Otázka - 111

Pasie - mnohé telá zosnulych svätych vstali z mrtvych

26. marec 2002

Pochvaleny bud Jezis Kristus,

otec Eirene,

v nedelnych pasiach som pocul, citujem Mt 27:51-53

A hla, chrámová Opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu az dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulych svätych vstali z mrtvych. Vysli z hrobov a po jeho vzkriesení prisli do svätého mesta a ukázali sa mnohym."

prosim ako sa vysvetluje ono "tela zosnulych svatych vstali z mrtvych"? O co tam vlastne slo? Ved jediny, kto "z mrtvych vstal" je Jezis Kristus !!!!!!!

ooo, ano, ano, aj Lazar, aj to dievca (momentalne si nespomeniem) spominane v pisme, ale to bolo vyslovene na popud Jezisa,

to co spomina Matus, mi akosi nesedi,

prepacte,

pozehnanyy a pokojny Velky tyzden Vam vsetkym

dakujem

richard

Odpoved

o. Eirene

6. aug. 2002

Ahoj Richard!

Tá Tvoja otázka je velmi dobrá a ako tu dalej môzes vidiet, uvazovali o nej velkí svätci.

Najprv si ujasnime pojmy. Vzkriesit z mrtvych má dva vyznamy. Vzkriesit spät do tohto zivota (ako aj sám spomínas napríklad Lazára, Jairovu dcéru, naimského mládenca) a vzkriesit pre zivot vecny, pre neporusitelnost.

Dalej, z uvedeného textu Písma nie je úplne jasné, ci telá zosnutych svätych vstali pred alebo po vzkriesení Jezisa Krista, lebo je mozné chápat text aj v tom zmysle, ze vysli z hrobov po jeho vzkriesení.

Ak by sme pripustili, ze svätí vstali k neporusitelnému zivotu, tazko by sme mohli pripustit, ze vstali pred Kristom (teda v momente jeho smrti), lebo Kristus je prvotinou, teda prvym zo vzkriesenych:

Ale Kristus vstal z mrtvych, prvotina zosnulych. Lebo ako je skrze cloveka smrt, tak je skrze cloveka aj zmrtvychvstanie. Ved ako vsetci umierajú v Adamovi, tak zasa vsetci ozijú v Kristovi. Ale kazdy v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, co patria Kristovi. (1 Kor 15:20-23)

Ak vstali k smrtelnému zivotu, to znamená museli znovu zomriet, potom je to este jasnejsie, lebo Kristus je prvym zo zosnulych vzkrieseny v neporusitelnosti tela. Ich vzkriesenie, ako to v dalsom citáte mozno vidiet, malo ten isty vyznam ako vzkriesenie Lazára, totiz potvrdit pravdu o vzkriesení pre vecnost, ktoré práve dosiahol Kristus a udeje sa na konci sveta so vsetkymi krestanmi.

Sv. Tomás Akvinsky (*1225 alebo 1227 + 7. marca 1274) vo svojej Teologickej Summe píse o tomto probléme takto:

Jestvujú dva názory ohladom tych, ktory vstali z mrtvych s Kristom. Niektorí sú presvedcení, ze povstali k zivotu, aby uz viac nezomreli, lebo by to bolo pre nich väcsím utrpením opät zomriet ako vôbec nevstat z mrtvych. Podla tohto pohladu, ako to vidí Hieronym ohladom Mt 27:52-53, musíme chápat, ze "nevstali prv nez vstal nás Pán". Preto evanjelista hovorí, ze "vysli z hrobov a po jeho vzkriesení prisli do svätého mesta a ukázali sa mnohym." Ale Augustín (Ep. ad Evod. clxiv) na tento názor hovorí: "Viem, ze niektorym sa zdá, ze smrtou Krista Pána bolo onym spravodlivym dané to isté vzkriesenie, aké je nám prislúbené na konci. A ak neusnuli znova odloziac svoje telá, ostáva nám vysvetlit ako sa má chápat, ze Kristus je "prvorodenym z mrtvych", ak ho tolkí predisli vo vzkriesení. Nuz ak by niekto povedal, ze toto bolo povedané v ocakávaní, takze by sme rozumeli, ze hroby boli otvorené pri zemetrasení, ked Kristus este visel na krízi, ale ze telá svätych nevstali vtedy, ale potom, ked on vstal, ostáva nám tu vzdy tazkost - ako je mozné, ze Peter naznacuje, ze to bolo predpovedané nie o Dávidovi, ale o Kristovi, ze jeho telo neuzrie porusenie, kedze Dávidov hrob mali u seba. A tak ich nepresvedcil, ak Dávidovo telo tam uz viac nebolo. Lebo aj ked vstal skoro po smrti a jeho telo neuzrelo porusenie, jeho hrob mohol zostat. Zdá sa vsak tazko verit, ze by Dávid, z ktorého potomstva prisiel Kristus, nebol medzi tymi spravodlivymi, ak im bolo udelené vecné vzkriesenie. Aj ten vyrok v liste Hebrejom (11:40) ohladom dávnych spravodlivych by bolo tazko vysvetlit, "aby nedosiahli dokonalost bez nás", ak uz boli utvrdení v neporusitelnosti vzkriesenia, ktoré je prislúbené na konci, ked budeme urobení dokonalymi." Takze sa zdá, ze Augustín myslí to v tom zmysle, ze vstali, aby opät zomreli. V tomto zmysle tiez Hieronym v komentári na Matúsa (27:52-53) hovorí: "Ako Lazár vstal, tak aj telá mnohych svätych vstali, aby mohli byt svedkami vzkriesenému Kristovi". Avsak v kázni o Nanebovzatí [Ep. ix ad Paul. et Eustoch.; jedna z prác o ktorej sa predpokladá a pripisuje sa sv. Hieronymovi] sa zdá, ze ponecháva zálezitost v dvojznacnosti. Ale Augustínove dôvody sa zdajú byt presvedcivejsie.

Sv. Tomás Akvinsky a sv. Augustín (*354 +28. august 430), ako vidís, sú toho názoru, ze telá svätych, ktoré vstali, museli znovu zomriet. Teda ich vzkriesenie nebolo to isté ako Jezisovo vzkriesenie.

Zahladiac sa do piateho a trinásteho storocia, na zaujímavú zhodu vo vysvetlovaní tohto miesta, zaujímavo padne stanovisko Cirkvi z dvadsiateho storocia reprezentované Katechizmom katolíckej Cirkvi (1994):

Nanebovzatie presvätej Panny je vynimocnou úcastou na zmrtvychvstaní jej Syna a anticipovaním vzkriesenia ostatnych krestanov. (Katechizmus katolíckej Cirkvi, paragraf 966)

Katechizmus nám hovorí, ze telo Panny Márie má VYNIMOCNÚ úcast na zmrtvychvstaní jej Syna a je ANTICIPOVANÍM vzkriesenia ostatnych krestanov.

Katechizmus v inych jazykoch, najmä latinsky, tu hovorí presnejsie o "JEDINECNEJ" úcasti na zmrtvychvstaní jej Syna.

Sanctae Virginis Assumptio est singularis participatio Resurrectionis Filii sui et anticipatio resurrectionis ceterorum christianorum:

Toto je velkym, myslím si, argumentom, ktory podporuje stanovisko sv. Tomása a sv. Augustína. "Jedinecná" úcast dáva najavo, ze Mária je zrejme jediná, ktorá dosiahla to isté vzkriesenie ako jej Syn Jezis. Okrem toho tu katechizmus hovorí, ze je to to, co sa stane s ostatnymi krestanmi na konci sveta.

S pozdravom

o. Eirene

Doplnenie tejto otázky vid pod císlom 121 (klikni).