|
Katolícka
Cirkev v sne babylónskeho krála
Nabuchodonozora
|
(pokracovanie)
Tebe,
králu, prichádzali na lôzku
myslienky, co bude za tymto; a ten, ktory odhaluje
tajomstvá, dal ti vediet, co bude. A mne
nebolo toto tajomstvo odhalené pre múdrost,
ktorá je vo mne nad vsetky zivé tvory, ale
preto, aby sa riesenie oznámilo královi,
aby si poznal myslienky svojho srdca.
Ty,
králu, díval si sa a hla, akási
mohutná socha! Táto socha bola velká
a jej lesk silny; stála pred tebou a jej
vyzor bol hrozny. Hlava tejto sochy bola
z jemného zlata, jej prsia
a ramená zo striebra, jej brucho a boky
z kovu, jej stehná zo zeleza, jej nohy
ciastocne zo zeleza, ciastocne z hliny. Takto si sa
díval, az
sa bez zásahu rúk odlúpil
kamen,
zasiahol sochu do zeleznych a hlinenych nôh
a rozdrúzgal ich. Nato sa odrazu
rozdrúzgali zelezo, hlina, kov, striebro
i zlato a boli ako pleva z letnej
holohumnice, uchytil ich vietor a nenaslo sa po nich
stopy. Kamen vsak, ktory zasiahol sochu stal sa velkym
vrchom a zaplnil celú zem.
(pokracovanie)
