o. Pavol Eirene, C.Ss.R.

Tí, co nechcú verit v Boha, hladajú vsemozné argumenty, aby spochybnili jeho jestvovanie. Ich svedomie sa im vsak ozyva. Zelajú si, aby Boha nebolo, ale ziadny argument nie je a ani nemôze byt dost silny na to, aby im priniesol oblazujúcu vnútornú istotu. Ich presvedcenie, ak ho tak mozno nazvat, je len presvedcením, ktoré vychádza zo sily ich vôle, nie z vnútornej sily pravdy.

Toto je tym "tajnym", obycajne podvedomym dôvodom ich "apostolátu". Pretoze sami nemôzu dospiet k vnútornej istote, hladajú spolocníkov svojich ídeí v nádeji, ze tí druhí skrze ich "apostolát" dospejú k vnútornej istote a tí im spätne pomôzu zbavit sa tej mucivej neistoty.

Hladajú argumenty, ktoré by vniesli protirecenie ohladom Boha. Ved je jasné, ze ani Boh si nemôze protirecit.

Jednym z ich argumentov je tento:

Ak je Boh vsemohúci, nech stvorí taky velky kamen, ktory by ani on sám nemohol zodvihnút!

Zastavme sa pri tejto námietke.

Je tu nejaká vhodná odpoved? Ved ak Boh nedokáze stvorit taky kamen, nie je vsemohúci a teda nie je Bohom. Ak stvorí taky kamen, znovu nebude vsemohúci - teda Bohom, - lebo by tym kamenom nemohol pohnút.

Je nejaké riesenie?

Áno, je, a to hned viacero.

Forma odpovede závisí od toho, kto, kde a ako nám túto otázku predlozí.

 

1) Prvy spôsob odpovede je mlcanie a mily, sústrastny úsmev, alebo iné ozaj láskavé gesto, lebo z vyssie objasneného psychologického pozadia je jasné, ze takáto osoba trpí a potrebuje v prvom rade lásku a nie odpoved na túto nezmyselnú otázku.

Ak uz nechceme celkom mlcat, môzeme napríklad povedat: „Prosím ta, kedy si bol naposledy na svätej spovedi?", alebo „Zdá sa, ze si v zivote zazil nejaké zranenie."… ale nereagujme na jeho otázku. Tak naplníme slová Písma:

Neodpovedaj pocháblovi podla jeho bláznovstva, aby si sa mu nestal aj ty podobnym (Prís 26:4).

 

2) Niekedy, ked si v spolocnosti ludí, a jasne vidís, ze niekto chce touto otázkou zosmiesnit nábozenstvo, hoci by sa tváril, ze to s tou otázkou myslí vázne, môzes si zvolit iny spôsob. Ba, aby sa ochránili slabí vo viere, tento spôsob by sa aj odporúcal.

Nuz, po jeho námietke sa zatvár velmi vázne, akoby si tuho premyslal, a po-tom mu odpovedz:

„Boh to dokáze urobit, pretoze je vsemohúci, len mi nedokázeme pochopit, ako je to mozné!"

Ak tá osoba zostane mlcat, nemusís nic pridávat. Ste jedna - jedna. Ale je pravdepodobné, ze tá osoba môze pred ostatnymi vítazoslávne vyhlásit:

„Prosím ta pekne, ved to je nezmysel! Co to za hlúpost!"

Ty bud nadalej vázny, akoby si tuho premyslal a udivene povedz vsetkym:

„Ale… zaiste uznáte, ze moja odpoved bola prísne logická, ked som dal hlúpu odpoved na hlúpu otázku!"

Potom sa uz môzes schuti zasmiat spolu s ostatnymi. Oponentovi potras priatelsky ruku a môzes mu povedat: „Zatial je to jedna - nula".

Tymto spôsobom reakcie na danú otázku naplnís inú radu Svätého Písma:

Odpovedz pocháblovi podla jeho bláznovstva, aby sa nezdal múdrym sebe samému (Prís 26:5).

 

3) Tretí spôsob môzes pouzit, ked ti niekto polozí túto otázku nie zo zloby, ale jednoducho zo záujmu.

Najprv si musíme uvedomit, ze spomínaná otázka ziada od Boha naozaj nezmysel. "Kamen", ktory sa tam spomína, je iba zastierací manéver, aby nebolo vidno na prvy pohlad, ze ide o círy nezmysel. Lebo, ak si lepsie vsimneme otázku, tá v skutocnosti hovorí, ze „ak je Boh vsemohúci, nech nie je vsemohúci", „ak môze, nech nemôze." A to je predsa nezmysel. Nezmysel mozno vyslovit, ale nikdy uskutocnit, ba ani len pomysliet.

Stvorcovy kruh je napríklad taky isty nezmysel. Môzem ho vyslovit svojimi ústami, alebo "vyslovit písmom", ako je to tu na papieri, ale nikdy nemôzem urobit stvorcovy kruh, ba ani len v myslienke si ho predstavit. Môzem nakreslit, alebo predstavit si kruh prelozeny stvorcom, ale nikdy nie stvorcovy kruh. Boh stvorí aj stvorec aj kruh, ale nikdy nie stvorcovy kruh, lebo Boh nerobí nezmysly.

Písmo hovorí:

„Je azda Pánovi nejaká vec nemozná? (Gn 18:14)

a predosly preklad Evanjelií zasa:

„Bohu nijaká vec nie je nemozná" (Lk 1:37).

Teda Boh môze urobit vsetko, kazdú "vec", ale stvorcovy kruh nie je "vec", stvorcovy kruh je nezmysel vzaty z dvoch "vecí": stvorca a kruhu. Stvorcovy kruh, alebo ktorykolvek iny nezmysel, to nie je NIC. Tu sa skvele uplatnuje moznost slovenciny uzívat dva zápory za sebou, lebo nemôzeme povedat, ze NIC "je", lebo NIC znamená opak "je". Teda ak niekto chce od Boha, aby urobil nezmysel, t.j. NIC, tak mu podla druhej schémy môzeme odpovedat, ze Boh to uz urobil, len to nie je mozné vidiet, lebo je to NIC, a nemôzeme sa o tom prevedcit, aj keby sme to mali rovno pred nosom.

Otázka s "kamenom" je práve taky nezmysel ako stvorcovy kruh, lebo vo svojej najhlbsej podstate vlastne ziadá: „Ak 'je' nech 'nie je'!" Bozie meno v Starom Zákone znamená JE. Ateisti svojimi záludnymi otázkami vlastne ziadajú: Nech Boh NIE JE, co je nemozné. Keby Boh neexistoval, ani "NIC", ani ziadny "Nezmysel" by nebolo mozné vyslovit. Teda, este aj nezmysly ateistov dokazujú, ze Boh JE.

 

4) Avsak, zdá sa, ze nám Boh skrze svoje zjavenie dáva este jednu necakanú odpoved.

Druhá bozská Osoba sa vtelila. Podla ucenia viery, to má za následok, ze vsetko, co Jezis robí ako clovek, robí aj ako Boh. Z hypostatického spojenie bozstva a clovecenstva vyplyva, ze je mozné povedat, ze Boh - v plnom zmysle tohto slova, hoci nie v bozskej prirodzenosti, - zomrel za nás na krízi. Boh niesol za nás kríz na Kalváriu. Boh padol pod krízom. Boh nevládal uniest drevo kríza. Teda, ten isty Boh, ktory stvoril drevo kríza (ci je to drevo, alebo kamen, to tu nehrá úlohu), padol pod jeho tarchou. Boh ho nevládal uniest.