|
Otázka -
59
|
Podakovanie a este ?
o homosexualite
|
17. dec.
99
|
Mily Otce!
V prvom rade by som sa
Vam chcela podakovat za Vasu snahu na moje dve otazky. A
sice posledne ste mi odpovedali na otazku
"Homosexuali"
a v nej ste ma vyvarovali spolocneho nazivania
"manzelstva". (teda s nim)
Co sa tyka mna ja som
sa s nim toto leto prestala uz stretavat, a i na dalej
som zostala stiahnuta a co najmenej ho vidiet. I ked v
modlitbach stale myslim na neho, aby mu Pan Boh pomohol z
toho vyzdraviet. Ale, problemom najvacsim je, ze
jednoducho nechce, nema volu, a ospravedlnuje sa tym, ze
je to geneticky dane. Ma iba 22 rokov, teda bude mat, a
sanca je podla mna vzdy, len treba chciet!
A preto, sa chcem este
na nieco opytat.
Je pravda, ze vo
vacsine je to genetika? Ze, uz niekto sa taky narodi?
Musim povedat, ze
Vasou odpovedou ste ma iba ubezpecili, ci moj cin,
rozhodnutie bolo spravne. Vlastne, hned v prvej vete
pisete, ze to odo mna vobec nebolo sebecke.
A mojou prvou otazkou
bolo "Hladanie
svojho
povolania".
Co sa tyka Vasej
odpovede, bola takisto pre mna jednoznacna a v prvom rade
som si naozaj uvedomila, ze Boh je prvym iniciatorom a
nie clovek. A u niekoho je to tryskajuca fontana a zasa u
niektorych kvapkajuca voda.
Ja osobne sa po tom
vsetkom, snazim naozaj odozdavat denno denne Bohu a
nechat to na Neho. A veru citim, ze od vtedy, ma Boh
naplnuje svojim pokojom a svojim Duchom Svatym. Pretoze,
vsetko ma svoj zmysel, aj to, ze som stretla chlapca
homosexuala. Skor ako som ho spoznala som uz od 16 rokov
rozmyslala o reholnom zivote. Mozno aj preto, ze moja
krstna mama je reholna sestra u Vykupiteliek.
A v Blave tiez som
spoznala reholne sestry "anglicke panny". Poznam ich uz
pomaly 6 rokov. Dost som k nim prenikla, vela casu som zo
zaciatku stravila, jednoducho som medzi nimi rada, v ich
spolocenstve, ich komunitach.
Ale, prisla som na
vysoku skolu a spoznala som "jeho", a zacala som trosku
vnimat svet inac, ako pred tym. Ale, napriek tomu som
neprestala prichadzat do styku so sestrami.
Je to vsetko zvlastne,
velakrat tazke, ale aj pekne.
A na zaver Vam dakujem
za vianocny pozdrav, velmi ma milo prekvapil.
Preto, by som i ja
chcela Vam popriat pozehnane sviatky, a nech Jezis, ktory
prichadza na svet ako dar Boha, Vas uschopni byt darom
pre ludi.
S
pozdravom
Monika