Vazeny
otec Eirene
Vo vasich
odpovediach som narazil na zasadu, ze proti pokuseniam
proti cistote a viere nikdy nebojujeme priamo. Ja som
to davnejsie pocul vo verzii, ze najspravnejsia obrana
v tomto je utek. To sa mi nezda celkom dobre. Ved
viera a cistota nema byt slepa. Clovek ma prijat Bozie
Slovo. Za zivota nema schopnosti obsiahnut celu jeho
mudrost. Ale ma predsa pozorovat, ci sa ucenie Jezisa
Krista potvrdzuje viac ako ktorakolvek ina nauka. A to
aj ohladom neomylnosti a cistoty.
Predstavme si
situaciu v raji takto:
Had prisiel k
Eve a spytal sa jej: "Ci naozaj Boh povedal - Nesmiete
jest z nijakeho rajskeho stromu?"
Eva utiekla.
Na dalsi den
had prisiel znovu s tou istou otazkou. (Tazko povedat,
ci by to Boh dopustil/nedpoustil)
Eva utiekla.
A tak znova a
znova.
Na jedenasty
den by mu Eva povedala: "Ale nie, to len z toho v
strede; aby sme nezomreli."
Had by povedal:
"Praveze nezomriete, ale budete ako Boh!"
Eva nato: "Pane
kde si? Je to pravda co hovori tuto had, ze ked sa
najeme z toho v strede nezomrieme, ale budeme ako
Ty??"
Boh by mozno
povedal: "Neni to pravda. A uz sa s nim nebav."
Had by dalsich
tisic dni chodil za Evou, pytal sa jej vselico, no Eva
by vzdy bez slova odisla.
Na 1001 den by
sa Eva opytala Pana Boha: "Boze, a preco sa nemam s
tym hadom bavit? A naco ho tu vlastne nechavas tulat
sa?" (...)
Takto si ja
predstavujem dobre dieta. Ma vieru, ale nie slepu. Boh
nas nestvoril robotmi.
Prirovnajme lzi
proti cistote a viere k ohnu. Teologovia a duchovni v
uctivom odstupe skumaju tie ohne, a hovoria, co nasli.
Myslim, ze aj laici mozu a dokonca mali by skumat tie
ohne; akurat ze z este o dost vacsej vzdialenosti ako
cirkevny predstaveny. Aby utekali prec hlavne kvoli
slovam Boha, Cirkvy, ale na druhom mieste aj kvoli
slovam vlastneho rozumu.
Ja by som skor
povedal, ze odchod k modlitbe a praci, sa nema chapat
ani prebiehat ako utek. Su to prostriedky, ako si
udrzat ten potrebny odstup pri skumani tych pokuseni.
Modlitba doladi vieru a praca ludsky rozum. Nech to s
pokusenim vybavuju viera a rozum a nie tuzby tela. To
nie je ziadny utek.
Povodne som tie
slova o uteku a o "nepriamom boji" pochopil tak, ze v
takej situacii treba vierou vypnut aj rozum aj vasne.
Pri kazdom naznaku, podozreni, do smrti. Aby som
neriskoval, ze sa rozum prida k vasnam.
Ale to nie je
spravne! Alebo je?
J.
Ahoj
J.
Myslím,
ze v podstate si si sám velmi dobre odpovedal.
Pod "útekom" naozaj vidím odchod k
modlitbe a práci. Ved co iného je
"odchod" ak nie "útek"?
Ked som zacal
cítat Tvoju otázku, prisiel mi na um
"ohen" ako príklad. Potom cítam dalej a
aj Ty hovorís o ohni. Nuz ak strcím ruku
do ohna tak si ju spálim, lebo ohen je
silnejsí ako moja ruka. Nuz "útek" pred
pokusením znamená "újst" s rukou
od ohna.
Telesná
vásen je v istom zmysle tá najsilnejsia
a preto ak cítim, ze "horím", je
bláznivé mysliet si, ze som
silnejsí ako ten ohen. Ak je to
potrebné, aj fyzicky musím odíst
z miesta, kde je pokusenie. Co sa tyka myslienok, od
nich nemôzem "újst" tak ako od vonkajsich
fyzickych pokusení. "Bojovat" z necistymi
myslienkami a hovorit si, ze na ne nechcem mysliet
(alebo chcem nemysliet na ne) je to isté, ako
postavit sa do kúta a nemysliet na bieleho
medveda. Teda nemôzem takto priamo bojovat proti
tymto myslienkam a nechciet ich. Nepriamo bojovat
(útek) znamená jednoducho mysliet na
hnedého medveda. Nemôzem na dve veci
odrazu mysliet. Znamená to tiez "útek" k
modlitbe ako si to aj Ty povedal. A to je to
hlavné a nutné. Neznamená to, ze
si musím klaknút a zacat sa modlit
ruzenec v tej chvíli, ale aspon scasu nacas
vzyvat najsvätejsie mená Jezis a
Mária. Je to neraz nutné robit, lebo
premôct pokusenia proti cistote v tejto nasej
dedicnym hriechom poznacenej ludskej prirodzenosti
nasimi vlastnymi silami je nemozné, ale iba s
pomocou milosti Bozej, ktorú zase dostaneme iba
vtedy, ak ho vzyvame.
Podobne je to s
pokuseniami proti viere. Diabol by nás chcel
vtiahnut do debaty o tajomstvách viery.
Tajomstvá viery sú pre nás rozum
práve tak silné ako ohen pre nase telo.
Nie ze by sme nemohli o comkolvek uvazovat, ale ak sme
tym pokúsaní silno proti viere, vtedy
máme utekat k Bohu o pomoc, lebo iba on
nám môze dat silné zbrane proti
tymto pokuseniam (svoju milost). Sv. Pavol nám
hovorí
Preto
si vezmite Boziu vyzbroj, aby ste mohli v den
zla odolat, vsetko prekonat
a obstát!… Pri vsetkom si
vezmite stít viery, ktorym môzete
uhasit vsetky ohnivé sípy zloducha!
(Ef 6:13-16)
Sám
Pán Jezis, ked ho satan pokúsal, odrazil
satana slovom Bozím.
Tu mu
diabol povedal: „Ak si Bozí Syn, povedz
tomuto kamenu, aby sa stal chlebom." Jezis mu
odvetil: „Napísané je:
»Nielen z chleba zije clovek.«" Potom ho
diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu
ukázal vsetky královstvá sveta
a vravel mu: „Dám ti vsetku ich moc
a slávu, lebo som ju dostal
a dám ju komu chcem. Ak sa mi teda
budes klanat, vsetka bude tvoja." Jezis mu povedal:
„Je napísané:
»Pánovi, svojmu Bohu sa budes klanat
a jedine jemu budes slúzit.«"
Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na
vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si
Bozí syn, vrhni sa stadeto dolu, ved je
napísané: »Svojim anjelom
dá príkaz o tebe, aby ta
chránili,« a »vezmú ta
na ruky, aby si si neuderil nohu
o kamen.« Jezis mu odvetil: „Je
povedané: »Nebudes pokúsat
Pána, svojho Boha.« (Lk 4:3n)
Stít
viery znamená, ze veríme viac Bohu (jeho
Slovu) ako zlému duchovi. Lebo ak sa niekto
bojí, ze nám Pán Boh zakazuje
rozmyslat, o co viac máme potom rozumovych
argumentov verit diablovi?
Co sa tyka
tajomstiev viery, diabol chce lichotit násmu
rozumu, aby sme ich chceli rozumovo prepitvat. On vie
dopredu, ze sa v tajomstvách stratíme, a
na to iba caká, aby nám potom povedal:
Vidís, Bozie tajomstvá sú
NEROZUMNÉ, never teda Bohu, ale mne. Clovek si
vsak nevsimne jednu vec, ze zatialco nenasiel ziadne
argumenty v prospech urcitého tajomstva viery,
NEBOLI TAM ANI ZIADNE ARGUMENTY PROTI tomuto
tajomstvu. Tajomstvá, ktorá nám
Boh zjavil nie sú ani NEROZUMNÉ ani
ROZUMNÉ, ale sú NAD nás rozum.
Skvelym
príkladom je slnko. Nase oci sú
stvorené pre svetlo. Ale nemôzeme sa
pozerat priamo do slnka, lebo si znicíme zrak a
budeme úplne slepí. Ale vdaka slnku
vidíme vsetko ostatné, vdaka jeho
svetlu. Tak je to aj s tajomstvami, nemôzeme sa
v nich priamo "hrabat", lebo sa v nich
stratíme, ale vdaka nim chápeme
nesmierne velké mnozstvo vecí
násho zivota. Ba môzeme chápat
vsetko, co je podstatne potrebné pre nás
zivot. Ak nám teda Boh zjavil tajomstvá,
nie je to zbytocné pre nás rozum, ako
nie je zbytocné slnko pre nase oci, hoci sa
nemôzeme priamo do neho pozerat.
Vidíme,
ze Pán Jezis, ked bol pokúsany, sa
nepustil do "prednásky" s diablom, ale proti
jeho vyhláseniu postavil strucne Bozie
vyhlásenie (slovo) a nechal diabla nech sa s
tym sám trápi. Diabol sa s tym pravda
netrápil, lebo mu neislo o pravdu. Ak niekto
zacne dialóg, jedinym dôvodom môze
byt iba hladanie pravdy. Diabol vsak nikdy
neprizná, ze je luhár a preto
predstiera, ze mu ide o pravdu. Nuz ak mu ide o
pravdu, mal by reagovat na Jezisovo slovo, ale diabol
jednoducho nepokracoval v logickom dialógu, ale
skocil na úplne inú tému. Kedze
sa nechcel odhalit tym, ze by poprel Bozie slovo, ale
na druhej strane ho v ziadnom prípade nechcel
prijat, preskocil úplne nesúvislo na
druhú tému (dám ti vsetku moc
sveta). Jezis mu znova odpovedal:
Napísané je. Vsimni si, ze Jezis
sa nikdy nevyhyba dialógu, este ani s diablom.
Vsimni si, ze Jezis má vzdycky posledné
slovo, a to jednoducho preto, lebo ani diabol nie je
schopny sa postavit ziadnym argumentom proti PRAVDE.
Nakoniec diabol
zaútocil na Jezisa tou istou zbranou,
ktorú Jezis uz dvakrát pouzil:
NAPÍSANÉ JE. Ale Jezis mu
odpovedá opät Bozím slovom:
Povedané je.
Toto
posledné pokusenie dnes berie mnohych
katolíkov z katolíckej Cirkvi.
Prídu istí bratia krestania a povedia:
Napísané je!
A mnohí
katolíci odpadajú od viery pod tymto
pokusením.
Ked sa
vrátime k tomu poslednému
pokúseniu Jezisa Krista, Jezis postavil jeden
citát z Písma "proti" druhému.
Aspon tak to zdanlivo vyzerá. Podstatné
je, ze bol rad na satanovi, aby odpovedal. Satan v
nijakom prípade nechcel uznat, ze Jezisov
citát z Písma je pravdivy, ale na druhej
strane nechcel úplne odhalit svoj úmysel
urobit z Boha luhára, ked by tvrdil, ze si
Písmo (a teda Boh) protirecí. A tak
ostal opät mlcat na dany argument. (Tak to robia
vsetci pysní.)
To isté
urobil diabol v raji s Evou. Diabol nepovedal hned na
zaciatku, ze Boh je luhár, ale povedal:
"Naozaj
povedal Boh: »Nesmiete jest
z nijakého rajského
stromu!«?
Páci sa
mi Tvoj zivy opis z raja, lebo na nom môzem
ukázat, kde sa stala hrubá chyba zo
strany Evy, a ktorú ani Ty nevidís
(preto Ti tá dalsia logika tak trosku
sedí).
Ked sa diabol
úlisne pytal: "Naozaj
povedal Boh: »Nesmiete jest
z nijakého rajského stromu!«?
Eva sa mala
okamzite opytat: KTO TO POVEDAL? LEBO ADAM AJ JA SME
SAMI SVEDKAMI, MY SAMI SME POCULI AKO NÁM BOH
POVEDAL, ZE IBA Z JEDNÉHO STROMU NEMÔZEME
JEST. Odkial más tú informáciu,
ze nám Boh vraj zakázal jest zo VSETKYCH
stromov? KTO TO POVEDAL? Podme nájst
luhára! Okamzite, hned a teraz.
A diabol by bol
na háciku.
Bolo velkou
chybou Evy, ze sa ho to neopytala a ze nevolala na
Boha. Potom by diabol mohol príjst aj
stokrát za Evou a Eva by mu mohla iba povedat:
Dobré ránko, luhárik, tak co
nového zase vraj Boh povedal? Kedy
dokoncíme nás dialóg? Lebo,
najprv dokoncime jednu zálezitost a len potom
môzeme íst k druhej.
Podobne je to s
tymi, ktorí sa ohánajú
Písmom Svätym, ako som povedal
(nehovorím, ze tu musí íst o
zlomyselnost, ale je to slepota). Prídu za
katolíkom a povedia mu napríklad:
Preco vy
katolíci nazyvate pápeza Svätym
Otcom, ked Sväté Písmo
hovorí: Otcom
nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je vás
Otec, ten nebesky. (Mt
23:9)
Dá sa
samozrejme aj pozitívne odpovedat na
túto otázku, ale preco by ten, co
nemá hned po ruke odbornú odpoved, preco
by nemohol odpovedat tak ako odpovedal Jezis satanovi:
Ak Písmo dovoluje iba Boha nazvat otcom,
preco potom to isté Písmo hovorí:
Cti otca svojho? - A cakaj od neho odpoved. Ak on
sám uzíva Sv. Písmo proti tebe,
tak nemôze povedat, ze Písmo
nehovorí pravdu. Na druhej strane, ak si on
myslí, ze je taky múdry v Písme a
ze ho rozumie ovela lepsie ako katolíci, nech
on vysvetli toto "protirecenie". Preco by si sa mal ty
s tou odpovedou trápit (priamo zápasit),
ked momentálne nevies ako na to rychlo
odpovedat. Ked on bude zanovito tvrdit a opakovat svoj
argument z Písma, stací ak mu povies: Ak
proti môjmu citátu z Písma stavias
svoj, chces tym dokázat, ze si Písmo
protirecí?
Ale, aby som
nikoho neuviedol do pokusenia s tymto prikladom, tu je
aj pozitívne vysvetlenie: Jezis
nehovorí, ze nikoho nesmieme nazyvat otcom, ale
ze nikoho nesmieme nazyvat Otcom (s velkym
"O"). Nikoho nesmieme nazyvat otcom v tom zmysle akoby
bol ZDROJOM pravdy alebo múdroti (farizeji sa
tak správali, vid kontext). Lebo vsetko
máme od Boha. To co katolícka Cirkev
ucí nie je od biskupov alebo od pápeza,
ale vsetka tá náuka je od Krista a on ju
prijal od nebeského Otca. Toto pápez a
biskupi vzdy verejne hlásajú. Ak je
niekto fyzickym alebo duchovnym otcom, je to vsetko od
Boha.
Preto
zohynam kolená pred Otcom, od ktorého
má meno kazdé otcovstvo na nebi
i na zemi: (Ef 3:14-15)
Co sa tyka
pokusení proti viere, to je
základné pokusenie s ktorym clovek
musí bojovat cely zivot, lebo má
tisíce tvárí a
situácií.
