|
Otázka
|
Determinizmus
a viera
|
16.
nov 1999
|
Ked kvantova
teoria prisla s pojmom neurcitosti mnohym
vtedajsim deterministom zobrala vietor s
plachiet. V sucasnosti som sa stretol z nazormi,
ze neurcitost nie je prekazkou deterministickeho
chapania sveta pretoze hovori o
nepostihnutelnosti stavu z principu nie vsak o
nahodnosti procesu. Podla mna tieto "filozoficke
posuny" maju znacny vplyv aj na rozumove
chapanie viery. Casto rozmyslam o vztahu
duchovneho (a teda slobodneho) k ostatnemu
hmotnemu.
Viera
samozrejme prezentuje pohlad na tieto otazky
najme na slobodnu volu a samotneho Boha. Neda mi
vsak aby som sa nespytal niekolko otazok aj v
kontexte novych poznatkov v oblasti genetiky
(klonovanie) a fyziky.
1. Mozno
hovorit o neuveritelnej dokonalosti cloveka
najme vo vztahu k Bohu, ked na hmotnu definiciu
postaci 600 megabyteov kompresovanych
informacii, co sa v pohode zmesti na jeden CD
disk (pocitane z retazca DNA)?
2. 98% zhodnej
DNA s niektorymi primatmi. Mozne i ked zakazane
geneticke manipulacie. Kde je hranica? Geneticka
definicia je nutna (je jasne ze nie dostatocna)
ale kde najst rozlisenie. Nie je privela
genetickej podobnosti medzi clovekom a
niektorymi cicavcami?
3. A napokon,
ako mam argumentovat v rozhovore so vzdelanym
ateistom. V diskusii o otazkach viery mi
neprotireci, len predstavuje model
deterministickeho sveta (akoby nahodne podobny
nasmu) v ktorom existuje mnoho nabozenstiev,
kazde z mnostvom dokazov o svojej pravde. A len
malo jedincov z tohto sveta si pripusti svoje
fakticke nebytie. Samozrejme je to cisto
hypoteticke, co je vsak zaujimave, z hladiska
vonkajsich prejavov takehoto sveta je jeho
determinizmus takmer nepozorovatelny.
Viem, ze rozum
je casto malo na pochopenie viery, ale napriek
[tomu] by som sa rad dozvedel odpovede
na niektore otazky, pretoze aj postoj k
filozofickym problemom ma vplyv na formu a
kvalitu vztahu clovek - Boh.
Aby som
podciarkol dilematickost tychto uvah, pokusim sa
odpovedat si formou ktora je podobna cloveku
ktory nenachadza rozpornost v uvedenych
problemoch. Je to aj dokaz toho ako lahko sa
daju obist odpovede na otazky.
Fiktivna (moja
vlastna) odpoved:
Determinizmus
(kedysi chapany jednoducho - mechanicky) uz
davno nerobi problemy vzdelanemu veriacemu.
Slobodna vola, na ktorej je postavena osobitost
cloveka, bozieho diela, je nutnym (aj ked nie
postacujucim) predpokladom plnohodnotneho bytia.
Samotne pocatie, v akejkolvek forme, je
pozehnane Bohom, lebo len On dava zivot.
V tejto
suvislosti je porovnanie nejakej pametovej
kapacity potrebnej na ulozenie DNA uplne
smiesne. Nezalezi ci Boh vytvoril cloveka s
takymi alebo onakymi genmi, aku hmotnu formu mu
dal. Slobodna vola je pritomna v kazdej ludskej
bytosti. Maju ju aj osoby s tazkym mentalnym
postihnutim u ktorych deformacia predstavuje
prekazku prejavenia sa slobodnej vole nie jej
absenciu.
Moznost
genetickej manipulacie, kombinacie roznych genov
atd... , na tejto skutocnosti nic nemeni. Treba
vsak jasne povedat, ze podobne skutky su
postihovane nielen svetskymi zakonmi, ale su
obrovskym prehreskom proti najvecsiemu, Boziemu
zakonu.
Co sa tyka
predstavy nejakeho deterministickeho sveta a
jeho vonkajsich prejavov, ide o cisto
hypoteticku zalezitost. Je velmi lahke vytvarat
hypoteticke problemy a otazky, ktore len malo
pomozu v chapani viery. Viac by potesila snaha
hladat sulad nie rozpornost.
Nuz, toto je
druh odpovede, ktora ma nemoze uspokojit. Preto
Vas prosim o vyjadrenie.
S
pozdravom Peter
J.
B.
|
Odpoved
|
o.
Eirene
|
20.
nov 1999
|
Más
pravdu, Peter,
takáto
odpoved by neuspokojila ani mna. Más
pravdu, ked Ta neuspokojuje ak niekto povie, ze
treba iba "hladat súlad a nie
rozpornost". To je fráza, ktorá sa
dnes papagájovite opakuje v rozlicnych
obmenách. Ved ako môzeme hladat
súlad, ak si neuvedomujeme (a teda
nepovieme), ze je tu nejaká rozpornost.
Ako ma môze napadnút urobit v izbe
poriadok, ak tam nevidím ziadny
neporiadok. Ak si budem zatvárat oci pred
neporiadkom v izbe a chlácholit sa tym,
ze niekde na policke v kúte sú tri
knihy pekne (súladne) ulozené, tym
situáciu v izbe nevyriesím.
Ak sa
môjmu rozumu predstavia dve veci ako
nesúladné, pricom by mali byt
súladné, nemôzem ho
uspokojit tym, ze tento rozpor jednoducho
zakryjem. Nás rozum túzi po pravde
tak ako zalúdok po jedle. Ak sa rozum
dozaduje odpovede na základné
zivotné otázky (a s tym
súvisiace), áno, nemôzeme mu
povedat, ze si len "vytvára
hypotetické problémy a
otázky", lebo ak mu odoprieme odpovede,
dopadne to ako s clovekom, ktorému
odoprieme potravu.
Preto Tvoja
otázka, Peter, pre mnohych mozno velmi
komplikovaná, má svoje
opodstatnenie. Súhlasím, ze "aj
postoj k filozofickym problemom ma vplyv na
formu a kvalitu vztahu clovek - Boh."
Jedna z
teologickych axiom je, ze milost nenicí
prirodzenost. K prirodzenosti cloveka
patrí vysostne aj rozum. Viera
nenicí rozum a jeho poziadavky, naopak,
dáva mu, alebo ulahcuje mu dávat
si odpovede na vsetky podstatné
zivotné otazky.
Hovorís,
ze casto rozmyslas o vztahoch duchovného
(slobodného) vo vztahu k ostatnému
hmotnému. Aj svoju otázku si
pomenoval: Determinizmus a viera. Ja by som ju
skôr pomenoval: Determinizmus a
slobodná vôla.
Odpoved na
Tvoju otázku vidím v
princípe velmi jednoducho. Z
celého kontextu Tvojej otázky mi
vyplyva, ze Tvoj pojem duse je ciste
materiálny, ba v celom Tvojom dlhom texte
si slovo "dusa" ani raz nepouzil. V tomto je
cely problem a preto si nedokázes dat
uspokojivú odpoved na svoje
otázky.
Dusa nie je iba
nejaky "duchovny" prejav materiálnych
pochodov. Dusa je celkom konkrétna vec,
odlísitelná, ba i
oddelitelná (pri smrti) od
ludského tela. Sloboda nie je vlastnostou
hmoty, ale ducha.
Jestvovanie
duse nie je vôbec iba zálezitostou
viery. Jestvovanie duse ludia poznávali
dávno pred príchodom viery.
Presvedcenie v jestvovanie duse bolo vzdy a u
vsetkych narodov, co uz samo osebe je jednym z
dôkazov duse. Ale aby si pochopil, ze dusa
nie je iba nejaky prejav chemickych pochodov v
mozgu cloveka, a ze okrem materiálneho
sveta existuje aj duchovny, v ktorom
duchovné VECI sú prinajmenej tak
skutocné, ako povedzme kladivo v hmotnom
svete, zamysli sa nad nasledujúcimi
skutocnostami.
Fyzika
nás ucí, ze máme sedem
základnych fyzikálnych jednotiek:
- dlzka
- meter (m),
- hmotnost
- kilogram (kg),
- cas
- sekunda (s),
- elektricky
prúd - ampér
(A),
- termodynamická
teplota - kelvin (K) [celzius
(°C)],
- mnozstvo
substancie - mol (mol)
- svietivost
- candela (cd)
Vsetci vedci
sveta sa zhodli na tychto fyzikálnych
jednotkách. Nedokázali vymysliet
viac. Vsetky ostatné fyzikálne
jednotky sú iba odvodeniny tychto
základnych. Napríklad jednotkou
rychlosti je meter za sekundu (m/s), jednotkou
sily je newton - N - (m·kg·s-2),
atd.
Na kazdú
hmotnú (fyzikálnu) vec je
mozné nasadit minimálne jednu
fyzikálnu jednotku. Máme pred
sebou napríklad knihu. Mozeme zistit
kolko má kilogramov, aké má
rozmery, akú teplotu, ba i svietivost
(hoci nasim ociam neviditelnú). Takto by
sme to mohli robit zaradom s tisícmi a
miliónmi dalsích
vecí.
Ale teraz sa
opytam:
Kolko metrov
má spravodlivost? Kolko kilogramov
má spravodlivost? Kolko sekúnd,
ampérov, kelvinov, molov alebo candiel?
Odpoved je
jednoznacná: Ziadnu z uvedenych
fyzikálnych jednotiek nie je mozné
aplikovat na vec, ktorej hovoríme
"spravodlivost". Je to totálne
nemozné!
Ak pre
spravodlivost nemôzme zriadit ziadnu
fyzikálnu jednotku, znamená to, ze
spravodlivost nemôze byt hmotou. Ale ak
nie je hmotou, cím potom je? Je potom
spravodlivost NIECO? Lebo ak spravodlivost nie
je NIECO, potom by musela byt NIC. Medzi tymito
dvoma odpovedami niet tretej moznosti.
Ak povieme, ze
spravodlivost je nic, riadme sa tym a stojme si
za slovom, ze je naozaj NIC. Ak spravodlivost je
NIC, zvázme si dôsledky! Ak v
zamestnaní za tú istú
prácu dostanes o polovicku mensí
zárobok ako tvoji kolegovia,
nemôzes sa rozculovat, ze je to
nespravodlivé, lebo tvoj nadriadeny by ti
právom mohol povedat, ze sa rozculujes
pre nic, za nic. Ak spravodlivost je nic,
nemôzeme obvinovat Hitlera, alebo Husaina
z nespravodlivosti, lebo by sme ich neobvinovali
vlastne z nicoho.
Kazdy
stát má ministerstvo
spravodlivosti. K tomu má
fyzického cloveka (ministra
spravodlivosti), fyzickú budovu, kde by
minister s úradníkmi mohli
sídlit. Také ministerstvo
spotrebuje spústu materiálnych
vecí na svoje fungovanie, autá,
benzín, papiere, pocítace,
telefony, pece na vykurovanie… A tá
celá spústa materiálnych
vecí je v sluzbe SPRAVODLIVOSTI. Ale ak
povieme, ze spravodlivost je NIC, potom minister
spravodlivosti by bol ministrom zbytocnych
vecí.
Nuz ak
nemôzme povedat, ze spravodlivost je
hmota, lebo by to bolo totálne
nevedecké, ani nemôzme povedat, ze
je to NIC (ústami môzme, ale
praktickym zivotom nemôzme, lebo by sme sa
tym úplne zosmiesnili), co je to
potom?
Odpoved je
jediná: Spravodlivost je konkrétne
bytie, ale nie hmotné bytie.
Podobne by sme
sa mohli pytat dalej. Kolko kilogramov má
napríklad láska, krása,
dobro, priatelstvo, viera, atd.
Ale môzme
sa opytat aj, akú teplotu má
napríklad "lampa". Predpokladám,
ze sa opytas: Ktorá lampa? Ano,
tá, alebo tamta lampa má
urcitú teplotu, ale "lampa" ako
taká nemá ziadnu teplotu, lebo je
to nehmotny pojem.
To, co JE, ale
nie je hmotné, môzes nazvat
akokolvek, na tom nezálezí, ale ja
sa budem drzat zauzívaného
termínu: DUCHOVNÉ
BYTIE.
Ako teda
vidís, v nehmotnom (duchovnom) svete sme
doslova ponorení az po usi, len to
nevidíme. Keby sme to videli nasimi
fyzickymi ocami, nemohlo by to uz byt
duchovné. A predsa tieto veci mozno
"vidiet" uvazovaním mysle. Ale to sme uz
vlastne pri koreni celého
problému, lebo uz máme iba krok,
ked uvazovaním môzme "uvidiet" aj
ludskú dusu.
Stará
axioma hovorí: Aká cinnost,
také bytie. Z povahy cinnosti
nejakého bytia usudzujeme na jeho
podstatu.
Ak clovek
chápe duchovné (nehmotné)
veci, musí v nom byt cosi duchovné
(nehmotné). Lebo iba clovek chápe
lásku, spravodlivost, dôstojnost,
atd. Iba clovek chápe a vytvára
abstraktné (nehmotné) pojmy,
ktoré mu pomáhajú
vynaliezat techniku, lietat vo vesmíre a
plávat po dne oceánov,
písat básne a komponovat hudbu,
vracat sa tisícrocia do historie,
snívat o budúcnosti a rozmyslat o
vlastnej slobodnej vôli. Len clovek sa
môze rozhodovat pre dobro, alebo proti
nemu. Zvieratá toto vsetko nemajú,
lebo nemajú jednoducho dusu.
Ked som
pracoval kedysi na JRD ako zootechnik, pozoroval
som ako krmicka dala silaz do valova pred jednu
kravu. Krava, ktorá bola vedla nej
priviazaná, sa so vsetkou silou
natahavala a dobíjala za potravou svojej
susedky. Ked prvá krava vyjedla vsetko z
valova, druhá sa prestala trhat na retazi
a spokojne stála ako predtym. Keby mala
dusu, musela by vidiet, ze krmenie bolo
nespravodlivé a zaiste by reagovala,
aspon tym, ze by zlostne zazerala na svoju
susedku, alebo by ju kopla. Nic také sa
nestalo.
Uvazovanie a
slobodné rozhodovanie, Peter, je
vlastnostou duse a nikdy nie tela
(hmoty).
Z tohto
pohladu, sa celá Tvoja otázka bude
javit inác.
Nemôzem
súhlasit s tym, ze by kvantova teoria
zobrala deterministom vietor z plachiet. Ak
nepripustime jestvovanie ludského ducha,
neostane nám nic iné iba
neúprosny determinizmus.
Determinizmus
(pre tych, co to nevedia) znamená
predurcenost. Predstavme si biliardovy
stôl a na nom gule. Hrác zahraje
jednu gulu a tá vrazí do dalsej a
tá zase do dalsej, atd. Druhá
gula, povedzme, sa odraza od prvej. Jej odraz a
smer závisí od toho, ako a pod
akym uhlom ju prvá gula udrela. Ak
podmienky budú vzdy rovnaké,
druhá gula sa odrazí vzdy tym
istym spôsobom. Tomu hovoríme, ze
jej smer, rychlost (atd), sú
determinované prvou gulou. Pohyb tretej
gule je determinovany druhou gulou, atd. Ziadna
gula si nemôze "zmysliet" (a to je
celé jadro veci), ze bude letiet
inác, nez ju tá
predchádzajúca postrcila, - je to
proste nemozné.
Ak teraz
uvazujeme nie o biliardovych guliach ale o
atomoch vesmíru, situácia je
tá istá. Ziadny atom si
nemôze "zmysliet", ze bude letiet
inác nez ho ten
predchádzajúci postrcil. Ak by sme
zobrali do úvahy vsetky atomy vesmiru,
ich momentálnu polohu, smer, rychlost,
atd.… bolo by mozné vypocítat
stav v akom sa atómy budú
nachádzat o jednu sekundu, o jednu
hodinu, alebo aj o milion rokov. Teda ich stav v
ktoromkolvek case je predom urceny
(determinovany) terajsím stavom.
Práve tak terajsí stav atomov bol
urceny predoslym stavom (nech by to bolo aj pred
milion rokmi).
Toto je teda
determinizmus. Ak niet ducha, opakujem, potom
nám neostáva nic iné iba
prísny determinizmus, t.j. vsetko je
predom urcené predoslym stavom. Nemohli
by sme obvinovat zlocincov zo zlocinov, lebo
atomy, ktoré ich (zlocincov) tvorili
museli byt nutne v polohe, v akej pri "zlocine"
boli. Podobne ani "spravodliví" sa
nemôzu chválit, lebo aj oni museli
byt nutne "spravodlivymi".
Problém
ateistov je vlastne v tom, ze "veria" iba v
hmotu, ale na druhej strane je vsetkym
evidentné, ze clovek má slobodu.
Preto potrebujú vysvetlit túto
slobodu, bez toho, aby pripustili ducha.
Prísny determinizmus v makrosvete je
prílis zrejmy, nuz sa
zahrabávajú do mikrosveta, kde, ak
seba nemôzu presvedcit, aspon inych,
ktorí sa v nom nevedia orientovat,
dopletú.
Preto opakujem,
ziadna kvantova teoria na principe kauzality
(prícinnosti) nic nemení.
Determinizmus (ci kauzalita) v hmotnom svete
nepozná a nemôze mat ziadnu
vynimku, ci sa uz jedná o
rozpínanie vesmíru, slnecnú
sústavu, biliardové gule, atomy,
alebo i tie najmensie kvantá. Ateisti sa
snazia zavrtat do hlbok hmoty ako krtkovia a
zakryt sa nou, aby nemuseli prijat slnko pravdy
o duchovnom svete.
Ak sa
hovorí o "kvantovej teorii", tak je to
teoria a nie vedecká istota. Tym vsak
nemienim hovorit nic proti kvantovej teorii po
stránke moznych fyzikálnych
vysledkov, ale proti tym, ktorí
nálepku kvantovej teorie
pouzívajú na svoju zlú
filozofiu. Ak sa snazia nahovorit ludom akysi
pojem "neurcitosti", bohuzial vyjadrujú
tym len svoju nevedomost. Uz dávano ktosi
povedal, ze "náhoda" je iba
neznáma prícina známeho
úcinku.
Clovek to nie
je iba telo, ale telo a dusa. Telo v
porovnaní s dusou predstavuje iba akoby
vrcholec ladovca ludskej bytosti. Preto aj ked
pripustím, ze genetická
informácia sa zmestí na jedno
CDecko je to vzdy len "vrcholec ladovca". A je
to vzdy slabé prirovnanie, lebo duch je
podstatne iná kategoria ako hmota. Jedna
dusa je kvalitatívne vyssie nez cely
vesmír dohromady.
Na adresu toho
CDecka este tolko, ze genetická
informácia este neznamená
aktuálne jestvujúce ludské
telo vytvorené podla tejto
informácie. Ako vidís, aj o tom by
sa dalo este uvazovat. Je vsak absolútne
isté, ze informácia o ludskej dusi
sa nezmestí ani na milion
CDeciek.
Jestvovanie
ludskej duse, ak sme chápali,
môzeme spoznat aj púhym rozumovym
uvazovaním. Ale viera nám
prinása este tretí aspekt ludskej
bytosti. Clovek môze mat v sebe este
milost posväcujúcu. Je to skutocny
Bozí zivot v nás. Milost
posväcujúca prevysuje prirodzeny
zivot duse asi tak, ako dusa prevysuje hmotu.
Preto môzeme povedat, ze telo aj s dusou
je len vrcholcom ladovca zivota cloveka v
posväcujúcej milosti.
Zdá sa
Ti este vzdy, Peter, ze clovek je iba
CDecko?
Boh nás
stvoril na svoju podobu. Raz to tam
uvidíme a budeme zasnút nad
velkostou Bozieho diela. Teraz tu na zemi
máme hladiet na jeho diela nasimi
fyzickymi ocami, ocami rozumu a aj ocami viery.
Jeho svetlo k
nám prichádza skrze Jeho Cirkev,
napríklad aj v otázkach
dovolenosti alebo nedovolenosti zasahovania do
genetického materiálu cloveka.
Myslím si, ze hranica zásahov do
genetického materiálu cloveka
spocíva v práve cloveka mat
svojich prirodzenych rodicov, mat svojho otca a
svoju matku, pocat sa a narodit z ich
lásky.
Matka
Bozia prihováraj sa za
nás.
o.
Eirene
V tejto súvislosti vid aj otázku
56
