Krista, apostolov a svätú tradíciu, potom v tomto súvise je pluralitná spolocnost zavádzajúci vyraz.

Nábozenstvo Jezisa Krista sa nedá porovnat s inymi nábozenstvami.

Zaiste, pluralizmus ako sloboda vyjadrit svoj názor je dobrá vec. Kazdy má mat slobodu vyjadrit svoj úprimny názor s cielom zjednotenia v pravde.

Ale predstavovat túto rozdielnost názorov, túto pluralitu, ako cosi dobré je bud loz alebo hlúpost.

Chvastat sa pluralitnou spolocnostou v súvislosti s mnozstvom nábozenstiev je nezmysel.

Ucitelka matematiky napísala na tabulu príklad, ktory mal kazdy zo ziakov sám vyriesit. Na konci vyucovacej hodiny, kazdy ziak ukázal svoj vysledok, ale kazdému vyslo iné císlo. Ked to ucitelka zistila, tvár sa jej rozziarila stastím, jej ústa vykúzlili blazeny úsmev…

Co myslíte, preco asi? Predsa, lebo má to neslychané stastie mat pluralitnú triedu.

Aj vám sa vykúzlil úsmev na tvári?

Urcite nie od stastia nad tou pluralitnou triedou.

Smutné na celej veci je vsak to, ze ak sa masmédiá hrdia pluralitnou spolocnostou, nikto sa neusmieva.

Pluralitná spolocnost v otázkach pravdy, predovsetkym zivotnej pravdy, t.j. nábozenstva, je polutovaniahodnou skutocnostou a nie vytúzenym cielom.

Neraz vsak môzeme pocut takúto námietku: Tym, ze vyhlasujete len jedno nábozenstvo za pravé, pohrdate inymi nábozenstvami!

Co na to povedat?

Velky polsky filozof Bochenski nás upozornuje na to, ako neuvázene preberáme frázy zo svojho okolia. Zvykneme napríklad hovorit: „Vázim si tvoj názor, ale nesúhlasim s tebou." Ako si môzes vázit názor, s ktorym nesúhlasís?! Ako si napríklad môze ucitelka vázit názor ziaka, ze 3x3=17? Ona si môze vázit toho ziaka, ale nie jeho názor. Matka môze milovat svoje dieta, ale nemôze milovat nezmysel, ktory ono „strelí".

Ak sa nemám vyhnút slovám tej záludnej námietky, tak áno, pohrdam tym, ze 3x3=17, pohrdam kazdou lzou a nepravdou, ale nepohrdam tym, kto to hovorí.

Správne by sme mali hovorit: „Vázim si teba, ale nesúhlasim s tvojím názorom."

Teda pohrdat inym nábozenstvom, alebo tym, co je v nom mylné, neznamená pohrdat tymi, ktorí ho vyznávajú. Ak lekár upozorní cloveka na jeho chorobu (a je nepriatelom tej choroby) to neznamená, ze nenávidí toho cloveka.

Názor cloveka nie je totozny s clovekom samotnym. Ak by to tak bolo, potom pohrdat názormi iného by naozaj znamenalo pohrdat aj clovekom. Ale to nie je tak.

Cloveka máme milovat, blud nenávidiet.

Nenávist k bludu a nepravde vychádza z lásky k clovekovi. Cím viac milujem cloveka, tym viac nenávidím to, co mu ublizuje, alebo mu bráni byt stastnym, tym viac nenávidím loz a nepravdu, lebo tie sú najviac proti clovekovi.

Za komunizmu clovek nesmel verit v ziadneho boha, aby tak bola vylúcená moznost viery v Boha. Dnes, to aby sa clovek bál povedat, ze katolícke nábozenstvo je pravé nábozenstvo. Inác povedané, teraz si musíme vázit rovnako vsetky nábozenstvá. Este inác povedané, musíme verit vo vsetkych bohov. A este inác povedané, musíme zavrhnút „Verím v jedného Boha".

Ci uz tak, alebo tak, je to útok na vieru v pravého Boha a Jeho Cirkev, ktorá je „stlp a opora pravdy" (1 Tim 3:15).

Ekumenizmus, to nemôze byt kompromis v pravde. Ekumenizmus je dobrá vôla pochopit sa a zjednotit v pravde.

A tou pravdou je Jezis a Jeho nábozenstvo, ktoré je zachované v Jeho Cirkvi. Cokolvek teda protirecí tejto pravde ohlasovanej Jeho Cirkvou je loz, blud a nepravda a nesmierne to skodí clovekovi. Okrem Kristovho Evanjelia iné evanjelium (iné dobro) ani nejestvuje,

„ibaze sú niektorí, co vás mätú a chcú prekrútit Kristovo evanjelium. Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme uz povedali, aj teraz znovu hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty!" (Gal 1:7-9).

Nedajme sa miast nikym a nicím, ani komickymi frázami o akejsi pluralitnej spolocnosti.

Ak uz raz zijeme v polutovaniahodnom stave pluralitnej spolocnosti, nech je to pre nás vyzvou modlit sa, aby sa vsetci ludia zjednotili v Pravde, ktorou je Jezis Kristus, aby tí, ktorí ho nepoznajú, ktorí nepoznajú krásu a dobro jeho náuky a jeho Osoby, aby ho poznali, a tí, ktorí v neho veria, ktorí ho prijali za svojho osobného Spasitela, - nasi odlúcení bratia vo viere v Jezisa Krista, - aby dospeli k plnosti viery, k plnosti pravdy a k plnosti sviatostného zivota, ktory je v Jeho Cirkvi. Nech je to pre nás vyzva modlit sa a prosit o milost jednoty skrze Matku jednoty, skrze tú, ktorá je Matkou Pravdy.

Sme stvorení na Bozí obraz, kde sú tri Osoby, ale sú jednym spolocenstvom, lebo majú spolocnú bozskú podstatu, majú jednu bozskú skutocnost. A kedze pravda je skutocnost, sú spojení v jednej PRAVDE.