R
Sekcia duchovnych otázok a odpovedí
V
Otázky 1- 50
Otázky 50 - 100
Otázky 101 - 150

Otázka - 139

Utek pred pokusením proti cistote a viere

17. jún 2003
Vazeny otec Eirene

Vo vasich odpovediach som narazil na zasadu, ze proti pokuseniam proti cistote a viere nikdy nebojujeme priamo. Ja som to davnejsie pocul vo verzii, ze najspravnejsia obrana v tomto je utek. To sa mi nezda celkom dobre. Ved viera a cistota nema byt slepa. Clovek ma prijat Bozie Slovo. Za zivota nema schopnosti obsiahnut celu jeho mudrost. Ale ma predsa pozorovat, ci sa ucenie Jezisa Krista potvrdzuje viac ako ktorakolvek ina nauka. A to aj ohladom neomylnosti a cistoty.

Predstavme si situaciu v raji takto:

Had prisiel k Eve a spytal sa jej: "Ci naozaj Boh povedal - Nesmiete jest z nijakeho rajskeho stromu?"

Eva utiekla.

Na dalsi den had prisiel znovu s tou istou otazkou. (Tazko povedat, ci by to Boh dopustil/nedpoustil)

Eva utiekla.

A tak znova a znova.

Na jedenasty den by mu Eva povedala: "Ale nie, to len z toho v strede; aby sme nezomreli."

Had by povedal: "Praveze nezomriete, ale budete ako Boh!"

Eva nato: "Pane kde si? Je to pravda co hovori tuto had, ze ked sa najeme z toho v strede nezomrieme, ale budeme ako Ty??"

Boh by mozno povedal: "Neni to pravda. A uz sa s nim nebav."

Had by dalsich tisic dni chodil za Evou, pytal sa jej vselico, no Eva by vzdy bez slova odisla.

Na 1001 den by sa Eva opytala Pana Boha: "Boze, a preco sa nemam s tym hadom bavit? A naco ho tu vlastne nechavas tulat sa?" (...)

Takto si ja predstavujem dobre dieta. Ma vieru, ale nie slepu. Boh nas nestvoril robotmi.

Prirovnajme lzi proti cistote a viere k ohnu. Teologovia a duchovni v uctivom odstupe skumaju tie ohne, a hovoria, co nasli. Myslim, ze aj laici mozu a dokonca mali by skumat tie ohne; akurat ze z este o dost vacsej vzdialenosti ako cirkevny predstaveny. Aby utekali prec hlavne kvoli slovam Boha, Cirkvy, ale na druhom mieste aj kvoli slovam vlastneho rozumu.

Ja by som skor povedal, ze odchod k modlitbe a praci, sa nema chapat ani prebiehat ako utek. Su to prostriedky, ako si udrzat ten potrebny odstup pri skumani tych pokuseni. Modlitba doladi vieru a praca ludsky rozum. Nech to s pokusenim vybavuju viera a rozum a nie tuzby tela. To nie je ziadny utek.

Povodne som tie slova o uteku a o "nepriamom boji" pochopil tak, ze v takej situacii treba vierou vypnut aj rozum aj vasne. Pri kazdom naznaku, podozreni, do smrti. Aby som neriskoval, ze sa rozum prida k vasnam.

Ale to nie je spravne! Alebo je?

J.

Odpoved
o. Eirene
17. jún 2003

Ahoj J.

Myslím, ze v podstate si si sám velmi dobre odpovedal. Pod "útekom" naozaj vidím odchod k modlitbe a práci. Ved co iného je "odchod" ak nie "útek"?

Ked som zacal cítat Tvoju otázku, prisiel mi na um "ohen" ako príklad. Potom cítam dalej a aj Ty hovorís o ohni. Nuz ak strcím ruku do ohna tak si ju spálim, lebo ohen je silnejsí ako moja ruka. Nuz "útek" pred pokusením znamená "újst" s rukou od ohna.

Telesná vásen je v istom zmysle tá najsilnejsia a preto ak cítim, ze "horím", je bláznivé mysliet si, ze som silnejsí ako ten ohen. Ak je to potrebné, aj fyzicky musím odíst z miesta, kde je pokusenie. Co sa tyka myslienok, od nich nemôzem "újst" tak ako od vonkajsich fyzickych pokusení. "Bojovat" z necistymi myslienkami a hovorit si, ze na ne nechcem mysliet (alebo chcem nemysliet na ne) je to isté, ako postavit sa do kúta a nemysliet na bieleho medveda. Teda nemôzem takto priamo bojovat proti tymto myslienkam a nechciet ich. Nepriamo bojovat (útek) znamená jednoducho mysliet na hnedého medveda. Nemôzem na dve veci odrazu mysliet. Znamená to tiez "útek" k modlitbe ako si to aj Ty povedal. A to je to hlavné a nutné. Neznamená to, ze si musím klaknút a zacat sa modlit ruzenec v tej chvíli, ale aspon scasu nacas vzyvat najsvätejsie mená Jezis a Mária. Je to neraz nutné robit, lebo premôct pokusenia proti cistote v tejto nasej dedicnym hriechom poznacenej ludskej prirodzenosti nasimi vlastnymi silami je nemozné, ale iba s pomocou milosti Bozej, ktorú zase dostaneme iba vtedy, ak ho vzyvame.

Podobne je to s pokuseniami proti viere. Diabol by nás chcel vtiahnut do debaty o tajomstvách viery. Tajomstvá viery sú pre nás rozum práve tak silné ako ohen pre nase telo. Nie ze by sme nemohli o comkolvek uvazovat, ale ak sme tym pokúsaní silno proti viere, vtedy máme utekat k Bohu o pomoc, lebo iba on nám môze dat silné zbrane proti tymto pokuseniam (svoju milost). Sv. Pavol nám hovorí

Preto si vezmite Boziu vyzbroj, aby ste mohli v den zla odolat, vsetko prekonat a obstát!… Pri vsetkom si vezmite stít viery, ktorym môzete uhasit vsetky ohnivé sípy zloducha! (Ef 6:13-16)

Sám Pán Jezis, ked ho satan pokúsal, odrazil satana slovom Bozím.

Tu mu diabol povedal: „Ak si Bozí Syn, povedz tomuto kamenu, aby sa stal chlebom." Jezis mu odvetil: „Napísané je: »Nielen z chleba zije clovek.«" Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal vsetky královstvá sveta a vravel mu: „Dám ti vsetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. Ak sa mi teda budes klanat, vsetka bude tvoja." Jezis mu povedal: „Je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu sa budes klanat a jedine jemu budes slúzit.«" Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si Bozí syn, vrhni sa stadeto dolu, ved je napísané: »Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ta chránili,« a »vezmú ta na ruky, aby si si neuderil nohu o kamen.« Jezis mu odvetil: „Je povedané: »Nebudes pokúsat Pána, svojho Boha.« (Lk 4:3n)

Stít viery znamená, ze veríme viac Bohu (jeho Slovu) ako zlému duchovi. Lebo ak sa niekto bojí, ze nám Pán Boh zakazuje rozmyslat, o co viac máme potom rozumovych argumentov verit diablovi?

Co sa tyka tajomstiev viery, diabol chce lichotit násmu rozumu, aby sme ich chceli rozumovo prepitvat. On vie dopredu, ze sa v tajomstvách stratíme, a na to iba caká, aby nám potom povedal: Vidís, Bozie tajomstvá sú NEROZUMNÉ, never teda Bohu, ale mne. Clovek si vsak nevsimne jednu vec, ze zatialco nenasiel ziadne argumenty v prospech urcitého tajomstva viery, NEBOLI TAM ANI ZIADNE ARGUMENTY PROTI tomuto tajomstvu. Tajomstvá, ktorá nám Boh zjavil nie sú ani NEROZUMNÉ ani ROZUMNÉ, ale sú NAD nás rozum.

Skvelym príkladom je slnko. Nase oci sú stvorené pre svetlo. Ale nemôzeme sa pozerat priamo do slnka, lebo si znicíme zrak a budeme úplne slepí. Ale vdaka slnku vidíme vsetko ostatné, vdaka jeho svetlu. Tak je to aj s tajomstvami, nemôzeme sa v nich priamo "hrabat", lebo sa v nich stratíme, ale vdaka nim chápeme nesmierne velké mnozstvo vecí násho zivota. Ba môzeme chápat vsetko, co je podstatne potrebné pre nás zivot. Ak nám teda Boh zjavil tajomstvá, nie je to zbytocné pre nás rozum, ako nie je zbytocné slnko pre nase oci, hoci sa nemôzeme priamo do neho pozerat.

Vidíme, ze Pán Jezis, ked bol pokúsany, sa nepustil do "prednásky" s diablom, ale proti jeho vyhláseniu postavil strucne Bozie vyhlásenie (slovo) a nechal diabla nech sa s tym sám trápi. Diabol sa s tym pravda netrápil, lebo mu neislo o pravdu. Ak niekto zacne dialóg, jedinym dôvodom môze byt iba hladanie pravdy. Diabol vsak nikdy neprizná, ze je luhár a preto predstiera, ze mu ide o pravdu. Nuz ak mu ide o pravdu, mal by reagovat na Jezisovo slovo, ale diabol jednoducho nepokracoval v logickom dialógu, ale skocil na úplne inú tému. Kedze sa nechcel odhalit tym, ze by poprel Bozie slovo, ale na druhej strane ho v ziadnom prípade nechcel prijat, preskocil úplne nesúvislo na druhú tému (dám ti vsetku moc sveta). Jezis mu znova odpovedal: Napísané je. Vsimni si, ze Jezis sa nikdy nevyhyba dialógu, este ani s diablom. Vsimni si, ze Jezis má vzdycky posledné slovo, a to jednoducho preto, lebo ani diabol nie je schopny sa postavit ziadnym argumentom proti PRAVDE.

Nakoniec diabol zaútocil na Jezisa tou istou zbranou, ktorú Jezis uz dvakrát pouzil: NAPÍSANÉ JE. Ale Jezis mu odpovedá opät Bozím slovom: Povedané je.

Toto posledné pokusenie dnes berie mnohych katolíkov z katolíckej Cirkvi. Prídu istí bratia krestania a povedia: Napísané je!

A mnohí katolíci odpadajú od viery pod tymto pokusením.

Ked sa vrátime k tomu poslednému pokúseniu Jezisa Krista, Jezis postavil jeden citát z Písma "proti" druhému. Aspon tak to zdanlivo vyzerá. Podstatné je, ze bol rad na satanovi, aby odpovedal. Satan v nijakom prípade nechcel uznat, ze Jezisov citát z Písma je pravdivy, ale na druhej strane nechcel úplne odhalit svoj úmysel urobit z Boha luhára, ked by tvrdil, ze si Písmo (a teda Boh) protirecí. A tak ostal opät mlcat na dany argument. (Tak to robia vsetci pysní.)

To isté urobil diabol v raji s Evou. Diabol nepovedal hned na zaciatku, ze Boh je luhár, ale povedal: "Naozaj povedal Boh: »Nesmiete jest z nijakého rajského stromu!«?

Páci sa mi Tvoj zivy opis z raja, lebo na nom môzem ukázat, kde sa stala hrubá chyba zo strany Evy, a ktorú ani Ty nevidís (preto Ti tá dalsia logika tak trosku sedí).

Ked sa diabol úlisne pytal: "Naozaj povedal Boh: »Nesmiete jest z nijakého rajského stromu!«? Eva sa mala okamzite opytat: KTO TO POVEDAL? LEBO ADAM AJ JA SME SAMI SVEDKAMI, MY SAMI SME POCULI AKO NÁM BOH POVEDAL, ZE IBA Z JEDNÉHO STROMU NEMÔZEME JEST. Odkial más tú informáciu, ze nám Boh vraj zakázal jest zo VSETKYCH stromov? KTO TO POVEDAL? Podme nájst luhára! Okamzite, hned a teraz.

A diabol by bol na háciku.

Bolo velkou chybou Evy, ze sa ho to neopytala a ze nevolala na Boha. Potom by diabol mohol príjst aj stokrát za Evou a Eva by mu mohla iba povedat: Dobré ránko, luhárik, tak co nového zase vraj Boh povedal? Kedy dokoncíme nás dialóg? Lebo, najprv dokoncime jednu zálezitost a len potom môzeme íst k druhej.

Podobne je to s tymi, ktorí sa ohánajú Písmom Svätym, ako som povedal (nehovorím, ze tu musí íst o zlomyselnost, ale je to slepota). Prídu za katolíkom a povedia mu napríklad:

Preco vy katolíci nazyvate pápeza Svätym Otcom, ked Sväté Písmo hovorí: Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je vás Otec, ten nebesky. (Mt 23:9)

Dá sa samozrejme aj pozitívne odpovedat na túto otázku, ale preco by ten, co nemá hned po ruke odbornú odpoved, preco by nemohol odpovedat tak ako odpovedal Jezis satanovi: Ak Písmo dovoluje iba Boha nazvat otcom, preco potom to isté Písmo hovorí: Cti otca svojho? - A cakaj od neho odpoved. Ak on sám uzíva Sv. Písmo proti tebe, tak nemôze povedat, ze Písmo nehovorí pravdu. Na druhej strane, ak si on myslí, ze je taky múdry v Písme a ze ho rozumie ovela lepsie ako katolíci, nech on vysvetli toto "protirecenie". Preco by si sa mal ty s tou odpovedou trápit (priamo zápasit), ked momentálne nevies ako na to rychlo odpovedat. Ked on bude zanovito tvrdit a opakovat svoj argument z Písma, stací ak mu povies: Ak proti môjmu citátu z Písma stavias svoj, chces tym dokázat, ze si Písmo protirecí?

Ale, aby som nikoho neuviedol do pokusenia s tymto prikladom, tu je aj pozitívne vysvetlenie: Jezis nehovorí, ze nikoho nesmieme nazyvat otcom, ale ze nikoho nesmieme nazyvat Otcom (s velkym "O"). Nikoho nesmieme nazyvat otcom v tom zmysle akoby bol ZDROJOM pravdy alebo múdroti (farizeji sa tak správali, vid kontext). Lebo vsetko máme od Boha. To co katolícka Cirkev ucí nie je od biskupov alebo od pápeza, ale vsetka tá náuka je od Krista a on ju prijal od nebeského Otca. Toto pápez a biskupi vzdy verejne hlásajú. Ak je niekto fyzickym alebo duchovnym otcom, je to vsetko od Boha.

Preto zohynam kolená pred Otcom, od ktorého má meno kazdé otcovstvo na nebi i na zemi: (Ef 3:14-15)


Co sa tyka pokusení proti viere, to je základné pokusenie s ktorym clovek musí bojovat cely zivot, lebo má tisíce tvárí a situácií.

o. Eirene

HOME - »R -
Otázky 1- 50
Otázky 50 - 100
Otázky 101 - 150
TVOJA OTÁZKA - >mbc24@globalserve.net<