Zdravím
Ta, Maros!
Neviem, v com
by som mal napísat obsírnejsiu odpoved,
lebo myslím, ze moja odpoved bude skôr
kratsia.
V
Medzugorí som bol v roku 1999 v jari. Mal som
tam mimoriadne pekné duchovné
zázitky, ktoré je slovami tazko
opísat. Rukolapne, ako knaz, som videl mnozstvo
duchovnych zázrakov, obrátení.
Takmer vsetci ludia z mojej skupiny zazili rôzne
zázraky. Ja osobne nemám vôbec
ziadne pochybnosti o pravosti Medzugorskych
zjavení.
Stanovisko
miestneho biskupa k zjaveniam v Medzugorí je
záporné. Neuznal, ze sú
nadprirodzeného charakteru.
Na druhej
strane, soska medzugorskej Panny Márie,
ktorá bola darovaná mladej rodine v
Taliansku vo farnosti sv. Augustína v
Civitavecchia, zacala ronit krvavé slzy 2.
februára 1995. To sa udialo 14 krát.
Poslednykrát to bolo 15. marca, ked soska
ronila krvavé slzy v rukách miestneho
biskupa.
Mal som
tú milost, ze pri ceste do Medzugoria sme sa
zastavili v Civitavecchia (asi pol hodiny od
Ríma). Prisli sme tam po obede, cez tzv.
siestu, ked je vsetko mrtvé. Odslúzili
sme omsu, kedze kaplnka so soskou bola
otvorená, a akymsi zázrakom, prisla k
nám sestricka a miestny knaz, správca
farnosti. Ten knaz, ktory bol osobnym svedkom tych
udalostí a tú mladú rodinu dobre
poznal, rozprával nám dopodrobna cely
príbeh i to ako miestny biskup drzal
medzugorskú sosku vo svojich rukách a
ako mu zacala ronit krvavé slzy. Hoci biskup
drzal sosku vodorovne, slzy nestekali z ocí v
smere gravitácie, ale proti gravitácii
tiekli po tvári sosky, ako by to bolo, keby
soska bola vo vzpriamenej polohe. Soska ronila
krvavé slzy 14 krát preto, lebo je 14
zastavení krízovej cesty. Panna
Mária, ako sa ten knaz vyjadril, kedze ju
neuznali v Medzugorí, nasla si cestu na uznanie
tym spôsobm, ze prisla do Ríma cez
Civitavecchiu, ktorá je povazovaná za
bránu k Rímu. Soska bola potom vedecky
preskúmaná s pozitívnym
vysledkom. Neboli tam ziadne triky alebo vo
vnútri skryté zariadenia a slzy boli
ludskou krvou. Miestny biskup, msgr. Girolamo Grillo,
uznal tento jav ako nadprirodzeny. Konecne, po
rôznych tazkostiach, biskup dal túto
sosku 17. júna 1995 do vytríny vo
farnosti sv. Augustína, aby si ju veriaci
uctievali.
Nuz máme
tu dve stanoviská biskupov.
Jeden neuznal zjavenia v Medzugorí.
Druhy uznal, ze krvavé slzy medzugorskej
sosky sú nadprirodzeného charakteru.
Tym je
ludom ponechaná sloboda odmietnut alebo prijat
medzugorské zjavenia. Jednotliví biskupi
nemajú záruku neomylnosti. Nuz
vázky autority sú
vyrovnané.
Dalej chces,
aby som skomentoval pápezov vyrok:
"Stráz mi Medzugorie!"
Hoci tento a
nasledujúce vyroky nie sú overené
pápezskou peciatkou a podpisom, predsa, predali
nám ich dôveryhodné
osoby.
"KEBY
SOM NEBOL PÁPEZOM, BOL BY SOM UZ V
MEDZUGORÍ!" - povedané 21.
apríla 1989 biskupom
Pavlom Hnilicom, S.J., pomocnym biskupom
Ríma
potom, co ho Sväty Otec napomenul za to, ze sa
nezastavil v Medzugorí pri svojom
návrate do Ríma z Moskvy, kde bol
pápezom poslany. Okrem toho mu pápez
pri tej prílezitosti v roku 1984 povedal:
"MEDZUGORIE JE POKRACOVANÍM
FATIMY."
Ten isty
biskup
Pavol Hnilica
zdelil, - mimochodom je to nás slovensky
biskup, - ze pápez vo svojom
príhovore 1. augusta 1989 k talianskym
lekárom, ktorí sa venujú
obrane nenarodeného zivota a vedeckym a
medikálnym stúdiám
zjavení, povedal: "DNESNY SVET STRATIL
ZMYSEL NADPRIRODZENA, ALE MNOHÍ HO
HLADAJÚ - A NACHÁDZAJÚ HO V
MEDZUGORÍ, SKRZE MODLITBU, POKÁNIE A
PÔST."
Arcibiskup
Kwangju
povedal pápezovi: "V Kórey v meste
Naju Panna Mária place…" Pápez
odpovedal: "SÚ BISKUPI, AKO
NAPRÍKLAD V JUHOSLÁVII, KTORÍ
SÚ PROTI TOMU… ALE
DÔLEZITÉ JE POZERAT SA NA VELKY POCET
LUDÍ, KTORÍ ODPOVEDAJÚ NA JEJ
POZVANIE, NA POCET OBRÁTENÍ…
VSETKO TOTO JE PODCIARKNUTÉ V EVANJELIU,
VSETKY TIETO SKUTOCNOSTI MUSIA BYT SERIÓZNE
PRESKÚMANÉ." (L`Homme Nouveau, 3.
február 1991.)
Mons.
Maurillo Kreiger, byvaly biskup z Florianopolisu
(Brazilia),
navstívil Medzugorie styri krát. Pvry
krát to bolo v roku 1986. Píse takto:
"V roku 1988 som bol s inymi ôsmimi biskupmi
a tridsiatimi troma knazmi na duchovnom
cvicení vo Vatikáne. Sväty Otec
vedel, ze mnohí z nás potom
pôjdu do Medzugoria. Po súkromnej omsi
so Svätym Otcom, prv nez sme odisli z
Ríma, povedal bez toho, aby sa ho niekto
nieco pytal: "MODLITE SA ZA MNA V
MEDZUGORÍ." Pri inej prílezitosti
som povedal pápezovi: "Idem do Medzugoria uz
stvrty krát." Zamyslel sa a povedal:
"MEDZUGORIE, MEDZUGORIE. JE TO DUCHOVNÉ
SRDCE SVETA." Ten isty den som sa
rozprával s inymi Brazilskymi biskupmi a
pápezom pri obede a opytal som sa ho: "Vasa
svätost, môzem povedat
vizionárom, ze im posielate svoje
pozehnanie?" Odpovedal: "ÁNO,
ÁNO." - a objal ma.
Jún
1986, odpoved skupine
dvanástich talianskych
biskupov,
ktory ziadali pastoracnú radu ohladom
ludí, ktorí chodia na púte do
Medzugoria: "NECH LUDIA IDÚ DO
MEDZUGORIA, AK SA OBRÁCAJÚ, MODLIA,
SPOVEDAJÚ, KAJAJÚ A
POSTIA."
Arcibiskup
Paraguaja, Mons. Felipe Santiago
Bentez,
v novembri 1994 sa opytal Svätého Otca,
ci konal správne, ze dal schválenie
zhromazdovaniu veriacich v duchu Medzugoria,
zvlást s knazmi z Medzugoria. Pápez
odpovedal: "SCHVÁL VSETKO, CO SA TYKA
MEDZUGORIA."
Pápez
Ján Pavol II. v odpovedi na otázku
arcibiskupa
z Asuncion, La Paz, Bolivia
(február 1995): "AUTORIZUJ VSETKO, CO SA
TYKA MEDZUGORIA."
6.
apríla 1995 bola chorvátska
delegácia na oficiálnej
návsteve u Svätého Otca. V
delegácii bol prezident
Tudjman, viceprezident Radic
a kardinál Kuharic zo
Zágrebu.
Pápez precítal svoje oficiálne
vyhlásenie a potom, ako to casto robieva,
spontánne pridal niekolko svojich slov:
"CHCEM ÍST DO SPLITU, DO MARIA BISTRICE A
DO MEDZUGORIA!" ("Slobodna Dalmacija", 8.
apríl 1995, str. 3)
Od
biskupa
Michala D. Pfeifera, OMI, biskupa v San Angelo
(Texas)
je toto prehlásenie (National Catholic
Register, 15. apríl 1990): "Pocas mojej Ad
Limina návstevy v Ríme s biskupmi
Texasu v apríli 1988 som sa v
súkromnom rozhovore opytal
Svätého Otca na jeho názor na
Medzugorie. Velmi priaznivo hovoril o tom, co sa
tam deje, poukazujúc na dobro,
ktorého sa tam ludom dostáva. Pocas
obeda, ktory mali texasskí biskupi
neskôr so Svätym Otcom, znovu prisla
debata na Medzugorie. Jeho Svätost opät
rozprávala o tom ako zmenilo zivoty
ludí, ktorí ho navstívili a
povedal, ze doteraz posolstvá nie sú
v protive s evanjeliom."
V
Kórejskom tyzdenníku
"Katolícke Noviny" z 11. novembra 1990 bolo
publikované interview s Msgr.
Angelom Kim Nam Soom, predsedom BK v
Kórey.
15. októbra toho roku bol spolu s inymi
sietimi biskupmi na obednajsej audiencii s
pápezom Jánom Pavlom II. Msgr. Kim si
spomína, ze "pápezovi boli
prednesené slová chvály
ohladom zmeny spôsobenej vo Vychodnej
Európe. Pápez s úsmevom
odpovedal, ze on vela toho neurobil, skôr to
bola práca prozretelnosti zhora a udialo sa
to v súlade s príslubom Panny
Márie vo Fatime. Pápez pokracoval, ze
prípad Panny Márie z Fatimy je
súkromnym zjavením a povedal, ze sa
podstatne lísi od verejného zjavenia.
Pouzil aj príklad zjavení Panny
Márie v Medzugorí a skomentoval,
aké je to úzasné, ze napriek
opozícii niektorych biskupov mnohí
ludia tam chodia, obracajú sa a
obdrzujú Boziu milost. Potom sa
usmieval."
Vo svojom
príhovore pre národnú
konferenciu v Notre Dame v roku
1994
biskup
Pavol Hnilica
citoval
slová Sv. Otca skupine Americanov,
ktorí boli na ceste do Medzugoria: "PANNA
MÁRIA MEDZUGORSKÁ SPASÍ
AMERIKU."
14.
mája 1989 biskup
Sylvester Treinen (USA)
svedcil pred 7000 ludmi na univerzite Notre Dame,
ze pocas svojej Ad Limina návstevy prv toho
roku sa súkromne rozprával so Sv.
Otcom. Povedal pápezovi: "Práve som
prisiel z Medzugoria. Robia sa tam
úzasné veci." Pápez odpovedal:
"ÁNO, JE DOBRÉ, KED PÚTNICI
IDÚ DO MEDZUGORIA A ROBIA POKÁNIE. JE
TO DOBRÉ!"
Kardinál
Tomásek
zverejnil poznámku Sv. Otca, ktorú
povedal v jeho prítomnosti: "KEBY SOM
NEBOL PÁPEZOM, RÁD BY SOM ISIEL DO
MEDZUGORIA POMÔCT PRACOVAT S
PÚTNIKMI."
Nuz, ked
pápezove vyroky postavíme takto vedla
seba, netreba ich velmi komentovat. A pritom to
sú vsetko vyroky biskupov, ktorych
svedectvá sotva môzeme spochybnovat.
Nechcel som na zaciatku uvádzat vyroky
pápeza, ktoré k nám prisli cez
iné osoby vrátane vizionárov,
pretoze niekto by mohol povedat, ze vyroky
vizionárov nemajú váhu, lebo si
ich vymysleli, aby sa kryli. Po tom, co sa tu uviedlo,
zaiste bude mozné vidiet, ze aj vyroky inych
osôb vrátane vizionárov
odrázaju verne pápezovo stanovisko k
Medzugoriu.
Pápez
prijal niekolko medzugorskych vizionárov,
medzi nimi
Mirjanu
Dragicevic-Soldovú.
Pri jej prvej návsteve v Ríme v roku
1987 s nou súkromne rozprával 20
minút. Povedala, ze nateraz nevyjaví
nic z ich konverzácie, okrem tychto slov Sv.
Otca: "Keby som nebol pápezom, bol by som
uz v Medzugorí a spovedal."
Pápez
povedal otcovi Jozovi
Zovkovi
17.
júna 1992: "Povedz Medzugoriu, ze som s
vami. Chrán Medzugorie!" 20. júla
1992 mu povedal: "Zamestnaj sa
Medzugorím, staraj sa o Medzugorie,
neustávaj. Vytrvaj, but silny, som s tebou.
Dohliadaj a nasleduj Medzugorie."
22. marca
1995 isla Vicka
spolu s
350 ranenymi a zmrzacenymi chorvátskymi
vojakmi do Ríma, kde im pápez prijal
v súkromnej audiencii. Vicka bola ako
prekladatelka (talianstina - chorvátstina),
ale pápez ju hned spoznal: "Nie si ty
Vicka z Medzugoria?" - opytal sa jej. Vicka mu
potom ponúkla ruzenec a povedala:
"Myslím, ze máte uz vela ruzencov,
ale ten je speciálny, lebo bol pozehnany
Pannou Máriou pocas zjavenia." Pápez
jej povedal: "Modli sa k Panne Márii za
mna. Ja sa modlím za teba." Dlho sa nad
nou modlil a pozehnal ju.
Mladí
ludia poziadali talianskeho knaza
o.
Gianni Sgreva,
aby zalozil komunitu, ktorá by mala ako
základ posolstvá z Medzugoria. Radil
sa s autoritami, a tí nezakazovali, ale
radili mu "sledovat vyvoj tychto udalostí".
Ked raz bol so Sv. Otcom, povedal mu o spolocenstve
a povolaniach spojenych so skúsenostou
Medzugoria. Pápez ho pocúval, prisiel
blizsie k nemu a povedal mi rovno do ucha:
"Nebud ustarosteny o Medzugorie, pretoze ja
myslím na Medzugorie a modlím sa za
jeho úspech kazdy den. Ty sa staraj o
povolania a modli sa za mna kazdy
den."
Pri
stretnutí s generálnym
predstavenym frantiskánskej
rehole
sa Sv. Otec povedal: "BOMBY PADALI VSADE OKOLO
MEDZUGORIA A PREDSA MEDZUGORIE NEBOLO NIKDY
ZASIAHNUTÉ. CI TO NIE JE BOZÍ
ZÁZRAK?"
Nuz ak na
pociatku boli vázky autoritu v
rovnováhe, po uvedenych vyrokoch Sv. Otca sa
vázky rychlo preklánajú na stranu
Medzugoria.
A je tu este
jedna velmi závazná skutocnost. Zjavenia
sa zacali v roku 1981, teda este za komunizmu. Ked som
prisiel do Medzugoria, ako som spomínal, a
pocúval som svedectvá medzugorskych
knazov o tom ako komunisti prenasledovali zjavenia,
zahanbil som sa vnútorne. Preco? Lebo hoci som
sám zil za komunizmu, a vedel som ako to
chodí, a akosi ma vôbec nenapadlo, na
akom pozadí sa tieto zjavenia zacali. Akosi som
si ich predstavoval v celkom inom kontexte. Nemohol
som uverit, ze som tak lahko mohol zabudnút na
túto podstatnú okolnost zjavení.
Cudoval som sa, ako mi ludia lahko zabudneme na
zlé. Tí ludia v "dalekej"
Juhoslávii, uvedomil som si, vlastne isli cez
ten isty komunizmus ako my na Slovensku. Ako
som mohol tak skoro zabudnút a neuvedomit si,
ze vsetko o co tu ide je boj medzi Máriou a
komunizmom. Ze je tu boj Zeny s cervenym drakom (vid
Knihu Zjavenia 12. hlavu). To som si uvedomil vtedy,
nie teraz, ked som písal pápezov vyrok,
ze Medzugorie je pokracovaním Fatimy. Nuz sme
opät pri Fatime a komunizme, ako to písem
v predchádzajúcej otázke
(c.
109).
Komunizmus je
diabolská ideológia, ale mnohí
ludia, hoci v nom zili, vôbec to
nechápali. Ludia este vzdy nechápu, coho
je komunizmus schopny! Nechápu, aké
"páky" pouzival, aby zlikvidoval vsetko, co sa
tykalo pravej viery a nábozenstva. Videl som,
co sa robilo napríklad u nás v
prípade Turzovky, alebo pri väcsich
odpustovych slávnostiach. Komunizmus krachoval
vo vsetkych spolocenskych oblastiach, ale v jednej
nikdy nepovolil a to v boji proti nábozenstvu.
Tam neexistoval kompromis. To len dokazuje, co bolo
podstatou celého komunizmu. Ak teda nezabudneme
na túto podstatnú okolnost medzugorskych
zjavení, a nesmieme na nu zabudnút,
potom lahsie pochopíme, ze negatívne
stanovisko miestneho biskupa mohlo byt z velkej casti
zavinené tlakom práve aj z tejto
strany.
A nakoniec, ci
netreba spomenút "sensus fidelium"
(zmysel pre pravdu, ktory majú
úprimní veriaci), o ktorom
hovorí Katechizmus Katolíckej Cirkvi v
67. clánku? Hovorí sa tam, ze "sensus
fidelium" vie ako rozlísit a prijat v tychto
"súkromnych" zjaveniach to, co je ozajstnym
volaním Krista alebo jeho svätych pre
Cirkev.
Nuz podla poctu
Hostií, ktoré sa denne rozdajú,
Medzugorie je jednym z absolútne prvych
pútnych miest vo svete. V Medzugorí bolo
uz viac ako 20 miliónov pútnikov.
Záznamy farnosti hovoria, ze miesto
navstívilo viac ako 50,000 knazov a asi 200
biskupov zo vsetkych kontinentov, mnohí z nich
s pápezovym povzbudením.
Nuz kto
pochybuje o tom, co hovorí "sensus
fidelium"?!
A práve,
ked som zacal písat tento záver, prisiel
mi email od môjho "starého" priatela a
knaza, ktory sa práve vrátil z
Medzugoria. A tak tu je tento este "horúci
text":
Po
dlhsom, ci kratsom case sa ozyvam a chcem sa v
krátkosti podelit s radostou a milostami,
ktoré som obdrzal v poslednom case. V case
1-6. júla som sa zúcastnil duchovnych
cvicení v Medzugorí. I ked program
bol dost nabity bolo to perfektné. To s
cím by som sa chcel zvlást podelit
neviem slovne vyjadrit. Ludsky jazyk je strasne
nemotorny. Jednoducho treba tam príst a
prezit to. Bol som 2X prítomny pri
zjaveniach. Pri prvom som cítil pocas 3-4
minút akoby cezomna prechádzal
elektricky prúd. Na druhé zjavenie
Panna Mária vraj prisla velmi
natesená, ale posolstvo bolo - vyzva k
pokoju a modlitba o pokoj. Povedala: "Pokoj, pokoj,
pokoj." V poslednom case vraj znova
castokrát hovorí o pokoji. A to vraj
znamená, ze nad svetom visí
velké nebezpecenstvo.
S
pozdravom
o.
Eirene
PS: Tá
moja odpoved nebola az taká krátka ako
som predpokladal.
PS: Odpoved
ohladom cirkevného schválenia Medzugoria
je na ceskej stránke
VÉRITÉ
