Milá
Marta!
S homeopatiou
som sa po prvykrát "zoznámil" asi pred
siedmimi rokmi, ked sa o tom rozprúdila
diskuzia (ci polemika) v tlaci na Slovensku. Sledoval
som túto zálezitost preto, lebo som vela
o nej nevedel a hlavne preto, lebo niektorí
tvrdili, ze homeopatia má do cinenia s
necistymi silami a je vyslovene proti nasej
viere.
Jeden z nasich
katolíckych knazov napísal viac
clánkov, ktoré rozhodne odsudzovali
uzívanie homeopatie. Jeden z jeho
clánkov bol uverejneny v casopise Fakty. Na
tento jeho clánok prisla prudká reakcia
od opozície. Tento casopis uverejnil obidva
clánky podla hesla "audiatur et altera pars -
nech sa vypocuje aj druhá stránka". Bol
som samozrejme zvedavy, aké protiargumenty, ci
jednoducho argumenty, pouzijú
zástancovia homeopatie. Kedze o nejakom priamom
satanskom pozadí homeopatie som nebol
presvedceny, dal som sa do cítania
obhájcov homeopatie (myslím
konkrétny clánok).
Cakal som
nejaké solídne argumenty, ale ironicky
musím povedat, ze som nasiel iba argumenty,
ktoré boli este viac rozriedené ako
homeopatické lieky. Clánok bol s asi
styrmi ilustraciami, predpokladám, od autora
clánku. Na ilustráciách boli
ludia stojaci, ako bolo vidiet, pri komplikovanych,
drahych nemocnicnych zariadeniach. V duchu som sa
usmial, lebo clánok zdôraznoval, ako sa
homeopatické lieky pripravujú, ze
urcité mnozstvo "liecivej" látky sa
dá do vody a potom sa to dokonale s nou
premiesa. Potom sa zoberie jedna kvapka tohoto roztoku
a polozí sa do 100 kvapiek cistej vody. A tento
proces sa znovu opakuje, takze vo finálnom
"liecivom" roztoku je na milión molekúl
vody jedna molekula látky, alebo, ako to
clánok zdôraznoval, v celom roztoku nie
je ani jedna molekula rozpústanej látky.
Nuz usmieval som sa nad tym, ci na zmiesanie
látky s vodou treba spickové
nemocnicné zariadenia.
Jedinou vecou,
ktorá sa zdala byt akym takym argumentom, bolo
tvrdenie, ze voda má "pamät". Ked
sa látka urcená na liecenie zriedi vo
vode a tento proces sa opakuje tolkokrát, ze
nakoniec vo vode nie je ani molekula látky,
voda si vraj "pamätá", aká
látka v nej bola rozpustená. A
táto pamät, ci odtlacok vo vode vraj
spôsobuje liecivé úcinky. Na tomto
princípe vraj homeopatické "lieky"
fungujú.
Bolo to cosi,
co som v zivote nepocul, hoci mám pät
rokov sekulárnej univerzity za sebou. Bolo mi
jasné, ze je to círy nezmysel, ale pre
istotu, lebo niekedy sa stane, ze prehliadneme aj
úplne samozrejmé veci, opytal som sa
istého lekára, ci sa niekedy stretol pri
svojich stúdiách s takym niecim ako je
"pamät vody". Samozrejme, ze nic
také nepocul (ani necítal).
Ak by sa vo
vode nejakym spôsobom nachádzala
informácia o látke, ktorá tam
BOLA rozpustená, to by si vyzadovalo
prinajmenej Nobelovu cenu. Kazdému, kto
má akademické vzdelanie je jasné,
ze by to bol obrovsky objav, jeden, ktory by patril
medzi najväcsie vo vede.
Nuz
otázka je, kto a kedy tento objav urobil? Ako
ho urobil a kde sú publikované
dôkazy tohto objavu?
Bola
niektorá Nobelova cena udelená
takému niecomu? - opytal som sa
spomenutého lekára. Ten iba
pokrútil hlavou.
Nuz tento
rozhovor bol, myslím, v roku 1994.
Teraz, ked mi
prisla Vasa otázka, znovu som si pozrel
materiály, tentoraz na internete.
A zistil som,
ze tá myslienka s Nobelovou cenou nebola az
taká zlá a ze som sa trosku aj pomylil,
lebo "objav" pamäte vody naozaj dostal Nobelovu
cenu. Nie síce tú tradicnú, ale
"Ig Nobelovu cenu", a to az dvakrát, v
roku 1991 a 1998.
"Ig
Nobelova" cena sa udeluje od roku 1991 v divadle
Sanders na Harvardskej Univerzite. Rocne
udelujú 10 cien a ceny sú
laureátom predávané skutocnymi
nositelmi Nobelovej ceny. Ak clovek vyhrá Ig
Nobelovu cenu, znamená to pre svet a
kazdého, ze ten clovek COSI urobil. Co to COSI
je, je snád tazko vysvetlit, - a mozno to
vôbec nie je mozné vysvetlit. Ci
vás vynález je pre dobro alebo zlo
spolocnosti je mozno tazko alebo trápne
vysvetlit, ale skutocnostou je, ze vy ste to urobili a
uznali vám to, ze ste to vy urobili ako prvy a
je to cosi, co mozno tazko zopakovat. Nech
ostatní posúdia to uznanie ako
chcú.
Vynálezy
uznané Ig Nobelovou cenou obycajne
vyvolávajú takúto
reakciu:
1)
Väcsina ludí nemôze pripustit, ze
také nieco sa naozaj stalo,
2) Ked
zistia, ze sa to naozaj stalo, ich prvá
reakcia je smiech alebo vysmech,
3)
Niektorí ludia sa zacnú
zaujímat o vec, z ktorej sa smiali a potom o
nej premyslajú a myslia si, ze tá vec
naozaj stojí za to.
Jedna z
charakteristík Ig Nobelovej ceny hovorí
toto:
Niektorí
ludia ju závidia, iní od nej
utekajú. Niektorí ju chápu ako
znacku civilizácie, iní ako vysmech.
Niektorí sa smejú s nou, iní
sa smejú z nej. Mnohí ju
oslavujú, niektorí ju
odsudzujú, iní sú len
udivení. A mnohí ludia sú do
nej sialene zamilovaní.
Niektorí
ludia ju odmietnú, lebo sa boja, ze im
poskodí v ich vedeckej kariére. Komisia
toto odmietnutie prijíma a cenu dáva
inym.
(Vcera sme mali
malé posedenie s priatelmi. Zaviedol som
rozhovor aj na "Ig" Nobelovu cenu. Anglicky
hovoriaceho priatela som sa pytal, co by to "Ig" mohlo
v anglictine znamenat. Po chvíli sme sa zacali
smiat, lebo sme pochopili. Ide tu o slovnu hracku. V
anglictine sa Nobelová cena povie "Nobel Prize"
(podla Alfreda Nobela, vynálezcu dynamitu). Ak
sa pred to napíse "Ig", vyznieva to
záhadne, ale foneticky to spolu so slovom
"Nobel" odpovedá anglickému "ignoble",
co znamená nieco, co nie je vznesené, co
je nízke a úbohé.)
Tu sú
niektoré príklady Ig Nobelovej ceny (Ig
Nobel Prize):
V roku
1998 Troy Hurtubise z Kanady dostal túto
Nobelovu cenu za "bezpecnostné
inzinierstvo", lebo vyvinul a osobne
odskúsal bezpecnostny oblek, ktory je
nepreniknutelny pre grizly medveda.
V roku 1996
dostal túto cenu Robert Matthew za
vysvetlenie, ci krajec namasteny maslom vzdy padne
na pomastenú stranu.
V roku 1999
George a Charlotte Blonsky z New Yourku a San Jose
z Kalifornie dostali túto cenu za
zdravotníctvo za vynález pre pomoc
rodickám, ktory bol aj patentovany
(US
Patent #3,216,423 - kliknutím si ho
môzte pozriet, stojí to za to, -
http://colitz.com/site/3216423/3216423.htm
).
Rodicka sa priviaze na okrúhly stôl a
stôl sa potom velkou rychlostou
roztocí. Dieta sa porodí odstredivou
silou. Zachytí sa do sietky.
Nuz jednym z
vyhercov Ig Nobelovej ceny, a to az dvakrát, je
Jacques Benveniste z Francúzska. Cenu
dostal za chémiu. Ocenenie z roku 1991
znie:
Jacques
Benveniste, horlitel za zivot a oddany
sluzobník "prírody", za jeho
neustály objav, ze voda (H2O) je
inteligentny roztok a ze k svojmu uspokojeniu
dokázal, ze voda je schopná
pamätat udalosti dávno potom, co stopy
po tychto udalostiach zanikli.
Jeho ocenenie z
roku 1998 znie:
Jacques
Benveniste z Francúzska za jeho
homeopaticky objav, ze nielenze voda má
pamät, ale ze táto informácia
sa môze poslat aj cez telefónnu linku
alebo internet.
Udelovatelia Ig
Nobelovej ceny sú uz nedockaví "ako
nové vodnaté vynálezy Jacques
Benveniste ohlási v novom
tisícrocí".
Druhym, mali by
sme povedat prvym, zákonom homeopatie je, ze
podobné sa lieci podobnym.
Grécky
vyraz "homeopatia" je odvodeny z dvoch slov: homeo
(podobny) a pathos (utrpenie). Nemecky lekár
Samuel Hahnemann (1755-1843) je údajne
otcom homeopatie, kedze bol inspirovany k tomuto
"zákonu".
U nás by
sme tomu zákonu povedali: klin sa klinom
vybíja. Niekto múdro povedal, ze ak
niekedy je rozumné liecit podobné
podobnym (napríklad pri vakcinácii), to
vôbec neznamená, ze je to vzdy
rozumné. Tento zákon by si pravdepodobne
tiez zaslúzil Ig Nobelovu cenu.
Homeopatia je
rozsírená hlavne v Európe,
najmä v královskej rodine v
Británii. Tá jej vlastne robí
reklamu.
Jednym z
cudnych tvrdení homeopatie, ktoré je
predkladané aj samotnym Hahnemannom, je, ze
sila lieku sa stupnuje, ked je liek viac a viac
rozriedeny. Niektoré lieky sú tak
rozriedené, ze neobsahujú ani molekulu
substancie, no homeopati prehlasujú, ze toto
sú najmocnejsie lieky.
Martin Gardner
sa pyta:
Ako
homeopati vysvetlia túto
predpokladanú potenciu nekonecne zriedenych
dóz, ked v nich neostane ani molekula lieku?
Dovolávajú sa akychsi tajomnych
vibrácií, rezonancií, silovych
polí alebo ziarení, ktoré
sú vede naprosto neznáme.
To, co
hovorí Dr. Timothy Gorski sa môze zdat
dost silné, ale, kedze sme na
medicinálnej úrovni, preco nepovedat
jeho vyrok. Hovorí:
Vypijem
homeopaticky liek. Potom ho vymocím a
spláchnem. Coskoro sa liek rozsíri po
celom svete a stane sa este silnejsím tym,
ze sa bude viac a viac riedit.
Nuz ak sa
homeopaticky liek dalsím riedením
stáva este silnejsím, potom, ako to
niektorí navrhujú, Dr. Gorski si naozaj
zaslúzi skutocnú Nobelovu cenu za
záchranu ludstva, lebo nasiel spôsob, ako
rozsírit liek po celom svete. Akokolvek to
drsne znie, ak máme zdravy rozum,
homeopatické tvrdenia nás musia priviest
k tomuto uzáveru.
A este jeden
zaujímavy pohlad na túto tému od
John Stona:
"Raz
som videl takúto matematiku… ale
momentálne som prílis
zaneprázdneny, aby som ju presne
zrekostruoval. Ide vsak o to, ze v kazdom
pohári vody (8,4x10^24 molekúl) je
aspon jedna molekula, ktorá presla cez telo
kazdej slávnej osobnosti, ktorá kedy
zila, - Jezis, Aritoteles, atd, - co je o jednu
molekulu viac ako sa hovorí, ze by mala
obsahovat…"
Este iná
skutocnost, ktorá mi prisla na um je
otázka, ako voda vie, ktorá látka
má v nej úcinkovat (liecit), kedze
milióny inych vecí, tak organickych ako
aj anorganickych, s nou prislo do styku a voda si ich
samozrejme "zapamätala"?
Pri
prezeraní internetu som nasiel aj inych,
ktorí si dali tú istú
otázku. To len potvrdzuje to, ze nás
ludsky rozum pracuje na rovnakom
princípe.
Stan Polanski,
pomocny lekár pracujúci vo verejnom
zdravotníctve blízko Asheville v
Severnej Karolíne, si vsimol tú
istú vec, ked hovorí:
Predstavte
si, kolko komponentov musí byt
prítomnych, v kvantite molekuly alebo aj
viac, v kazdej dóze homeopatického
lieku. Aj za tych najskrupulóznejsích
podmienok cistoty, prach vo vzduchu vo vyrobni
musí niest tisíce rozlicnych
molekúl biologického pôvodu z
miestnych zdrojov (baktérie, vírusy,
huby, kvapôcky z respirátorov,
odumreté bunky pokozky, odpad z hmyzu) ako
aj zo vzdialenych (pel, ciastocky pôdy,
producty mineralizácie), ako aj
minerálne ciastocky zemského, ba
dokonca aj mimozemského pôvodu
(meteoricky prach). Podobne aj
"vnútorné" zlozenie
rozpústanej látky musí mat
svoju vlastnú kniznicu mikrokontaminantov.
(Moja poznámka: Uz len tento posledny
argument stací na to, aby bolo jasné,
ze pri rozpústaní sa v roztoku
nachádzajú milióny rozlicnych
látok, - pretoze je nemozné mat 100
percentne cistú rozpústanú
látku.)
Stan Polanski
sa v dalsom pyta:
Ako
má v tomto postupnom zriedovacom procese
vynárajúci sa liecivy
preprarát vediet, ktorá z
nespocetnych substancií v nádobke je
TÁ, ktorá znamená biznis? Ako
to, ze tisíce (milióny?) chemickych
komponentov vedia, ze sa majú vzdat svojej
funkcie, ze majú len necinne postávat
opodial, zatialco TÁ MOCNÁ
látka je pomazaná do stavu LIECITELA?
Ze tento scénar by mohol viest k rozlicnym
produktom, ktoré by sa specificky hodili na
liecenie jednotlivych chorôb, je za hranicami
uverenia.
Ja by som to na
prípadné lepsie pochopenie povedal este
inou vetou: Kedze vo vode sa nachádza nutne
"odtlacok" tisícov liekov (aj ne-liekov), akym
geniálnym vynálezom sa vymaze
spomínaná "pamät" vody pre vsetky
ostatné zlozky a ponechá sa pamät
iba pre jednu zlozku, ktorá potom predstavuje
specificky homeopaticky liek?
Tvrdenia
homeopatov, ze ludia sú homeopatickymi liekami
uzdravovaní, jednoducho neobstoja a
nedajú sa dokázat. Seriózne
vedecké dôkazy o úcinnosti
homeopatík jednoducho nejestvujú.
Osobné tvrdenia o uzdravení sa
dajú lahko vysvetlit:
-
chybná diagnóza (pacient sa
neuzdravil, lebo choroba, ktorú liecil, tu
nebola).
-
spontánny ústup (telo sa samo
uzdravilo), alebo
-
psychologicky efekt.
-
[pridávam k tomu este
zázracné uzdravenie, ked sa niekto
uzdraví skrze modlitby]
Nuz, co povedat
na záver?
Homeopatické
lieky majú jednu vyhodu, ze nie sú
skodlivé, kedze sú v podstate len cistou
vodou. Skodia clovekovi len nepriamo tym, ze clovek
vyhodí peniaze za hlúpost.
Hoci,
zástancovia homeopatie majú cenu
homeopetík za jeden z argumentov v jej
prospech. Homeopatiká sú vraj pomerne
lacné.
Co to vsak
znamená, ze sú
"lacné"?
Ak uvazujeme s
ich cenou v pomere k beznym liekom, tak môzeme
povedat, ze sú lacné, ci lepsie:
lacnejsie. Pytal som sa istého, cloveka, ktory
úzíval homeopatiká, kolko stoja.
Povedal, ze zaplatil pät dolárov. To je
povedzme 150 Sk.
Ked som sa
zamyslal o "lacnosti" homeopatík, pri
cítaní ich stránky ma zarazila
ich vlastná kalkulácia. Oni sami tvrdia,
ze riedenie látky je 1:1,000,000 ba aj viac.
I
tradicná i "alternatívna", povedzme
homeopatická medicína potrebuje vyrobit
(ci vlastnit) liek. Vyrobia napríklad penicilin
alebo streptomycin. Ak krabicka tychto liekov
stojí napríklad 100 korún,
homeopati ich rozdrvia (rozpustia) viac ako jedna k
milión a potom ich takto
predávajú. Cena homeopatického
"lieku" by potom mala byt miliónkrát
mensia.
Pytam sa: JE?
Ak sa nemylim,
cena homeopatika by mala vyjst na stotinu haliera. Ak
by cena lieku (jedna krabicka) bola 1000 korún,
cena homeopatika by aj tak bola len 0,1 haliera. Nuz
dajme si otázku, ci zopár malych
cukríkov napustenych cistou vodou za 150
korún je lacnych? Udáva sa, ze
homeopatia je v USA obchodom s 200 miliónovym
obratom rocne. Nuz, ak nieco je "lacnejsie", to este
neznamená, ze to nie je ohromne
vynosné.
A co
okultné sily za
homeopatikami?
Niektorí
lekári homeopati to aj vyslovene
priznávajú. Jeden z nich
napríklad priznáva, ze pri
urcovaní homeopatického lieku pre
pacienta pouzíva kyvadlo.
Jezis Kristus
vsak hovorí:
Tych,
co uveria, budú sprevádzat tieto
znamenia… ak nieco smrtonosné
vypijú, neuskodí im.
Mk
16:17-18
Ak by za
homeopatickymi liekami bolo aj nieco
"smrtonosné", nemyslím, ze by sa veriaci
clovek mal toho obávat. Nikdy nevieme,
aké okultné praktiky sa skryvajú
za vecami, s ktorymi sa denne stretávame. To by
sme museli potom zit v neustálom strachu.
Ja som zatial
nenasiel dostatok argumentov predpokladat za
homeopatiou ako hlavné zlo diabolské
sily.
Hlavnym zlom
homeopatie, ako to ja vidím, je to, ze je to
holy nezmysel, a teda zavádzanie ludí s
cielom mat z toho dobry obchod. Hoci, ako na to
niektorí poukazujú, velkym
nebezpecím homeopatie je, ze
niektorí ludia odmietajú bezné
úcinné lieky kvôli homeopatii, - a
toto môze mat tragické nasledky.
Ak sa teda
vrátime k pôvodnej otázke, ci
veriaci lekár môze praktizovat tieto
metódy pri liecení pacientov a
aké stanovisko k tomu zaujima Cirkev,
odpovedám, ze som sa doteraz nestretol so
ziadnym oficiálnym stanoviskom Cirkvi k tymto
konkrétnym otázkam. Hladal som
napríklad v EWTN kniznici pod heslami
"homeopathy" a "acupuncture" a nenasiel som ani jediny
dokument, ktory by to aspon mimochodom
spomínal. Mozno by som sa musel lepsie pozriet
do "Q&A" na spomenutej stránke, ale zatial
som tam nic "nevylovil".
Kedze tu niet
stanoviska Cirkvi, lekári sú v tejto
oblasti slobodní, ale musia samozrejme sledovat
svoje svedomie a samozrejme svoju odbornú
úroven. Pracovat na rovine solídnej
odbornosti a nie pavedy.
Co sa tyka
akupunktúry, neviem o tom vela povedat.
Nervy sú podla mna len "linky", ktoré
oznamujú, co sa deje na tom "druhom" konci.
Zdá sa mi, ze akupunktúra môze tak
akurát zahlusit bolest, kedze sa tu cosí
robí s nervami (ci ich zakonceniami). Ked
znemozním prechod informácie cez nerv
(t.j. zahlusím bolest), tym som este nevyliecil
problém na "druhom" konci. Niektorí vsak
hovoria, ze tym, ze drázdime nerv na jednom
konci, vzruchy na druhom konci nervu
úcinkujú na príslusnú
oblast a liecia ju. Zdá sa to byt mozné,
ale nakolko je to OVERENÉ SERIÓZNYMI
VYSKUMAMI, to neviem. Mám o tom trochu
pochybnosti.
Kedze tu
hovoríme o ALTERNATÍVNEJ
medicíne, napadá ma, ze
alternatívna medicína ("alter"
znamená "tá druhá"), ci uz je to
akupunktúra, alebo nieco iné, rozhodne
nemôze znamenat ALEBO-ALEBO. Napriek vsetkym
nedostatkom a bocnym efektom liekov súcasnej
medicíny, bolo by naprosto nesprávne
vylúcit ju kvôli akejsi
"alternatívnej" medicíne.
Isty môj
známy zvykne zartovat, ze
najtrápnejsím povolaním je
lekárske, lebo vsetky pokusy o zdravie sa
nakoniec koncia smrtou. Prehnané vrhanie sa do
"alternatívnych" medicín má v
pozadí snahu cloveka vyhnút sa nejako
smrti, - ak uz tá bezná medicína
to nedokáze. Dajme vsak pod reflektor
alternatívne medicíny, tak ako je pod
ním teraz tá bezná, a
pravdepodobne zistíme, ze sú na tom
ovela biednejsie, ba niekedy aj katastrofálne.
Ziadna medicína nás neochráni od
smrti.
Je iba
jediné alternatívne riesenie a
ním je Jezis Kristus. On je tym Slovom,
ktoré Boh zoslal, aby nás uzdravil.
Zoslal
im svoje slovo a uzdravil ich a vyslobodil ich
zo záhuby.
Zalm
107:20
On je
"vzkriesenie
a zivot… Verís tomu?"
Jn
11:25-26
Príjmeme
túto medicínu? Lebo medicína
nám môze pomôct iba vtedy, ked sa
jej odovzdáme do rúk.
o.
Eirene
