Otázka - 100

Ako zistím, ze Boh existuje?

12. sept. 2001

Dobry den,

 

Najskor by sa asi patrilo povedat nieco o mojom momentalnom nabozenskom presvedceni. Som nevediaci, nie ateista, ani nie veriaci, ale ani jednu z tychto moznosti uplne nezavrhujem. Snazim sa svojim mozockom prist na to kde je pravda. I ked musim pripustit, ze som asi nachylnejsi k ateizmu. Tolko o mojom nabozenskom presvedceni (ci skor nepresvedceni, lebo ziadna vierouka, ani ateisticka ma na100% nepresvedcila).

Tolko na uvod a na objasnenie mojho postoja. A teraz k samotnej otazke.

Sam hovorite, ze dusa sa sklada zo slobodnej vole a rozumu. Ak Boh existuje, nechce nahodou aby sme ho prijali celou svojou dusou (teda oboma jej castami). Teda nieco viac ako najskor si ho pomocou rozumu predstavit, podobne ako je mozne si predstavit ze clovek dokaze lietat len tak, ak trochu zamava rukami, a potom pomocou slobodnej vole si povie, ze je to dobre a uveri tomu (lebo chce). Podla mna, ak Boh existuje chce od nas viac. Myslim nieco na sposob toho, ze by sme skutocne zamavali rukami a ono sa uvidi, teda nejake realne overenie faktu.

Predpokladam, ze ste veriaci a mate na to nejaky rozumny dovod. Moja otazka teda je, co Vas ako jednotlivca presvedcilo o tom ze Boh skutocne existuje? Nemyslim, kedy Vam to niekedy (mozno v detstve) niekto prvy krat povedal, ale kedy ste vy sam zistili, ze Boh skutocne existuje.

Proste ma zaujima jedina vec ktora presvedci, nie stovky veci, ktore naznacia.(tie stovky veci ktore naznacia hovoria aj ateisti)

 

Martin

 

Odpoved - 100

o. Eirene

5. okt. 2001

Ahoj Martin!

Dakujem za otázku a zároven sa ospravedlnujem, ze mi to tak dlho trvalo. Zaiste, mal som na to dôvody, ale nemôzem povedat, ze ak by som sa viac prinútil, ze by som si nebol nasiel cas. Nuz, ale sme takí limitovaní ludia.

Musím povedat, ze Tvoja otázka ako "nie veriaceho" na mna najviac zapôsobila.

Musím tiez povedat, ze si vynikajúco vystihol aj to, ze Boh chce, aby sme ho milovali celou svojou dusou, totiz rozumom aj vôlou.

Milovat budes Pána, svojho Boha, celym svojim srdcom, celou svojou dusou a celou svojou myslou! Mt 22:37

Co sa mna tyka, bol som v katolíckej viere vychovany a hlavne pokrsteny. Podla viery katolíckej Cirkvi, pri krste sú clovekovi vliate tri bozské cnosti: Viera, nádej a láska. Tieto cnosti jestvujú tiez ako prirodzené cnosti, t.j. cisto ludské. Ale teraz to tu nebudem rozvádzat, lebo to nebola otázka.

Nuz je pravda, ako hovorís, ze Boha máme prijat aj rozumom, "celou svojou myslou". Kedze Boh je Boh, je jasné, ze ho nasa mysel nemôze celého obsiahnut, inác povedané pochopit. Ak by sme Boha dokázali skrz naskrz pochopit, bolo by to dôkazom, ze nie je Bohom.

Casto som pocul príklad, ci uz to bola legenda alebo nie, ako sv. Augustín sa raz prechádzal po morskom brehu a rozmyslal o Najsvätejsej Trojici. Chcel toto tajomstvo pochopit svojím rozumom. Zrazu zbadal na plázi malého chlapceka ako muslou naberá vodu z mora a leje ju do malej jamky v piesku. Udiveny nad tym pyta sa chlapca: "Co to robís?" Chlapec mu odpovedá: "Chcem preliat more do tejto jamky." Sv. Augustín, velky teológ, sa zasmial a hovorí mu: "Ale to predsa nemôzes urobit. More nikdy neprelejes do tejto jamky." Chlapec sa na neho pozrel a povedal: "Ja skôr prelejem toto more do tejto jamky, ako ty pochopís tajomstvo Najsvätejsej Trojice." - a chlapec, vlastne to bol sám Pán Jezis, zmizol.

Z jednej strany, nemôzeme ani zdaleka o Bohu vsetko pochopit, ale z druhej strany nás rozum je predsa len stvoreny pre pravdu a Boh je Pravda a tak nieco o Bohu poznat môzeme. Tá musla toho chlapca to je ako nás rozum a tá voda v musli je skutocná voda z mora, je skutocné poznanie o Bohu. Nuz Boha máme poznat aj svojou myslou, celou svojou myslou, totiz nakolko sme schopní.

Co sa tyka môjho dôkazu existencie Boha, Boh mi v kazdom veku dával primerany rozumovy dôkaz svojej existencie. Spomínam si napríklad ako som cítaval pravidelne Sväté Písmo. Nasiel som ho v skrini a tak som ho cítaval. Pamätám si na moment, ked som si celkom jasne uvedomil, ze to nemôze byt len cisto ludská kniha. Uvedomil som si totiz jednu vec, mnohí ludia sa snazia napísat knihu, ktorá by bola "bestselerom", najcítanejsou knihou na svete. Spisovatelia sa snazia trafit "srdce" vsetkych ludí. Zial, kazdy osloví maximálne len tú alebo onú skupinu ludí (vekovú, záujmovú, národnostnú…). Dalsia vec, ktorú som si vsimol bola tá, ze v knihách ludí, aj ked je tam cosi pravdy, je tam takmer vzdy aj vela omylov. Ked som teda cítal Sväté Písmo, bolo to cosi, co na prvy pohlad bolo celkom prirodzené a jednoduché, ale po mnohom cítaní som si uvedomil, - bol to ten moment, ktory ma doslova ohúril, - ze napísat tolké strany Svätého Písma (Biblie) a nikdy, opakujem, nikdy nenájst nic, co by protirecilo rozumu alebo citom alebo "srdcu" cloveka, to nemôze pochádzat od cloveka. Iba Boh môze byt autorom takejto knihy!

Iná vec, ktorá dáva zadostucinenie môjmu rozumu je, ze cokolvek som prijal a naucil sa o viere v detstve, z kníh, ktoré boli za komunizmu tajne pasované zo Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda, a najmä pri stúdiu teológie pre knazstvo, NIKDY som v tom nenasiel vnútorné protirecenie. Takáto náuka nemá obdoby a nemôze byt od cloveka. Proti katolíckej náuke sa postavili najmocnejsie systémy na svete (od ateistickych az po krestanské) a pouzili a pouzívajú vsetku ludskú energiu, aby nasli aspon jeden rukolapny dôkaz proti katolíckemu uceniu a viere, aspon jedno jasné logické protirecenie v náuke Cirkvi… Za dvetisíc rokov sa to nikomu este nepodarilo. Ak mám hovorit za seba, pre mna toto, ako vsetky kolieska katolíckej náuky zapadajú presne do seba, je neustály zázrak a dôkaz Boha. Tento zázrak s vekom rastie, lebo cím viac pozorujem tajomstvo Cirkvi, tym viac zasnem.

Moja viera v Boha, ako aj vztah môjho rozumu k existencii Boha sa vlastne dá vycítat z mojich predchádzajúcich 99 odpovedí. V nich je moje srdce.

A nakoniec, Martin, opakujem, velmi ma potesila Tvoja otázka, lebo ide na koren veci. Zdá sa mi, ze si pozorne cítal predchádzajúce odpovede. Tvoja logika je perfektná. Kazdy poctivy "nevediaci", pretoze je poctivy vo svojom rozmyslaní, príde nakoniec k tejto hranici. K hranici, lebo poza nu clovek uz nemôze íst iba ak zázrakom. Nie je to asi náhoda, ze Tvoja otázka je pod císlom 100. Lebo odpoved na nu, stopercentne riesi otázky vsetkych "nevediacich".

Áno, zaujíma Ta jediná vec, ktorá presvedcí, nie stovky vecí, ktoré naznacia. Más pravdu, ked hovorís, ze ak Boh existuje chce od nás cosi viac, nieco na spôsob toho, ze by sme skutocne zamávali rukami a ono sa uvidí.

To je presne tá odpoved, ktorú vlastne ani nedávam, len potvrdzujem.

Ak Boh naozaj existuje a je Láska, ako by sa mohol neozvat, ked k nemu clovek zavolá?!

Môj zázrak, napríklad ten moment, ked mi bolo nad slnko jasnejsie, ze Bibliu musel napísat Boh a nie clovek, ako aj iné zázraky, ktoré som zazil, sú mojimi zázrakmi a pre druhého nemusia znamenat vôbec nic. Zázrak, t.j. prezitie Boha, je len vtedy zázrakom, ked ho clovek sám prezije.

Nuz zázrak, to je tá jediná vec, ktorá presvedcí (ak clovek hladá). Celá príroda, ak sa nad tym clovek dobre zamyslí, je zázrakom. Jej krása a múdrost je vlastne prvym slovom Boha Stvoritela k clovekovi. Aby vsak clovek mal vztah k Bohu, aby pochopil a okúsil, ze Boh je osobnym Bohom, musí aj on povedat nejaké to slovo Bohu, len tak sa môze rozvinút dialóg, len tak zistí, ze Boh naozaj existuje. Ked sa k nemu ozve, zistí, ze Boh mu odpovie. Ak Boh neexistuje, "Boh" mu neodpovie. Pravdou vsak je, ze Boh existuje a preto ODPOVIE. Odpovie svojim bozskym spôsobom. Odpovie nám zmenou nasej zivotnej situácie, odpovie nám spôsobom, aky sme nikdy neocakávali. Odpovie nám zázrakom, tym, co je "za" nasim "zrakom", odpovie nám tym, co nase oci nikdy nevideli, co sme neOCAkávali.

Nuz to je tá jedná vec, ktorá presvedcí. Ozvi sa k Bohu a neboj sa prosit o znamenie, hoci aj viackrát.

Takto to urobil napríklad aj Gedeon v Starom Zákone.

Ked sa mu zjavil Pánov anjel a poslal ho, aby vyslobodil Izrael z ruky Madiáncanov, ten vzdy este nemohol uverit zjaveniu a preto povedal:

Ak som nasiel milost v tvojich ociach, tak mi daj znamenie, ze si to ty, ktory hovorí so mnou!… Bozí anjel mu povedal: "Vezmi mäso i nekvasené chleby, poloz to na tú skalu a vylej na to odvar!" Aj tak urobil. Tu vystrel Pánov anjel koniec palice, ktorú mal v ruke, a dotkol sa mäsa a nekvasenych chlebov. I vyslahol ohen zo skaly a strávil mäso aj nekvasené chleby. A Pánov anjel mu zmizol spred ocí. Teraz Gedeon videl, ze to bol Pánov anjel… (Kniha Sudcov 6. kapitola)

Nuz Gedeon uveril, ze to bol Pánov anjel, ale skutocnost, ze on má vytvorit a viest vojsko proti nespocetnym Madiáncanom, mu nahnala strach a tak sa znovu obrátil na Boha, aby mu dal dalsie znamenie, ze cosi také neuveritelné od neho ziada:

"Ak chces vyslobodit Izrael mojou rukou, ako si povedal, hla, polozím vlnené rúno na humno. Ak bude rosa iba na rúne a na celej zemi sucho, vtedy zviem, ze mojou rukou vyslobodís Izrael, ako si povedal." A stalo sa tak. Ked na druhy den vcasráno vstal a stlacil rúno, vyzmykal z rúna rosu - plnú misu vody. Nato povedal Gedeon Bohu: "Nech nevzplanie tvoj hnev proti mne, ked len este raz poviem to isté: Len raz by som chcel este skúsit s tym rúnom. Nech je zas sucho iba na rúne a na celej zemi nech je rosa!" A Boh urobil tak v tej noci. Sucho bolo iba na rúne a na celej zemi bola rosa.

Nuz, poloz SVOJE "rúno" pred Pána. To je tá "jediná vec", ktorou sa kazdy môze presvedcit.

o. Eirene