Podla
vsetkého pravoslávne cirkvi by mali mat
taky isty postoj k otázke umelej interrucie ako
je to v katolíckej Cikrkvi. Ci je to tak, to
naozaj by bolo najlepsie sa opytat ich (ak je niekde
taká moznost).
Tu sme zrejme
pri tom istom probléme, ktory sme uz v
otázke pravoslávia trochu rozoberali.
Slovo pravoslávie predstavuje 15
nezávislych cirkví. Pravoslávni
sa odvolávajú na prvych 6 vseobecnych
koncilov ako na zväzok jednoty viery. Ako tu uz
bolo povedané, v case uvedenych koncilov bol
Carihradsky biskupsky stolec zjednoteny s
Rímom. Carihradská cirkev bola miestnou
cirkvou jednej katolíckej Cirkvi.
Vseobecny
koncil riesi aktuálne problémy,
ktoré povstali v Cirkvi, alebo vo svete ohladom
viery alebo mravou. Problém interrupcie je
problémom mravou. Pravoslávne cirkvi,
odkedy prestali byt katolíckymi, neboli
schopné urobit jeden jediny "vseobecny" (aspon
v rámci pravoslávia) koncil.
Problém interrupcie ci abortov
(zabíjania nenarodenych detí) urcite je
velkym problémom nasich cias na ktory treba dat
jasnú odpoved. Katolícka Cirkev to
urobila a robí. Katolícka Cirkev
ucí celkom jasne, co je
neprípustné, hriesne v otázkach
interrupcie, prípadne co je morálne
dovolené. Katolícke stanovisko v tejto
ako aj inych otázkach je jasné ako slnko
(vid napr. encykliku "Evangelium Vitae" Jána
Pavla II. z 25. marca 1995).
Teraz si
vlastne uvedomujem, ze v pravoslávnych
cirkvách takéto stanovisko, ktoré
by bolo jasné a spolocné (a
záväzné) pre vsetky
pravoslávne cirkvi, nemá kto predniest.
Teda môj vyssie spomenuty vyrok, ze by sa ich
bolo treba opytat, je podla vsetkého uz vopred
odsúdeny na neúspech. Lebo to "ich"
nemá ziadnu hlavu (má
pätnást hláv a preto i
pätnást moznych rôznych
odpovedí). Bolo by napríklad
zaujímavé pocut odpovede jednotlivych
hláv na otázku tehotnej matky,
ktorá je v nebezpecenstve zivota, ci môze
v tomto prípade priamo zobrat zivot svojmu
dietatu?
Táto
otázka vyniesla pekne na povrch tému, o
ktorej sme hovorili v otázke
císlo 83.
Tam som citoval teológa Stanislava Tyskevica,
ktory odpovedá na námietku: Jednota
Cirkvi sa zaistuje jednotou viery.
Od
tych cias, co grécky Vychod odpadol od
jednoty Cirkvi, jednota viery v oddelenych
cirkvách sa obmedzuje do odpadu od
Ríma. Avsak vo vsetkych otázkach,
ktoré sa objavili neskorsie v dogmatickych
veciach a vo vsetkych pochybnostiach dogmatickych
nikdy sa nepodarilo dosiahnut jednoty verenia. O
jednote viery u protestantov tym menej sa dá
hovorit.
Tyskevic
odpovedá na otázku jednoty viery, lebo
otázka je tak stavaná, ale je len
samozrejmé, ze to isté je v
otázkach ucenia o mravoch, lebo to co
verím a to aké praktické
dôsledky z toho vyplyvajú (mravy)
sú len dva aspekty jednej a tej istej
skutocnosti.
Tu je jeden príklad, ktory som
momentálne nasiel na internete
http://www.goarch.org/access/Companion_to_Orthodox_Church/issues.html
Nasledujú
dve representacné vyhlásenia, jedno
ohladom interrupcie a druhé ohladom
homosexuality, Gréckej Pravoslávnej
Arcidiécézy Severu a Juhu Ameriky.
Sú z 23. kongresu knazov a laikov vo
Filadelfii v roku 1976.
Pravoslávna
cirkev má rozhodny, formálny a
cieleny postoj k abortu. Zatracuje vsetky
procedúry spôsobujúce abort
embrya alebo plodu, ci uz prostredníctvom
operácie alebo chémie.
Pravoslávna cirkev oznacuje abort ako
vrazdu… Jediny prípad, ked
pravoslávna cirkev zdráhavo
pripustí abort je vtedy, ked prevaha
lekárskej mienky urcí, ze ak sa
embryo alebo fetus neodstráni, matka
zomrie.
V prvej vete
vidíme snahu dat váhu, autoritu
prehláseniu, a to tym, ze vyhlásenie je
vyhlásením mnohych, tym, ze
zdôraznuje knazov a laikov, akoby "vsetkych". Je
tu snaha, ci uz vedomá alebo nevedomá,
napodobnit vseobecny koncil. Akokolvek, nie je to
vseobecny koncil a preto nemôze mat nikdy jeho
autoritu.
V dalsom
vidíme, ze interrupcia je síce vo
vseobecnosti touto pravoslávnou cirkvou
(kongresom) odsúdená, ale v
prípade ohrozenia matky tento "kongres"
pripústa zabitie dietata. Uvedeny kongres
ludí teda rozhodol, ze zena-matka má
viac ludskej dôstojnosti ako clovek-dieta.
Kongres "rozhodol", ze matka je viac clovekom ako
dieta. Je vsak matka matkou ak zabíja svoje
dieta? Je tu potom len osoba, ktorá aby
prezila, zabíja tú druhú osobu. A
preco? Jednoducho preto, lebo má na to
fyzickú moc a tá druhá nie je
absolútne schopná sa
bránit.
Katolícka
Cirkev priame zabitie dietata nikdy
nepripústa.
|
(Nasledujúci
text je z
otázky cislo
115
a je na vysvetlenie práve
povedaného.)
Co sa
tyka mimomaternicového tehotenstva, to
je naozaj takpovediac srdcervúci
problém. Istá hlboko veriaca
matka, mne blízka, presla
dávnejsie cez tento problém.
Tento problém mi aj preto nie je
lahostajny. Ked som v otázke 108
povedal, -
"Je
vsak matka matkou ak zabíja svoje
dieta? Je tu potom len osoba, ktorá
aby prezila, zabíja tú
druhú osobu. A preco? Jednoducho
preto, lebo má na to fyzickú
moc a tá druhá nie je
absolútne schopná sa
bránit."
-
Myslel som na vseobceny stav s akym
mnohé zeny, lekári, atd.
pristupujú k tomuto problému
(hociaká prícina je pre nich
ohrozenie zivota matky). Nemyslel som na
niektoré naozaj velmi
komplikované situácie. Dalej
som myslel na absolútnu
dôstojnost aj toho pocatého a
vyvíjajúceho sa cloveka. V
neposlednom rade, v pozadí mojich
myslienok bola aj skutocnost miliónov
a miliónov abortov nevinnych
detí po celom svete. Hoci
drvivá väcsina z nich nie je
samozrejme z ohrozenia zivota matky, aj to
ovplyvnilo môj vyrok. Danym vyrokom
proste som chcel a chcem zdôraznit
absolútnu rovnost ludskych osôb.
Pripústam, ze také stanovisko v
danom kontexte, bez tohto vysvetlenia niekto
mohol pocítit ako velmi tvrdé a
necitlivé, a za to sa
ospravedlnujem.
|
o.
Eirene
