o.
Pavol Eirene, C.Ss.R.
Tí,
co nechcú verit v Boha, hladajú
vsemozné argumenty, aby spochybnili
jeho jestvovanie. Ich svedomie sa im vsak
ozyva. Zelajú si, aby Boha nebolo, ale
ziadny argument nie je a ani nemôze byt
dost silny na to, aby im priniesol
oblazujúcu vnútornú
istotu. Ich presvedcenie, ak ho tak mozno
nazvat, je len presvedcením,
ktoré vychádza zo sily ich
vôle, nie z vnútornej sily
pravdy.
Toto
je tym "tajnym", obycajne podvedomym
dôvodom ich "apostolátu".
Pretoze sami nemôzu dospiet
k vnútornej istote,
hladajú spolocníkov svojich
ídeí v nádeji, ze
tí druhí skrze ich
"apostolát" dospejú k
vnútornej istote a tí im
spätne pomôzu zbavit sa tej
mucivej neistoty.
Hladajú
argumenty, ktoré by vniesli
protirecenie ohladom Boha. Ved je
jasné, ze ani Boh si nemôze
protirecit.
Jednym
z ich argumentov je tento:
Ak
je Boh vsemohúci, nech
stvorí taky velky kamen, ktory by
ani on sám nemohol
zodvihnút!
Zastavme
sa pri tejto námietke.
Je tu
nejaká vhodná odpoved? Ved ak
Boh nedokáze stvorit taky kamen, nie
je vsemohúci a teda nie je Bohom. Ak
stvorí taky kamen, znovu nebude
vsemohúci - teda Bohom, - lebo by tym
kamenom nemohol pohnút.
Je
nejaké riesenie?
Áno,
je, a to hned viacero.
Forma
odpovede závisí od toho, kto,
kde a ako nám túto
otázku predlozí.
1)
Prvy spôsob odpovede je mlcanie a mily,
sústrastny úsmev, alebo
iné ozaj láskavé gesto,
lebo z vyssie objasneného
psychologického pozadia je
jasné, ze takáto osoba
trpí a potrebuje v prvom rade
lásku a nie odpoved na túto
nezmyselnú otázku.
Ak uz
nechceme celkom mlcat, môzeme
napríklad povedat: Prosím
ta, kedy si bol naposledy na svätej
spovedi?", alebo Zdá sa, ze si v
zivote zazil nejaké zranenie."
ale nereagujme na jeho otázku. Tak
naplníme slová
Písma:
Neodpovedaj
pocháblovi podla jeho
bláznovstva, aby si sa mu nestal aj
ty podobnym (Prís 26:4).
2)
Niekedy, ked si v spolocnosti ludí,
a jasne vidís, ze niekto chce
touto otázkou zosmiesnit
nábozenstvo, hoci by sa tváril,
ze to s tou otázkou myslí
vázne, môzes si zvolit iny
spôsob. Ba, aby sa ochránili
slabí vo viere, tento spôsob by
sa aj odporúcal.
Nuz,
po jeho námietke sa zatvár
velmi vázne, akoby si tuho premyslal,
a po-tom mu odpovedz:
Boh
to dokáze urobit, pretoze je
vsemohúci, len mi nedokázeme
pochopit, ako je to mozné!"
Ak
tá osoba zostane mlcat, nemusís
nic pridávat. Ste jedna - jedna. Ale
je pravdepodobné, ze tá osoba
môze pred ostatnymi
vítazoslávne
vyhlásit:
Prosím
ta pekne, ved to je nezmysel! Co to za
hlúpost!"
Ty bud
nadalej vázny, akoby si tuho premyslal
a udivene povedz vsetkym:
Ale
zaiste uznáte, ze moja odpoved bola
prísne logická, ked som dal
hlúpu odpoved na hlúpu
otázku!"
Potom
sa uz môzes schuti zasmiat spolu s
ostatnymi. Oponentovi potras priatelsky ruku
a môzes mu povedat: Zatial je to
jedna - nula".
Tymto
spôsobom reakcie na danú
otázku naplnís inú radu
Svätého Písma:
Odpovedz
pocháblovi podla jeho
bláznovstva, aby sa nezdal
múdrym sebe samému
(Prís 26:5).
3)
Tretí spôsob môzes pouzit,
ked ti niekto polozí túto
otázku nie zo zloby, ale jednoducho zo
záujmu.
Najprv
si musíme uvedomit, ze
spomínaná otázka ziada
od Boha naozaj nezmysel. "Kamen", ktory sa
tam spomína, je iba zastierací
manéver, aby nebolo vidno na prvy
pohlad, ze ide o círy nezmysel.
Lebo, ak si lepsie vsimneme otázku,
tá v skutocnosti hovorí, ze
ak je Boh vsemohúci, nech nie je
vsemohúci", ak môze, nech
nemôze." A to je predsa nezmysel.
Nezmysel mozno vyslovit, ale nikdy
uskutocnit, ba ani len pomysliet.
Stvorcovy
kruh je napríklad taky isty nezmysel.
Môzem ho vyslovit svojimi
ústami, alebo "vyslovit
písmom", ako je to tu na papieri, ale
nikdy nemôzem urobit stvorcovy kruh, ba
ani len v myslienke si ho predstavit.
Môzem nakreslit, alebo predstavit si
kruh prelozeny stvorcom, ale nikdy nie
stvorcovy kruh. Boh stvorí aj stvorec
aj kruh, ale nikdy nie stvorcovy kruh, lebo
Boh nerobí nezmysly.
Písmo
hovorí:
Je
azda Pánovi nejaká vec
nemozná? (Gn 18:14)
a
predosly preklad Evanjelií zasa:
Bohu
nijaká vec nie je
nemozná" (Lk 1:37).
Teda
Boh môze urobit vsetko, kazdú
"vec", ale stvorcovy kruh nie je "vec",
stvorcovy kruh je nezmysel vzaty z dvoch
"vecí": stvorca a kruhu. Stvorcovy
kruh, alebo ktorykolvek iny nezmysel, to nie
je NIC. Tu sa skvele uplatnuje moznost
slovenciny uzívat dva zápory za
sebou, lebo nemôzeme povedat, ze NIC
"je", lebo NIC znamená opak "je". Teda
ak niekto chce od Boha, aby urobil nezmysel,
t.j. NIC, tak mu podla druhej schémy
môzeme odpovedat, ze Boh to uz urobil,
len to nie je mozné vidiet, lebo je to
NIC, a nemôzeme sa o tom
prevedcit, aj keby sme to mali rovno pred
nosom.
Otázka
s "kamenom" je práve taky nezmysel ako
stvorcovy kruh, lebo vo svojej najhlbsej
podstate vlastne ziadá: Ak 'je'
nech 'nie je'!" Bozie meno v Starom
Zákone znamená JE. Ateisti
svojimi záludnymi otázkami
vlastne ziadajú: Nech Boh NIE JE, co
je nemozné. Keby Boh neexistoval, ani
"NIC", ani ziadny "Nezmysel" by nebolo
mozné vyslovit. Teda, este aj nezmysly
ateistov dokazujú, ze Boh
JE.
4)
Avsak, zdá sa, ze nám Boh skrze
svoje zjavenie dáva este jednu
necakanú odpoved.
Druhá
bozská Osoba sa vtelila. Podla ucenia
viery, to má za následok, ze
vsetko, co Jezis robí ako clovek,
robí aj ako Boh.
Z hypostatického spojenie bozstva
a clovecenstva vyplyva, ze je
mozné povedat, ze Boh - v plnom zmysle
tohto slova, hoci nie v bozskej
prirodzenosti, - zomrel za nás na
krízi. Boh niesol za nás
kríz na Kalváriu. Boh padol pod
krízom. Boh nevládal uniest
drevo kríza. Teda, ten isty Boh, ktory
stvoril drevo kríza (ci je to drevo,
alebo kamen, to tu nehrá
úlohu), padol pod jeho tarchou. Boh ho
nevládal uniest.