Pochvaleny
bud Jezis Kristus otec Eirene,
Dnes,t.j. v
nedelu mi priatel dal adresu vasej web stranky a musim
povedat, ze je velmi pekna a hlavne poucna.
V tejto
suvislosti preto vyuzivam prilezitost, aby som sa Vas
opytal jednu otazku, co mi nie je jasna.
Pocas omse v
Mississauge na sviatok sv. Ondreja, knaz cital citanie
z evanjelia o tom, ako pan Jezis prisiel k brehu mora
kde boli rybari a oslovil ich aby ho nasledovali. Ti v
okamihu aj tak ucinili a zanechali okrem svojej prace
aj cele svoje rodiny. A v tom mi nie je jasno. Ako tak
mohli urobit a zanechat zeny, deti a nasledovat Pana
Jezisa. Vsak oni sa mali a ich povinnostou bolo sa
starat o svoje rodiny a tie doslova opustili. Neviem,
napr. ja by som zacul volanie bozie a chcel ist do
klastora, vsak to nemozem teraz opustit zenu a deti
len tak. Vsak mojim poslanim je starat sa o svoju
rodinu a nie ju opustit a zanechat napospas
osudu.
Mozem Vas
poprosit o blizsie vysvetlenie? Dakujem a s panom
Bohom ostava
Peter
A.
Ahoj
Peter!
Velmi sa Ti
ospravedlnujem, ze tak neskoro odpovedám. Hoci
som mal problémy s pocítacom na Tvoju
otázku odpovedám v najväcsom
casovom rozpätí. Mozno som sa
neponáhlal aj preto, ze sa dobre
poznáme. To uz je tá nasa ludská
slabost. Naozaj, prepác.
Musím Ti
povedat, Peter, ze Tvoja otázka je pomerne
tazká. Nie ze by sa na nu nedalo odpovedat, ale
preto, lebo nie je také lahké jednoducho
uviest jednoducho nejaky citát z Písma.
Ako to ja
vidím, situácia apostolov bola naozaj
jedinecná. Vyvolenie apostolov bolo
unikátnou udalostou v histórii ludstva.
Ten, ktory povoláva je Jezis Kristus, Syn
Bozí. Je to ten, ktory je dokonalym clovekom.
On je ten, ktory je Zivot, Vzkriesenie. Jezis Kristus
je Boh, ale teraz tu nechcem zdôraznovat jeho
bozstvo, lebo Kristus zapôsobil na apostolov ako
clovek. Apostoli boli, takpovediac, zasiahnutí
jeho osobnostou. Pohlad Jezisa prenikal na dno ludskej
duse. Toto je vysvetlenie, preco stacilo jediné
"Pod za mnou" a oni vsetko zanechali a isli.
Druhym
dôvodom je historicky kontext. Izraeliti boli v
ocakávaní Mesiása, v
ocakávaní toho, ktory bol predpovedany
po stárocia. Apostoli boli Izraelitmi a teda aj
oni zili v ocakávaní Mesiása a
ako to nasledujúci text ukazuje, o Jezisovi
predpokladali, ze on ním je.
Na druhy
den sa Jezis rozhodol odíst do Galiley.
Stretol Filipa a povedal mu: "Pod za mnou!"
Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a
Petrovho mesta. Filip sa stretol
s Natanaelom a povedal mu: "Nasli sme toho,
o ktorom písal Mojzis
v Zákone a Proroci, Jezisa,
Jozefovho syna z Nazareta." Natanael mu
vravel: "Môze byt z Nazareta nieco
dobré?!" Filip mu odpovedal: "Pod a
uvidís!" Ked Jezis videl prichádzat
Natanaela, povedal o nom: "Toto je pravy
Izraelita, v ktorom niet lesti." Natanael sa
ho opytal: "Odkial ma poznás?" Jezis mu
vravel: „Videl som ta prv, ako ta Filip
zavolal, ked si bol pod figovníkom."
Natanael mu povedal: "Rabbi, ty si Bozí
Syn, ty si král Izraela!" (Jn
1:43-49)
Ci s tymto v
mysli, sa môzeme divit, ze apostoli odpovedali
na Jezisovo volanie? Ved Izrael v celej svojej
histórii nezil nicím inym, nez
ocakávaním Mesiása. Pri
predpoklade, ze v Jezisovi videli krála
Izraela, co je na tom divného, ze vsetko
zanechali a nasledovali ho?
To by bolo
vysvetlenie ohladom apostolov. Ale co ich
rodiny?
Myslím,
ze ten isty argument sa dá uplatnit v znacnej
miere aj pre ich rodiny. Oni tiez vedeli, ze má
príst Mesiás a tiez ho ocakávali.
V celej ich histórii král bol clovekom,
ktorému sa vsetko muselo podriadit a na vsetko
mal právo. O co viac to malo platit o tom, v
ktorom kazdy, aspon implicitne, videl Krála
králov?!
Toto bol pohlad
ludí v tom case, ale v tomto prípade to
bol aj "pohlad" Bozí, lebo Jezis bol a je
skutocnym Bozim Synom a je králom,
ktorého královstvu nebude konca.
A jemu
bola odovzdaná vláda
a královstva, takze jemu slúzili
vsetky národy, kmene a nárecia;
jeho vláda je vláda vecná,
ktorá nezaniká, a jeho
královstvo, ktoré nezahynie. (Dan
7:14)
Nuz toto bolo
aspon urcitym spôsobom jasné aj
rodinám apostolov. Vecné ma prednost
pred casnym. Takému královi nemozno nic
odopriet.
Okrem tohto
vedomia tu treba zdôraznit najmä Boziu
milost. Svätá Alzbeta napríklad
pocala vo svojej starobe. Boh mimoriadnym
spôsobom zasiahol do jej zivota, aby ucinil
toho, ktory bude predchodcom Jeho Syna. Podobne Boh
zasiahol svojou osobitnou milostou aj do zivota
rodín apostolov, aby medzi prirodzenym
manzelskym zväzkom a nadprirodzenym
povolaním nebol rozkol. Boh mnohokrát
zasiahol vynimocnym spôsobom v starych casoch
(je treba napríklad pripomínat
panenské pocatie Jezisa Krista v lone
Márie?), nuz ci to nebolo aj v prípade
apostolov nanajvys primerané? Boh sa zaiste
postaral o potreby rodín apostolov a nahradil
im dostatocne ich odchod. Ci ten, ktory stvoril otca a
manzela v rodine by sa nevedel postarat aj o jeho
náhradu?
Povolanie
apostolov bolo teda jedinecnou udalostou v
histórii. Historicky kontext ako aj vsetky
okolnosti boli vynimocné. Vynimka je teda
vynimka a pravidlo je pravidlo. My dnes nemôzeme
jednoducho odíst od svojich rodín, lebo
nám sa nikdy nemôze stat to isté,
co apostolom. My nemáme túto
vynimocnú situáciu. My sa nemôzeme
riadit vynimkou, ale musíme sa riadit
pravidlom. Jezis zanechal na zemi svoju Cirkev,
ktorá má právo rozhodovat, co je
správne a co nie. Podla Cirkvi, ak by dnes
zenaty (vydatá) clovek chcel prijat
knazské svätenia alebo vstúpit do
rehole, musí k tomu byt súhlas
druhého manzelského partnera ako aj
súhlas Cirkvi.
o.
Eirene
