Predchádzajúce
otázky na danú tému:
60,
77
Pochváleny
bud Pán Jezis Kristus!
Vázeny
p. Eirene!
V prvom rade by
som sa Vám chcel podakovat za pripomenutie state v
Tridentskom katechizme.
V mojom
predoslom príspevku som interpretoval
odpoved tridentského katechizmu na otázku
„Preco obzvlást pri posvätení
Krvi ciní sa zmienka o smrti
Pána?"
V katechizme,
ktory ja mám v rukách (vydalo
Dedictví sv. Prokopa 1867) je to otázka c.
XXIV.
Vo svojej
odpovedi uvádzate rôzne miesta vo
svätom písme, ktoré opisujú
ustanovenie Najsvätejsej Sviatosti Oltárnej a
pytate sa:< Je
tu vsade presne tá istá "formula"
premenenia?>
Na toto
môzem odpovedat jedine tym, ze vsetky
spomenuté tvary majú rovnaky zmysel a
navzájom si neprotirecia.
Ale povedzte mi
kde sa pri ustanovení Sviatosti Oltárnej vo
sv. Písme spomína „za vsetkych"
?
Dalsia Vasa
otázka znela: <Trúfate
si Vy stanovit aká má byt presná
formula premenenia?>
Preco by som to
mal urcovat ja? Ved uz to urcila katolícka Cirkev,
vedená Duchom Svätym! Uvediem niekolko
citátov:
Tridentsky
katechizmus: „A co se tyce posvecení
vína, jez jest druhá této
svátosti hmotnost (poz. rozumej matéria), z
téze príciny, kterou jsme svrchu vytknuli,
jest treba, aby knez zpusobu její dobre znal a
jí porozumel. I
nálezí na jisto veriti, ze ona jest
obsazena v techto slovech:
Tento jest
kalich mé Krve, Nového a Vecného
zákona, tajemství víry, která
za vás a za mnohé vylita
bude na
odpustení hríchu. Z
techto slov mnohá sice vybraná jsou z
písem svatych, nekterá pak v církvi
se zachovávala z podání
apostolského."
Florentsky
koncil: „Pretoze v predoslom dekréte
Arménom nebola vysvetlená forma slov,
aké pri konsekrácii Tela a Krvi
Svätá Rímska Cirkev vzdy
pouzívala, opierajúc sa o náuku a
autoritu Apostolov, preto sme sa uzniesli vylozit ju tu.
Pri konsekrácii Tela pouzíva sa táto
forma: Lebo toto je moje Telo. A pri konsekrácii
Krvi : LEBO TOTO JE KALICH MOJEJ KRVI, NOVÉHO A
VECNEHO ZÁKONA, TAJOMSTVO VIERY, KTORÁ
SA
VYLIEVA
ZA VÁS A ZA MNOH¯CH NA ODPUSTENIE HRIECHOV.
(Dz. 715 alebo Breviarrium fidei VII.287)
Pápez
Inocent III. v „Cum Martha circa" píse:
„Slová premenenia, ktoré
nachádzame v Kánone, veríme, ze
apostoli ich prevzali od Krista a ich nasledovníci
od nich" (Dz. 415)
Dúfam,
ze vseobecny koncil, encyklika pápeza, katechizmus
a prax Cirkvi je dostatocná záruka
hodnovernosti.
<Podla
vsetkého uznávate autoritu Cirkvi.
Slovensky preklad Sv. Písma uzíva slovo:
"Za vsetkych". Tak isto tu na Západe sa v masovom
merítku uzíva v katolíckych
kostoloch preklad "Za vsetkych">
Áno,
uznávam autoritu katolíckej
Cirkvi,
ktorá je a aj vzdy BOLA vedená
Duchom Svätym. Teda, ktorá nemení a
ani nemenila zmysel slov Jezisa Krista, ale ich
zachovávala a vzdy bude zachovávat.
Vulgáta,
ktorá je podla tridentského snemu
autentickym prekladom sv. Písma, pouzíva
slová „pro multis". Slovensky preklad
Vulgáty az do roku 1970 uzíval slová
„za mnohych", spanielsky preklad má
slová „por muchos" , takisto polsky preklad
uzíva dodnes slová „za wielu"
.
Poliaci dodnes
uzívajú v novej omsi nezdeformovanú
formu (...która b´ndze wylana za was i za
wielu...). Rovnako nová omsa v latine má
dodnes zachované slová za mnohych, taktiez
gréckokatolíci sa uz vrátili k
pôvodnej forme a v svojej liturgii v slovencine
pouzívajú slová „za mnohych".
Takze
neviem o ciej autorite to vlastne písete. No
rozhodne to nebude autorita katolíckej Cirkvi,
pretoze tá je v takychto veciach jednotná a
nepripústa takyto chaos.
Povedzte mi
prosím kde, pred druhym vatikánskym
koncilom, sa pouzívali slová „za
vsetkych"? V ktorom obrade?
<Nuz naozaj
si myslíte, ze ak by bolo také
jasné, - ako tvrdíte, ze Vám je to
jasné, - ze slová "Za vsetkych" robia
sviatost neplatnou, ze Sv. Otec, alebo Kongregácia
pre vieru na cele s kardinálom Ratzingerom by pri
takej váznej veci mlcali a nezasiahli by
rozhodne?>
Ján
Pavol II. uz viackrát nezasiahol vo váznych
veciach, ale naopak dovolil Dalajlámovi v Assisi
pocas „modlitebného" stretnutia dna
27.10.1986 vo frantiskánskej bazilike vystavit
sosku Budhu na nás bohostánok na
oltári, aby ju mohol kadidlom uctievat (teda
prevádzat modlosluzbu). Kludne toleroval
podporovatela marxistickej revolúcie P. Sambiho vo
funkcii nuncia a aj inych marxistov. Taktiez Karol
Wojtyla nemal problémy oslavovat narodeniny
Martina Luthera a ocenovat vraj „hlboké
nábozenské cítenie" tohoto
zvrhlíka. Takisto povedzte mi co je to za
príklad, ked biskup príjme pozehnanie od
pohanskych „knazov", ked bozkáva korán
atd.
Vôbec sa
nedivym, ze kardinál Ratzinger nezasiahol v tak
váznej veci, kedze bol tiez schopny vo svojej
knihe Theologische Prinzipienlehre (1982) napísat
okrem iného toto: „Kto by dnes popieral, ze
Tomás Akvinsky a Luther sú cirkevní
Otcovia..."
Dalo by so o
tom písat viac, ale to
nie je cielom nasej debaty.
V tak
dôlezitej veci, vsak nemlcali mnohí
katolícki knazi a biskupi, ktorí odmietli
slúzenie takto zdeformovanej „omse" a dodnes
bojujú za zachovanie katolíckych
hodnôt a platnych sviatostí.
<Po tom
vsetkom, Vy bez akéhokolvek "asi" so vsetkou
rozhodnostou tvrdíte (uzívate velké
písmená): PREMENENIE JE NEPLATNE.
Pápez opatrne zvazuje a odvoláva sa na
váznych teológov, ale predsa
"nizsích" od neho, a Vy to tu riesite na vyssej
dogmatickej úrovni ako samotná
Cirkev.>
Prepácte,
ale to nie je môj súkromny názor, ja
som si to nevymyslel. Nestaviam sa tu nad Cirkev, ale
práve naopak ja ju len pocúvam a
reprodukujem to, co sa píse v jej dokumentoch!
Prosím precítajte si v knazskom
misáli spred 2. vat. koncilom stat De defectibus
formae a uvidíte, ze to co som napísal nie
je moja súkromná mienka. Na potvrdenie toho
co vravím, uvediem Vám niekolko
citátov z katolíckych autorov:
Pápez
Lev XIII. v encyklike „Apostolicae curae et
caritas" píse: „Ruka v ruce s tímto
vrozenym nedostatkem ve forme jde nedostatek v intenci (v
úmyslu) ... U kazdého, kdo presne a
vázne pouzije zádoucí materie a
formy u udelování svátostí,
lze predpokládat, ze má úmysl konat
co ciní Církev. Na této
zásade spocívá nauka Církve,
ze svátost je skutecne udelena, dokonce i
heretikem nebo nepokrtenym, za predpokladu, ze uzil
katolického ritu. Na
druhé strane, jestlize ritus je zmenen se zrejmym
úmyslem zavést ritus jiny, ktery
není schválen Církví, a ktery
ZAVRHUJE TO, co ciní Církev a CO
PATRÍ K PODSTATE SVÁTOSTI, JAK BYLA
USTANOVENA KRISTEM, pak je zcela jasné, ze
chybí nejen potrebná intence pro
udelení svátosti, nybrz tato intence je v
rozporu ke svátosti A RUSÍ JI "
Antonio
Arregui, S. J. v knihe Sumarium theologiae moralis
(Bilbao 1948) píse: „ Forma je
neplatná ak sa písmená tak zmenia,
ze sa zmení zmysel..." a dalej uvádza
„Vsetky slová oboch foriem, podla predpisu
rubrík, je nutné vyslovit..."
Alexander
Spesz, v knihe Sviatosti (SSV 1951) o forme pri
konsekrácii vína píse: „ ...
kto by ich vynechal ( slová ktoré
nasledujú po „toto je kalich mojej Krvi") ,
musel by zopakovat podmienecne celú formu, aby
konsekrácia bola isto platná. Isto
neplatná by bola forma, ak by sa v nej zmenil
zmysel podstatne."
Mihályfi
Ákos vo svojej liturgike Verejné
bohosluzby (1937) píse: „Sviatostné
slová &endash; forma, musia byt vyrieknuté
bez vsetkej zmeny tak, ako to Cirkev predpisuje.
Kazdá
zmena, ktorá pozmení pôvodny zmysel
sviatostnych slov alebo vynechanie co len jedného
slova z essentialnej ciastky ciní
konsekráciu neplatnou
a ked sa to stalo úmyselne, znamená
smrtelny hriech."
Takze Cirkev
stanovila podmienky, za ktorych je sviatost platná
a za ktorych nie. Pritom nie je nutné, aby
vymenovala vsetky mozné nezmysly, ktorymi by
niekto mohol zdeformovat formy
sviatostí
---------------------
Najlahsou
zbranou mnohych (no nie vsetkych), ak uz sú v
debate v úzkych, je oznacit oponenta za
hlúpeho, pysného, prípadne za
zvrhlíka. Ak podla Vás je pychou obhajovat
ucenie a stárocnú prax jedinej pravej
Cirkvi, zalozenej Jezisom Kristom, tak sa nedá nic
robit.
List „Ex
Quo" od Benedikta XIV. nesúvisí s nasou
témou. My
sa tu nebavíme o tom za koho mozno aplikovat sv.
omsu
alebo za koho sa môzeme v nej modlit. Toto je
iná téma.
---------------
S
Pozdravom a so zelaním darov Ducha
Svätého
In Christo
Domino
Jozef
Rz.
Poznámka:
Cervenym oznacené slová v hore uvedenom
texte sú od o. Eireneho, ostatok je
pôvodny.